Mateo
Jesúi bueimara ne pʉyoino oteiyede jabʉóvaijãravʉi
(Mt 9.13; Mr 2.23-28; Lc 6.1-5)
12 Apejãravʉ, judíovai jabʉóvaijãravʉ sábadoi, ñʉja Jesújã vaidéjacarã oteiye cʉrõi. Ñʉja ʉ̃i bueimarare ãvʉé ijidejavʉ̃. Que baru die oteiyede jẽni pʉyorĩ ãrejacarã ñʉja. 2 Aru apevʉ fariseovacavʉ ñʉje nópe đaiyede jã́ri, arejaima Jesúre:
—Jã́jacʉ. Mi bueimara maja judíova maje đaicõjemenope đarĩ, ãmeno đaivʉbu jabʉóvaijãravʉre, arejaima.
3 Ʉbenita Jesús, ʉ̃i dápiaiye boje ñʉja ãmeno đabevʉre, arejame náre:
—¿Jãve ãrʉmetenarʉ mʉja yo David bácʉi đaino mácarõre ãvʉé ijiéde ʉ̃́re aru ʉ̃́que cʉrivʉre máre? 4 Ʉ̃ mácʉ ecorejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami. Aru ãrejaquemavʉ pã́ure, Jʉ̃menijicʉre jíye báquede, ina sacerdoteva ne ãiyede, sacerdote ãmecʉ bácʉvacari. Aru jídejaquemavʉ ʉ̃́que cʉrivʉre máre, sacerdoteva ãmevʉ bácavʉreca. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ ñájine đabedejaquemavʉ na mácavʉre. 5 ¿Aru jãve ãrʉmetenarʉ mʉja Jʉ̃menijicʉi đaicõjeiyede sacerdotevare ʉ̃i toivaicõjeiye báquede Moisés bácʉre? Ina sacerdoteva memeivʉvacari Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami jabʉóvaijãravʉare, ãmeno đabema na. 6 Yʉ coyʉyʉbu mʉjare: Ji cʉede mʉje jẽneboi mearotamu mʉjare, mʉje Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine cʉvae pʉeno. 7 Mʉja ji bueimarara “Ãmeno đaivʉbu” abejebu, majidivʉ bácavʉ baru aipe aiyʉrõre iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede toivaicõjeiye báquede: “Ʉvʉ yʉ mʉje cõmaje ãroje jã́rajiyepe ayʉ apevʉre, mʉje yʉre jícaiye pʉeno”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. 8 Yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, jabocʉbu yʉ. Que baru đaicõjeni bʉojaivʉ yʉ põevare ne đaiyede caijãravʉare aru jabʉóvaijãravʉare máre, arejame Jesús.
Jesús ʉ̃i meađaino ʉ̃mʉ ãmuve jiacʉbecʉre
9 Nore jocarĩ nʉrejacarã ñʉja, Jesújã. Aru cũináđami judíovai cójijiñami ecorejacarã. Noi cʉrejame cũinácʉ ʉ̃mʉ, ãmuve cũinápũravʉ jiacʉbecʉ. 10 Apevʉ fariseovacavʉ jẽniari jã́rejaima Jesúre:
—¿Mi dápiaru, meađaicõjeini Jʉ̃menijicʉ jabʉóvaijãravʉ sábadoi? arejaima na.
Nópe arejaima, boro coyʉrĩ ađaiyʉrĩduivʉ ʉ̃́re.
11 Jesús arejame náre:
—¿Ácʉ mʉjacacʉ ʉ̃i oveja tʉru cobe jívʉi, cũiná jẽni ĩmeje bárica ʉ̃́re judíovai jabʉóvaijãravʉ, mʉjare memeicõjemejãravʉre? ¡Põecʉ bojecʉcʉtame oveja pʉeno! 12 Que baru Jʉ̃menijicʉ mearore đaicõjeimi põevare jabʉóvaijãravʉ sábadoi. Aru yʉ meađayʉ baru ñai ʉ̃mʉre caride, mearo đajebu yʉ, arejame Jesús.
13 Nópe ayʉva, ñai ʉ̃mʉ ãmuve jiacʉbecʉre arejame:
—Jabióvajacʉ mi ãmuvede, arejame.
Ʉ̃i jabióvaiyede, meatedejavʉ̃ ʉ̃i ãmuve, yópe apepũravʉcaãmuvepe. 14 Que teni ina fariseova etaivʉ bácavʉ cójijidejaimađa. “Boarĩ́ jarʉvarãjarevʉ”, arĩ dápiaivʉ barejáimađa Jesúre.
Isaías bácʉi coyʉcaimʉ Jesús
15 Jesús coreóvayʉ ina fariseova ne boarĩ́ jarʉvaiyʉede ʉ̃́re, náre dajocarĩ nʉrejame nore jocarĩ. Obedivʉ põeva cujurejaima ʉ̃i yóboi. Aru caivʉ nácavʉ ijimarare meađarejame Jesús. 16 Yávaicõjemenidurejame náre apevʉre, ne coreóvabenajiyepe ayʉ ʉ̃i đaiyede. 17 Caiye iye nópe vaidéjavʉ̃ cũinátʉrʉ Jʉ̃menijicʉi coyʉicõjeiye báquepedeca ñai Isaías ãmicʉcʉ ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre Jʉ̃menijicʉ:
18 Jápiajarã. Ñaime yʉre memecayʉ, ji beoimʉ mácʉ. Ʉ̃́recabe ji ʉmʉ. Ʉ̃́que torojʉvʉ yʉ ji ũmei. Ʉ̃́re darocʉyʉmu ji Espíriture, ʉ̃i cõjequiyepe ayʉ yʉre memecayʉ ʉ̃i dápiaiyede, ʉ̃i coyʉiyede, aru ʉ̃i đaiyede máre. Que baru coyʉcʉyʉme yʉre memecayʉ judíova ãmevʉre aipe đarĩ bʉojaivʉre, boropatebenajivʉva ji jã́inore. 19 Ʉ̃́recabe ãđamatebecʉ, cođobobobecʉ mái, aru órejabecʉ ĩmaroacarõ tãibʉi. 20 Napiñʉ cađatecʉyʉme ina parʉbevʉre. Aru cõmaje ãroje jã́ñʉ meađacʉyʉme ina ijimara yaijʉrorivʉre. Nópe đacʉyʉme pʉ ʉ̃i vainí tʉrĩburu yóboita ãmenore jarʉvarĩ, ʉ̃i jaboteiyeta. 21 Ʉ̃́recabe põevare meađarĩ bʉojayʉ. Que baru ʉ̃́re napini corenajarama ina judíova ãmevʉ, ʉ̃i meađaquiyepe aivʉ náre, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Isaías bácʉre Jʉ̃menijicʉ.
“Abujuvai jabocʉi parʉéde cʉvabi ʉ̃” arĩ, ne boro coyʉrĩ ađarĩduino Jesúre
(Mt 9.34, 10.25; Mr 3.20-30, 9.40; Lc 11.14-23, 12.10)
22 Dinʉmʉre apevʉ davarejaima cũinácʉ ʉ̃mʉre, abujucʉ ʉ̃i ĩmamʉre, Jesús yebai. Ñai ʉ̃mʉ jã́ri eabecʉ aru yávaiye majibecʉ barejáme. Aru ʉ̃́re meađarejame Jesús. 23 Ʉ̃i que đaiyede, caivʉ ina põeva, nócavʉ, cuecumari arejaima:
—¿David bácʉi pãramecʉ, Jʉ̃menijicʉi epeimʉ mácʉ maje jabocʉ bacʉyʉ́ bárica ñai? jẽniari jã́rejaima ne bajumia.
24 Ʉbenita ina fariseova, jápiaivʉ põeva nópe ne coyʉiyede, yópe arejaima:
—Ñai ʉ̃mʉ cʉvabi Beelzebúre. Que baru abujuvai jabocʉi parʉéque jaetovaibi abujuvare, arejaima na.
25 Jesús coreóvayʉ ne dápiaiyede, arejame náre:
—Cũináro jaborõcavʉ ãđamateivʉ baru ne bajumia, ina jaborõcavʉ cũinájarama na. Aru nopedeca cũináro ĩmarocavʉ o cũináđami cʉ̃ramicavʉ máre ãđamateivʉ baru ne bajumia, diĩmarocavʉ o diñamicavʉ máre cũinájarama na. 26 Aru nopedeca bájebu ñai abujuvai jabocʉ, jaetovayʉ baru abujuvai jabocʉre. Ãđamateyʉ bájebu ʉ̃i bajuma. Aru jaetovayʉ baru abujuvare, joe parʉcʉ cʉbejebu ʉ̃. 27 ¿Ji jaetovaru abujuvare ne jabocʉi parʉéque, ñamei parʉéque jaetovaidi mʉjacavʉ abujuvare? Que baru mʉjacavʉ, abujuvare jaetovaivʉ, jã́đovađama mʉjare mʉje borocʉede yʉre ʉbenina. 28 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santo ʉ̃i parʉéque jaetovayʉbu yʉ abujuvare. Que baru jã́đovaivʉ yʉ Jʉ̃menijicʉ jaboteyʉre mʉjare.
29 ’Ʉbenita bʉojaino ãmevʉ ecoivʉ ñai ʉ̃mʉ parʉcʉi cʉ̃ramine, ñavarajivʉ ʉ̃i cʉvaede. Mamarʉmʉre ʉ̃́re bʉorĩ, que đaivʉ bácavʉta bʉojaivʉ ñavaivʉ ʉ̃i cʉvaede, arejame Jesús.
Nópe ayʉ, Jesús yópe aiyʉcʉ barejaquémavʉ: Ʉ̃́vacari parʉbi abujuvai jabocʉ pʉeno, ʉ̃i jaetovaiye boje abujuvare põevare jocarĩ.
30 Aru Jesús arejame:
—Ñai yóvabecʉ maucʉvabi yʉre. Aru ñai apevʉre yóvare đabebi yʉre, náre maucʉvare đaibi yʉre.
31 ’Que baru coyʉyʉbu mʉjare: Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetecʉyʉme caiye iye mʉje ãmeina teiyede, aru caiye iye ʉ̃́re ãmeina yávaiyede máre. Ʉbenita ácʉ põecʉ ʉ̃i yávaru ãmeina ñai Espíritu Santore, aipinʉmʉ Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetebecʉbe ʉ̃i ãmeina teiyede. Quédata boropatecʉyʉme, bíjacʉyʉ Jʉ̃menijicʉre jocarĩ cainʉmʉa. 32 Que baru caivʉ ina ãmeina yávaivʉre yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetecʉyʉme ne ãmeina teiyede. Ʉbenita ina ãmeina yávaivʉre ñaine, Espíritu Santore, Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetebecʉbe ne ãmeina teiyede, ijãravʉre aru daquijãravʉ baquinóre máre, arejame Jesús.
Jesús ʉ̃i bueino maje majinore jocʉcʉa jẽidʉare
(Mt 3.7, 7.20, 15.18, 23.33; Lc 3.7, 6.43-45)
33 Cojedeca Jesús, yópe arĩ, buedejame:
—Jocʉcʉ meacʉ cʉvavʉ jẽidʉa mearʉare. Ʉbenita jocʉcʉ ãmecʉ, ãmedʉare cʉvavʉ. Que baru coreóvaivʉbu iye jocʉcʉare dicʉá jẽiyeque. Nopedeca mʉja coreóvarĩ bʉojaivʉbu yʉre ji đaiyeque. 34 ¡Mʉja, jʉjovaivʉ, ãđavape paivʉbu mʉja! Mʉjarecabu dápiaivʉ ãmene. Que baru ãme matʉiyede yávaivʉbu mʉja. Aru méne yávarĩ bʉojabevʉ mʉja. 35 Ñai põecʉ meacʉ yávayʉbe méne, ʉ̃i ũmei mearo cʉe boje. Aru ñai põecʉ ãmecʉ yávayʉbe ãmene, ʉ̃i ũmei ãmeno cʉe boje. Que baru põecʉ yávaibi ʉ̃i jijecamuque ʉ̃́re cʉede ʉ̃i ũmei. 36 Coyʉyʉbu mʉjare: Ãnijãravʉ daquijãravʉ baquinó Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinóre põevare, ne ãmeina teiye boje, caivʉ ʉbenina yávaivʉ bácavʉre ñájine đacʉyʉme Jʉ̃menijicʉ, ne nópe yávaiye báque boje. 37 Mʉje yávaiyeque jã́đovaivʉbu aipe mʉje dápiaiyede. Que baru Jʉ̃menijicʉ bojeđacʉyʉme mʉjare yópe mʉje yávaiyepe. Mʉje ména yávaru, mʉjare boropatebevʉpe jã́cʉyʉme Jʉ̃menijicʉ. Ʉbenita mʉje ãmeina yávaru, mʉjare boropateivʉpe jã́cʉyʉme ʉ̃, arĩ buedejame Jesús.
Põeva ne đarĩ majibenore Jesúre đaicõjeniduino
(Mt 16.1, 4; Mr 8.11-12; Lc 11.16, 29-32)
38 Dinʉmʉre apevʉ ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevacavʉ aru apevʉ fariseovacavʉ máre yópe arĩdurejaima Jesúre:
—Mʉ, bueipõecʉ, Jʉ̃menijicʉi majiéque đarĩ jã́đovajacʉ põeva ne đarĩ majibenore, arĩdurejaima. 39 Ʉbenita Jesúcapũravʉ yópe arejame náre:
—Ãmena bajutamu mʉja. Jʉ̃menijicʉre dajocaiyʉrivʉbu mʉja yópe nomió ãmeco õi dajocaiyepe jímarepacʉre jocarĩ. Que baru jẽniariduivʉbu ji jã́đovaquiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉi majiéque đainore, põeva ne đarĩ majibenore. Ʉbenita jã́menamu apenore Jʉ̃menijicʉi đainore mʉjare, quénora yo Jonás mácʉre vaino mácarõre. 40 Yópe Jonás mácʉi cʉe báquepe moacʉ ʉracʉi yapibʉ jívʉi yóbecʉrijãravʉa aru yóbecʉriñamia máre, nopedeca yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, cʉcʉyʉmu joborõ jívʉi yóbecʉrijãravʉa aru yóbecʉriñamia máre.
41 ’Aru Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinóre põevare, ne ãmeina teiye boje, ina ʉ̃mʉva mácavʉ, Nínivecavʉ bácavʉ, nacajarajarama mʉja ijãravʉcavʉque, aru ãmecororãjarama mʉjare, yʉre mʉje jʉ abe boje. Aru ina Nínivecavʉ bácavʉ chĩori ne ãmeina teiye báquede oatʉvarejaquemavʉ, jápiaivʉ bácavʉ Jonás mácʉi coyʉiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Ʉbenita Jonás mácʉi majié pʉeno baju bueyʉbu yʉ. 42 Aru Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinóre põevare, ne ãmeina teiye boje, ico jaboco, aviá daino cãcopũravʉcaco báco, nacajacođome mʉja ijãravʉcavʉque aru ãmecorocođome mʉjare, yʉre mʉje jʉ abe boje. Õ máco darejaquemavʉ joarõ joborõre jocarĩ, jápiacođo ñai Salomón mácʉi coyʉiye báquede ʉ̃i majiéque. Ʉbenita Salomón mácʉi majié pʉeno baju bueyʉbu yʉ, arejame Jesús.
Jesús ʉ̃i coyʉino abujucʉi copainore
43 Bedióva cojedeca Jesús, yópe arĩ, buedejame:
—Abujucʉ etayʉ bácʉ ʉ̃mʉre jocarĩ, voibi ʉ̃i jabʉóvaino penenoi, põecʉbenoi. 44 Ʉbenita jabʉóvaino eabecʉ baru, copaiyʉbi ñai ʉ̃mʉ, ʉ̃i etaimʉ mácʉrecata. Aru copaini dayʉ, eaibi ñai ʉ̃mʉ meacʉre, yópe cʉ̃rami oeni meađaiñamipe páyʉre. 45 Que teni nʉñʉ, nʉvaimi apevʉ siete paivʉ abujuva ʉ̃i pʉeno ãmenare. Aru ne ecoiyede ñai ʉ̃mʉre, ãmeđađama ʉ̃́re pʉeno baju. Nopedeca vaiquíyebu ijãravʉcavʉ ãmenare. Ñájinajarama yóbocajãravʉare ne mamarʉmʉ ñájiye báque pʉeno, arejame Jesús.
Jesús ʉ̃ jina ne voino ʉ̃́re
46 Jesús ʉ̃i coyʉiyede ina põevare, jípaco aru ʉ̃i yóva máre ʉ̃́que boroteiyʉrivʉ edarejaimađa ʉ̃i cʉrõi. Ʉbenita jedevamia mautedejaimađa na. 47 Aru cũinácʉ nore cʉcʉ arejame Jesúre:
—Mipaco aru míyova máre, mʉre jã́radaivʉ, jedevai núma, arejame.
48 Ʉbenita Jesúcapũravʉ arejame ʉ̃́re coyʉyʉ bácʉre:
—¿Ñamema jipaco aru jíyova? jẽniari jã́rejame ʉ̃.
49 Aru ʉ̃i pʉrʉre jabióvarĩ jã́đovacʉñʉ ñʉjare, ʉ̃i bueimarare, arejame:
—Yuibu jipacope paivʉ aru jíyovape paivʉ máre. 50 Que baru caivʉ ina đaivʉ jipacʉ, cavarõ mearocacʉ, ʉ̃i ʉrõpe, nárecabu jíyocʉpe páyʉ, jíyocope páđo, aru jipacope páđo máre, arejame Jesús.