Lucas
Jidojarõ maje ãmeina teino
(Mt 18.6-7, 15, 21-22; Mr 9.42)
17 Jesús buedejameđa ʉ̃i bueimarare, yópe arĩ:
—Jãve jʉjovarãjarama mʉjare. Ʉbenita ñai jʉjovare đayʉ apevʉre chĩori ãmeno ñájicʉyʉme ʉ̃. 2 Ñai põecʉ ʉ̃i vainí tʉre đaru apecʉ yʉre jʉ ayʉre parʉbecʉreca, ʉ̃i dajocaquiyepe ayʉ ʉ̃i jʉ aiyede yʉre, meajebu ʉ̃́re jarʉvaru jia ʉrađai ʉ̃i ñamemui bʉorĩ cũinábo cʉ̃rabo ʉraboque. 3 Me jã́jara mʉja. Me dápiajarã mʉje đarãjiyede. Apecʉ ʉ̃i ãmeno đaru mʉre, majicajacʉ ʉ̃́re ména. Aru ʉ̃i chĩori oatʉvaru ʉ̃i đaiyede, ãrʉmetejacʉ iye ʉ̃i ãmeno đaiye báquede mʉre. 4 Aru ʉ̃i ãmeno đaru mʉre siete paiye baju cũinájãravʉre aru siete paiye bajureca, “Chĩoivʉ yʉ ji ãmeno đaiye báquede mʉre” ʉ̃i aru, ʉ̃i ãmeno đaiyede ãrʉmetejacʉ mʉ, arejameđa Jesús.
Jʉ̃menijicʉre ãrʉre đaino majare
5 Ina Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara arejaimađa Jesúre yópe:
—¡Cađatejacʉ ñʉjare, ñʉje jʉ arãjiyepe mʉre pʉeno baju! ʉ̃́re arejaimađa na.
6 Aru Jesús arejameđa:
—Oteiye mostaza ãmicʉe oteiye quĩ́jietamu. Ʉbenita pĩaríburu yóboi jocʉcʉ ʉracʉtamu. Nopedeca mʉje jʉ aru yʉre quĩ́jino, nópe quĩ́jie oteiyepe, Jʉ̃menijicʉ ʉrarõ mearore đajebu mʉjare. Mʉja me jʉ arĩ Jʉ̃menijicʉre, mʉje aru icʉ jocʉcʉ ʉracʉre yópe: “Nʉjacʉ caiye mi nʉoque. Aru nʉri nújacʉ jia ʉrađai”, dicʉ jʉ ajebu mʉje cõjeinore, arejameđa Jesús.
Memecaipõecʉ ʉ̃i đaino
7 Jesús arĩ buedejameđa cojedeca:
—Mʉjare memeni coreyʉre jiore o coreyʉre ãimarare ʉ̃i copaidaiyede cʉ̃rami, “Maumena darĩ, ãcʉdajacʉ”, abevʉ mʉja ʉ̃́re. 8 Quédata, “Meađajacʉ ji ãquiyede. Oatʉvajacʉ mi doiyede. Aru corejacʉ ji ãiyede cãreja. Ji ãriburu yóboita mʉ máre ãri ũcujacʉ”, aivʉbu mʉja ʉ̃́re. 9 Aru ñai jabocʉ jãve abecʉbe ʉ̃i yebacacʉre, “Meavʉ mi memecaino yʉre”, ʉ̃i đaicõjeiye báquepe đaiye boje. 10 Nopedeca mʉja máre, caiye iye đaicõjeiye báquepe mʉjare đarĩ bʉojaivʉ, ajarã mʉje baju yópe: “Bojecʉbevʉbu maja. Quénora đaivʉbu maja yópe Jʉ̃menijicʉi đaicõjeiyepe majare”, náre arĩ buedejameđa Jesús.
Jesús ʉ̃i meađaino caipʉcapʉrʉape paivʉ pojeivʉre
11 Jesús nʉñʉ Jerusalén ãmicʉriĩmaroi, vaidéjameđa Samaria aru Galilea ãmicʉrijoborõa tʉrʉvare. 12 Cũináro ĩmajinoi ecoiyede, copʉ nʉrejaimađa ʉ̃́re caipʉcapʉrʉape paivʉ ʉ̃mʉva pojeivʉ. Núrejaimađa joai Jesúre jocarĩ. 13 Aru cođoboborejaimađa na:
—Mʉ, Jesús, bueipõecʉ, cõmaje ãroje jã́jacʉ ñʉjare, arejaimađa na.
14 Náre jã́ri, arejameđa Jesús:
—Nʉri jã́đovajara sacerdotevare, arejameđa.
Nópe arejameđa, judíova ne đaiye boje Jʉ̃menijicʉi đaicõjeiyepe. Aru ne nʉiyedeca mái, meatedejaimađa ne pojeiyede. 15 Que teni cũinácʉ nácacʉ jã́ri coreóvarĩ meateyʉ ʉ̃i baju, copaini nʉri cođoboborĩ torojʉrejameđa Jʉ̃menijicʉre. 16 Mori tʉrejameđa joborõi Jesús jipocai, jíyʉ mearore ʉ̃́re. Aru Samaria ãmicʉrijoborõcacʉ barejaquémavʉ ñai ʉ̃mʉ. 17 Que teni Jesús arejameđa:
—Caipʉcapʉrʉape paivʉ meatevʉ mʉja. ¿Ã́rima apevʉ, ina nueve paivʉ?18 Apevʉ cʉbema ina jínadajʉrorivʉ mearore Jʉ̃menijicʉre. Quénora ñai dacʉbe, apeno joborõcacʉvacari, arejameđa Jesús.
19 Aru Jesús arejameđa ʉ̃́re:
—Nacajari nʉjacʉ mʉ. “Ʉ̃ yʉre meađaiye majibi”, arĩ dápiarebu mʉ yʉre. Que baru, mi que dápiaiye boje, meađaivʉ mʉre, arejameđa ʉ̃́re Jesús.
Jʉ̃menijicʉi jaboteino aipe edaquinore
(Mt 10.39, 16.25, 24.17-18, 23-28, 36-41; Mr 8.35, 13.15-16; Lc 9.24; Jn 12.25)
20 Cũinájãravʉ apevʉ fariseovacavʉ jẽniari jã́rejaimađa Jesúre, yópe arĩ:
—¿Aipiyede edaquidica yo Jʉ̃menijicʉi jaboteino maquinó? arejaimađa na.
Jesús arejameđa náre:
—Jʉ̃menijicʉi jaboteinore jã́ri majibevʉ mʉja. 21 Que baru abenajarama yópe: “¡Jã́jacʉ, yui cʉvʉ!” Aru abenajarama yópe: “¡Jã́jacʉ, noi cʉvʉ!” Quédata jave Jʉ̃menijicʉ jaboteyʉbe mʉje jẽneboi, arejameđa Jesús.
22 Dinʉmʉre Jesús arejameđa ʉ̃i bueimarare:
—Jãravʉa cʉquiyebu mʉje jã́iyʉrijãravʉa yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, cũinájãravʉra. Ʉbenita jã́menajaramu mʉja. 23 Aru arãjarama mʉjare yópe: “¡Jã́jara noi!” Aru arãjarama yópe: “¡Jã́jara yui!” Ʉbenita nʉmejara mʉja. Nʉmejara ne yóboi. 24 Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe yaroinope nʉquiyebu ji copaidaquijãravʉ baquinó. Yópe no yaroino pẽoiyepe cavarõre cũinápũravʉ pʉ apepũravʉita, caivʉ põeva ne jã́rajiyepe nore, nopedeca copaidacʉyʉmu yʉ. Aru caivʉ põeva jã́rajarama ji copaidaiyede ijãravʉi. 25 Ʉbenita mamarʉmʉ ʉrarõ ñájiye jaʉvʉ yʉre. Aru ijãravʉcavʉ jʉ abenajarama yʉre.
26 ’Dijãravʉa baquiyéi, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, ji copaidaquijãravʉ jipocai, cʉquiyebu nópe ãnijãravʉa Noé mácʉi cʉrijãravʉa báquepe. 27 Dinʉmʉ mácarõre caivʉ põeva ãivʉ barejaquémavʉ, aru ũcuivʉ barejaquémavʉ. Ʉ̃mʉva pʉrʉbʉoivʉ barejaquémavʉ. Aru jídejaquemavʉ némaromivare, ne pʉrʉbʉorãjiyepe aivʉ, Noé mácʉi jiađocũ ʉracũre ecoijãravʉita. Muiváibo darejaquemavʉ. Aru caivʉ ina põeva corĩ bíjarejaquemavʉ na mácavʉ. 28 Nopedeca cʉrejaquemavʉ Lot bácʉi cʉrijãravʉa báquede máre. Caivʉ põeva ãivʉ barejaquémavʉ, aru ũcuivʉ barejaquémavʉ. Bojeđaivʉ barejaquémavʉ. Oteivʉ barejaquémavʉ. Aru cʉ̃ramiare đaivʉ barejaquémavʉ máre. 29 Ʉbenita ãnijãravʉ bácarõ, Lot bácʉi etaiyede Sodomare jocarĩ, Jʉ̃menijicʉ maumena darorejaquemavʉ toabore aru cʉ̃raboa uruiboare máre. Ocainope tʉrejaquemavʉ cavarõre jocarĩ. Aru caivʉ ina diĩmarocavʉ bácavʉ yaidéjaquemavʉ na mácavʉ. 30 Nopedeca baquiyébu Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, ji copaidaquijãravʉ baquinóre. Maumena, põeva yʉre ne corebede, copaidacʉyʉmu yʉ ijãravʉi cojedeca.
31 ’Dijãravʉ baquinói ñai cʉ̃rami pʉenora cʉcʉ bacʉyʉ́ ẽmeni dabejacʉrĩ, nʉvacʉyʉ ʉ̃i apejĩene. Ecobejacʉrĩ ʉ̃i cʉ̃rami. Aru ñai jiore memeñʉ macʉyʉ́ copainʉmejacʉrĩ ʉ̃i cʉ̃rami. 32 Ãrʉjara mʉja iye Lot bácʉi márepaco bácore vaiye báquede. Õ mácoi jʉ abe boje Jʉ̃menijicʉi cõjeiye báquede, yuquirarʉ cainidʉ tedejaquemavʉ õ máco. 33 Ñai põecʉ ʉ̃i baju ʉrõpe đarĩ, meađaiyʉcʉ baru ʉ̃i bajure, coatecʉyʉme ʉ̃i bajure Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, yópe yaiyʉ́ bácʉpe ʉ̃i ũmei. Ʉbenita ñai põecʉ, “Ye baju ãmevʉ ji yaidú Cristore boje” ayʉ, ʉ̃i baju ʉrõpe đabecʉva quénora ji ʉrõpe đarĩ, ʉ̃́recabe ji meađaquimʉ, cʉcʉyʉ Jʉ̃menijicʉque cainʉmʉa.
34 ’Coyʉyʉbu mʉjare, ji copaidaquijãravʉ baquinói pʉcarã ʉ̃mʉva cãrajarama ne cʉ̃rami jívʉi ñamine. Cũinácʉ nʉvaimʉ macʉyʉ́me, yʉre ʉ̃i jʉ aiye boje. Aru apecʉ mautecʉyʉme, yʉre ʉ̃i jʉ abe boje. 35 Aru pʉcarã nomiva jĩorajarama ne cʉ̃rami jívʉi. Cũináco nʉvaimo macođóme, yʉre õi jʉ aiye boje. Aru apeco mautecođome, yʉre õi jʉ abe boje. 36 Aru pʉcarã ʉ̃mʉva memenajarama ne jioi. Cũinácʉ nʉvaimʉ macʉyʉ́me, yʉre ʉ̃i jʉ aiye boje. Aru apecʉ mautecʉyʉme, yʉre ʉ̃i jʉ abe boje, arejameđa Jesús, náre bueyʉ.
37 Aru jẽniari jã́rejaimađa ʉ̃́re:
—Mʉ, ñʉje jabocʉ, ¿ã́ri yópe vaiquídi caiye iye? arejaimađa Jesúre.
Aru arejameđa náre majidivʉ ne aino mácarõque yópe:
—Ã́ri yaiyʉ́ bácʉi cʉrõi, noi cójijinajarama cavava. Caiye iye ji coyʉiyede jã́ivʉ, majinajaramu mʉja ji copaidaquino joabenore, ji ñájiovaquinore põevare, ne ãmeina teiye boje, arejameđa Jesús.