Lucas
Jesús ʉ̃i nacajaino yainore jarʉvarĩ
(Mt 16.21, 17.22-23, 20.18-19, 28.1-10; Mr 8.31, 9.31, 10.33-34, 16.1-8; Lc 9.22, 18.31-33; Jn 20.1-10)
24 No sumana bʉijãravʉ domingo javejĩnara, aviá ʉ̃i tucʉmʉiyede, ina nomiva nʉrejaimađa Jesús bácʉre ne jarʉvainoi, nʉvaivʉ mumijʉede, ne meađaiye báquede, yuarãjivʉ diede Jesús bácʉi baju bácarõre. 2 Dicobe cʉ̃racobede cʉrejavʉ̃ya bieitʉrava cʉ̃ratʉrava ʉratʉrava. Dinomiva ne eaiyede ʉ̃ mácʉre ne jarʉvainore, earejaimađa dicobe biebecobede. 3 Ʉbenita ne ecoiyede dicobei, Jesús bácʉi baju bácarõre eabedejaimađa. 4 Cãrijini dápiaivʉ, “¿Ã́ri cʉri Jesús bácʉi baju bácarõ?” arejaimađa ne bajumia. Ne nópe dápiaiyedeca, járorejaimađa pʉcarã ʉ̃mʉva, núrivʉ ne yebai. Aru ne doicajea boricajea pare pẽorejavʉ̃ya. 5 Que baru ina nomiva, cuecumaivʉ, doco jã́rejaimađa na, ne jidʉé boje. Aru ina ʉ̃mʉva arejaimađa náre:
—¿Aipe teni voivʉrʉ̃ mʉja apʉcʉre yaivʉ bácavʉre ne jarʉvainoi? 6 Jesús jave nacajami yainore jarʉvarĩ. Que baru cʉbebi yore. ¿Ãrʉmetenarʉ mʉja ʉ̃i coyʉiye báquede mʉjare nore Galileai? 7 Coyʉquemavʉ mʉjare yópe: “Jaʉvʉ yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, ji ʉrarõ ñájiquino. Jẽni jínajarama yʉre ina ãmeina teivʉre, ne pẽvari boarĩ́ jarʉvarãjiyepe yʉre. Aru yóbecʉrijãravʉa yóboi yainore jarʉvarĩ nacajacʉyʉmu yʉ”, aquemavʉ mʉjare Jesús, arejaimađa na nomivare.
8 Ne que aiyede, ina nomiva ãrʉrejaimađa Jesús ʉ̃i coyʉiye báquede náre. 9 Copainʉriburu yóboi Jesús bácʉre ne jarʉvaino mácarõre jocarĩ, caiye ne jã́iye báquede coyʉrejaimađa ina once paivʉre aru apevʉ Jesúi yóvaimarare máre. 10 Iye borore coyʉivʉ bácavʉ barejáimađa María Magdalacaco, aru Juana, aru apeco María, Santiagoi paco máre, aru apevʉ nomiva náque cʉrivʉ. Ina coyʉrĩdurejaimađa ne jã́ino mácarõre Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare. 11 Ʉbenita nácapũravʉ jʉ abedejaimađa ina nomiva ne coyʉiyede. “¿Ʉbeni márica?” arĩ dápiarejaimađa.
12 Ʉbenita Pedro nacajari, cúyarĩ, earejameđa Jesús bácʉre ne jarʉvaino mácarõ yebai. Dicobei nacachini, jã́rejameđa Jesúi cũmaicajea báquede, lino ãmicʉricajea paraicajeare cũinároma. Que teni Pedro, pare dápiayʉ, cʉ̃rami copainʉrejameđa.
Jesús ʉ̃i cʉeteino Emaús ma nʉimai
13 Dijãravʉmica Jesúi bueimaracavʉ pʉcarã Emaús ãmicʉriĩmaroi nʉivʉ barejáimađa na, Jerusalén ãmicʉriĩmaroi cʉrivʉ bácavʉ. Jerusalén joabejĩnoi, once paikilometros baju barejávʉ̃ya diĩmaro. 14 Nʉre nʉivʉvacari boroteivʉ barejáimađa na, yo Jesús bácʉi baju bácarõ bíjaino mácarõre. 15 Diede boroteivʉ ne yávare nʉiyedeca mái, Jesús ʉ̃i baju nára earejameđa ʉ̃. Náque vaivárĩ nʉrejameđa Jesús. 16 Vaivárĩ nʉñʉreca náque, ʉ̃́re coreóvabedejaimađa na.
17 Aru náre arejameđa Jesús:
—¿Aipe arĩ boroteivʉrʉ̃ mʉja, mái nʉivʉ? ¿Aipe teni chĩoivʉrʉ̃ mʉja? arejameđa.
Ʉ̃i que aiyede, dajocarĩ, núranʉrejaimađa na, chĩoivʉ. 18 Aru nácacʉ cũinácʉ, Cleofas ãmicʉcʉ, arejameđa Jesúre:
—¿Mʉ máre Jerusalẽ́i cʉcʉvacari, caiye vaiye báquede majibecʉrʉ̃ mʉ? arejameđa ʉ̃.
19 —¿Yéde? jẽniari jã́rejameđa náre Jesús.
Aru arejaimađa:
—¿Jesús Nazarecacʉ bácʉre vaiye báquede jápiabetecʉrʉ̃? Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ baju bateáme ʉ̃. Jʉ̃menijicʉi jã́inoi aru põeva ne jã́iyede máre caiye ʉ̃i đaiye báque aru caiye ʉ̃i coyʉiye báque máre me mateávʉ̃. Coyʉrĩ parʉcʉ bateáme ʉ̃ mácʉ. 20 Aru ʉ̃́re boarĩ́ jarʉvaicõjeni, ʉ̃́re jocʉcʉjaravena pẽvaicõjeima na sacerdotevare jaboteipõeva ina maje jabovaque. 21 Ʉbenita, “Ʉ̃ majʉbí Israecavʉre meađaipõecʉ bacʉyʉ́”, aivʉ bateávʉ̃ ñʉja. Cari jãravʉque yóbecʉrijãravʉa nʉivʉ ʉ̃i yainíburu yóboi. 22 Ñʉjacavʉ nomiva ñʉjare cuavama caride. Cari jãravʉ javejĩnara ʉ̃ mácʉre ne jarʉvainoi nʉmađa na, ñʉje nomiva. 23 Ʉbenita ʉ̃ mácʉi baju bácarõ cʉbetevʉya. Eabetemađa na. Aru yópe arĩ, ñʉjare coyʉrãedama na nomiva: “Ángelevare jã́vʉ ñʉja. ‘Apʉbi ʉ̃ Jesús’, ama na”, ama ñʉjare dinomiva. 24 Dinʉmʉma ñʉjacavʉ apevʉ, “¿Jãve márica no?” arĩ, jã́ranʉma na nomicata. Nomiva ne aiye báquepedeca jã́mađa na máre. Ʉbenita ʉ̃́re, Jesúre, jã́metemađa na, arĩ coyʉrejaimađa ina pʉcarã mái nʉipõeva.
25 Náre arejameđa Jesús:
—Dápiabevʉtamu mʉja. Coreóvabeni cʉrivʉtamu mʉja. Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báque caiyede jápiarĩ coreóvabevʉbu mʉja. 26 Nópe ãmeno vaijébu Cristo. Aru no yóboi, ãmeno vaiyʉ́ bácʉ, caiyede jaʉbeda jebeyʉ bácʉ, meacʉ baju nʉjebu cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi, arĩ coyʉrejameđa náre Jesús.
27 Aru coyʉrĩ bʉ́rĩ Jʉ̃menijicʉi đaicõjeiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báquede Moisés bácʉre, aru ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquede coyʉrĩ jebedejameđa náre Jesús caiye ʉ̃i borore.
28 Ĩmaro ne earãjino joabejĩnoi eaiyede, nʉñʉpe tedejameđa Jesúcapũravʉ. 29 Ʉbenita ne yebai mauteicõjenejaimađa na:
—Yui ñʉjaque cʉjacʉ mʉ. Jã́jacʉ, jave nainútamu. Jave ñemié tʉinotamu, arejaimađa Jesúre.
Que teni ne yebai nʉrejameđa Jesús. 30 Náque cʉrĩ, dobarejameđa Jesús, ãcʉyʉ náque. Pã́ure ĩni, Jʉ̃menijicʉre torojʉede jíni, pã́ure cotʉvarĩ, náre jídejameđa Jesús. 31 Ʉ̃i pã́ure cotʉvarĩ jíye bajure, ʉ̃́re coreóvarejaimađa na. Ne coreóvaiye bajure cũiná náre bíjarejameđa Jesús. 32 Que teiyede, arejaimađa na, ne bajumia boroteivʉ:
—Jãvemu. Ʉ̃i boroteiyede majare mái Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉyʉ, maja meaũme cʉ́tevʉ, arejaimađa na, Jesús ʉ̃i bíjarĩburu yóboi.
33 Que teninata, cũiná Jerusalén ãmicʉriĩmaroi copainʉrejaimađa na. Nore eaivʉ, ina Jesúi bueimara mácavʉ once paivʉ baju, aru apevʉ náque cʉrivʉ, cũinároi cójijivʉre earejaimađa na. 34 Aru ina Jesúi bueimara mácavʉ once paivʉcapũravʉ arejaimađa ina pʉcarã copaivʉ bácavʉre yópe:
—Jãve bajubu. Maje jabocʉ yaiyʉ́ bácʉ bedióva cojedeca apʉbiya ʉ̃. Simón Pedro ʉ̃́re jã́miya, arejaimađa na.
35 Dinʉmʉma ina copaivʉ bácavʉ náre vaiye báque caiyede coyʉrejaimađa ina once paivʉre. Ʉ̃i coyʉiye báquede náre mái coyʉrejaimađa na.
—Pã́ure ʉ̃i cotʉvaiye bajure ʉ̃́re coreóvavʉ ñʉja, arĩ coyʉrejaimađa na.
Jesús ʉ̃i cʉeteino ʉ̃i bueimarare
(Mt 28.16-20; Mr 16.14-18; Jn 20.19-23; Hch 1.4)
36 Ne nópe coyʉiyedeca, Jesúvacari cʉetedejameđa ne jẽneboi. Aru yópe arĩ, jacoyʉrejameđa náre:
—¿Ména cʉrãrʉ mʉja? arejameđa Jesús.
37 Ʉbenita na cuecumari jidʉrivʉ, yópe arĩ dápiarejaimađa: “¿Põe decocʉ bácʉ bárica?” arejaimađa na. 38 Ʉbenita Jesús arejameđa náre:
—¿Aipe teni jidʉrivʉrʉ̃ mʉja? ¿Aipe teni pʉcaũmea cʉrivʉrʉ̃ mʉja? ¿Aipe teni “¿Ñamema ñai?” aivʉrʉ̃ mʉja? 39 Jã́jara ji pʉrʉáre, ji cʉbobare máre. Jãve yʉrecabu. Jẽni jã́jara yʉre. Aru jã́jara yʉre máre. Que baru jiarʉ aru cũađo máre cʉvʉ. Põe decocʉ yópe cʉbebi, arejameđa Jesús.
40 Que ayʉva, jã́đovarejameđa náre ʉ̃i pʉrʉáre aru ʉ̃i cʉbobare máre. 41 Ʉbenita jʉ abedejaimađa cãreja, ne ʉrarõ torojʉe boje, aru ne pare dápiaiye boje máre. Jesús jẽniari jã́rejameđa náre:
—¿Ãiyede cʉvabenarʉ mʉja yore? arejameđa náre.
42 Jʉ arĩ, jídejaimađa ʉ̃́re cũinátʉibʉ moacʉ joaimʉre, aru mumicorore máre. 43 Aru ditʉibʉre ĩni, aru mumicorore máre ĩni, ãrejameđa ne jã́inore. 44 Dinʉmʉ arejameđa náre:
—Jave yʉ coyʉcacʉ mʉjare caiye iyede ji cʉede mʉjaque. Coyʉcacʉ mʉjare đaiye jaʉvʉ caiye iye Jʉ̃menijicʉi đaicõjeiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báquepe Moisés bácʉre, aru Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquepe, aru iye Salmos ãmicʉe toivaiye báquepe máre, arejameđa náre Jesús.
45 Que ayʉva, Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉrĩ majicarejameđa náre, ne me majinajiyepe ayʉ iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. 46 Aru coyʉrĩ bʉojarĩ, arejameđa náre:
—Yópe toivainotamu: “Cristore ʉ̃i ʉrarõ ñájiye jaʉvʉ ʉ̃́re. Aru yóbecʉrijãravʉa ʉ̃i yainíburu yóboi nacajacʉyʉme yainore jarʉvarĩ”. 47 Aru, “Coyʉiye jaʉvʉ põevare ne ãmeina teiyede chĩori, ne oatʉvarãjiyepe aivʉ, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetequiyepe aivʉ náre ne ãmeina teiyede. Cristoi ãmiái, ʉ̃i parʉéque, coyʉiye jaʉvʉ náre caivʉ ijãravʉcavʉre, mamarʉmʉre Jerusalẽ́cavʉre aru yóboi caivʉ apevʉre máre”, arejameđa Jesús, Jʉ̃menijicʉi yávaiyede majicayʉ ʉ̃i bueimarare.
48 Bedióva cojedeca Jesús coyʉrejameđa náre:
—Mʉjavacari jã́ivʉ bácavʉbu caiye iyede. Que baru coyʉiye jaʉvʉ mʉjare apevʉre, ne majinajiyepe aivʉ. 49 Yʉ daroquijivʉ mʉjare ñaine, jipacʉi daroquimʉre, Espíritu Santore. Que baru mautejarã mʉja cãreja yui ĩmaroi, pʉ mʉje jacopʉiyeta Jʉ̃menijicʉi parʉéde, cavarõ mearoquede, arĩ đaicõjenejameđa Jesús ʉ̃i bueimarare.
Jesús ʉ̃i mʉino cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi
50 Ʉ̃i que arĩburu yóboi, Jesús jipocatedejameđa ʉ̃i bueimarare pʉ Betania ãmicʉriĩmajinoita. Nore ʉ̃i pʉrʉáre jarʉrʉrĩ, “Jʉ̃menijicʉi jã́inoi me tejarã mʉja”, arejameđa náre. 51 Nópe ayʉvacari, mʉri nʉrejaquemavʉ náre jocarĩ pʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõita. 52 No yóboi, ñʉatutarĩ mearore jídejaimađa ʉ̃́re. Aru torojʉrivʉ copainʉrejaimađa Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. 53 Nore Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami jívʉi mauteni cainʉmʉa, mearore jídejaimađa Jʉ̃menijicʉre. Quénoramu.