Juan
16 Yópe arĩ, coyʉre nʉrejame Jesús:
—Nópe coyʉivʉ yʉ mʉjare, mʉje dajocabenajiyepe ayʉ mʉje jʉ aiyede yʉre. 2 Judíovai jabova jaetovaicõjenajarama mʉjare ne cójijiñamiare jocarĩ. Apejãravʉa daquijãravʉa baquiyé põeva ne boarĩ́ jarʉvarãjiyede mʉjare, “Nópe đarĩ Jʉ̃menijicʉre memecaivʉbu maja”, arĩ dápiarãjarama ina mʉjare boarã́jivʉ. 3 Que đarãjarama, yʉre aru jipacʉre máre ne coreóvabe boje. 4 Nópe coyʉivʉ yʉ mʉjare, mʉje ãrʉrajiyepe ayʉ iye ji coyʉiye báquede ãnijãravʉa, ne nópe đarãjijãravʉa baquiyéde mʉjare, arĩ coyʉrejame Jesús.
Jesús ʉ̃i coyʉino Espíritu Santoi đaquinore
Yópe arĩ, coyʉre nʉrejame Jesús:
—Ji bueni bʉinʉmʉre caiye iye ji cari coyʉiyede mʉjare coyʉbetecacʉ yʉ, ji cʉe boje mʉjaque. 5 Ʉbenita caride yʉre daroyʉ bácʉ yebai nʉcʉyʉmu yʉ. Nʉcʉyʉreca mʉjacacʉ cʉbebi, “¿Ã́ri nʉcʉyʉrʉ̃ mʉ?” arĩ jẽniari jã́ñʉ yʉre. 6 Quénora ʉrarõ chĩoivʉbu mʉja mʉje ũmei ji nópe arĩ coyʉiye boje. 7 Ʉbenita yʉ́capũravʉ mʉjare yávaiyede jãvene coyʉyʉbu yʉ. Ji nʉquino meaquiyebu mʉjare. Ji nʉmenu, mʉjare cađateyʉ bacʉyʉ́ dabejebu. Ʉbenita yʉ nʉñʉ mácʉ darocʉyʉmu ʉ̃́re mʉjare.
8 ’Dacʉyʉ edayʉ bácʉ ijãravʉcavʉ boropateivʉre ne ãmeina teiye boje coreóvare đacʉyʉme. Yʉre boropatebecʉre Jʉ̃menijicʉi jã́inore coreóvare đacʉyʉme. Jʉ̃menijicʉ ñájine đacʉyʉre põevare ne ãmeina teiye boje máre coreóvare đacʉyʉme ʉ̃, ji daroquimʉ. 9 Náre coreóvare đacʉyʉme ãmeina teivʉ boropateivʉre ne jʉ abe boje yʉre. 10 Náre coreóvare đacʉyʉme yʉre boropatebecʉre Jʉ̃menijicʉi jã́inore, ji nʉquiye boje jipacʉ yebai. Que baru yʉre jã́menajaramu mʉja. 11 Aru náre coreóvare đacʉyʉme Jʉ̃menijicʉ ñájine đacʉyʉre põevare ne ãmeina teiye boje, Jʉ̃menijicʉi “Ñájicʉyʉmu mʉ”, ʉ̃i jave coyʉiye báque boje ijãravʉcavʉ ne jabocʉre, ñai abujuvai jabocʉre.
12 ’Ʉrarõ mʉjare ji coyʉjʉroe cʉvavʉ. Ʉbenita cũiná caiyede jápiaiye majibevʉbu mʉja. 13 Ʉbenita ñai Espíritu Santo dacʉyʉme, põevare coreóvare đacʉyʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene. Ʉ̃́recabe coreóvare đacʉyʉ mʉjare caiye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene. Aru iye vaiquíyede coyʉcʉyʉme mʉjare. Ʉ̃i baju majiéque coyʉbecʉbe. 14 Ji majié matʉiyede jápiayʉ bácʉ, diede mʉjare coreóvare đacʉyʉme. Que baru yʉre mearore jícʉyʉme. 15 Caiye jipacʉi majiéde majivʉ yʉ. Que baru “Ñai Espíritu Santo ji majié matʉiyede mʉjare coreóvare đacʉyʉme”, avʉ yʉ mʉjare, arejame Jesús.
Jesúi bueimara ne chĩoriburu yóboi ne torojʉede
16 Yópe arĩ, coyʉre nʉrejame Jesús:
—Quĩ́jino baju yʉre jã́menajaramu mʉja. Ʉbenita apeno quĩ́jino baju yójĩboi bedióva cojedeca yʉre jã́rajaramu mʉja, arejame Jesús ñʉja ʉ̃i bueimarare.
17 Ʉ̃i que aiyede, ñʉjacavʉ yópe arĩ, jẽniari jã́rejaima ne baju:
—¿Aipe ayʉ bárica, “Quĩ́jino baju yʉre jã́menajaramu mʉja. Ʉbenita apeno quĩ́jino baju yójĩboi bedióva cojedeca yʉre jã́rajaramu mʉja” ayʉ? ¿Aru, “Jipacʉ yebai nʉcʉyʉmu yʉ” ayʉ, aipe ayʉba ʉ̃? 18 ¿Carijĩeneca ʉ̃i aiyeque aipe ayʉba Jesús? “Maiyójavʉ majare. Majino ãmevʉ ʉ̃i que coyʉino”, arejaima ñʉjacavʉ ne bajumia boroteivʉ.
19 Ñʉje jẽniari jã́iyede ʉ̃́re coreóvayʉ, ñʉjare yópe arĩ, coyʉrejame Jesús:
—¿Ji aiyede, “Quĩ́jino baju yʉre jã́menajaramu mʉja. Ʉbenita apeno quĩ́jino yójĩboi bedióva cojedeca yʉre jã́rajaramu mʉja” jẽniari jã́ivʉrʉ̃ mʉja, mʉje bajumia boroteivʉ? 20 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Mʉjacapũravʉ ʉrarõ chĩori orãjaramu. Ʉbenita ijãravʉcavʉ Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉcapũravʉ torojʉrãjarama na. Ʉbenita mʉja chĩoivʉvacari, no yóboi chĩoivʉ bácavʉ torojʉrãjaramu mʉja. 21 Maje nomiva jʉeđocʉvarivʉ ãmeno ñájiñama na. Ijiébu náre. Ʉbenita jʉeđocʉvarĩburu yóboi, ijino mácarõre ãrʉmenama jʉeđocʉvarivʉ bácavʉ. Némajicʉre jã́ri torojʉrivʉ, no mácarõ ãmeno ne ñájiye báquede ãrʉmenama na. 22 Nópebu mʉjare. Caride ʉrarõ ñájinajaramu. Ʉbenita mʉjare jã́cʉdacʉyʉmu cojedeca. Dinʉmʉ maquinóre ʉrarõ torojʉrãjaramu mʉja mʉje ũmei. Aru mʉjare ñame chĩore đaivʉ bʉojabenama cainʉmʉa.
23 ’Dinʉmʉ maquinóre quénora yʉre ye apejĩene jẽniari jã́menajaramu mʉja. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Áđe mʉje jẽniarajiyede jipacʉre ji ãmiái, đacacʉyʉme yópe mʉje jẽniaiyepedeca ʉ̃́re. 24 Javede pʉ carita ye apejĩene jẽniamevʉ mʉja cãreja ji ãmiái. Jʉ̃menijicʉre jẽniajara cari. Mʉje jẽniaru, mʉje jẽniaiyepedeca đacacʉyʉme Jʉ̃menijicʉ, mʉje bʉojarãjiyepe ayʉ torojʉrivʉ mʉje ũmei jaʉbevʉva, arejame Jesús ñʉjare.
Jesús ʉ̃i vainí tʉino ijãravʉque ãmene
(Ro 8.37; 2 Co 2.14; Ap 3.21, 5.5)
25 Yópe arĩ, coyʉre nʉrejame Jesús:
—Nópe coyʉivʉ yʉ mʉjare apejĩene jẽvari maiyójepeda. Ʉbenita apejãravʉa daquijãravʉa baquiyéde apejĩene jẽvari coyʉbecʉyʉmu mʉjare cojedeca. Quénora mʉjare coyʉcʉyʉmu nuriéne jipacʉi borore yavebecʉva. 26 Dinʉmʉ maquinóre mʉjavacari ʉ̃́re jẽniarajaramu ji ãmiái, ji parʉéque. Que baru, “Jipacʉre jẽniacacʉyʉmu mʉjare”, abevʉ yʉ. 27 Jipacʉvacari ʉbi mʉjare. Mʉjare ʉbi, mʉje ʉe boje yʉre. Mʉjare ʉbi, mʉje jʉ aiye boje yʉre, ʉ̃i daroimʉ mácʉre. Que baru mʉje baju jẽniaiyede ʉ̃́re jápiacʉyʉme jipacʉ. 28 Jipacʉque cʉcʉ bácʉ, ʉ̃i cʉrõre jocarĩ etarejacacʉ, ẽmeni dacʉyʉ yore ijãravʉi. Aru caride yore cʉcʉ, ijãravʉre jocarĩ dajocacʉyʉmu, cojedeca nʉcʉyʉ jipacʉ yebai, arejame Jesús.
29 Dinʉmʉre ñʉja ʉ̃i bueimara arejacarã Jesúre:
—Caride me coyʉivʉ mʉ ñʉjare, apejĩene jẽvamecʉva. 30 Caride mʉ caiyede coreóvayʉre majivʉ ñʉja. Mʉre jẽniari jã́iye ye jaʉbevʉ. Que baru mʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ bajure, jʉ aivʉbu ñʉja, arejacarã ñʉja Jesúre.
31 Ñʉjare arejame Jesús:
—¿Jãve “Jʉ aivʉbu mʉre”, aivʉrʉ̃ mʉja? 32 Jã́rijide apa. Ãnijãravʉ daquijãravʉ baquinó jave eare nʉinotamu no. Carijĩeneca yʉre jocarĩ nʉrajaramu mʉja mʉje cʉrõai coapa. Cũinácʉva mautecʉyʉmu yʉ. Ʉbenita jipacʉ yʉ́que cʉbi cainʉmʉa. Que baru cũinácʉ bajuva ãmevʉ yʉ. 33 Caiye iyede mʉjare coyʉivʉ yʉ, mʉje cãrijimenajiyepe ayʉ, mʉje cʉe boje yʉ́que cũinávʉpe. Mʉjare ñájine đarãjarama ijãravʉcavʉ Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ. Ʉbenita jidʉbejarã mʉja. Ijãravʉque ãmene jave vainí tʉivʉ yʉ. Que baru jʉ ajarã yʉre, arejame ñʉjare Jesús.