Lucas
Nomiópeco cʉve cʉvabeco õi tãutʉra jíno Jʉ̃menijicʉre
21 Jesús jã́ñʉ marejámeđa ina põeva cʉve cʉvarivʉre ne ʉre tãutʉrare Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami tãutʉra jíye epeitõcui jíni tʉoivʉre. 2 Jã́rejameđa cũináco nomiópecore cʉve cʉvabecore, pʉcatʉrava tãutʉratʉravare, me bojecʉbetʉravare tʉođore. 3 Aru arejameđa:
—Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ico nomiópeco cʉve cʉvabeco Jʉ̃menijicʉre jíbico apevʉ ne jíye pʉeno baju, õi jíye boje õi cʉvarõ cainore. Ʉbenita nácapũravʉ quénora quĩ́jino ne cʉvarõcarõre jíyama. 4 Caivʉ ina põeva ne ʉrarõ cʉvaecarõre jíyama Jʉ̃menijicʉre náre jaʉbede. Ʉbenita ico nomió õi quĩ́jino cʉvarijĩno mácarõre jíbico cainore Jʉ̃menijicʉre. Caiye õi ijãravʉi cʉvajʉroede jíbico õ Jʉ̃menijicʉre, arejameđa Jesús.
Jesús ʉ̃i coyʉino “Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami tʉquiyebu” arĩ
5 Apevʉ, Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine jã́ri, arejaimađa:
—¡Pare meavabu iva cʉ̃rava! ¡Aru pare meađamiamu iñamia cʉ̃ramia! ¡Aru pare mearomu põeva ne jíno mácarõre, cojʉyarãjivʉ diñamiare! arejaimađa na.
6 Ne que aiyede, Jesús arejameđa:
—Apejãravʉ cʉquiyebu cũiné đaijãravʉ baquinó caiye iye mʉje jã́iyede. Cũináva cʉ̃rava mautebequiyebu apeva pʉenora. Caiye iva cʉ̃ravare tʉvarãjarama. Que teni cũiquíyebu die, arejameđa Jesús.
Jã́đovaiye jãravʉ cũiquíye jipocai
(Mt 24.3-28; Mr 13.3-23; Lc 12.11-12)
7 Jesúi bueimara jẽniari jã́rejaimađa ʉ̃́re:
—Mʉ, bueipõecʉ, ¿aipiyede tʉquidi caiye iye cʉ̃ramia ʉrađãmia? ¿Aipe đarĩ coreóvarãjidica ñʉja caiye iye bʉojaquiyede? arejaimađa na.
8 Aru Jesús arejameđa náre:
—Me jã́jara apecʉ jʉjovaiyʉcʉre mʉjare. Darãjarama obedivʉ ʉ̃mʉva. Aru arãjarama “Cristobu yʉ” aru “Cristoi daquijãravʉ baquinó joabejĩnotamu”. Náre jʉ abejarã. Aru náque nʉmejara. 9 Mʉje jápiaiyede boaino borore aru boaquíno borore máre, jidʉbejarã. Caiye iye vaiquíyebu jãravʉ cũiquíye jipocai. Ʉbenita cũimébu cãreja, arejameđa náre Jesús.
10 Dinʉmʉ arejameđa náre:
—Cũináyajubo põeyajubocavʉ ãđamatenajarama apeyajubo põeyajubocavʉque. Aru cũináro jaboteinocavʉ ãđamatenajarama apeno jaboteinocavʉque. 11 Ʉrarõ joborõ cújiquiyebu obedicʉrõare. Ñájinajarama ãvʉéna aru duica ijiéde máre, yainájivʉ. Aru jã́rajarama ʉrarõ jã́đovaino jidojarõre cavarõi.
12 ’Ʉbenita iye vaiquíye jipocai põeva jẽnajarama mʉjare. Ãmeno đarãjarama mʉjare. Jẽni jínajarama mʉjare ina judíovai cójijiñamine coreipõevare aru ina ãmeina teivʉre jẽni jacoiñamine coreipõevare máre. Nʉvarajarama mʉjare, mʉje núrajiyepe aivʉ cõjeipõeva ne jã́inoi aru jabova ne jã́inoi máre, yʉre mʉje jʉ aiye boje. 13 Dinʉmʉma mʉja coyʉrãjaramu ji borore. 14 Que baru mʉje baju majijarã, dápiabenajivʉ aipe mʉje arãjinore. 15 Que teni yʉ́vacari majide đacʉyʉmu mʉjare, mʉje coyʉrãjiyepe ayʉ méne. Que baru caivʉ ina mʉje mauva mʉjare copʉ yávarĩ aru mʉjare majibevʉpe jã́đovari bʉojabenajarama. 16 Mʉjebʉcʉva máre, mʉjemamina, mʉjevʉ, aru mʉje yóvaimara máre jẽni jínajarama mʉjare, jabovare ne boarĩ́ jarʉvarãjiyepe aivʉ mʉjacavʉre. 17 Aru caivʉ mʉjare, mʉje jʉ aiye boje yʉre, jorojĩni jã́rajarama. 18 Ʉbenita cũinájiyo mʉje pođađo bíjabequiyebu. Que baru ye ãmeno đabenajarama mʉjare. 19 Mʉja jʉ aivʉ baru yʉre, mʉje yainʉmʉita, earãjaramu mʉja jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre.
20 ’Ʉbenita mʉje jã́iyede ina mʉje mauva churarava jacotʉrãdaivʉre Jerusalẽ́ne, majinajaramu joabenore diĩmaro bíjaquinore. 21 Dinʉmʉma ina Judeacavʉ dupini nʉjarari cʉ̃racũai. Aru ina ĩmarocavʉ cúyarĩ etajarãri ĩmarore jocarĩ. Aru ina jioi cʉrivʉ ecobejarãri ĩmarore. 22 Dijãravʉa Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉa baquiyébu, eaquiyepe ayʉ caiye iye toivaiye báquede ãnijãravʉa baquiyéde. 23 ¡Cõmaje ãrojarajarama ina nomiva micava bárãjivʉ! ¡Aru ina nomiva némajina nuri dajocabevʉre cʉvarãjivʉ máre, pare ñájinajarama na! Dijãravʉa baquiyéde ʉrarõ ãmeno edaquiyebu ijoborõre. Aru ijãravʉcavʉ ñájinajarama ʉrarõ baju. 24 Ne mauva boarĩ́ jarʉvarãjarama nácavʉre. Aru bʉorĩ apevʉre, nʉvarajarama náre cainoa joborõai. Aru bíjarorãjarama Jerusalẽ́ne ina judíova ãmevʉ ne jaboteinʉmʉ bʉojaiyeta, arĩ buedejameđa náre Jesús.
Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe ʉ̃i copaidaquino
(Mt 24.29-35, 42-44; Mr 13.24-37; Lc 19.47; Ap 1.7, 6.12-13)
25 Jesús buede nʉrejameđa, yópe arĩ:
—Jʉ̃menijicʉ jã́đovacʉyʉme ʉ̃i parʉéde aviáque, aru aviá ñamicacʉque, aru abiácovaque máre. Ijãravʉcavʉ, cainoa joborõacavʉ, jidʉrivʉ cãrijinajarama jia ʉrađa pãcaiye pare bʉjié boje. 26 Aru põeva cuecumarajarama, ne jidʉé boje, dápiaivʉ caino no ãmeno vaiquínore ijãravʉcavʉre. Que baru caivʉ ina parʉéque cʉrivʉvacari cavarõi cújinajarama. 27 Dinʉmʉ jã́rajarama yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe. Dacʉyʉmu ocopeniboi, ʉrarõ parʉéque, jã́đovacʉyʉ meacʉ bajure. 28 Que baru caiye iye bʉiyede yópe ji coyʉiyepe, jidʉbejarã. Dinʉmʉ maquinóre maumena Jʉ̃menijicʉ meađaquijibi mʉjare, arejameđa náre Jesús.
29 Aru Jesús coyʉrejameđa náre jã́ri dápiarĩ ne đarãjiyepe ayʉ:
—Jã́jara icʉ jocʉcʉ higueracʉre aru apecʉa jocʉcʉare máre. 30 Yoca yuiyede majivʉ mʉja ʉjʉrʉ̃mʉ joabenore. 31 Nopedeca jã́ivʉ caiye iye teiyede, majinajaramu mʉja Jʉ̃menijicʉi jabotequinʉmʉ joabenore.
32 ’Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Apevʉ ijãravʉi cʉrivʉ yaibédeca cãreja, vaiquíyebu caiye iye yópe ji coyʉiyepe. 33 Caino cavarõ aru caino joborõ máre cũiquíyebu. Yópe ji yávaiyepedeca jãve vaiquíyebu.
34 ’Cãrijovamejara mʉje torojʉve teiyeque, aru ãiyeque, aru ũcuiyeque mʉje pacoteiyede, aru caiye ijãravʉ đaiyeque máre. Me jã́jara mʉja, ãnijãravʉ, ji copaidaquijãravʉ baquinó, edabequiyepe mʉjare mʉje corebede, yópe doriñʉ jẽiyepe moacʉre. 35 Ãnijãravʉ baquinó edaquiyebu caivʉ ijãravʉcavʉre maumejiena. 36 Ʉbenita ãrʉjara cainʉmʉa. Mʉje vaiyede caiye iye ñájiyede, jẽniajara Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i jíquiyepe aivʉ mʉjare ʉ̃i parʉéde, núrajivʉ jidʉbevʉva aru cʉyebevʉva máre Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, ji jã́inoi, arejameđa náre Jesús.
37 Caijãravʉa Jesús bueyʉ barejámeđa Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami. Ʉbenita nainíburu yóboi, ĩmarore jocarĩ nʉri, Jesújã cãranʉvarejaimađa cʉ̃racũ Olivocũ ãmicʉricũi. 38 Aru javejĩna coapa ĩmaroi copaini, Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami ecovarejameđa cojedeca Jesús. Aru obedivʉ põeva ʉ̃́re jápiarãnʉrejaimađa ʉ̃i yebai nore.