Lucas
“Ãmeina teivʉre jẽniari jã́ipõecʉre aru nomiópecore” jã́ri dápiarĩ ne đarãjiyepe aino
18 Jesús buedejameđa põevare jã́ri dápiarĩ ne đarãjiyepe ainoque ne jẽniarajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉque cainʉmʉa dajocabevʉva. 2 Aru arejameđa:
—Cũináĩmaroi cʉ́tequemavʉ cũinácʉ jabocʉ, ãmeina teivʉre jẽniari jã́ipõecʉ. Ñai jabocʉ pueđabetequemavʉ Jʉ̃menijicʉre. Aru pueđabetequemavʉ põevare máre. 3 Diĩmaromiareca cʉ́tequemavʉ cũináco nomiópeco máre. Õ nʉri, yávare nʉrejaquemavʉ ʉ̃́re: “Cađatejacʉ yʉre, ji maucʉ ʉ̃i ñájine đabequiyepe yʉre”, aquemavʉ õ. 4 18:4-5 Obedijãravʉare ñai jabocʉ jápiabetequemavʉ ṍre. Ʉbenita no yóboi arĩ dápiaquemavʉ ʉ̃i baju: “Yʉ pueđabecʉvacari Jʉ̃menijicʉre aru pueđabecʉvacari põevare máre, ico nomió, ji yebai dađo jãravʉa coapa, õi pare cãrijovaiye boje yʉre, cađatequijivʉ ṍre, õi ʉetʉre đabecojiyepe yʉre”, aquemavʉ ʉ̃, arejameđa Jesús. 5 —
6 Aru Jesús arejameđa:
—Jápiajarã ñai ʉ̃mʉ ãmecʉ ʉ̃i aiye báquede. 7 Aru jãve cađatecʉyʉme Jʉ̃menijicʉ ina ʉ̃i beoimarare jẽniaivʉre ʉ̃́re, ʉ̃i cađatequiyepe aivʉ náre jãravʉre aru ñamine máre. Corede đabecʉbe ʉ̃ joe baju, cađatecʉyʉ náre. 8 Coyʉyʉbu mʉjare: Maumejiena cađatequijibi náre. Ʉbenita yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, ji copaidaiyede ijãravʉi, jãve obebejĩna põeva jʉ aivʉre Jʉ̃menijicʉre parʉriũmeque eacʉyʉmu, arejameđa Jesús.
“Pʉcarã ʉ̃mʉva ne jẽniaino Jʉ̃menijicʉque” jã́ri dápiarĩ ne đarãjiyepe aino
9 Bedióva Jesús buedejameđa náre jã́ri dápiarĩ ne đarãjiyepe ainoque. Coyʉrejameđa ina põevare “¿Meara márica?” arĩ dápiaivʉre ne baju apevʉ pʉeno. Arejameđa:
10 —Pʉcarã ʉ̃mʉva Jʉ̃menijicʉque jẽniaranʉquemavʉ Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami. Cũinácʉ fariseovacacʉ batequémavʉ. Aru apecʉ jabovare tãutʉra ĩcaipõecʉ batequémavʉ. 11 Ñai fariseo núri jẽniari dápiaquemavʉ ʉ̃i baju yópe: “Mʉ, ji mearore jímʉ, torojʉede jívʉ mʉre, ji ãmeđabe boje. Yʉ apevʉpe đabevʉ. Apevʉre jʉjovarĩ ĩmevʉ yʉ ne cʉvaede. Ãmeno đabevʉ yʉ apevʉre. Nomicʉcʉ, apecoque cʉbevʉ yʉ. Aru ñai jabovare tãutʉra ĩcaipõecʉpe đabevʉ yʉ. 12 Pʉcajãravʉa sumana coapa ãmecʉva ãiyede jẽniavaivʉ yʉ mʉre. Aru caiye ji cʉvaede caipʉcapʉrʉape paiyede cʉvarĩ, cũináro jívavʉ yʉ mʉre”, aquemavʉ ñai fariseo. 13 Ʉbenita ñai jabovare tãutʉra ĩcaipõecʉ joai núri, jã́iyʉbecʉ cavarõre, totaquemavʉ ʉ̃i ñarebare, ʉ̃i chĩoiye boje. Aru aquemavʉ: “Mʉ, ji mearore jímʉ, cõmaje ãroje jã́jacʉ yʉre, ãmeina teyʉre”, aquemavʉ ñai jabovare tãutʉra ĩcaipõecʉ. 14 Coyʉyʉbu mʉjare: Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetequemavʉ ñai ʉ̃mʉ ʉ̃i ãmeina teiye báquede. Ʉbenita ãrʉmetebetequemavʉ ñai fariseo ʉ̃i ãmeina teiye báquede. Que baru ñai cʉiyʉcʉ me apevʉ pʉeno, parʉbecʉyʉme pʉeno baju. Aru ñai parʉbede đaiyʉcʉ ʉ̃i baju apevʉ cãchino, me cʉcʉyʉme pʉeno baju, arejameđa Jesús.
Jesús ʉ̃i mearore jíno jʉeđovare Jʉ̃menijicʉque
15 Põeva nʉvare cuivʉ barejáimađa némarare Jesús yebai, ʉ̃i tʉoquiyepe aivʉ náre ʉ̃i pʉrʉáque. Que teni Jesúi bueimara náre jã́ivʉ, nʉvaicõjemenejaimađa némarare. 16 Ʉbenita Jesús órejarejameđa náre ʉ̃i yebai. Aru arejameđa:
—Ina jʉeđova dajarãri ji yebai. Jʉ̃menijicʉ jabotecʉyʉme põevare nápe paivʉre. Que baru, “Davabejarã jʉeđovare”, abejarã náre. 17 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ácʉ põecʉ copʉ etabecʉ baru Jʉ̃menijicʉre jaboteyʉre ʉ̃́re, yópe jʉeđocʉ ʉ̃i copʉ etaiyepe, ecobecʉyʉme ʉ̃i jaboteinore, arejameđa Jesús.
Cũinácʉ ʉ̃mʉ cʉve cʉvacʉ Jesúmaque ne boroteino
18 Cũinácʉ jabocʉ jẽniari jã́rejameđa Jesúre:
—Mʉ, bueipõecʉ meacʉ, ¿aipe đaji yʉ, cʉvacʉyʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre? arejameđa Jesúre.
19 Jesús arejameđa ʉ̃́re:
—¿Aipe teni “Meacʉbu mʉ”, ayʉrʉ̃ yʉre? Jʉ̃menijicʉ cũinácʉrabe meacʉ baju. 20 Majivʉra mʉ Jʉ̃menijicʉi đaicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre: “Cʉvabejacʉ apecore mimarepacore jarʉvarĩ. Põevare boarĩ́ jarʉvabejacʉ. Ñavamejacʉ apecʉ ʉ̃i cʉvaede. Borođabejacʉ apecʉre. Jʉ ajacʉ mipacʉre aru mipacore máre”, arejameđa Jesús.
21 Que teni arejameđa Jesúre:
—Ðacacʉ caiye iye mi coyʉiyede jʉeđocʉ cãreja yʉ, aru caride máre, arejameđa.
22 Ʉ̃i jʉ aiyede jápiayʉ bácʉ Jesús, arejameđa ʉ̃́re:
—Cũináro jaʉvʉ mʉre cãreja. Jíni bojeđajacʉ mi cʉvede. Aru mi ĩquiyede jíjacʉ ina cõmaje ãrojarivʉre. Que teni cʉvacʉyʉmu mʉ boje méne cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Aru dajacʉ yʉ́que, arejameđa Jesús.
23 Ʉbenita iyede jápiarĩ ʉrarõreca chĩorejameđa, dajocaiyʉbecʉ ʉ̃i ʉre cʉvede. 24 Que teni Jesús ʉ̃́re jã́ri, arejameđa:
—Ina põeva cʉve cʉvarivʉre pare maiyójavʉ ne jʉ aiye Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i meađaquiyepe aivʉ náre aru ne ecorãjiyepe aivʉ ʉ̃i jaboteinore cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõre. 25 Cũinácʉ ãimacʉ ʉracʉ, camello ãmicʉcʉ, ʉ̃i ecoru aviyo cobei, maiyójajebu ʉ̃́re. Aru pʉeno maiyójavʉ cʉve cʉvacʉre ʉ̃i ecoquino Jʉ̃menijicʉi jaboteinore, arejameđa Jesús.
26 Ina ʉ̃́re jápiaivʉ bácavʉ arejaimađa:
—¿Ñame bʉojarĩ ecorãjidica Jʉ̃menijicʉi jaboteinore, cʉvarãjivʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre? arejaimađa na.
27 Jesúcapũravʉ arejameđa náre:
—Põeva ne đarĩ majibeno maiyójabevʉ Jʉ̃menijicʉre. Ʉ̃ cũinácʉra bʉojarĩ meađayʉbe põevare, arejameđa Jesús.
28 Aru Pedro arejameđa:
—Dajocacarã ñʉja caiye ñʉje cʉvaede, ñʉje daiye boje mʉ́que, arejameđa Pedro.
29 18:29-30 Aru Jesús arejameđa náre:
—Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ácʉ põecʉ dajocayʉ baru ʉ̃i cʉ̃ramine, o jímarepacore, jíbʉrãre, ĩmarare, ʉ̃i bʉcʉvare, o ʉ̃i márare máre, Jʉ̃menijicʉi jaboteino boje, ñai põecʉ eacʉyʉme pʉeno baju caride ijãravʉi. Aru daquijãravʉ baquinói cʉvacʉyʉme jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, arejameđa Jesús. 30 —
Jesús ʉ̃i coyʉino bedióva cojedeca ʉ̃i yaiquínore
31 Jesús nʉvarejameđa ina doce paivʉre. Aru yópe arĩ, coyʉrejameđa náre:
—Jerusalẽ́i nʉivʉbu. Nore đarãjivʉbu na yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, caiye iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquepe. 32 Jínajivʉbu yʉre ina judíova ãmevʉre. 33 Que teni ina põeva yʉrinajivʉbu yʉre. Cʉyoje đarãjivʉbu yʉre. Jẽcututurajivʉbu yʉre. Jara popenajivʉbu yʉre. Aru boarĩ́ jarʉvarãjivʉbu yʉre. Ʉbenita yóbecʉrijãravʉa yóboi jipacʉ, Jʉ̃menijicʉ, nacovacʉyʉme yʉre yainore jarʉvarĩ, arejameđa Jesús.
34 Ʉbenita caiye iyede jápiarĩ eabedejaimađa na, ʉ̃i bueimara. Coreóvabedejaimađa aipe aiyʉrõ iye Jesús ʉ̃i coyʉiye báquede náre. Que baru majibedejaimađa ʉ̃i coyʉiyede.
Jesús ʉ̃i meađaino jã́ri eabecʉre, Jericócacʉre
35 Jericó ãmicʉriĩmaroi joabenoi earejameđa Jesús. No ma ẽcarʉi cũinácʉ ʉ̃mʉ, jã́ri eabecʉ, tãutʉrare jẽniañʉ dobarejameđa. 36 Ʉ̃ jápiayʉ bácʉ obedivʉ põeva vaivʉre mái, jẽniari jã́rejameđa:
—¿Aipe teidi? arejameđa.
37 Aru apevʉ arejaimađa ʉ̃́re:
—Jesús Nazarecacʉ mái nʉimi, arejaimađa.
38 Ñai jã́ri eabecʉ cođoboborejameđa:
—Mʉ, Jesús, David bácʉi pãramecʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ, ñʉje jabocʉ bacʉyʉ́, yʉre cõmaje ãroje jã́jacʉ, arejameđa ʉ̃.
39 Aru ina ʉ̃i jipocai nʉivʉ, ʉ̃́re jaraivʉ, arĩdurejaimađa:
—¡Bi ajacʉ mʉ! arĩdurejaimađa.
Ʉbenita pʉeno baju cođoboborejameđa ʉ̃ cojedeca:
—Mʉ, David bácʉi pãramecʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ, ñʉje jabocʉ bacʉyʉ́, yʉre cõmaje ãroje jã́jacʉ mʉ, arejameđa ʉ̃.
40 Que teni ʉ̃́re cođoboboyʉre jápiayʉ Jesús, dajocarejameđa. Aru arejameđa:
—Davajarã ʉ̃́re ji yebai, arejameđa.
Ñai jã́ri eabecʉ ʉ̃i eaiyede, Jesús jẽniari jã́rejameđa ʉ̃́re:
41 —¿Aipe đacaji yʉ mʉre? arejameđa Jesús.
Ñai jã́ri eabecʉ arejameđa:
—Mʉ, ji jabocʉ, jã́ri eabevʉ yʉ. Ʉrarõ jã́iyʉvʉ yʉ, arejameđa Jesúre.
42 Jesús jʉ arejameđa ʉ̃́re:
—Dinʉmʉ meavʉ. Jã́jacʉ mʉ cari. “Yʉre meađacʉyʉme Jesús”, arĩ dápiarebu mʉ. Que baru mi jã́ri eabede meađacaivʉ yʉ caride, arejameđa ʉ̃́re Jesús.
43 Aru cũiná jã́rejameđa ʉ̃, jã́ri eabecʉ bácʉ. Que teni Jesúre yóvarĩ nʉrejameđa ʉ̃ máre, mearore jíyʉ Jʉ̃menijicʉre. Que baru caivʉ ina põeva máre, ʉ̃́re jã́ri, mearore jídejaimađa Jʉ̃menijicʉre.