Marcos
Jesús ʉ̃i meađaino ʉ̃mʉ abujuva ne ĩmamʉre
5 No macajitabʉ ʉrabʉre jatarĩ nʉri, apedʉvei jatarejameđa Jesús ʉ̃i bueimaraque. Didʉvei cʉrejaimađa na, Gerasa ãmicʉrõcavʉ. 2 Aru Jesús ʉ̃i maiyede jiađocũre jocarĩ, maumejiena copʉ nʉrejameđa cũinácʉ ʉ̃mʉ, abujuva ne ĩmamʉ. Yaivʉ bácavʉ ne baju bácarõre jaʉvainore jocarĩ etarejameđa. 3 Cʉcʉ barejámeđa noi. Aru ñame bʉojabedejaimađa bʉoivʉ ʉ̃́re tãumeaque. 4 Cainʉmʉa ʉ̃́re ʉ̃i ãrađoare aru ʉ̃i ãmuveare máre tãumeaque bʉorĩdurejaimađa. Ʉbenita die ʉ̃i ãmuveare ne bʉoiyede cobʉrʉrʉrĩ burarĩ, die ʉ̃i ãrađoare ne bʉoiyede máre pẽvari buravarejameđa ʉ̃. Tʉijĩbʉa đarĩ dajocavarejameđa ñai abujuva ne ĩmamʉ. Aru põeva ʉ̃́re jẽivʉ parʉbedejaimađa na. 5 Jãravʉa aru ñamiá coapa cuyʉ barejámeđa cođoboborĩ cʉ̃racũai aru põeva ne yaivʉ bácavʉre jarʉvainoi. Ʉ̃i bajure jãđođovari, churiá teni, jive copidejameđa. 6 Ʉbenita Jesúre joai jã́ri, cúyarĩ nʉri, ñʉatutarejameđa ʉ̃i yebai. 7 Aru bʉjié cođoboborĩ, arejameđa:
—Mʉ, Jesús, Jʉ̃menijicʉi mácʉ, caivʉ pʉeno parʉcʉi mácʉ, ¿yéde ʉcʉrʉ̃ yʉ́que? Jẽniaivʉ mʉre Jʉ̃menijicʉque, ñájine đabejacʉ yʉre, arĩ cođoboborejameđa Jesúre.
8 Nópe arejameđa, Jesús ʉ̃i aiye báque boje jipocamia: “Mʉja, abujuva, etajarã ñai ʉ̃mʉre jocarĩ”, ayʉ barejámeđa Jesús. 9 Aru Jesús jẽniari jã́rejameđa:
—¿Yécʉ ãmicʉcʉrʉ̃ mʉ? arejameđa.
Jʉ arĩ arejameđa:
—Obedivʉbu ñʉja. Que baru Obecʉ ãmicʉvʉ yʉ, arejameđa.
10 Pare jẽniarejameđa Jesús ʉ̃i jarobequiyepe ayʉ náre ne cʉrõre jocarĩ. 11 Cʉrejaimađa noi cʉ̃racũ yebai obedivʉ oteivãriva, ãre cuivʉ. 12 Aru jẽniarejaimađa ina abujuva Jesúre:
—Jarojacʉ ñʉjare ina oteivãrivara, ñʉje corãjiyepe nára, arejaimađa na.
13 Dinʉmʉma nʉicõjenejameđa náre Jesús.
—Nʉjara, arejameđa.
Aru ina abujuva etarĩ, corejaimađa ina oteivãrivara. Na marejáimađa pʉcamil paivʉ baju. Cúyarĩ nʉri, tʉrejaimađa cʉ̃racũ ẽmeinoi, macajitabʉ ʉrabʉi. Tʉrĩ, corĩ bíjarejaimađa na. 14 Diede jã́ri, ina oteivãriva mácavʉre coreipõeva cúyarĩ nʉrejaimađa, coyʉivʉ ʉraĩmaroai aru ĩmaro cʉrõvaquede máre. Que baru obedivʉ põeva, “¿Aipe tenama?” arĩ, jã́ranʉrejaimađa. 15 Jesús yebai nʉivʉ, jã́rejaimađa ñai ʉ̃mʉ abujuva ne ñájine đaimʉ mácʉ dobacʉre, cuitótecajede doyʉre, meacʉre cari. Aru jidʉrejaimađa ʉ̃́re. 16 Coyʉrejaimađa ina jã́ivʉ bácavʉ Jesúi đaiye báquede aru aipe vaino mácarõre ñai ʉ̃mʉ abujuva ne ĩmamʉ mácʉre, ina oteivãrivare máre. 17 Quénora “Nʉjacʉ”, arejaimađa Jesúre parʉrõque. Etaicõjenejaimađa ʉ̃́re ne cʉrõre jocarĩ.
18 Aru Jesús ʉ̃i jatuiyede jiađocũi, jaturĩdurejameđa ñai ʉ̃mʉ abujuva ne ĩmamʉ mácʉ. Jẽniaridurejameđa parʉrõreca cuiyʉcʉ ʉ̃́que. 19 Ʉbenita Jesús yóvaicõjemecʉ arejameđa ʉ̃́re:
—Nʉjacʉ mi cʉ̃rami, mívʉ yebai. Aru coyʉjacʉ caiye iye ʉrarõ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i đaiyede mʉ́que, aru aipe ʉ̃i cõmaje ãroje jã́inore mʉre, arejameđa Jesús.
20 Nʉri, coyʉrĩ bʉ́rejameđa Decápolis ãmicʉrijoborõcaĩmaroai caiye iye Jesús ʉ̃i đaiye báquede ʉ̃́re. Aru caivʉ cuecumarejaimađa jápiaivʉ ʉ̃i que ainore.
Jesús ʉ̃i nacovaino Jairoi máco bácore aru ʉ̃i meađaino nomió ñájiñore jiveque
21 No macajitabʉ ʉrabʉ Jesús jatayʉ bácʉ cojedeca apedʉvei jiađocũi, cójijidejaimađa obedivʉ põeva ʉ̃i yebai. Aru ʉ̃ cʉrejameđa macajitabʉ ʉrabʉ ẽcarʉi. 22 Ʉ̃i yebai earejameđa cũinácʉ judíovai cójijiñamine coreipõecʉ, Jairo ãmicʉcʉ. Aru maumejie jã́rina ñʉatutarejameđa Jesúi cʉboba yebai. 23 Ʉrarõreca jẽniari, arejameđa Jesúre:
—Jímaco yaiyóta tebico õ. Yʉ́que darĩ, tʉojacʉ ṍre mi pʉrʉque, õi yaibécojiyepe ayʉ. Aru cʉcođome õ, arejameđa Jesúre.
24 Ʉ̃i que aiyede, Jesús nʉrejameđa ʉ̃́que. Cujurejaimađa náre obedivʉ põeva. Aru cojivare nʉrejaimađa Jesúre. 25 Ne jẽneboi cũináco nomió cʉrejacođa. Doce paiʉjʉa baju ijimo marejácođa jive yuiyeque. 26 Pare ñájiño mácore, obedivʉ jʉoipõeva jʉorĩdurejaimađa ṍre. Aru bojeđarĩ jarʉvarejacođa caiye õi cʉvae báquede, bojeđacođo ina jʉoipõevare. Ʉbenita ye meatebedejavʉ̃ya. Quédata pʉeno baju ijino nʉrejavʉ̃ya ṍre. 27 Jesús ʉ̃i põevare ũmedavaiyede borore jápiađo báco, nʉrejacođa ʉ̃i yóboi obedivʉ põeva jẽneboi. Aru jẽni jã́rejacođa ʉ̃i doicajena. 28 Yópe arĩ dápiarejacođa õ: “Yʉ jẽni jã́đo maru ʉ̃i doicajede, quénora ũmedacođomu yʉ”, arejacođa õ.
29 Maumejiena õi jẽni jã́iyede, bíjarejavʉ̃ya õi jive yuino mácarõ. Aru dápiarejacođa caino õi baju meateni nʉinore. 30 Ʉbenita Jesús majicʉ ʉ̃i baju ʉ̃i parʉécarõre etaiyede ʉ̃́re jocarĩ, copedini, ina obedivʉ põevare arejameđa:
—¿Ñame matedí yʉre jẽni jã́đo ji cuitótecajede? jẽniari jã́rejameđa Jesús.
31 Ʉ̃i bueimara arejaimađa Jesúre:
—¿Obedivʉ põeva cojivare daivʉre jã́ñʉvacari, “¿Ñame matedí yʉre jẽni jã́đo?” ayʉrʉ̃ mʉ? arejaimađa na Jesúre.
32 Ʉbenita jã́ridurejameđa caino ʉ̃i cʉrõvare, jã́iyʉcʉ ñame jẽni jã́đo mácore ʉ̃́re. 33 Que teni ico nomió bidini jidʉco, majico Jesús ʉ̃i ũmedavaino mácarõre ṍre, nʉri ñʉatutarejacođa ʉ̃i jipocai. Aru coyʉrejacođa jãve õi đaino mácarõre. 34 Jesúcapũravʉ arejameđa ṍre:
—Mʉ, ji ʉmo, “Ʉ̃ meađaiye majibi yʉre”, arĩ dápiarebu mʉ. Que baru mi que arĩ dápiaiye boje, meađaivʉ mʉre. Ména nʉri cʉjaco mʉ. Caride meateivʉ, arejameđa ṍre.
35 Ʉ̃i boroteiyede ṍque, earejaimađa ina judíovai cójijiñamine coreipõecʉi cʉ̃ramicavʉ. Jairore arejaimađa na:
—Javeta mímaco yaibíco õ. Quénora cãrijovamejacʉ bueipõecʉre, arejaimađa.
36 Ʉbenita Jesús jápiayʉ bácʉ ne yávainore, jápiabecʉpe teni, arejameđa Jairore:
—Jidʉbejacʉ mʉ. Quénora jʉ ajacʉ ji coyʉinore, arejameđa Jesús.
37 Aru apevʉre nʉicõjemeni, nʉvarejameđa Pedrore, Santiagore, aru Jũare, Santiagoi yócʉre máre. 38 5:38-39 Nʉrejaimađa Jairoi cʉ̃rami. Cójijivʉre jã́ri, aru cođoboborĩ oivʉre jã́ri, aru cõmaje ãroje teivʉre máre jã́ri, ecorĩ arejameđa Jesús:
—¿Aipe teni cójijini bʉjiéque oivʉrʉ̃ mʉja? Õ yaiyó ãmemico. Quénora cãđotame, arejameđa.
Náre nópe arejameđa Jesús, ʉ̃i majié boje ʉ̃i nacovaquinore ṍre yainore jarʉvarĩ. 39 — 40 Ʉ̃i que aiyede, yʉridejaimađa ʉ̃́re. Ʉbenita Jesúcapũravʉ náre etavarĩ, jarorejameđa jedevai. Jípacʉre ĩni, aru jípacore ĩni, aru ʉ̃́que cʉrivʉre máre ĩni, ecorejameđa jʉeđoco bácoi cʉritucubʉi.
41 Õ mácoi pʉrʉre jẽni, “Talita cumi”, arejameđa ṍre Jesús. “Jʉeđoco, nacajajaco”, ayʉ barejámeđa, ṍre que ayʉ.
42 Cũiná ico jʉeđoco, doce paiʉjʉa cʉvaco, nacajari, vaivárejacođa. Aru ina jã́ivʉ bácavʉ pare cuecumari dápiarejaimađa. 43 Ʉbenita Jesús apevʉre coyʉicõjemenejameđa náre iye ʉ̃i đaiye báquede. Aru “Ãiyede jíjarã ṍre”, arejameđa Jesús.