Mateo
“Memeipõevare” jã́ri dápiarĩ ne đarãjiyepe aino
(Mt 19.30; Mr 10.31; Lc 13.30)
20 Jesús, yópe arĩ, buedejame:
—Jʉ̃menijicʉi jaboteinomu yópe jio upacʉi memeipõevare vorĩ, earĩ bojeđaiyepe náre ne memeiyede. Javejĩnara, seis baji, ñai jio upacʉ tãibʉi vocʉnʉquemavʉ memeipõevare, ne jẽnajiyepe ayʉ ʉ́yaiboare ʉ̃i jioi. 2 Náre earĩ, “Cũinátʉrava tãutʉratʉrava, cũinájãravʉ memeiye bojeđaitʉravare jíquijivʉ mʉjare coapa”, aquemavʉ ʉ̃. Aru ʉ̃i nópe aiyede, jʉ aquemavʉ na coapa. Ne jʉ arĩburu yóboi, ñai jio upacʉ náre jaroquemavʉ jioi. 3 Yóbecʉriora vainíburu yóboi, nueve baji, bedióva tãibʉi nʉquemavʉ ñai jio upacʉ. Noi jã́quemavʉ apevʉ memeipõevare, ne memeino cʉvabevʉre. 4 Aru náre máre, “Memenanʉjara mʉja ji jioi. Aru bojeđacʉyʉmu mʉjare me, yópe jaʉépe”, aquemavʉ ʉ̃. Que baru memenanʉquemavʉ na. 5 No yóboi, jãravʉ corica baji, aru no yóboi tres baji máre, nopedeca đaquemavʉ ʉ̃. 6 Bedióva cojedeca, cinco baji, cũináora ne memeiora jaʉéde cãreja, nʉquemavʉ ñai jio upacʉ tãibʉi. Noi jã́quemavʉ apevʉ memeipõevare, ne memeino cʉvabevʉre. Náre jẽniari jã́quemavʉ, “¿Aipe teni cʉrivʉrʉ̃ mʉja yui caijãravʉ mememevʉva?” aquemavʉ. 7 Ʉ̃́re aquemavʉ na, “Põecʉ cʉbebi memeicõjeñʉ ñʉjare”, aquemavʉ. Náre máre “Memenanʉjara ji jioi”, aquemavʉ.
8 ’Aviá ʉ̃i doiyede, ñai jio upacʉ yópe arĩ, coyʉquemavʉ ʉ̃i cʉ̃ramine corecaipõecʉre: “Ina memeipõevare órejarĩ bojeđajacʉ náre. Ina memeni bʉivʉ bácavʉi yóbocavʉre bojeđajacʉ mamarʉmʉ. Aru no yóboi ina mamarʉmʉ memeni bʉivʉ bácavʉre bojeđajacʉ mʉ”, aquemavʉ. 9 Ina cũináora memeivʉ bácavʉ ne daiyede, cũinátʉrava tãutʉratʉrava, cũinájãravʉ memeiye bojeđaitʉravare jacopʉquemavʉ na coapa. 10 Diede jã́ri, ina javejĩnara memeni bʉivʉ bácavʉ dápiarĩduquemavʉ ne baju jacopʉrãjivʉpe pʉeno baju ne bojeđaiyede. Ʉbenita na máre quédeca, cũinátʉrava tãutʉratʉrava, cũinájãravʉ memeiye bojeđaitʉravare jacopʉquemavʉ na coapa. 11 Ne jacopʉiyede, jaraquemavʉ ñai jio upacʉre. 12 Ʉ̃́re aquemavʉ, “Nácapũravʉ cũináora quénora memema. Aru ñʉjacapũravʉ memevʉ caijãravʉ. Aviá ʉ̃i boiyede ñájivʉ ñʉja. Ʉbenita ñájimevʉ bácavʉreca, náre bojeđaivʉ mʉ cũinátʉrʉreca mi bojeđaiyepe ñʉjare, ñájivʉ bácavʉre”, aquemavʉ ina javejĩnara memeni bʉivʉ bácavʉ. 13 Ʉbenita ñai jio upacʉ aquemavʉ cũinácʉ nácacʉre, “Pacomá, mʉre ãmeno đabevʉ yʉ. Mʉ́capũravʉ jʉ avʉ yʉre, ‘Cũinájãravʉ memeiye bojeđaitʉravare jíquijivʉ mʉre’, ji aiyede. 14 Que baru ĩjacʉ iye mi bojede aru nʉjacʉ mʉ. Cũinátʉrʉ iye ji jíyepe mʉre, jíyʉvʉ yʉ ñai cũináora memecayʉre. 15 ¿Yʉre jícõjemeniduyʉrʉ̃ ji cʉvaequede yópe ji ʉrõpe? Ãmeina jã́mejacʉ yʉre, ji cađatequiyepe ayʉ põevare, ji mearo đaiye boje”, aquemavʉ ñai jio upacʉ, arejame Jesús.
16 Põeva ne jã́ri dápiabede yópe maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉi jã́ri dápiaiyepe arĩ coyʉrejame Jesús:
—Apevʉ jabotebevʉ bácavʉ ijãravʉre jabotenajarama na Jʉ̃menijicʉi jabotequiyede. Aru apevʉ jaboteivʉ bácavʉ ijãravʉre jabotebenajarama na Jʉ̃menijicʉi jabotequiyede, arĩ buedejame Jesús.
Jesús ʉ̃i coyʉino bedióva cojedeca ʉ̃i yaiquínore
17 Mái nʉri, cuivʉ barejacárã Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. Ñʉje nʉiyede, ñʉja ʉ̃i bueimarare nʉvarejame apevʉre jocarĩ. Aru yópe arĩ, coyʉrejame Jesús:
18 —Jerusalẽ́i nʉivʉbu. Nore cʉrĩ, yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, ji maucʉ jẽni jíquijibi sacerdotevare jaboteipõevare aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevare máre. Ina põeva arãjivʉbu: “¡Boarĩ́ jarʉvaicõjejara ʉ̃́re! ¡Yaijácʉrĩ!” 19 Que arĩ, jínajivʉbu yʉre ina judíova ãmevʉre. Que teni ina põeva yʉrinajivʉbu yʉre. Jara popenajivʉbu yʉre. Aru yʉre pẽvari jocʉcʉjaravena, boarĩ́ jarʉvarãjivʉbu. Ʉbenita yóbecʉrijãravʉa yóboi, jipacʉ, Jʉ̃menijicʉ, nacovacʉyʉme yʉre yainore jarʉvarĩ, arejame Jesús.
Santiago aru Juan népaco õi jẽniaino Jesúre
(Mt 23.11, Mr 9.35, 10.35-45; Lc 22.25-27; Jn 13.12-15)
20 No yóboi Zebedeoi márai paco nʉrejacođa Jesús yebai mamaraque, Santiago aru Jũaque máre. Ʉ̃i jipocai ñʉatutarejacođa, õi jẽniaiyʉe boje apejĩene ʉ̃́re. 21 Aru Jesús jẽniari jã́rejameđa ṍre:
—¿Yéde đacaji mʉre? arejameđa.
Ʉ̃́re arejacođa:
—Dobaicõjejacʉ ina jímara pʉcarãre mi yebai, cũinácʉre meapũravʉi aru apecʉre cãcopũravʉi, mi jabotequinʉmʉ maquinóre, arejacođa õ.
22 Ʉbenita Jesúcapũravʉ arejameđa:
—Mi jẽniaiyede coreóvabevʉ mʉ. Põecʉ dobaiyʉcʉ baru yʉ́que ji jabotequinʉmʉ maquinóre, mamarʉmʉ ñájiye jaʉvʉ ʉ̃́re yʉ́que. ¿Ũcuri bʉojarãjidica mʉja ji ũcuinore? arejameđa náre Jesús.
Aru jʉ arejaimađa ʉ̃́re:
—Bʉojaivʉbu ñʉja, arejaimađa.
23 Aru Jesús arejameđa náre:
—Ji ũcuinore ũcurajivʉbu mʉja. Ji que aiyede, yópe ayʉbu: Ji ñájiyepedeca ñájinajivʉbu mʉja. Ʉbenita yʉ́vacari beobevʉ náre, dobarãjivʉre ji meapũravʉi aru ji cãcopũravʉi máre. Quénora dobarãjarama nore ina jipacʉi beoimara mácavʉ, javeta ʉ̃i meađaimara mácavʉ, arejameđa Jesús.
24 No yóboi, jápiarejacarã ne borore apevʉ ñʉja caipʉcapʉrʉape paivʉ Jesúi bueimara. Que baru jararejacarã inare. 25 Dinʉmʉ Jesús órejarejame ñʉjare ʉ̃i yebai. Aru arejame ñʉjare:
—Mʉja majivʉ ina jaboteivʉre judíova ãmevʉre ne đaiyede. Parʉéque cõjeivʉbu ina ne jaborõcavʉre, ne đacarãjiyepe aivʉ náre ne ʉrõpe. 26 Ʉbenita nápe đabejarã mʉja. Ñai mʉjacacʉ parʉcʉ baiyʉcʉ baru, memecajacʉrĩ mʉjare. 27 Aru nopedeca ñai mʉjacacʉ jabocʉ baiyʉcʉ baru, yebacatejacʉrĩ caivʉre. 28 Nopedeca Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, yʉ, dabedejacacʉ, põeva ne memecarãjiyepe ayʉ yʉre. Quénora darejacacʉ yʉ, memecacʉyʉ apevʉre aru boarĩ́ jarʉvaicõjecʉyʉ ji bajure, meađacʉyʉ obedivʉ põevare, ji yaiquíyede náre boje, arejame ñʉjare Jesús.
Jesús ʉ̃i meađaino pʉcarã jã́ri eabevʉre
29 Jericó ãmicʉriĩmarore etarejacarã ñʉja, Jesújã. Obedivʉ põeva darejaima ñʉje yóboi. 30 Aru pʉcarã ʉ̃mʉva, jã́ri eabevʉ, ma ẽcarʉi dobarejaima. Põeva “Jesús Nazarecacʉbe ʉ̃”, aivʉre jápiaivʉ, cođoboborejaima na, jã́ri eabevʉ:
—Mʉ, David bácʉi pãramecʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ, ñʉje jabocʉ bacʉyʉ́, cõmaje ãroje jã́jacʉ ñʉjare, arejaima na.
31 Ina obedivʉ põeva náre arĩdurejaima:
—Bi ajarã mʉja, arĩdurejaima.
Ʉbenita pʉeno baju cođoboborejaima cojedeca:
—Mʉ, ñʉje jabocʉ, David bácʉi pãramecʉ, cõmaje ãroje jã́jacʉ ñʉjare, arejaima na.
32 Que teni ʉ̃́re cođoboboivʉre jápiayʉ Jesús, dajocarejame. Aru apevʉre cutuicõjenejame ina pʉcarã jã́ri eabevʉre ʉ̃i yebai. Eaivʉre, Jesús jẽniari jã́rejame náre:
—¿Aipe đacaji yʉ mʉjare? arejame ʉ̃.
33 Ʉ̃́re arejaima na:
—Mʉ, ñʉje jabocʉ, jã́ri eabevʉbu ñʉja. Ʉrarõ jã́iyʉrivʉbu ñʉja, arejaima.
34 Jesús cõmaje ãroje jã́ñʉ, ne yacorʉare tʉorejame ʉ̃. Aru cũiná jã́rejaima na, jã́ri eabevʉ bácavʉ. Que teni Jesúre yóvarĩ nʉrejaima na máre.