Lucas
Jesús ʉ̃i bueino Jʉ̃menijicʉque jẽniainore
(Mt 6.9-15, 7.7-11; Jn 14.13-14, 15.7, 16, 16.23-24; 1 Jn 3.21-22, 5.14-15)
11 Cũinájãravʉ Jesús jẽniañʉ marejámeđa jípacʉ Jʉ̃menijicʉque. Aru ʉ̃i jẽniariburu yóboi, cũinácʉ ʉ̃i bueimaracacʉ arejameđa ʉ̃́re:
—Juan Bautista bácʉ Jʉ̃menijicʉque jẽniainore buequemavʉ ʉ̃i bueimarare. Que baru mʉ máre buejacʉ ñʉjare Jʉ̃menijicʉque jẽniainore, arejaimađa na.
2 Aru Jesús arejameđa náre:
Mʉja jẽniaivʉ Jʉ̃menijicʉque yópe ajarã: “Mʉ, ñʉjepacʉ, meacʉ bajubu mʉ. Que baru caivʉ põeva mʉre pueđarĩ mearore jíjarãri. Bʉ́re đajacʉ mʉ mi jabotequiyede põevare. 3 Jíjacʉ ñʉjare jãravʉa coapa ñʉje ãiyeva. 4 Aru ãrʉmetejacʉ ñʉje ãmeina teiyede yópe ñʉja máre ñʉje ãrʉmeteiyepe caiye apevʉ ne ãmeina đaiyede ñʉjaque. Ñai abujuvai jabocʉi jʉjovajʉroede ñʉjare vainí tʉicõjemejacʉ ñʉjare, ñʉje đabenajiyepe ãmenore”, arejameđa náre Jesús.
5 11:5-7 Aru Jesús coyʉrejameđa náre yópe:
—Põecʉ ʉ̃i nʉru cũinácʉ ʉ̃i yóvaimʉ yebai, acʉyʉ ʉ̃́re yópe: “Yʉ́cacʉ, jíjacʉ yʉre yóbecʉriboa pã́uboare. Apecʉ ji yóvaimʉ edaibi ji cʉ̃rami cuyʉ. Aru ãiye cʉbevʉ yʉre. Que baru jíquiye ʉ̃́re eabevʉ yʉ” ayʉre, ñai ʉ̃i yóvaimʉ, ʉ̃i cʉ̃rami cʉcʉ, jʉ abejebu ʉ̃́re yópe: “Cãrijovamejacʉ yʉre. Jave bievʉ yʉ ji cʉ̃ramine. Aru jímara jave cãivʉtamu. Que baru mʉre nacajari jíyʉ bʉojabevʉ yʉ”. Ʉ̃i yóvaimʉ abejebu ʉ̃́re yópe. 6 — 7 — 8 Coyʉyʉbu mʉjare: Ʉ̃i yóvaiye boje jíbecʉbe ʉ̃́re. Quénora ʉ̃i cãrijovaiye boje, nacajari jícʉyʉme caiye iye jaʉéde ʉ̃́re. 9 Que baru coyʉyʉbu mʉjare: Jẽniare nʉjara Jʉ̃menijicʉre, aru jícʉyʉme mʉje jẽniainore ʉ̃́re. Vore nʉjara ʉ̃́re, aru earãjaramu. Aru mʉje órejare nʉiyede jedevacobei, Jʉ̃menijicʉ voacacʉyʉme mʉjare. 10 Que baru caivʉ jẽniaivʉ Jʉ̃menijicʉre cʉvama ne jẽniainore. Aru caivʉ voivʉ eađama ne voimʉre. Aru caivʉ órejaivʉre jedevacobei voaibi, arejameđa Jesús, náre bueyʉ.
11 Cojedeca Jesús, yópe arĩ, buedejameđa náre:
—Mʉja jʉeđocʉvarivʉ, ¿mʉjemacʉ ʉ̃i jẽniaru mʉjare pã́ubore, jíje bárica mʉja ʉ̃́re cʉ̃rabore? ¿Aru mʉjemacʉ ʉ̃i jẽniaru mʉjare moacʉre, jíje bárica mʉja ʉ̃́re ãđare? 12 ¿Aru mʉjemacʉ ʉ̃i jẽniaru mʉjare jĩ́dʉre, jíje bárica mʉja ʉ̃́re murine? Nópe đabenamu mʉja. 13 Que baru mʉja ãmena méne cʉvede jíni majiépedeca mʉjemarare, majepacʉ Jʉ̃menijicʉ cavarõ mearocacʉ pʉeno méne cʉvaede jíni majibi mʉja jẽniaivʉre ʉ̃́que. Ʉ̃́vacari darocʉyʉme ñai Espíritu Santore caivʉ jẽniaivʉre ʉ̃́re, arejameđa Jesús.
“Abujuvai jabocʉi parʉéde cʉvabi ʉ̃” arĩ, ne boro coyʉrĩ ađarĩduino Jesúre
(Mt 9.34, 10.25, 12.22-30, 38, 16.1; Mr 3.20-27, 8.11, 9.40)
14 Dinʉmʉre Jesús jaetovayʉ barejámeđa abujucʉ yávabecʉre cũinácʉ ʉ̃mʉre jocarĩ. Aru ñai abujucʉ ʉ̃i etarĩburu yóboi, ñai ʉ̃mʉ yávabecʉ bácʉ yávarejameđa. Que baru ina põeva jã́ivʉ bácavʉ, pare dápiaivʉ, cuecumarejaimađa. 15 Ʉbenita apevʉ ina põevacavʉ arejaimađa:
—Beelzebú, abujuvai jabocʉ, ĩmamʉme ʉ̃. Que baru ʉ̃i parʉéque jarʉvaibi abujuvare, boro coyʉrĩ ađarĩdurejaimađa Jesúre.
16 Aru apevʉ jʉjovaiyʉrivʉ barejáimađa ʉ̃́re, ne majinajiyepe aivʉ jãve ʉ̃i đaru ʉ̃i đaiyede Jʉ̃menijicʉi parʉéque. Que baru jẽniarejaimađa ʉ̃i jã́đovaquiyepe aivʉ põeva ne đarĩ majibenore. 17 Ʉbenita Jesús coreóvayʉ ne dápiaiyede, “Beelzebú ʉ̃i ĩmamʉ” aivʉre, arejameđa náre:
—Cũináro jaborõcavʉ ãđamateivʉ baru ne bajumia, ina jaborõcavʉ cũinájarama na. Nopedeca cũináđami cʉ̃ramicavʉ ãđamateivʉ baru ne bajumia, diñamicavʉ cũinájarama na. 18 Nopedeca bájebu ñai abujuvai jabocʉ, jaetovayʉ baru abujuvai jabocʉre. Ãđamateyʉ bájebu ʉ̃i bajuma. Aru jaetovayʉ baru abujuvare, joe parʉcʉ cʉbejebu ʉ̃. “Abujuvai jabocʉi parʉéque jaetovaibi abujuvare”, mʉje aiye boje yʉre, yópe coyʉyʉbu mʉjare: 19 ¿Ji jaetovaru abujuvare abujuvai jabocʉi parʉéque, ñamei parʉéque jaetovaidi mʉjacavʉ abujuvare? Que baru mʉjacavʉ abujuvare jaetovaivʉ jã́đovađama mʉjare mʉje borocʉede yʉre ʉbenina. 20 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi parʉéque jaetovayʉbu yʉ abujuvare. Que baru jã́đovaivʉ yʉ Jʉ̃menijicʉ jaboteyʉre mʉjare, arejameđa Jesús.
21 Dinʉmʉre Jesús coyʉrejameđa náre yo jã́ri dápiarĩ ne đarãjiyepe ainore, ne majinajiyepe ayʉ parʉcʉre abujuvai jabocʉ pʉeno.
—Ʉ̃mʉ parʉcʉ jã́ri coreyʉ ʉ̃i cʉ̃ramine ʉ̃i boaiyeque, me meađaquemavʉ ʉ̃i cʉvaede. 22 Ʉbenita apecʉ ʉ̃i pʉeno parʉcʉ earĩ, boarĩ́ tatoquemavʉ ʉ̃́re. Ʉ̃i boaiyede, aru ʉ̃i cʉvaede nʉvari, coavaquemavʉ diede apevʉ ʉ̃i yóvaimaraque. 23 Que baru ñai yóvabecʉ maucʉvaibi yʉre. Aru ñai apevʉre yóvare đabebi yʉre, náre maucʉvare đaibi yʉre, arĩ buedejameđa Jesús.
Jesús ʉ̃i coyʉino abujucʉi copaino
24 Bedióva cojedeca Jesús buedejameđa náre:
—Abujucʉ etayʉ bácʉ ʉ̃mʉre jocarĩ, voibi ʉ̃i jabʉóvaino penenoi. Ʉbenita jabʉóvaino eabecʉ baru, copaiyʉbi ñai ʉ̃mʉ, ʉ̃i etaimʉ mácʉrecata. 25 Aru copaini nʉñʉ, eaibi ñai ʉ̃mʉ meacʉre, yópe cʉ̃rami oeni meađaiñamipe páyʉre. 26 Que baru apevʉ siete paivʉ abujuva ʉ̃i pʉeno ãmenare vorĩ earĩ, nʉvaimi ʉ̃́que. Aru ina đaicõjeivʉ ñai ʉ̃mʉre, ãmeđađama ʉ̃́re pʉeno baju, arĩ buedejameđa Jesús.
Jesús ʉ̃i coyʉino torojʉede
27 Jesús ʉ̃i yávaiyedeca, cũináco nomió ina obedivʉ põeva jẽneboi cođoboborĩ arejacođa ʉ̃́re:
—Mʉre jʉeđocʉvaco báco, aru mʉre bʉcʉóvađo báco mearo torojʉjacorĩ õ, arejacođa õ.
28 Ʉbenita Jesús arejameđa ṍre:
—Õi pʉeno torojʉrãjarama ina põeva Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jʉ arĩ, đaivʉ yópe die coyʉinope, arejameđa Jesús.
Põeva ne đarĩ majibenore Jesúre đaicõjeniduino
29 Obedivʉ põeva ne cójijiyede Jesús yebai, yávarĩ bʉ́rejameđa náre:
—Ijãravʉcavʉ ãmena jã́iyʉrĩduyama põeva ne đarĩ majibenore. Ʉbenita jã́menama apenore Jʉ̃menijicʉi đainore náre, quénora yo Jonás mácʉre vaino mácarõre. 30 Yópe Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i jaroiye báquepe Jonás mácʉre, ʉ̃i coyʉcaquiyepe ayʉ ʉ̃i yávaiyede nócavʉ, Nínive ãmicʉriĩmarocavʉ bácavʉre, nopedeca Jʉ̃menijicʉ darorejame yʉre, ʉ̃i daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, ji coyʉcaquiyepe ayʉ ʉ̃i yávaiyede ijãravʉcavʉre. Aru yópe Jonás mácʉi cʉe báquepe moacʉ ʉracʉi yapibʉ jívʉi yóbecʉrijãravʉa aru yóbecʉriñamia máre, nopedeca yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, cʉcʉyʉmu joborõ jívʉi yóbecʉrijãravʉa aru yóbecʉriñamia máre. 31 Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinóre põevare, ne ãmeina teiye boje, ico jaboco aviá daino cãcopũravʉcaco báco nacajacođome ina põeva ijãravʉcavʉque aru ãmecorocođome náre, ne yʉre jʉ abe boje. Õ máco darejaquemavʉ joarõ joborõre jocarĩ, jápiacođo ñai Salomón mácʉi coyʉiye báquede majiéque. Ʉbenita Salomón mácʉi majié pʉeno baju bueyʉbu yʉ. 32 Aru Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinóre põevare, ne ãmeina teiye boje, ina ʉ̃mʉva mácavʉ, Nínivecavʉ bácavʉ, nacajarajarama ijãravʉcavʉque aru ãmecororãjarama náre, ne yʉre jʉ abe boje. Ina Nínivecavʉ bácavʉ chĩori ne ãmeina teiye báquede oatʉvarejaquemavʉ, jápiaivʉ bácavʉ Jonás mácʉi coyʉiye báquede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Ʉbenita Jonás mácʉi majié pʉeno baju bueyʉbu yʉ, arejameđa Jesús.
Jesús ʉ̃i bueino põeva ne đainore ne dápiainope
(Mt 5.15; 6.22-23; Mr 4.21; Lc 8.16)
33 Cojedeca Jesús buedejameđa ina ʉ̃́que cʉrivʉre:
—Põecʉ pẽoibʉre pẽoriburu yóboi, ñómemi dibʉre cobe jívʉi aru pʉebʉ cãchinoi máre. Quénora ñoimi dibʉre jocʉve pʉenora, ina ecoivʉ nore ne jã́rajiyepe ayʉ. 34 Põeva ne yacorʉa, pẽoinope, jã́re đaivʉ náre, ne memenajiyepe aino aru ne majinajiyepe aino ã́ri ne nʉiyede. Põeva ne yacorʉa ijetedu náre o ne jã́iye bíjaru náre, ye ne memeiyede aru ne nʉiyede máre majibenama. Aru põeva ne ũme, yacorʉape paino, pẽore đaivʉ ne dápiaiyede. 35 Que baru põecʉ cainʉmʉa dápiayʉ baru ijãravʉquede, ijetede đaibi ʉ̃i ũmene, ʉ̃i dápiabe boje cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõquede. Aru ñai põecʉ ʉ̃i ũmene bíjacʉyʉme. 36 Que baru põeva ne jã́menu ne yacorʉaque ãmenotamu. Ʉbenita pʉeno ãmenotamu ne ũme ñemino maru, arĩ buedejameđa Jesús.
Jesús ʉ̃i boro coyʉrĩ ađaino fariseovare aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevare
(Mt 23.1-36; Mr 12.38-40; Lc 20.45-47)
37 Jesús ʉ̃i yávarĩburu yóboi, cũinácʉ fariseovacacʉ “Ãcʉdajacʉ” ayʉ, órejarejameđa ʉ̃́re ʉ̃i cʉ̃rami. Que baru Jesús ecorĩ, dobarejameđa tʉoiva yebai. 38 Aru ñai fariseo ãmeina jã́rejameđa ʉ̃́re, ʉ̃i cojabe boje ʉ̃i ãquiye jipocai. 39 Aru Jesús arejameđa ʉ̃́re:
—Mʉja fariseova joaivʉbu mʉje ũcuidoare, aru jororʉare máre pʉenomia, põeva ne jã́iyede. Ʉbenita mʉja tatoiyʉrivʉbu apevʉ ne cʉvaede. Que teni ãmeno baju đaivʉbu mʉja. Mearo đaiye apevʉre mearotamu joare đaicõjeiye pʉeno. 40 ¡Ãrʉmevʉ mʉja! Ñai Jʉ̃menijicʉ cʉeđayʉ maje baju pʉenocarõre cʉeđarejaquemavʉ jívʉcarõre, maje ũmene máre. 41 Ʉbenita mʉje cʉvaede jívʉquede jíjarã cõmaje ãrojarivʉre. Nópe đaivʉ mearo dápiarĩ cʉrãjaramu mʉja. Que baru mearo baju đaivʉbu mʉja.
42 ’¡Mʉja, fariseova, ãmeno ñájino cʉvarãjaramu mʉja! Caiye mʉje oteiyoca, quĩ́jiyoca, bojecʉbeyoca, caipʉcapʉrʉape paiyocare cʉvarivʉ, cũináyocare jíyavʉ̃ Jʉ̃menijicʉre. Ʉbenita mearo đaivʉre apevʉre aru jecʉéde Jʉ̃menijicʉre máre ãrʉmevʉ mʉja. Caipʉcapʉrʉape paiye mʉje cʉvede jocarĩ, cũinárore Jʉ̃menijicʉre jíye jaʉvʉ mʉjare. Ʉbenita pʉeno baju jaʉvʉ mʉjare mʉje mearo đaiye apevʉre aru mʉje jecʉé Jʉ̃menijicʉre máre. Que đaru me cojʉquiyebu Jʉ̃menijicʉre.
43 ’¡Mʉja, fariseova, ãmeno ñájino cʉvarãjaramu mʉja! Mʉje ʉe boje dobae mearoa baji judíovai cójijiñamiare aru mʉje ʉe boje põeva ne jacoyʉiyede mʉjare tãibʉi, ñájinajaramu mʉja. Ñájinajaramu mʉje ʉe boje apevʉre ne dápiaiyede mʉjare mearape apevʉ pʉeno.
44 ’¡Ãmeno ñájino cʉvarãjaramu mʉja! Yaivʉ bácavʉ ne jobocobeape paivʉ. Põeva cuivʉbu dicobea pʉenora, jã́mevʉva. Que baru ne cuiyede jarʉvaino pʉenora majibema na. Nopedeca põeva cuivʉbu mʉje yóboi, ʉbenita mʉje ũmene jã́mevʉva. Que baru mʉje ãmeina dápiaiyede majibema na, arejameđa Jesús, náre bueyʉ.
45 Aru cũinácʉ põecʉ, Jʉ̃menijicʉi đaicõjeiyede majicʉ, arejameđa Jesúre:
—Mʉ, bueipõecʉ, mi que aiye ãmecoroivʉ ñʉjare máre, arejameđa Jesúre.
46 Aru Jesús arejameđa náre:
—Mʉja, Jʉ̃menijicʉi đaicõjeiyede majidivʉ máre ãmeno ñájino cʉvarãjaramu mʉja, mʉje đaicõjeiye boje apevʉre ne đaivʉ bʉojabede. Ʉbenita mʉjavacari ye cađatebevʉ náre. Que baru mʉja máre ñájinajaramu.
47 ’¡Ãmeno ñájino cʉvarãjaramu mʉja! Mʉja đaivʉbu meađamia cʉ̃ramiare ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne jobocobea báque pʉenoi, pueđarãjivʉ na mácavʉre. Ʉbenita mʉjeñecuva mácavʉ boarĩ́ jarʉvarejaquemavʉ na mácavʉre. 48 Mʉje đaiyede diñamiare, jã́đovaivʉbu jʉ aivʉre ne ãmeina teiye báquede, ne boarĩ́ jarʉvaiye báquede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre.
49 ’Que baru Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i majiéque arejaquemavʉ yópe: “Jarocʉyʉmu yʉre yávaiyede coyʉcaipõevare aru ji yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare máre. Apevʉ ina yʉre yávaiyede coyʉcaipõevacavʉre aru ina ji yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaracavʉre máre ãmeina đarĩ, boarĩ́ jarʉvarãjarama náre”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. 50 Ne nópe đaiye boje, Jʉ̃menijicʉ yaicõjecʉyʉme ijãravʉcavʉre ijãravʉre đarĩ bʉiyedata. 51 Apecʉ ʉ̃i boarĩ́ jarʉvaiye báque boje ñai Abel bácʉre, aru apevʉ ne boarĩ́ jarʉvaiye báque boje caivʉ Abel bácʉi yóbocavʉ bácavʉre máre pʉ Zacarías bácʉ bajita, ñai ne boarĩ́ jarʉvaimʉ mácʉ Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami tãibʉ coricai, jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ijãravʉcavʉ ñájinajarama ne boarĩ́ jarʉvaiye báque boje.
52 ’¡Mʉja, Jʉ̃menijicʉi đaicõjeiyede majidivʉ, ãmeno ñájino cʉvarãjaramu mʉja! Jʉ̃menijicʉi majiéde bueivʉvacari, coyʉiyʉbevʉbu mʉja apevʉre, ne majibenajiyepe aivʉ. Jãve Jʉ̃menijicʉi majiéde majibevʉ, majidivʉpe teivʉvacari, apevʉre máre majicõjemevʉbu, arĩ buedejameđa náre Jesús. 53 11:53-54 Jesús ʉ̃i yávarĩburu yóboi nʉrejameđa nore jocarĩ. Aru no yóboi ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva aru ina fariseova máre pare cãrijovari jẽniari jã́rejaimađa ʉ̃́re, boro coyʉrĩ ađaiyʉrĩduivʉ ʉ̃i yávaiye boje. 54 —