Juan
Jesúre jẽni ne nʉvaino
(Mt 26.39, 47-56; Mr 14.36, 43-50; Lc 22.42, 47-53)
18 Nópe coyʉrĩburu yóboi jípacʉque, Jesús aru ñʉja ʉ̃i bueimara etarĩ, nʉri jiajĩya Cedrón ãmicʉriyare jatarejacarã. Nore eaivʉ oteiye cʉrõi, ecorejacarã ñʉja. 2 No oteiye cʉrõi ñʉje nʉinore javede Jesúque nʉ́varejacarã ñʉja doce paivʉ ʉ̃i bueimara. Que baru noi ñʉje nʉiyede majidejaquemavʉ Judas, ñai Jesúre jẽni jícʉyʉ ʉ̃i mauvare. 3 Majicʉ, no oteiye cʉrõre darejame Judas. Jipocateyʉ barejáme Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine coreipõevacavʉre, sacerdotevare jaboteipõeva aru fariseova ne jaroimarare ʉ̃́que, aru churaravare máre. Ina ʉ̃i jipocateimara ne boarã́jiyede dʉrʉivʉ barejáima. Pẽoibʉaque aru cã́maveaque máre darejaima na. 4 Ʉ̃́re vaiquíyede majicʉ, náre eaivʉre, copʉ nʉri yópe arĩ, jẽniari jã́rejame Jesús:
—¿Ñamene voivʉrʉ̃ mʉja? arejame náre.
5 —Jesús Nazarecacʉre vorãdaivʉbu ñʉja, arejaima na.
—Yʉ́bu, arejame náre Jesús.
Ne nópe boroteiyede, ne coricai núrejame Judas, Jesúre jẽni jíyʉ ʉ̃i mauvare.
6 Jesús ʉ̃i que aiyede, daruíni yebamia pʉaréva tʉrejaima na, Jesúre jẽnadaivʉ. 7 Bedióva cojedeca náre jẽniari jã́rejame Jesús:
—¿Ñamene voivʉrʉ̃ mʉja? arejame náre.
—Jesús Nazarecacʉre voivʉbu ñʉja, arejaima na.
8 —Javeta mʉjare “Yʉ́bu”, avʉ. Yʉre voivʉ baru, dinʉmʉ ji yóvaimarare nʉicõjejara, arejame ʉ̃́re voivʉre Jesús.
9 Que arejame Jesús yópe ʉ̃i aino mácarõpedeca vaiquíyepe ayʉ, “Mʉ, jipacʉ, ina mi yʉre jʉ are đaimaracacʉ ye cũinácʉ bíjacabebi yʉre”, ʉ̃i aino mácarõpe.
10 Dinʉmʉre Simón Pedro ʉ̃i boaicarovede tatorĩ, ĩni, duarĩ, sacerdotevare jaboteipõecʉ ʉ̃i yebacacʉre, Malco ãmicʉcʉre, juijórĩ najuárejame ʉ̃i meapũravʉcacamucare.
11 Nópe đayʉre jã́ri, Jesús arejame ʉ̃́re:
—Mi boaicarovede meađajacʉ mʉ. Ãmenore yʉre jipacʉ ʉ̃i vaidé đaquiyede jãve vaicʉ́yʉmu yʉ, arejame Pedrore Jesús.
Jesúre ne nʉvaino Anás yebai
(Mt 26.57-58; Mr 14.53-54; Lc 22.54; Jn 11.49-50)
12 Dinʉmʉ ina churarava aru ina Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine coreipõeva máre, Jesúre jẽni, ʉ̃i pʉrʉáre bʉorĩ bʉojarĩ, nʉvarejaima. 13 Ʉ̃́re nʉvarejaima mamarʉmʉ Anás ãmicʉcʉ yebai. Caifás barejáme ʉ̃i vácʉ. Aru ñai Caifás sacerdotevare jaboteipõecʉ barejáme diʉjʉre.
14 Ñai Caifárecabe, “Cũinácʉva yaidú, majare meajebu. Que teni caivʉ yainí bíjabejebu maja”, ayʉ bácʉ barejámeđa apevʉ judíovai jabovare.
“Jesúre yʉ coreóvabevʉ” arĩ, Pedro ʉ̃i coyʉino
(Mt 26.69-70; Mr 14.66-68; Lc 22.55-57)
15 Jesúre ne jẽni nʉvaiyede, ne yójĩboi nʉre nʉrejacarã ñʉja, yʉ aru Simón Pedro. Sacerdotevare jaboteipõecʉi coreóvaimʉ marejacácʉ yʉ. Que baru ʉ̃i cʉ̃rami tãibʉre Jesúre ne ecovaiyede, yʉre máre ecoicõjenejaima. 16 Ʉbenita tãibʉcarõ biaido jedevai mautedejame Pedro. Que baru ecoinore coreipõecoque borotecʉnʉrejacacʉ, õi ecoicõjecojiyepe ayʉ ʉ̃́re máre.
17 Pedro ecoyʉ bácʉre, jedevacobede coreipõeco jẽniari jã́rejaco ʉ̃́re:
—¿Jesús ʉ̃i bueimaracacʉ ãmecʉrʉ̃ mʉ? arejaco.
—¡Nácacʉ ãmevʉ! arejame ṍre Pedro.
18 Diñami ãmei jʉjʉrejavʉ̃. Que baru nócacʉi yebacavʉ ina coreipõevaque nore toabore dacuvarĩ, cʉocarejaima. Aru Pedro máre náque cʉocarejame.
Jesúre sacerdotevare jaboteipõecʉ ʉ̃i jẽniari jápiaino
(Mt 26.59-66; Mr 14.55-64; Lc 22.66-71)
19 Sacerdotevare jaboteipõecʉ Jesús ʉ̃i bueiyede aru ñʉja ʉ̃i bueimarare máre jẽniari jã́rejameđa Jesúre. 20 Ʉ̃i jẽniari jã́iyede, Jesúcapũravʉ, yópe arĩ, coyʉrejameđa ʉ̃́re:
—Yʉ caivʉ ne jápiaiyede buecacʉ yavebecʉva. Maja judíova maje cójijiñamiai aru Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami máre bueyʉ batecácʉ yʉ. Põeva ne cójijinoai buecacʉ yʉ cainʉmʉa. Ye yavenina buebetecacʉ yʉ. 21 Que baru, ¿aipe teni yʉre jẽniari jã́ñʉrʉ mʉ? Yʉre jápiaivʉ bácavʉre jẽniari jã́jacʉ. Náta ji coyʉiye báque caiyede majidivʉ coyʉrãjarama mʉre, arejameđa Jesús.
22 Jesús ʉ̃i que aiyede, cũinácʉ ina coreipõevacacʉ ʉ̃i jijecamure pʉrʉque pẽvari, yópe arejameđa Jesúre:
—Maje jabocʉre nópe arĩ, abejacʉ mʉ, arejameđa.
23 Aru Jesús arejameđa:
—Ãmene ji que aru, yʉre coyʉjacʉ mʉ caride, caivʉ ne jápiaiyede. ¿Ʉbenita méne ji que aru, aipe teni yʉre pẽvacʉrʉ̃? Pẽvaiye jaʉbevʉ mʉre, arejameđa ʉ̃́re Jesús.
24 Dinʉmʉre Anás Jesúre bʉoimʉre jarorejameđa Caifás, sacerdotevare jaboteipõecʉ yebai.
“Jesúre yʉ coreóvabevʉ” arĩ, Pedro bedióva ʉ̃i coyʉino
(Mt 26.71-75; Mr 14.69-72; Lc 22.58-62; Jn 3.14, 12.32)
25 Nore toabo ẽcarʉi cʉocayʉ barejáme Pedro cãreja. Apevʉ nore cʉrivʉ ʉ̃́re jẽniari jã́rejaima:
—¿Mʉ máre Jesúi bueimaracacʉ ãmecʉrʉ̃ mʉ? arejaima ʉ̃́re.
—¡Nácacʉ ãmevʉ yʉ! arejame náre.
26 Dinʉmʉre sacerdotevare jaboteipõecʉi yebacavʉcacʉ, Pedro ʉ̃i boaicaroveque ʉ̃i buraimʉ mácʉ jicʉ, Pedrore arejame:
—Cari ñami marede oteiye cʉrõi Jesúque mʉre jã́vʉ yʉ, arejame.
27 —¡Nácacʉ ãmevʉ yʉ! Jesúre yʉ coreóvabevʉ, arejame Pedro cojedeca. Ʉ̃i que aiye bajure, cáyu órejarejame.
Jesúre ne nʉvaino Pilato yebai
(Mt 27.1-2, 11-14; Mr 15.1-5; Lc 22.1-5)
28 Aviá ʉ̃i tucʉmʉiyede, Caifái cʉ̃ramine jocarĩ pʉ jabocʉi cʉ̃ramita Jesúre nʉvarejaima. Ñai jabocʉ, Roma ãmicʉrõ jaboteino jabocʉi epeimʉ marejáme, jabotecʉyʉ ina judíovare. Judío ãmenejame ñai jabocʉ, Pilato ãmicʉcʉ. Ʉ̃i cʉ̃rami ecoivʉ baru, Pascua torojʉve teinoque ãiyede ãicõjememara májebu judíova. Que baru iye ãiyede ãiyʉrivʉ, diñamine corĩ nʉmenejaima ina judíova, Jesúre nʉvaivʉ, Jʉ̃menijicʉi jã́mequiyepe aivʉ náre ãmenape. 29 Que baru náre jẽniari jã́cʉetarejame Pilato.
—¿Ye ãmenore boro coyʉrĩ ađaivʉrʉ̃ mʉja ñai ʉ̃mʉre? arejame.
30 Ina judíova arejaima:
—Ʉ̃i ãmeno đabedu, ʉ̃́re davabejebu ñʉja mi yebai, arejaima.
31 Pilato arejame náre:
—Dinʉmʉ ʉ̃́re nʉvari, majijarã mʉje baju. Mʉje đaicõjeiyepedeca coyʉjarã ʉ̃́re aipe ñájicʉyʉre, ʉ̃i bojeđaquiyepe aivʉ ʉ̃i ãmeno đaiye báquede, arejame.
Nácapũravʉ arejaima:
—Mʉja Romacavʉ ñʉja judíovare boarĩ́ jarʉvaicõjemevʉ põevare. Que baru ʉ̃́re boarĩ́ jarʉvaivʉ bʉojabevʉ ñʉja, arejaima.
32 Nópe vaidéjavʉ̃, “Yópe vaiquíyebu” Jesús ʉ̃i aiye báquepedeca javede aipe ãrojae jocʉcʉjaravena ʉ̃i mauva ne pẽvaimʉ ʉ̃i yaiquínore.
33 Ʉ̃i cʉ̃ramine corĩ nʉri, Jesúre cutuicõjenejameđa Pilato. Ʉ̃i eaiyede ʉ̃i yebai ʉ̃́re jẽniari jã́rejameđa:
—¿Mʉ́rʉ judíovai jabocʉ? arejameđa Jesúre.
34 Jesúcapũravʉ arejameđa:
—¿Mʉ mi baju majini, yópe jẽniari jã́ñʉrʉ mʉ, que ayʉ? ¿O apevʉ ne coyʉiyede jápiarĩ, yópe jẽniari jã́ñʉrʉ mʉ? arejameđa.
35 Pilatocapũravʉ arejameđa:
—¿Judíovacacʉ bárica yʉ, mi que aiyede? Mi joborõcavʉ aru sacerdotevare jaboteipõeva mʉre boro coyʉrĩ ađarãdama na. ¿Aipe đacʉrʉ̃ mʉ, ne que ãmecoroiyede? arejameđa.
36 Jesús jʉ arejameđa:
—Ijãravʉcarõ ãmevʉ ji jaboteino. Yore ji jabotedu, ãđamatejebu ji yóvaimara, ji mauva ne jẽni jíbenajiyepe aivʉ yʉre ina judíovai jabovare. Ijãravʉcarõ ãmevʉ ji jaboteino, arejameđa.
37 Dinʉmʉ jẽniari jã́rejameđa Pilato:
—¿Jãve “Jabocʉbu yʉ”, ayʉrʉ̃ mʉ? arejameđa.
Jʉ arejameđa Jesús:
—Quédeca mi aimʉrecabu yʉ. Jabocʉbu yʉ. Que barureca ijãravʉi edarĩ, põetedejaquemavʉ yʉ, jabotecʉyʉ aru coyʉcʉyʉ yávaiyede jãve bajure. Yávaiyede jãve bajure majiyʉrivʉ, yʉre jápiarĩ ađarãjarama na, arejameđa Jesús.
38 Aru Pilato jẽniari jã́rejameđa:
—¿Yéba yávaiye jãve baju? arejameđa ʉ̃.
Põeva ne boarĩ́ jarʉvaicõjeino Jesúre
(Mt 27.15-31; Mr 15.6-20; Lc 23.13-25)
Que ayʉ bácʉ Jesúre, jedevai etarĩ, põevare borotecʉnʉrejame Pilato cojedeca:
—Ãmeina tebecʉtame ñai ʉ̃mʉ ji jã́ru. 39 Ʉbenita Pascua jãravʉi ji đarĩ cõmajiyepedeca đaquijivʉ yʉ. Mʉjacacʉ ji bʉoimaracacʉ cũinácʉre jaetovaquijivʉ. ¿Ñai mʉje jabocʉre jaetovaji yʉ? arĩdurejame judíovare Pilato.
40 Pilato ʉ̃i que aiyede cũiná jorojĩni, cođoboborejaima:
—Bi, ʉ̃́re jaetovabejacʉ mʉ. Barrabáre jaetovarĩ, darojacʉ mʉ, arejaima Pilatore ina judíova.
Ñavacʉcʉ barejáme ñai Barrabás.