Marcos
Jesús ʉ̃i coyʉino ne jẽnajinore ʉ̃́re yóbomia
(Mt 26.1-5; Lc 22.1-2; Jn 11.45-53)
14 Pascua ãmicʉrijãravʉ aru pã́ure bʉcʉre đaiye cʉbe ãiye torojʉve teinʉmʉ pʉcajãravʉa jipocai barejávʉ̃ya cãreja. Yavenina Jesúre jʉjovarĩ jẽni, boarĩ́ jarʉvaiyʉrejaimađa sacerdotevare jaboteipõeva aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva máre. 2 Ne bajumia arejaimađa:
—Torojʉve teinʉmʉ ʉ̃́re jẽmenajarevʉ maja. Ʉ̃́re jẽnu torojʉve teinʉmʉ, põevacapũravʉ majare jorojĩni, majare boarĩ́ jarʉvaiyʉjebu, arejaimađa ina judíovai jabova.
Cũináco nomió õi mumijʉe yuaino Jesúre
(Mt 26.6-13; Lc 7.37-38; Jn 12.1-8)
3 Jesús ʉ̃i cʉede Betania ãmicʉriĩmajinoi, Simón pojeyʉ bácʉi cʉ̃rami tʉoiva yebai ãivʉ barejáimađa na, Jesújã. Que teni cũináco nomió earejacođa Jesús yebai. Ico nomió nʉvarejacođa cũinábʉ ʉ̃mʉjʉribʉ boribʉ mumijʉricoroque. Iye mumijʉe nardo ãmicʉe pare mearo corajʉrejavʉ̃ya. Aru pare bojecʉe barejávʉ̃ya. Ico nomió earĩ, dibʉre cobarĩ yuarejacođa caiye iye mumijʉede Jesúi jipobʉrã. 4 Ʉbenita nore cʉrivʉ apevʉ, jorojĩni, ne bajumia arejaimađa:
5 —¿Aipe teni iye mumijʉede jarʉvađoba õ? Diede bojeđarĩ, ʉrarõ boje ĩni, cũinácʉ memeipõecʉ cũináʉjʉ ʉ̃i memeino bojede ĩni, jíye jaʉjebu ṍre cʉve cʉvabevʉre, arejaimađa na.
Que baru jararejaimađa ṍre. 6 Ʉbenita Jesús arejameđa:
—Yávabejarã ãmeno ṍre. ¿Aipe teni cãrijovaivʉrʉ̃ ṍre? Õi đaiye yʉre mearotamu. 7 Cainʉmʉa ina cʉve cʉvabevʉ cʉrãjarama mʉjaque. Que baru mʉja cađateiyʉrivʉ cainʉmʉa náre bʉojaivʉ. Ʉbenita yʉ cʉbecʉbu mʉjaque cainʉmʉa. 8 Õ đacaibico yʉre õi oainope. Õ meađacaibico ji bajure, ne yʉre jarʉvarãjiye jipocai. 9 Que baru jãve coyʉyʉbu mʉjare: Cainoa joborõai ijãravʉi põeva ne coyʉiyede iye yávaiye méne ji meađaiyede põevare, iye õi yʉre đacaiyede máre coyʉrãjarama, ne ãrʉrajiyepe aivʉ ṍre, arejameđa Jesús.
Judas ʉ̃i jẽni jíno Jesúre
10 No yóboi Judas Iscariote, cũinácʉ doce paivʉ Jesúi bueimaracacʉ, nʉrejameđa ina sacerdotevare jaboteipõeva yebai, náre jẽni jíyʉrejameđa Jesúre. 11 Ʉ̃i đaiyʉede jápiarĩ, torojʉrejaimađa na. Que baru arejaimađa ʉ̃́re:
—Ñʉja jínajivʉbu mʉre tãutʉrare, mi yavenina jẽni jíye boje ʉ̃́re, arejaimađa na Judare.
Que baru Judas jã́ri coreni bʉ́rejameđa yavenina, jẽni jícʉyʉ Jesúre.
Jesús ʉ̃i ãino ʉ̃i bueimaraque
(Mt 26.17-29; Lc 22.7-23; Jn 13.21-30; 1 Co 11.23-26)
12 Pã́ure bʉcʉre đaiye cʉbe ãiye torojʉve teinʉmʉ mamabʉijãravʉ barejávʉ̃ya. Pascua jãravʉcacʉre, ovejajĩcʉre, boarĩ́, toaque juarĩ, ã́varejaimađa dijãravʉre. Aru dijãravʉre arejaimađa Jesúre ʉ̃i bueimara:
—¿Ã́ri nʉri mʉre maje Pascua jãravʉque ãiyede meađacarãjidica ñʉja? arejaimađa na.
13 Aru nácavʉ pʉcarã jarorĩ, arejameđa Jesús:
—Ĩmaroi nʉri, ẽmeni, nócacʉre oco tuyʉre copʉrãjaramu mʉja. 14 Ʉ̃́que nʉri, cʉ̃ramine ʉ̃i ecoiyede cũinátʉrʉ mʉja máre ecojarã. Diñami upacʉre yópe ajarã mʉja: “ ‘¿Átucubʉba ji bueimaraque ji Pascua jãravʉre ji ãquitucubʉ?’ aibi bueipõecʉ”, ajarã mʉja. 15 Diñami upacʉcapũravʉ pʉenocatucubʉ jave majare jaʉéde meađaitucubʉ bácarõre mʉjare jã́đovacʉyʉme ʉ̃. Noi ditucubʉi majare maje ãrajiyede meađajarã mʉja, arejameđa náre Jesús.
16 Ʉ̃́re jʉ arĩ, nʉri, ĩmaroi earejaimađa. Earĩ, nore Jesús ʉ̃i aiye báquepedeca ʉ̃i aitucubʉre earejaimađa na. Noi Pascua jãravʉque ãiyede meađarejaimađa na pʉcarã.
17 Que teni meađarĩ bʉojarĩ, nainú baji, aviá ʉ̃i dorĩburu yóboi, ʉ̃i bueimara ina doce paivʉque no ditucubʉre earejameđa Jesús. 18 Nore earĩ, dobarĩ ãivʉre, Jesús arejameđa ʉ̃i bueimarare:
—Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Cũinácʉ mʉjacacʉ yʉre ji mauvare jẽni jícʉyʉme ʉ̃. Ñai yʉre nópe đacʉyʉ, yʉ́que caride ãñʉme ʉ̃, arejameđa náre Jesús.
19 Que baru chĩorejaimađa. Aru na coapa yópe arejaimađa Jesúre:
—¡Que đabecʉbu yʉ! ¿Mʉ́carĩ? arejaimađa na coapa.
20 Que arĩ, Jesús arejameđa náre:
—Cũinácʉ mʉjacacʉ, jóyʉ pã́ure jororʉmica yʉ́que, ʉ̃ macʉyʉ́me ji mauvare yʉre jẽni jíyʉ. 21 Yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe ijãravʉi, ji yaijãravʉi nʉcʉyʉmu yʉ, yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepedeca ʉ̃i yávaiyede. Ʉbenita ãmeno vaicʉ́yʉme ʉ̃, ñai yʉre jẽni jíyʉ bacʉyʉ́. Ñai nópe đacʉyʉ, ʉ̃i põetebedu meajebu, arejameđa ʉ̃i bueimarare Jesús.
22 Ne ãiyedeca, pã́ure ĩni, Jʉ̃menijicʉre torojʉede jídejameđa Jesús. Torojʉede jíni bʉojarĩ, pã́ure cotʉvarejameđa. Cotʉvarĩ bʉojarĩ, náre coapa jídejameđa. Aru arejameđa:
—Pã́ure ãjara mʉja. Diedecabu ji bajupe, jã́đovaiye ji yaiquínore mʉjare boje, arejameđa náre Jesús.
23 Ũcuidore máre ĩni, torojʉede jíni Jʉ̃menijicʉre, náre jídejameđa Jesús. Didore jẽni, ũcuri, veorĩ, ũcurejaimađa na coapa. 24 Aru Jesús arejameđa náre:
—Dicorore ũcujara mʉja. Diedecabu ji jivepe, jã́đovaiye ji yaiquínore mʉjare boje, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetequiyepe ayʉ mʉje ãmeina teiyede. Jʉ̃menijicʉ “Yópe đajarã mʉja, boropatebenajivʉ ji jã́inoi”, ʉ̃i yóbocarõ coyʉino mácarõre põevare ãrʉrajaramu mʉja, mʉje ũcuiyede diede. 25 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Quénora vino ʉ́yaicorore ũcuñʉmu yʉ ijãravʉre. Ʉbenita ãnijãravʉ baquinói, Jʉ̃menijicʉi jabotequinʉmʉ maquinóre, bedióva cojedeca ũcuri jã́cʉyʉmu yʉ, arejameđa ʉ̃i bueimarare Jesús.
Jesús ʉ̃i coyʉino Pedrore ʉ̃i “Jesúre yʉ coreóvabevʉ” aquinore
(Mt 26.30-35, 28.16; Lc 22.31-34; Jn 13.36-38)
26 Ne ãriburu yóboi, Salmos ãmicʉe yʉriaiyede yʉriarejaimađa. Yʉriarĩ bʉojarĩ, no cʉ̃racũ Olivocũ ãmicʉricũi nʉrejaimađa na, Jesújã. 27 Mái nʉri, arejameđa Jesús:
—Yʉre dajocarĩ nʉrajaramu mʉja. Yʉre vaiquíyede Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ, yópe arĩ: “Ovejavare coreipõecʉre boarĩ́ jarʉvacʉyʉmu yʉ. Aru coateni nʉrajarama na, ovejava”, arĩ toivarejaquemavʉ. 28 Ʉbenita ji yainíburu yóboi, Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i nacovaiyede yʉre yainore jarʉvarĩ, mʉje jipocai nʉcʉyʉmu Galileai, arejameđa Jesús.
29 Que ayʉre, Pedrocapũravʉ arĩdurejameđa ʉ̃́re:
—Caivʉ apevʉ ne dajocarĩ jocarĩ nʉiyedeca, yʉ́capũravʉ mʉre jocarĩ nʉmecʉbu yʉ, arĩdurejameđa.
30 Aru Jesús arejameđa ʉ̃́re:
—Jãve coyʉyʉbu mʉre: Cari ñami pʉque cáyu ʉ̃i órejaquiye jipocai, yóbecʉe baju “Jesúre yʉ coreóvabevʉ” acʉyʉmu mʉ, arejameđa Pedrore Jesús.
31 Ʉbenita Pedrocapũravʉ copʉ ayʉ barĩdurejameđa:
—Mʉ́que yʉre ne boarĩ́ jarʉvaruta, “Jesúre yʉ coreóvabevʉ”, abecʉbu yʉ, arĩdurejameđa Pedro.
Aru na coapa nópe arĩdurejaimađa, Jesúi bueimara.
Jesús Getsemaní ʉ̃i jẽniaino Jʉ̃menijicʉque
32 Getsemaní ãmicʉrõi nʉrejaimađa Jesújã. Nore earĩ, arejameđa ʉ̃i bueimarare Jesús:
—Yui dobarĩ corejarã mʉja ji Jʉ̃menijicʉque boroteiyede ãnoi, arejameđa Jesús.
33 Nʉvarejameđa ʉ̃́que Pedrore, Santiagore, aru Jũare máre. Aru ʉrarõ ñájiñʉ ʉ̃i dápiaino, ãmeno vaidéjameđa Jesús.
34 Que teni arĩdurejameđa náre:
—Yʉ ãmeno chĩori dápiaivʉ ji yaiquínore. Yui mauteni, jã́ri capʉjarã mʉja, arĩdurejameđa ʉ̃.
35 Jipojĩca báque nʉñʉ Jesús, ñʉatutarĩ, mori tʉrejameđa joborõita. Aru Jʉ̃menijicʉque boroteyʉ barejámeđa ʉ̃:
—Mʉ, jipacʉ, yʉre cari vaiquíye vaibéjađeni. Caiyede đaiye majicʉtamu mʉ. 36 Ʉbenita ji ʉrõpe đabejacʉ. Quénora mi ʉrõpe đajacʉ mʉ, arejameđa jípacʉre Jesús.
37 Ʉ̃i bueimara yebai copainʉri, náre cãivʉre earejameđa Jesús. Aru arejameđa Pedrore:
—Simón, ¿cãñʉtarʉ̃ mʉ? ¿Cũináorajĩe cãmecʉva coreiye majibecʉrʉ̃ mʉ? arejameđa Jesús.
38 Caivʉ ʉ̃i bueimarare arĩdurejameđa cojedeca:
—Coreni, Jʉ̃menijicʉque borotejarã mʉja, abujuvai jabocʉ mʉjare jʉjovarĩ, ãmeina tede đabequiyepe aivʉ. Mʉje ũme ʉe parʉrõ mariduivʉ. Ʉbenita mʉje baju đaiye bajure parʉbevʉ mʉja, arĩdurejameđa náre Jesús.
39 Cojedeca Jʉ̃menijicʉque borotecʉnʉrejameđa Jesús. Ʉ̃i Jʉ̃menijicʉque boroteiye báquepedeca bedióva borotecʉnʉrejameđa ʉ̃. 40 Ʉ̃i bueimara yebai copainʉri, náre cãivʉre earejameđa Jesús cojedeca. Ãmei vʉo ijidejavʉ̃ya náre. Aru ʉ̃́re jʉ aiye majibedejaimađa na. 41 Bedióva Jʉ̃menijicʉque borotecʉnʉri, yóbecʉe borotecʉñʉ. Boroteni bʉojarĩ, ne yebai copainʉri, arejameđa náre:
—¿Cãivʉrʉ̃ mʉja cãreja? Jede, quénoramu. Iora jave eaivʉ. Ijãravʉi dayʉ bácʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, ãmeina teivʉre ne jẽni jínajimʉmu yʉ. 42 Nacajajara mʉja. Copʉ nʉrajarevʉ. Yʉre ji mauvare jẽni jícʉyʉ daibi, arejameđa Jesús.
Jesúre jẽni ne nʉvaino
(Mt 26.47-56; Lc 19.47, 21.37, 22.47-53; Jn 18.2-11)
43 Jesús ʉ̃i boroteiyedecata earejameđa Judas, nácacʉ, doce paivʉcacʉ. Obedivʉ põeva ʉ̃́que earĩ, boaicarovea aru boaidʉa dʉrʉrĩ earejaimađa, sacerdotevare jaboteipõeva, aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, aru judíova bʉcʉva máre ne daroimara. 44 Judas, ñai Jesúre jẽni jícʉyʉ, ʉ̃i eaquiye jipocamia, javeta Jesúre boarĩ́ jarʉvaiyʉrivʉre coyʉrejameđa yópe: “Ji jacoyʉrĩ jiva nuimʉ macʉyʉ́me mʉje jẽnajimʉ. Ʉ̃́re jẽjara. Ʉ̃́re jẽni, ména ʉ̃́re jã́ri capʉrĩ nʉvajara mʉja”, arejameđa náre Judas. 45 Jesús yebai nʉri, cũiná Judas ʉ̃́re earĩ, arejameđa:
—Aru, bueipõecʉ, arejameđa Jesúre Judas.
Que arĩ, ʉ̃́re jiva nuri jacoyʉrejameđa. 46 Que teni ina põeva ʉ̃́re jẽnejaimađa na. 47 Nópe teiyede jã́ri, cũinácʉ Jesúi bueimaracacʉ ʉ̃i boaicarovede tatorĩ, duarĩ, ĩni, sacerdotevare jaboteipõecʉi yebacacʉre juijórĩ najuárejameđa ʉ̃i cámucare.
48 Ʉ̃́re jẽnaeaivʉre arejameđa Jesús:
—¿Tatorĩ ñavaipõecʉre jẽivʉpe yʉre boaicaroveaque aru boaidʉaque jẽni jacorãdaivʉrʉ̃ mʉja? 49 Jãravʉa coapa mʉje jẽneboi Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami bueyʉ batecácʉ yʉ. Apʉrĩ mʉjaque cʉcʉre, yʉre jẽni jacobeteavʉ̃ mʉja. Ʉbenita yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepedeca, caiye iye vaivʉ, náre arejameđa Jesús.
50 Que tedurata ʉ̃i bueimara ʉ̃́re jocarĩ, dupini nʉrejaimađa na.
51 Cũinácʉ bojʉyo, nore cʉcʉ, Jesús yóboi nʉñʉ, dorejameđa quénora cũinácaje doicaje meacajede, lino ãmicʉricajede. Jesúre jẽivʉ bácavʉ jẽnidurejaimađa ñai bojʉyore máre, ʉ̃i doicajede jẽni. 52 Ʉbenita dajocayʉ dicajede ne pʉrʉái, cúyarĩ, dupini nʉrejameđa cuitótecaje cʉbecʉva.
Jesúre ne nʉvaino judíovai jabova cójijivʉ yebai
(Mt 26.57-68; Lc 22.54-55, 63-71; Jn 2.19, 18.12-14, 19-24)
53 Jesúre nʉvarejaimađa sacerdotevare jaboteipõecʉ yebai na, ʉ̃́re jẽivʉ bácavʉ. Nore ina sacerdotevare jaboteipõeva, aru ina judíova bʉcʉva, aru ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva máre ne baju cójijini borotenanʉrejaimađa ne jabova baju ne cójijiñami. 54 Aru Pedro joajĩenata Jesús yóboi nʉre nʉñʉ mácʉ, sacerdotevare jaboteipõecʉi tãibʉi ecorejameđa ʉ̃. Nore ecorĩ, Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine coreipõevaque toaboi cʉocarĩ dobarejameđa ʉ̃.
55 Na sacerdotevare jaboteipõeva aru caivʉ ne cójijinocavʉ Jesúre ãmecororãjivʉre vorĩdurejaimađa, ʉ̃́re boarĩ́ jarʉvaiyʉrivʉ. Ʉbenita eabedejaimađa na. 56 Obedivʉ Jesúre borocʉrĩ ãmecororĩdurejaimađa. Ʉbenita cũinátʉrʉ boro coyʉbedejaimađa na. 57 Apevʉ ne jẽneboi cʉrivʉ nacajari, núri, borocʉrĩ ãmecororejaimađa Jesúre, yópe arĩ:
58 —Ʉ̃i yópe arĩ coyʉiyede jápiacarã ñʉja: “Iñami Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami, põevai đaiñamine, jarʉvacʉyʉmu yʉ. Yóbecʉrijãravʉa ji jarʉvarĩburu yóboi, apeđãmi đacʉyʉmu yʉ. Ʉbenita ji pʉrʉáque đabecʉbu yʉ”, áme Jesús, arejaimađa na.
59 Ʉbenita yópe ne ãmecororĩduiyedeca cũinátʉrʉ abedejaimađa na. 60 Dinʉmʉre ñai sacerdotevare jaboteipõecʉ nacajari ne coricai núri, arejameđa Jesúre:
—¿Coyʉrĩ majibecʉrʉ̃ mʉ? ¿Ne nópe ãmecoroiyede, aipe ayʉrʉ̃ mʉ? arejameđa Jesúre.
61 Ʉbenita Jesúcapũravʉ bi arejameđa. Dinʉmʉ bedióva cojedeca arejameđa Jesúre sacerdotevare jaboteipõecʉ:
—¿Mʉ Cristo ãmecʉrʉ̃ mʉ? ¿Jʉ̃menijicʉ meacʉi mácʉrʉ̃ mʉ? arejameđa ʉ̃.
62 Aru Jesús arejameđa ʉ̃́re:
—Quédeca mi aimʉtamu yʉ. Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, yʉre, jã́rajaramu mʉja, Jʉ̃menijicʉ parʉcʉi meapũravʉi dobacʉre. Aru ji ocopeniboai jõđari ẽmeiyede máre jã́rajaramu mʉja, arejameđa náre Jesús.
63 Que ayʉre, ñai sacerdotevare jaboteipõecʉ jorojĩni, ʉ̃i doiyede tatorĩ, jađevarĩ, arejameđa:
—Apevʉ ne coyʉiye jaʉbevʉ. 64 Javeta mʉja jápiađavʉ̃. Jʉ̃menijicʉ ʉbebi ñai nópe yávayʉre. ¿Aipe ađarãrʉ mʉja? arejameđa ʉ̃.
—Boarĩ́ jarʉvaimʉ macʉyʉ́me ʉ̃, arejaimađa na caivʉ, ʉ̃́re boarĩ́ jarʉvaicõjeivʉ.
65 Que arĩ, ʉ̃́ra jẽcututurejaimađa na. Aru ʉ̃i jivare moari, ʉ̃́re pẽvavarejaimađa na. Aru arejaimađa:
—Coyʉjacʉ mʉ. ¿Ñame matedí mʉre pẽvañʉ? ʉ̃́re pẽvavaivʉ arejaimađa na.
Ina Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine coreipõeva máre ʉ̃́re totarejaimađa na.
“Jesúre yʉ coreóvabevʉ” arĩ, Pedro ʉ̃i coyʉino
(Mt 26.69-75; Lc 22.56-62; Jn 18.15-18, 25-29)
66 Pedro ʉ̃i cʉedeca tãibʉi, sacerdotevare jaboteipõecʉi yebacarõmivacaco cũináco nore earejacođa õ. 67 Ʉ̃ cʉocayʉre jã́ri, ʉ̃́re me cocorejacođa õ. Aru arejacođa:
—Mʉ máre ñai Jesús Nazarecacʉque cʉ́tevʉ mʉ, arejacođa ʉ̃́re.
68 Ʉbenita Pedrocapũravʉ arejameđa ṍre:
—¡Nácacʉ ãmevʉ! Jesúre yʉ coreóvabevʉ. ¿Aipe arĩ, mʉ que ađorʉ̃? arejameđa.
Que arĩ, tãibʉi etarĩ, jedevai nʉitenevei nʉrejameđa Pedro. Dinʉmʉ cáyu órejarejameđa. 69 Aru bedióva cojedeca ʉ̃́re jã́ri, arejacođa ico yebacaco náre, nore cʉrivʉre coyʉyo:
—Ñai nácacʉbe ʉ̃, arejacođa.
70 Aru Pedrocapũravʉ arejameđa cojedeca:
—¡Nácacʉ ãmevʉ! Jesúre yʉ coreóvabevʉ, arejameđa.
No yójĩboi ina nore cʉrivʉ Pedrore jã́ri, cocorĩ, arejaimađa ʉ̃́re cojedeca:
—Mʉ máre nácacʉbu mʉ. Galileacacʉtamu mʉ, arejaimađa na.
71 Dinʉmʉma jãve ayʉpe, náre pare baju arĩ coyʉrejameđa Pedro:
—¡Jãveneca Jʉ̃menijicʉi jã́inoi yʉ mʉjare coyʉyʉtamu! ¡Jãve ji coyʉbedu, Jʉ̃menijicʉ ãmeđajacʉrĩ yʉre! Mʉje aimʉre ye majibecʉtamu yʉ. Jesúre yʉ coreóvabevʉ, arejameđa.
72 Ʉ̃i que aiye bajure, bedióva cojedeca órejarejameđa cáyu. Ʉ̃i órejaiyede, Pedro ãrʉrejameđa Jesús ʉ̃i coyʉiye báquede: “Cáyu ʉ̃i pʉque órejaquiye jipocai, yóbecʉe baju, ‘Jesúre yʉ coreóvabevʉ’, acʉyʉmu mʉ”, arĩ coyʉiye báquede ãrʉrejameđa. Aru ãrʉcʉ, cũiná orejameđa ʉ̃.