Lucas
Jesús ʉ̃i coyʉino ne jẽnajinore ʉ̃́re yóbomia
(Mt 26.1-5, 14-16; Mr 14.1-2, 10-11; Jn 11.45-53)
22 Pascua ãmicʉrijãravʉ, pã́ure bʉcʉre đaiye cʉbe ãiye torojʉve teinʉmʉ joabeno marejávʉ̃ya. 2 Ina sacerdotevare jaboteipõeva aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva jʉjovarĩ jẽni, boarĩ́ jarʉvaiyʉrejaimađa Jesúre. Ʉbenita jidʉrejaimađa ina obedivʉ põevare.
3 Dinʉmʉre ñai abujuvai jabocʉ, Satanás, đaicõjenejaquemavʉ Judas Iscariotede, ñai cũinácʉ ina doce paivʉ Jesúi bueimaracacʉre. 4 Que teni ñai Judas coyʉcʉnʉrejameđa ina sacerdotevare jaboteipõevare aru ina Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine coreipõevare máre. Náre jẽni jíyʉrejameđa Jesúre. 5 Ʉ̃i đaiyʉede jápiarĩ, torojʉrejaimađa na. Que baru arejaimađa ʉ̃́re: “Ñʉja jínajivʉbu mʉre tãutʉrare, ñʉjare mi jẽni jíye boje ʉ̃́re yavenina”, arejaimađa Judare. 6 Judas jʉ arejameđa náre. Que baru jã́ri coreni bʉ́rejameđa, jẽni jícʉyʉ Jesúre yavenina, ina obedivʉ põeva ne jã́menoi.
Jesús ʉ̃i ãino ʉ̃i bueimaraque
(Mt 26.17-29; Mr 14.12-25; Jn 13.21-30; 1 Co 11.23-26)
7 Pã́ure bʉcʉre đaiye cʉbe ãiye torojʉve teijãravʉ barejávʉ̃ya. Pascua jãravʉcacʉre, ovejajĩcʉre, boarĩ́, toaque juarĩ, ã́varejaimađa dijãravʉre. 8 Que baru Jesús, Pedrore aru Jũare máre jarorĩ, arejameđa náre:
—Meađarãnʉjara maje Pascua jãravʉque ãiyede maje ãrajiyede, arejameđa náre Jesús.
9 Aru jẽniari jã́rejaimađa Jesúre:
—¿Ã́ri nʉri meađacarãjidica ñʉja diede? arejaimađa na.
10 Ʉ̃ arejameđa náre:
—Mʉja ecoivʉ bácavʉ ĩmarore, ẽmeni, nócacʉre oco tuyʉre copʉrãjaramu mʉja. Ʉ̃́que nʉri, cʉ̃ramine ʉ̃i ecoiyede cũinátʉrʉ mʉja máre ecojarã. 11 Diñami upacʉre yópe ajarã mʉja: “ ‘¿Átucubʉba ji bueimaraque ji Pascua jãravʉre ji ãquitucubʉ?’ aibi bueipõecʉ”, ajarã mʉja. 12 Diñami upacʉcapũravʉ pʉenocatucubʉ ʉratucubʉ jave majare jaʉéde meađaitucubʉ bácarõre mʉjare jã́đovacʉyʉme ʉ̃. Noi ditucubʉi majare maje ãrajiyede meađajarã mʉja, arejameđa náre Jesús.
13 Ʉ̃́re jʉ arĩ, nʉri, ĩmaroi earejaimađa na. Earĩ, nore Jesús ʉ̃i aiye báquepedeca ʉ̃i aitucubʉre earejaimađa. Noi Pascua jãravʉque ãiyede meađarejaimađa na pʉcarã.
14 Que teni ne Pascua ãiora barejávʉ̃ya. Jesús earĩ, dobarejameđa tʉoiva yebai ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaraque. 15 Aru arejameđa náre:
—Pare ãiyʉvʉ yʉ iye Pascua ãiyede mʉjaque ji ñájiquiye jipocai. 16 Que baru coyʉyʉbu mʉjare: Ãmecʉbu yʉ Pascua jãravʉque ãiyede cojedeca, pʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteino eaiyeta, arejameđa Jesús.
17 Ũcuidore ĩni, Jʉ̃menijicʉre torojʉede jíniburu yóboi, arejameđa:
—Ʉ̃jʉ, coapavajarã dicorore mʉje baju. 18 Que baru coyʉyʉbu mʉjare: Quénora vino ʉ́yaicorore ũcuñʉmu yʉ ijãravʉre. Ũcumecʉbu dicorore cojedeca, pʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteinʉmʉita, arejameđa ʉ̃i bueimarare Jesús.
19 Ne ãiyedeca, pã́ure ĩni, Jʉ̃menijicʉre torojʉede jídejameđa Jesús. Torojʉede jíni bʉojarĩ, pã́ure cotʉvarejameđa. Cotʉvarĩ bʉojarĩ, náre coapa jíni, arejameđa:
—Dápiajarã iye pã́ure yópe mʉje dápiaiyepe ji bajure. Jíquijivʉ yʉ ji bajure, ne boarĩ́ jarʉvarãjiyepe yʉre, mʉjare ji meađaquiye boje. Que baru mʉje ãiyede iye pã́ure, ãrʉjara yʉre, arejameđa náre Jesús.
20 Aru nopedeca ũcuidore ĩni, ne ãri bubarĩburu yóboi, Jesús arejameđa:
—Dápiajarã iye ũcuiyede yópe mʉje dápiaiyepe ji jivede. Jíquijivʉ yʉ ji jivede, ne boarĩ́ jarʉvarãjiyepe yʉre, mʉjare ji meađaquiye boje. Que baru yʉre mequiyebu ji jive obedivʉre boje. Jʉ̃menijicʉ “Yópe đajarã mʉja, boropatebenajivʉ ji jã́inoi”, ʉ̃i yóbocarõ coyʉino mácarõre põevare ãrʉrajaramu mʉja, mʉje ũcuiyede diede. 21 Ʉbenita jã́jara. Ñai ʉ̃mʉ jẽni jícʉyʉ yʉre ji mauvare cʉbi yui tʉoiva yebai yʉ́que. 22 Yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe ijãravʉi, ji yaijãravʉi nʉcʉyʉmu yʉ, yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepedeca ʉ̃i yávaiyede. Ʉbenita ãmeno vaicʉ́yʉme ʉ̃, ñai yʉre jẽni jíyʉ bacʉyʉ́, arejameđa Jesús.
23 Que baru jẽniari jã́ri bʉ́rejaimađa ne bajumia:
—¿Ñame maquidí jẽni jíyʉ Jesúre ʉ̃i mauvare? arejaimađa na.
¿Ñamema parʉcʉ maje jẽnebore?
(Mt 18.1, 19.28, 20.25-28, 23.11; Mr 9.34-35, 10.42-45; Lc 9.46; Jn 13.12-15)
24 Jesúi bueimara yópe yávarejaimađa ne bajumia:
—¿Ñamema majacacʉ parʉcʉ apevʉ pʉeno? arejaimađa.
25 Jesús arejameđa náre:
—Ina judíova ãmevʉ ne jabova parʉéque cõjeivʉbu ne jaborõcavʉre, ne đacarãjiyepe aivʉ náre ne ʉrõpe. Aru ina jaborõcavʉ, “Ñʉjare cađateipõevatamu”, aivʉbu ne jabovare. 26 Ʉbenita nápe đabejarã mʉja. Ñai mʉjacacʉ parʉcʉ baiyʉcʉ baru, mʉjeyocʉpe memecajacʉrĩ mʉjare. 27 Apevʉ dobarivʉbu tʉoiva yebai. Aru apevʉ, ne yebacavʉ, jíyama ina dobarivʉre ne ãiyede. ¿Ñamema parʉcʉ apevʉ pʉeno? ¿Ñai dobacʉ tʉoiva yebai o ñai yebacacʉ pʉeno parʉcʉba? Jãve ñai dobacʉ tʉoiva yebai pʉeno parʉcʉbe. Ʉbenita yʉ cʉvʉ mʉje jẽneboi yebacacʉpe.
28 ’Mʉja dajocabevʉ yʉre ji ñájiyede, quénora ñájivʉ mʉja cũinátʉrʉ yʉ́que. 29 22:29-30 Yópe jipacʉ ʉ̃i jíyepe yʉre ji jabotequinore, nopedeca yʉ máre jívʉ mʉjare mʉje jabotenajinore, mʉje dobarãjiyepe ayʉ ji tʉoiva yebai ji jabotequiyede, ãrajivʉ aru ũcurajivʉ yʉ́que, aru mʉje dobarãjiyepe ayʉ jabovai dobarõa mearoara, coyʉrãjivʉ mearare o ãmenare ina doce paiyajuboa Israecavʉre, arejameđa Jesús ʉ̃i bueimarare. 30 —
Jesús ʉ̃i coyʉino Pedrore ʉ̃i “Jesúre yʉ coreóvabevʉ” aquinore
(Mt 26.31-35; Mr 14.27-31; Jn 13.36-38)
31 Jesús arejameđa Simón Pedrore:
—Mʉ, Simón, ñai abujuvai jabocʉ Satanáre Jʉ̃menijicʉ jʉjovaicõjeimi mʉjare, yópe põeva ne jajʉóiyepe matore. 32 Ʉbenita yʉ jẽniaivʉ Jʉ̃menijicʉque, mi dajocabequiyepe ayʉ mi jʉ aiyede ʉ̃́re. Ñai abujuvai jabocʉ mʉre jʉjovarĩburu yóboi, mi me cʉquiyede Jʉ̃menijicʉque cojedeca, cađatejacʉ apevʉ ʉ̃́re jʉ aivʉre, mi yóvaimarare, arejameđa Jesús.
33 Aru Simón Pedro arĩdurejameđa Jesúre:
—Mʉ, ji jabocʉ, ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami mʉ́que nʉñʉ bʉojaivʉ yʉ. Aru mʉ́que yaiyʉ́ máre bʉojaivʉ yʉ, arĩdurejameđa Jesúre.
34 Ʉbenita Jesús arejameđa ʉ̃́re:
—Mʉ, Pedro, coyʉyʉbu mʉre: “Jesúre yʉ coreóvabevʉ”, acʉyʉmu mʉ cari ñami, cáyu ʉ̃i órejaquiye jipocai. Aru yóbecʉe nópe acʉyʉmu mʉ, arejameđa Pedrore Jesús.
Jesúre ne jẽnajino joabenoi
(Mt 10.9-10; Mr 6.8-9; Lc 9.3, 10.4)
35 Jesús arejameđa náre, ʉ̃i bueimarare:
—Javede ji jaroiyede mʉjare nʉvameteavʉ̃ mʉja tãutʉrare, aru curubʉare, aru cʉraidoare máre. ¿Ye jaʉtearĩ mʉjare? arejameđa náre Jesús.
Aru jʉ arejaimađa ʉ̃́re:
—Jaʉbeteavʉ̃ ñʉjare, arejaimađa na.
36 Ʉ̃ arejameđa náre cojedeca:
—Ʉbenita caride ñai tãutʉrare cʉvacʉ baru, nʉvajacʉrĩ diede. Aru ñai curubʉre máre cʉvacʉ baru, nʉvajacʉrĩ dicurubʉre. Aru ñai boaicarovede cʉvabecʉ baru, ʉ̃i pʉenocacaje doicajede jíjacʉrĩ, bojeđacʉyʉ boaicarovede. 37 Coyʉyʉbu mʉjare: Javede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ, yópe arĩ, toivarejaquemavʉ yʉrã: “Põeva ʉ̃́re đarãjarama yópe ne đaiyepe ãmeina teivʉre”, arĩ toivarejaquemavʉ. Aru ji mauva đarãjarama yʉre nópe iye toivaiye báque coyʉiyepe, arejameđa Jesús.
38 Arejaimađa na:
—Mʉ, ñʉje jabocʉ, jã́jacʉ. Yuibu pʉcavea boaicarovea, maje boarã́jivea, arejaimađa.
Aru Jesús jʉ arejameđa náre:
—Quénora meaquiyebu, arejameđa Jesús.
Jesús Getsemaní ʉ̃i jẽniaino Jʉ̃menijicʉque
39 No yóboi Jesús etarejameđa ne Pascua ãitucubʉre jocarĩ. Aru ʉ̃i đarĩ cõmajiyepe nʉrejameđa cʉ̃racũ Olivocũ ãmicʉricũi. Ʉ̃i bueimara máre yóvarejaimađa ʉ̃́re. 40 Ne eaiyede ʉ̃i nʉiyʉrõ mácarõi, Jesús arĩdurejameđa náre:
—Jʉ̃menijicʉque borotejarã mʉja, abujuvai jabocʉi mʉjare jʉjovarĩ, ãmeina tede đabequiyepe aivʉ, arĩdurejameđa náre Jesús.
41 Que ayʉ bácʉ, náre jocarĩ nʉrejameđa, yópe põecʉ cʉ̃rabore dʉvarĩ jaroinope paino baji. Aru ñʉatutarĩ joborõi borotedejameđa Jʉ̃menijicʉque.
42 —Mʉ, jipacʉ, yʉre cari vaiquíye vaibéjađeni. Caiyede đaiye majicʉtamu mʉ. Ʉbenita ji ʉrõpe đabejacʉ. Quénora mi ʉrõpe đajacʉ mʉ, arejameđa jípacʉre Jesús.
43 Dinʉmʉre cũinácʉ ángele, cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõcacʉ, járorejameđa ʉ̃i yebai, cađatecʉdayʉ earejameđa. 44 Jesús ʉ̃i ʉrarõ ñájiye boje, pʉeno parʉrõ borotedejameđa Jʉ̃menijicʉque. Que teni ijove darĩ, jivepe tʉrejavʉ̃ya joborõi.
45 Aru boroteni bʉojarĩ, nacajari copainʉrejameđa, ʉ̃i bueimara yebai. Earejameđa náre cãivʉre, ʉetʉivʉre, ne chĩoiye boje. 46 Dinʉmʉ Jesús arejameđa náre:
—¿Aipe teni cãivʉrʉ̃ mʉja? Nacajajara. Jʉ̃menijicʉque borotejarã mʉja, abujuvai jabocʉi mʉjare jʉjovarĩ, ãmeina tede đabequiyepe aivʉ, arejameđa náre Jesús.
Jesúre jẽni ne nʉvaino
(Mt 26.47-56; Mr 14.43-50; Lc 19.47, 21.37; Jn 18.2-11)
47 Jesús ʉ̃i boroteiyedecata earejaimađa obedivʉ põeva. Judas, ina doce paivʉcacʉ, jipocatedejameđa náre. Jesús yebai nʉri, ʉ̃́re jiva nuri jacoyʉrejameđa. 48 Ʉbenita Jesús arejameđa ʉ̃́re:
—Mʉ, Judas, ¿jiva nuri jacoyʉyʉrʉ̃ mʉ yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, jẽni jícʉyʉ yʉre ji mauvare? arejameđa Jesús ʉ̃́re.
49 Ina Jesúi yóvaimara, jã́ivʉ iyede vaiyede, jẽniari jã́ridurejaimađa Jesúre:
—Mʉ, ñʉje jabocʉ, ¿boarã́jidi ñʉja náre iveá boaicaroveaque? arĩdurejaimađa na.
50 Dinʉmʉma cũinácʉ Jesúi yóvaimaracacʉ ʉ̃i boaicarovede tatorĩ, duarĩ, ĩni, sacerdotevare jaboteipõecʉi yebacacʉre juijórĩ najuárejameđa ʉ̃, ʉ̃i meapũravʉcacamucare. 51 Ʉbenita Jesús arejameđa:
—Dajocajarã diede quénora, arejameđa.
Que ayʉva, ʉ̃i cámucare tʉorĩ, ʉ̃́re meađarejameđa Jesús. 52 Dinʉmʉre Jesús arejameđa ina sacerdotevare jaboteipõevare, aru ina Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine coreipõevare, aru ina judíova bʉcʉvare máre:
—¿Tatorĩ ñavaipõecʉre jẽivʉpe yʉre boaicaroveaque aru boaidʉaque jẽni jacorãdaivʉrʉ̃ mʉja? 53 Jãravʉa coapa mʉjaque Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami cʉ́tecacʉ yʉ. Apʉrĩ mʉjaque cʉcʉre, yʉre jẽni jacobeteavʉ̃ mʉja. Ʉbenita caride Jʉ̃menijicʉ mʉjare đaicõjeñʉme mʉje ʉrõpe yʉ́que. Aru caride abujuvai jabocʉ ãmeno đare đaibi yʉre, yópe mʉje ʉrõpe, arejameđa Jesús.
“Jesúre yʉ coreóvabevʉ” arĩ, Pedro ʉ̃i coyʉino
(Mt 26.57-58, 69-75; Mr 14.53-54, 66-72; Jn 18.12-18, 25-27)
54 Que arurata Jesúre jẽni, sacerdotevare jaboteipõecʉi cʉ̃rami nʉvarejaimađa ʉ̃́re. Aru Pedro joajĩenata ʉ̃i yóboi nʉre nʉñʉ mácʉ, sacerdotevare jaboteipõecʉi tãibʉi ecorejameđa ʉ̃. 55 Apevʉ Jesúre nʉvaivʉ bácavʉcavʉ toabore dacuvarĩburu yóboi, dobarejaimađa toabo ẽcarʉi nore tãibʉ coricai. Aru Pedro máre dobarejameđa ne jẽneboi. 56 Ʉ̃i noi dobaedeca, yebacarõmivacaco cũináco jã́rejacođa Pedrore, toabo pẽoiyede ʉ̃i jivare. Ʉ̃́re me cocorĩ, arejacođa:
—Ñai ʉ̃mʉ máre cʉ́tebi Jesúque, arejacođa õ.
57 Ʉbenita Pedro jʉ abedejameđa õi yávaiyede:
—Jesúre yʉ coreóvabevʉ, arejameđa.
58 Que arĩburu yójĩboi, apecʉ, Pedrore jã́ñʉ, arejameđa:
—Mʉ máre nácacʉbu, arejameđa.
Ʉbenita Pedrocapũravʉ arejameđa cojedeca:
—¡Nácacʉ ãmevʉ! Jesúre yʉ coreóvabevʉ, arejameđa.
59 Cũináora yóboi, apecʉ máre arejameđa parʉrõreca:
—Jãve ñai ʉ̃mʉ cʉ́tebi Jesúque. Ʉ̃ máre Galileacacʉtame ʉ̃, arejameđa.
60 Ʉbenita Pedrocapũravʉ jãve ayʉpe, pare baju arejameđa cojedeca:
—¡Jãveneca Jʉ̃menijicʉi jã́inoi yʉ mʉre coyʉyʉtamu! ¡Jãve ji coyʉbedu, Jʉ̃menijicʉ ãmeđajacʉrĩ yʉre! Mi aimʉre ye majibecʉtamu yʉ. Ñai Jesúre yʉ coreóvabevʉ, arejameđa.
Dinʉmʉma, ʉ̃i que aiye bajure, órejarejameđa cáyu. 61 Que teiyedata, Jesús copedini jã́rejameđa Pedrore. Aru ʉ̃ãrʉrejameđa Jesús ʉ̃i coyʉiye báquede: “Cari ñami, cáyu ʉ̃i órejaquiye jipocai, yóbecʉe baju ‘Jesúre yʉ coreóvabevʉ’, acʉyʉmu mʉ”, arĩ coyʉiye báquede ãrʉrejameđa Pedro. 62 Aru ãrʉcʉ, cũiná etarĩ, pare chĩori orejameđa ʉ̃.
Jesúre ne yávarĩ yʉrino
63 Ina Jesúre coreipõeva yʉridejaimađa ʉ̃́re. Aru totatarejaimađa ʉ̃́re. 64 Ʉ̃i yacorʉare moari, ʉ̃́re pẽvavari, arejaimađa:
—Coyʉjacʉ mʉ. ¿Ñame matedí mʉre pẽvañʉ? arejaimađa na.
65 Aru ʉrarõ yávarĩ, ãmeina yávarejaimađa ʉ̃́re.
Jesúre ne nʉvaino judíovai jabova cójijivʉ yebai
(Mt 26.59-66; Mr 14.55-64; Jn 18.19-24)
66 Aviá ʉ̃i tucʉmʉiyede, ina judíova bʉcʉva, aru ina sacerdotevare jaboteipõeva, aru ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva máre cójijidejaimađa na. Nʉvarejaimađa Jesúre ne cójijinoi. Aru arejaimađa ʉ̃́re:
67 —Mʉ Cristo baru, coyʉjacʉ ñʉjare, arejaimađa na.
Aru Jesús arejameđa náre:
—Ji coyʉru, mʉja jʉ abenajaramu yʉre. 68 Aru ji jẽniari jã́ru, jʉ abenajaramu mʉja yʉre. 69 Ʉbenita yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, jã́rajaramu mʉja caride pʉ cainʉmʉa Jʉ̃menijicʉ parʉcʉi meapũravʉi dobacʉre, arejameđa.
70 Dinʉmʉ caivʉ ina jẽniari jã́rejaimađa:
—¿Jʉ̃menijicʉi mácʉrʉ̃ mʉ? arejaimađa.
Jesús jʉ ayʉ náre arejameđa:
—Quédeca, mʉje aimʉrecabu yʉ, arejameđa ʉ̃.
71 Nácapũravʉ arejaimađa:
—Apevʉ ne coyʉiye jaʉbevʉ. Javeta jápiađavʉ̃ maja ʉ̃i coyʉiyede ʉ̃i baju ãmeina teyʉre, jorojĩni arejaimađa na.