Lucas
Jesúi bueimara ne pʉyoino oteiyede jabʉóvaijãravʉi
6 Apejãravʉ, judíovai jabʉóvaijãravʉ sábadoi, Jesús ʉ̃i vaiyede oteiye cʉrõi, ʉ̃i bueimara diede jẽni, pʉrʉáque cõjʉñori, ãrejaimađa. 2 Aru apevʉ fariseovacavʉ jẽniari jã́rejaimađa náre:
—¿Aipe teni ãmeno đaivʉrʉ̃ mʉja, maja judíova maje đaicõjemenope, jabʉóvaijãravʉre? arejaimađa náre.
3 Ʉbenita Jesús, ʉ̃i dápiaiye boje ʉ̃i bueimara ãmeno đabevʉre, arejameđa náre:
—¿Jãve ãrʉmetenarʉ mʉja yo David bácʉi đaino mácarõre ãvʉé ijiéde ʉ̃́re aru ʉ̃́que cʉrivʉre máre? 4 Ʉ̃ mácʉ ecorejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami. Aru ãrejaquemavʉ pã́ure, Jʉ̃menijicʉre jíye báquede ina sacerdoteva ne ãiyede, sacerdote ãmecʉ bácʉvacari. Aru jídejaquemavʉ ʉ̃́que cʉrivʉre máre, sacerdoteva ãmevʉ bácavʉreca. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ ñájine đabedejaquemavʉ na mácavʉre, arejameđa Jesús.
5 Cojedeca Jesús arĩ buedejameđa:
—Yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, jabocʉbu yʉ. Que baru đaicõjeni bʉojaivʉ yʉ põevare ne đaiyede caijãravʉare aru jabʉóvaijãravʉare máre, arejameđa Jesús.
Jesús ʉ̃i meađaino ʉ̃mʉ ãmuve jiacʉbecʉre
6 Apejãravʉi cojedeca, judíovai jabʉóvaijãravʉ sábadoi, Jesús ecorejameđa ne cójijiñami. Aru bueni bʉ́rejameđa põevare. Noi cʉrejameđa cũinácʉ ʉ̃mʉ, ãmuve meapũravʉcaãmuve jiacʉbecʉ. 7 Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva aru fariseova máre nore cʉrivʉ coreni jã́rejaimađa Jesúre. Jã́iyʉrivʉ barejáimađa meađayʉre ʉ̃́re ne jabʉóvaijãravʉi, boro coyʉrĩ ađaiyʉrĩduivʉ Jesúre. 8 Ʉbenita ʉ̃, majicʉ ne dápiaiyede, arejameđa ñai ʉ̃mʉ ãmuve jiacʉbecʉre:
—Nacajari nújacʉ põeva jẽneboi, arejameđa Jesús.
Jesús ʉ̃i que aiyede, ñai ʉ̃mʉ nacajari núrejameđa. 9 Dinʉmʉma Jesús arejameđa náre:
—Jẽniari jã́quijivʉ cũináro mʉjare. ¿Yéde đaicõjeini Jʉ̃menijicʉ jabʉóvaijãravʉre, mearore o ãmenore; meađaru põevare o boarĩ́ jarʉvaru náre? arejameđa Jesús.
Ʉbenita bi arejaimađa na.
10 Que baru Jesús, jã́ñʉ ina cʉrivʉre ʉ̃i yebai, arejameđa ñai ʉ̃mʉ ãmuve jiacʉbecʉre:
—Jabióvajacʉ mi ãmuvede, arejameđa Jesús.
Ʉ̃i jabióvaiyede, meatedejavʉ̃ya ʉ̃i ãmuve. 11 Ʉbenita apevʉ, jorojĩni pare, jẽniari jã́rejaimađa ne bajumia:
—¿Aipe đarãjidica maja ñaine? arejaimađa na.
Jesús ʉ̃i beoino ʉ̃i yávaiye méne coyʉicõjeimarava
12 Cũinájãravʉ Jesús nʉrejameđa cʉ̃racũai, jẽniacʉñʉ. Aru noi jẽniarejameđa Jʉ̃menijicʉque caiñami. 13 Miađáe tʉiyede órejarejameđa ʉ̃i bueimarare. Aru doce paivʉre beorĩ epedejameđa ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare. 14 6:14-16 Na marejáimađa Simón, ʉ̃i ãmidoimʉ mácʉ Pedro; Andrés, Simón Pedroi yócʉ; Santiago, Juan, Felipe, Bartolomé, Mateo, Tomás; Santiago, Alfeoi mácʉ; Simón, ãmicʉcʉ Celote; Judas, Santiagoi mácʉ; aru Judas Iscariote. Ñai marejámeđa jẽni jícʉyʉ Jesúre ʉ̃i mauvare. 15 —16 —
Jesús ʉ̃i bueino obedivʉ põevare
17 Jesús ẽmeñʉ mácʉ cʉ̃racũare jocarĩ, mautedejameđa dái ʉ̃i bueimaraque. Aru obedivʉ põeva cʉrejaimađa. Judea ãmicʉrijoborõcavʉ, Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉ, aru macajitabʉ ʉrabʉ ẽcarʉi ĩmarocavʉ máre: Tiro aru Sidón ãmicʉriĩmaroacavʉ máre cʉrejaimađa. Ina earejaimađa, jápiaiyʉrivʉ Jesúre aru ʉ̃i meađaquiyepe aivʉ náre ijiéde. 18 Ina abujuva ne ñájine đaimarare máre Jesús meađarejameđa. 19 Caivʉ põeva tʉoiyʉrejaimađa Jesúre, ʉ̃i meađaiye boje ʉ̃i parʉéque. Aru meađarejameđa ina caivʉre.
Jesús ʉ̃i bueino torojʉrõre aru chĩoinore máre
(Mt 5.1-12; Hch 7.52; 1 P 4.14)
20 Dinʉmʉre Jesús, jã́ñʉ ʉ̃i bueimarare, arejameđa:
—Mʉja cõmaje ãrojarivʉ, mʉjarecabu Jʉ̃menijicʉi jaboteimara. Que baru torojʉrãjaramu mʉja. 21 Mʉja ãvʉé yaivʉ caride, yapinajaramu. Que baru torojʉrãjaramu mʉja. Mʉja caride oivʉ yʉrinajaramu. Que baru torojʉrãjaramu mʉja.
22 ’Torojʉrãjaramu mʉja põeva Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ ne ãmeina jã́iye boje mʉjare aru ne jarʉvaiye boje mʉjare máre, mʉje yóvaiye boje yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe. Torojʉrãjaramu mʉja, põeva Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ ne jaraiye boje mʉjare aru ne ʉbe boje mʉjare máre, mʉje yóvaiye boje yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe. 23 Torojʉrãjaramu mʉja dijãravʉre. Aru cʉvarãjaramu mʉje boje ʉrarõ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Nopedeca ãnina javecavʉ bácavʉ, mʉjeñecuva mácavʉ máre, ãmeina đarejaquemavʉ ãnina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre.
24 ’Ʉbenita mʉja cʉve cʉvarivʉ ijãravʉre torojʉrĩ cʉvʉ mʉja. Que baru ãmeno ñájino cʉvarãjaramu mʉja. 25 Mʉja yapivʉ caride ãino ʉrarõque, ãmei ãvʉé yainájaramu mʉja. Que baru ãmeno ñájino cʉvarãjaramu mʉja. Mʉja yʉrivʉ caride chĩori orãjaramu mʉja. Que baru ãmeno ñájino cʉvarãjaramu mʉja. 26 Ãmeno ñájino cʉvarãjaramu mʉja, põeva ne me yávaiyede mʉjare. Nopedeca ãnina javecavʉ bácavʉ, mʉjeñecuva mácavʉ máre, me yávarejaquemavʉ ãnina borocʉrivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõevape teniduivʉ bácavʉre, arĩ buedejameđa náre Jesús.
Jesús ʉ̃i bueino maje ʉrõre maje mauvare
27 Jesús, yópe arĩ, buedejameđa náre cojedeca:
—Ʉbenita coyʉyʉbu mʉjare, jápiaivʉre ji coyʉiyede. Ʉjarã mʉje mauvare. Me đajarã náre ina ãmeina jã́ivʉre mʉjare. 28 Torojʉrĩ mearore jíjarã náre ina ãmeina yávaivʉre mʉjare. Jẽniajara Jʉ̃menijicʉque ina borocʉrĩ yávaivʉre mʉjare. 29 Cũinácʉ põecʉ ʉ̃i pẽvaru mi cũinápũravʉcaviobʉre, copedini pẽvaicõjejacʉ apepũravʉre máre. Aru cũinácʉ põecʉ ʉ̃i ĩnu mi cuitótecaje pʉenocacajede, jíjacʉ mi camisare máre. 30 Jíjacʉ caivʉre ne jẽniainore mʉre. Aru ne tatoru míyede, jẽniamejacʉ cojedeca. 31 Ðajarã apevʉre yópe mʉje ʉepe đaivʉre mʉjaque.
32 ’Mʉje ʉru náre, ina ʉrivʉre mʉjare, Jʉ̃menijicʉ bojeđabecʉbe põevare ne que đaiyede. Nopedeca ina ãmeina teivʉ máre ʉma ʉrivʉre náre. 33 Mʉje mearore đaru náre, ina mearore đaivʉre mʉjare, Jʉ̃menijicʉ bojeđabecʉbe põevare ne que đaiyede. Nopedeca ina ãmeina teivʉ máre đađama nópe. 34 Mʉje jídu náre, ina jacopaiyovarãjivʉre mʉjare, Jʉ̃menijicʉ bojeđabecʉbe põevare ne que đaiyede. Nopedeca ina ãmeina teivʉ máre jíyama apevʉ ãmeina teivʉre, ne jacopaiyovarãjiyepe aivʉ cojedeca. 35 Ʉbenita ʉjarã mʉje mauvare. Me đajarã náre. Aru jíjarã jacopaiyovaiyede corebevʉva no boje. Nópe đaru, ʉrarõ meaquiyebu mʉje boje jẽino. Aru Jʉ̃menijicʉi mára marajáramu mʉja. Que baru ʉ̃ meacʉbe náque ina jíbevʉre mearore ʉ̃́re aru ina jíyʉbevʉre apevʉre máre. 36 Cõmaje ãroje jã́jara mʉja apevʉre, ñai majepacʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i cõmaje ãroje jã́iyepedeca, náre arĩ buedejameđa Jesús.
Jesús ʉ̃i põevare apevʉre ãmecoroicõjemeno
(Mt 7.1-5, 10.24-25, 15.14; Jn 13.16, 15.20)
37 Jesús, yópe arĩ, buedejameđa náre cojedeca:
—“Ãmenatamu” arĩ, ãmecorobejarã mʉja apevʉre. Mʉje nópe aru, majepacʉ Jʉ̃menijicʉ ãmecororĩ, “Ãmenatamu mʉja”, acʉyʉme mʉjare. Jarʉvabejarã mʉja apevʉre. Mʉje jarʉvabedu, Jʉ̃menijicʉ jarʉvabecʉbe mʉjare. Ãrʉmetejarã mʉja apevʉre ne ãmene. Mʉje ãrʉmetedu, Jʉ̃menijicʉ máre ãrʉmetecʉyʉme mʉje ãmeina teiyede. 38 Jíjarã mʉja apevʉre. Aru Jʉ̃menijicʉ jícʉyʉme mʉjare. Jícʉyʉme mʉje pʉeá buidípʉea, doaipʉea, aru jayuipʉeare. Nopedeca mʉje apevʉre jíyepedeca Jʉ̃menijicʉ jícʉyʉme mʉjare, arejameđa náre Jesús.
39 Aru yópe arĩ, jẽvari coyʉrejameđa Jesús:
—Cũinácʉ jã́ri eabecʉ bʉojabebi nʉñʉ mái apecʉ jã́ri eabecʉque. Que baru caipʉcarã jã́ri eabevʉ baru tʉjebu na cobei. 40 Bueimara ñame baju majibema ne bueipõecʉ pʉeno. Ʉbenita bueni bʉojaivʉ baru, ne bueipõecʉpe tenajarama.
41 ’Me jã́ivʉbu mʉja mʉjecʉi docʉjĩe cʉrõre ʉ̃i yacorʉi. Ʉbenita jã́mevʉ mʉja mʉje ʉrarõ docʉcʉrõre mʉje yacorʉi. 42 Aru jã́mevʉvacari mʉja ʉrarõ docʉcʉrõre mʉje yacorʉi, mʉjecʉre “¿Mi docʉjĩene ĩnaji mi cʉvaede mi yacorʉi?” arĩ bʉojabevʉ mʉja. ¡Jʉjovaivʉtamu mʉja! Mamarʉmʉ ĩjara mʉja mʉje ʉrarõ docʉcʉrõre mʉje yacorʉre. No yóboi, mearo jã́ivʉta, ĩjara mʉjecʉi docʉjĩene ʉ̃i cʉvaede ʉ̃i yacorʉi, arĩ buedejameđa náre Jesús.
Yópe aiyʉrõtamu iye Jesúi aiye báque: Põecʉ ʉ̃i ʉrarõ ãmenore đaru, “Dajocajacʉ mi ãmeina teiyede” arĩ, coyʉiye jaʉbevʉ ʉ̃́re apecʉre, quĩ́jino ãmenore đayʉre. Quénora mamarʉmʉ ñai ʉrarõ ãmenore đayʉre dajocaiye jaʉvʉ ʉ̃i baju ãmeina teiyede cãreja.
Jesús ʉ̃i bueino maje majinore jocʉcʉa jẽidʉare
43 Cojedeca Jesús arĩ buedejameđa náre, ne majinajiyepe ayʉ aipe ãrojarivʉre põevare:
—Cʉbevʉ jocʉcʉ meacʉ jẽiye ãmene jícʉ. Aru cʉbevʉ jocʉcʉ ãmecʉ jẽiye méne jícʉ. 44 Que baru coreóvaivʉbu jocʉcʉare dicʉá jẽiyeque. Miuñʉa jẽmevʉ higo ãmicʉridʉare. Nopedeca jẽmevʉ ʉ́yai miuñʉara. 45 Ñai põecʉ meacʉ yávayʉbe méne, ʉ̃i ũmei mearo cʉe boje. Aru ñai põecʉ ãmecʉ yávayʉbe ãmene, ʉ̃i ũmei ãmeno cʉe boje. Que baru põecʉ yávaibi ʉ̃i jijecamuque ʉ̃́re cʉede ʉ̃i ũmei, arĩ buedejameđa Jesús.
Jesús ʉ̃i coyʉino pʉcađãmia cʉ̃ramia đaivʉ bácavʉre
46 Cojedeca Jesús arĩ buedejameđa náre:
—¿Aipe teni aivʉrʉ̃ yʉre “ñʉje jabocʉ”, ʉbenita đabevʉvacari ji coyʉiyede? 47 Coyʉquijivʉ mʉjare ñamepe ãrojacʉre ñai yʉre darĩ jápiayʉre aru đayʉre yópe ji coyʉiyepe. 48 Ðaibi yópe ñai põecʉ ʉ̃i đaiye báquepe ʉ̃i cʉ̃rami jãjaroi. Aru jia yaboiyede, oco eavʉ̃ya diñamine. Ʉbenita cújibeteavʉ̃ya diñami, jãjaro núe boje. 49 Ʉbenita ñai jápiayʉvacari yʉre, đabecʉ baru yópe ji coyʉiyepe, ñai põecʉ ʉ̃́pebe ñai đayʉ bácʉpe ʉ̃i cʉ̃ramine jãjamenoi. Aru jia yaboiyede, oco eavʉ̃ya diñamine. Aru tʉavʉ̃ya diñami. Ʉrarõ mateávʉ̃ya diñami bíjaino, arĩ buedejameđa Jesús.