Lucas
Jesús ʉ̃i jaroino ʉ̃i bueimarare
(Mt 10.5-15; Mr 6.7-13; Lc 10.4-11; Hch 13.51)
9 Órejarĩ ina doce paivʉ ʉ̃i bueimarare ʉ̃i yebai, Jesús jídejameđa ne parʉéva, ne jaetovarãjiyepe ayʉ abujuvare aru ne meađarãjiyepe ayʉ ijimarare. 2 Aru jarorejameđa náre, ne coyʉrãjiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteinoque yávaiye méne aru ne meađarãjiyepe ayʉ põevare. 3 Jesús arejameđa náre:
—Nʉvamejara mʉja apejĩene mʉje nʉinore. Tuturiteiyoava nʉvamejara, curubʉare máre, ãiyede máre, aru tãutʉrare máre. Nʉjara mʉje cuitótecaje doino cʉeda. 4 Ã́ri mʉja ecoivʉ ĩmaroi, cʉjarã cũinácʉ cʉ̃rami upacʉque pʉ dajocarĩ nʉivʉta nore jocarĩ. 5 Apenoi ne copʉ etabedu mʉjare, aru ne jápiaiyʉbedu iye yávaiye méne, etarĩ nʉjara. Aru pʉpejarã jobore mʉjare jẽiyede mʉje cʉboba cãchinoi ne jã́iyede, ne jápiaiyʉbe boje. Que teni diĩmarocavʉ coreóvarãjarama jʉ abevʉre Jʉ̃menijicʉre aru mʉjare máre, arejameđa Jesús.
6 Que arĩburu yóboi, etarĩ nʉrejaimađa ĩmaroai aru ĩmajinoa coapa. Coyʉrejaimađa Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne aru meađarejaimađa põevare caino.
Juan Bautista bácʉ ʉ̃i yaino
(Mt 14.1-12, 16.14; Mr 6.14-29, 8.28; Lc 9.19)
7 Dinʉmʉ ñai jabocʉ Herodes jápiarejameđa Jesúi borore, caiye ʉ̃i đaiyede. Aru cãrijinejameđa, põeva ne yávaiye boje. Apevʉ arejaimađa, “Juan Bautista bácʉ nacajacʉbe yainore jarʉvarĩ”. 8 Apevʉ arejaimađa, “Elías járocʉbe cojedeca”. Aru apevʉ arejaimađa, “Cũinácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ nacajacʉbe yainore jarʉvarĩ”. 9 Herodecapũravʉ arejameđa: “Juan Bautista bácʉi jipobʉre buraicõjecacʉ yʉ. Que baru, ¿ñamema ñai ʉ̃i borore ji jápiaimʉ?” arejameđa. Aru pare jã́iyʉrejameđa Jesúre ñai jabocʉ Herodes.
Jesús ʉ̃i ãre đaino cũinápʉrʉpe paimil baju ʉ̃mʉvare
(Mt 14.13-21; Mr 6.30-44; Jn 6.1-14)
10 Dinʉmʉ Jesúi daroimara mácavʉ copainʉrejaimađa ʉ̃i yebai. Ʉ̃́re coyʉrejaimađa caino ne đaino mácarõre. Aru Jesús náre nʉvaridurejameđa põevare jocarĩ cũináĩmaro joabenoi, Betsaida ãmicʉrõi. 11 Ʉbenita náre nʉivʉre majidejaimađa põeva obedivʉ. Aru Jesújãre cujurejaimađa na. Jesúcapũravʉ torojʉcʉ jacoyʉrejameđa náre. Coyʉrejameđa Jʉ̃menijicʉi jaboteinoque yávaiyede. Aru meađarejameđa nácavʉ ijimarare máre.
12 Aru nainú tʉvaino marejávʉ̃ya. Que baru coyʉrãearejaimađa ina doce paivʉ ʉ̃i bueimara. Arejaimađa ʉ̃́re:
—Põecʉbenotamu yo. Que baru nʉicõjejacʉ ina põevare, ne vorãjiyepe ayʉ ne jabʉóvarãjiyede aru ne bojeđarãjiyepe ayʉ ne ãrajiyede ĩmaro joabenoi aru no cʉrõvaquei, arejaimađa Jesúre.
13 Ʉbenita Jesús arejameđa náre:
—Mʉja náre ãiyede jíjarã, arejameđa.
Na arejaimađa ʉ̃́re:
—Pã́uboa cũinápʉrʉpe paiboa aru moa pʉcarã quénora cʉvavʉ ñʉja. ¿Ñʉja bojeđacarãnʉrajidi ãiyede, jínajivʉ caivʉ ina põevare? arejaimađa na.
14 Aru nácavʉ ʉ̃mʉva cũinápʉrʉpe paimil baju barejáimađa na. Jesús arejameđa ʉ̃i bueimarare:
—Dobaicõjejara mʉja ina põevare yajuboa teni, cainimea teni, cincuenta paivʉ cʉriyajuboa, arejameđa Jesús.
15 Ʉ̃i aiye báquepedeca đarejaimađa na. Que teni dobaicõjenejaimađa náre. 16 Aru die pã́uboa cũinápʉrʉpe paiboa aru moa pʉcarãre jẽni, cavarõi jã́ñʉ, torojʉede jídejameđa Jʉ̃menijicʉre. Torojʉede jíni bʉojarĩ, pã́uboare aru moare máre cotʉvarĩ jebeni, põevare jícõjenejameđa Jesús ʉ̃i bueimarare. 17 Aru caivʉ ãri yapidejaimađa na. Ãri bubarĩburu yóboi, iye cotʉvaiye báque pã́u aru moa máre põeva ne ãri oabede ĩni, meađarĩ, pʉebʉa doce paibʉare, judíova ne pʉebʉare, buivárejaimađa ʉ̃i bueimara cojedeca.
Pedro ʉ̃i “Cristobu mʉ” aino
(Mt 14.1-2, 16.13-19; Mr 6.14-15, 8.27-29; Lc 9.7-8; Jn 6.68-69)
18 Jesús coyʉyʉ barejámeđa Jʉ̃menijicʉre cũinácʉva. Aru ʉ̃i bueimara cʉrejaimađa ʉ̃́que. Dinʉmʉre jẽniari jã́rejameđa náre yópe:
—¿Aipe aidi põeva yʉre? ¿“Yécʉbebu”, aidi na? arejameđa Jesús.
19 Arejaimađa ʉ̃́re:
—Apevʉ ađama, “Juan Bautistabe”. Aru apevʉ ađama, “Elíabe”. Aru apevʉ ađama, “Cũinácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ nacajañʉ mácʉbe”, ađama mʉre, arejaimađa na.
20 Aru Jesús jẽniari jã́rejameđa náre:
—¿Ʉbenita aipe aivʉrʉ̃ mʉja yʉre? arejameđa Jesús.
Pedro jʉ arejameđa ʉ̃́re:
—Mʉ Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉbu. Ñʉjare jabotecʉyʉmu mʉ, arejameđa Pedro Jesúre.
Jesús ʉ̃i coyʉino ʉ̃i yaiquínore
(Mt 10.38-39, 16.20-28; Mr 8.30-9.1; Lc 14.27, 17.33; Jn 12.24-25)
21 Ʉbenita ʉ̃i borore apevʉre coyʉicõjemenejameđa náre, yópe arĩ:
22 —Jaʉvʉ yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, ʉrarõ ji ñájiquino. Ina judíova bʉcʉva, aru sacerdotevare jaboteipõeva, aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva máre yʉre boarĩ́ jarʉvarãjarama. Aru yóbecʉrijãravʉa yóboi nacajacʉyʉmu yʉ yainore jarʉvarĩ, arejameđa Jesús.
23 Aru caivʉre arejameđa Jesús:
—Ácʉ põecʉ daiyʉcʉ yʉ́que, dajocajacʉrĩ põeva ne mearo jã́iyede ʉ̃́re, cʉyebejacʉrĩ yʉre yóvaiyede, aru jidʉbejacʉrĩ ʉ̃i ñájiquiyede. Nópe đabecʉ baru, ʉ̃bʉojabebi jícʉ bacʉyʉ́. 24 Ñai põecʉ ʉ̃i baju ʉrõpe đarĩ, meađaiyʉcʉ baru ʉ̃i bajure, coatecʉyʉme ʉ̃i bajure Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, yópe yaiyʉ́ bácʉpe ʉ̃i ũmei. Ʉbenita ñai põecʉ, “Ye baju ãmevʉ, ji yaidú Cristore boje” ayʉ, ʉ̃i baju ʉrõpe đabecʉva quénora ji ʉrõpe đarĩ, ʉ̃́recabe ji meađaquimʉ, cʉcʉyʉ Jʉ̃menijicʉque cainʉmʉa. 25 Ñai põecʉ cʉvacʉ baru caiye ijãravʉquede, ʉbenita bíjayʉ baru ʉ̃i ũmene, ñájicʉyʉme cainʉmʉa toabo cũiméboi. 26 Aru ñai põecʉi cʉyedu yʉre aru ji yávaiyede máre, yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, máre cʉyeni dápiacʉyʉmu ʉ̃́re ji jã́đovaiyede ji mearore, aru jipacʉ meacʉ baju ʉ̃i mearore, aru ina ángeleva meara ne mearore máre, ji daquijãravʉ baquinói. 27 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Apevʉ cʉrivʉ yui, ne yainájiye jipocai jã́rajarama Jʉ̃menijicʉi jaboteino cʉrõre, ji jaboteiyede põevare, arejameđa Jesús.
Jesús ʉ̃i baju oatuvaino
(Mt 3.17, 12.18, 17.1-8; Mr 1.11, 9.2-8; Lc 3.22; 2 P 1.17-18)
28 Ocho paijãravʉa yóboi, Jesús nʉvarejameđa Pedrore, Jũare, aru Santiagore máre, jẽniarajivʉ Jʉ̃menijicʉque cʉ̃racũi. 29 Ʉ̃i jẽniaiyedeca, ʉ̃i jiva oatʉvarejavʉ̃ya. Aru ʉ̃i cuitótecaje boricaje pẽorejavʉ̃ya. 30 Pʉcarã ʉ̃mʉva járorejaimađa, boroteivʉ ʉ̃́que. Na marejáimađa Moisés aru Elías. 31 Caino ne cʉrõ miađári jajavʉ tedejavʉ̃ya. Borotedejaimađa Jesús ʉ̃i copaiquinore ijãravʉre jocarĩ aru ʉ̃́re vaiquínore máre Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. 32 Pedro aru ʉ̃́cavʉ máre vʉocʉrivʉvacari, cãmenejaimađa. Quénora apʉrivʉ jã́rejaimađa Jesús meacʉ bajure aru náre máre, ina pʉcarã ʉ̃mʉva cʉrivʉre ʉ̃́que. 33 Moisés aru Elías ne dajocaiyede Jesúre, Pedro arejameđa:
—Mʉ, bueipõecʉ, mearotamu ñʉje cʉru yui. Que baru đarãjivʉbu ñʉja yóbecʉriñamia cʉ̃ramia quĩ́jiñamia maquiyéde, cũináđami maquinóre míñami, aru apeđãmi maquinóre Moiséde, aru apeđãmi maquinóre Elíare, arejameđa Pedro.
34 Ʉbenita majibedejameđa ʉ̃i que ainore. Ʉ̃i coyʉiyedeca, ocopenibo ẽmeni taorejavʉ̃ya náre. Que baru jidʉrejaimađa pare. 35 Aru ocopenibo taoiyede náre, jápiarejaimađa apeno yávainore ocopeniboi etaiyede: “Ñaime jímacʉ, ji beoimʉ. Que baru jápiajarã ʉ̃́re”, arejameđa Jʉ̃menijicʉ.
36 Aru yávarĩburu yóboi, jã́rejaimađa Jesúre cũinácʉva. Ʉbenita ne jã́ino mácarõre bi arĩ coyʉbedejaimađa apevʉ põevare.
Jesús ʉ̃i meađaino jʉeđocʉre abujucʉ ʉ̃i ĩmamʉre
37 Cõmiáijãravʉ, ẽmeivʉ bácavʉ dicũ cʉ̃racũre jocarĩ, obedivʉ põeva copʉ nʉrejaimađa Jesúre. 38 Aru cũinácʉ põecʉ põeyajubo jẽneboi, yópe arĩ, cođoboborejameđa:
—Mʉ, bueipõecʉ, jẽniaivʉ mʉre. Jã́jacʉ jímacʉre, cũinácʉra ji cʉvamʉre. 39 Abujucʉ cainʉmʉa bidióvarĩ tʉre đávabi ʉ̃́re joborõi. Ʉ̃́re ñájine đarĩ, cođobobore đávabi. Aburi etavavʉ ʉ̃́re. Aru ñai abujucʉ dajocaiyʉbevabi ʉ̃́re. 40 Yʉ jẽniariduvʉ mi bueimarare, ne jaetovarãjiyepe ayʉ ñai abujucʉre. Ʉbenita ñaine jaetovarĩ majibema na, arejameđa Jesúre.
41 Jesús arejameđa:
—Mʉja, ijãravʉcavʉ, Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ aru ãmeina teivʉ máre, ¿aipijãravʉa cʉquidi yʉ mʉjaque? ¿Aru aipijãravʉa ñájiquidi yʉ mʉjaque, mʉje jʉ arãjiyepe ayʉ ji coyʉiyede? Davajacʉ mímacʉre ji yebai, arejameđa Jesús.
42 Aru ñai jʉeđocʉ ʉ̃i eaiyedeca Jesús yebai, ñai abujucʉ bidióvarĩ tʉre đarejameđa ʉ̃́re. Ʉbenita Jesús jararĩ abujucʉre, jaetovarejameđa ʉ̃́re ñai jʉeđocʉre jocarĩ. Que đarĩ meađarejameđa ʉ̃́re. Aru jacopaiyovarejameđa jípacʉre. 43 Aru caivʉ cuecumarejaimađa Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i ʉrarõ parʉéde.
Jesús ʉ̃i coyʉino cojedeca ʉ̃i yaiquínore
Põeva ne ʉrarõ dápiaiyede caiye ʉ̃i đaiye báquede, Jesús arejameđa ʉ̃i bueimarare:
44 —Me jápiajarã caiye iye ji coyʉquiyede mʉjare. Ãrʉmetebejarã. Yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, jẽni jínajivʉbu ji mauvare, Jesús arejameđa náre.
45 Jʉ̃menijicʉ jápiarĩ eaicõjemenejameđa náre iye Jesús ʉ̃i coyʉiyede. Que baru jápiarĩ coreóvabedejaimađa. Aru jidʉrivʉ jẽniari jã́iyʉbedejaimađa ʉ̃́re iye ʉ̃i coyʉino mácarõre náre.
¿Ñamema parʉcʉ maje jẽnebore?
(Mt 10.40, 18.1-5; Mr 9.33-37; Lc 10.16, 22.24; Jn 13.20)
46 Jesúi bueimara jararĩ bʉ́rejaimađa ne bajumia ñamene parʉcʉre ne jẽneboi apevʉ pʉeno. 47 9:47-48 48 — Ʉbenita Jesús coreóvayʉ bácʉ ne dápiaiyede ne ũmei, jẽnejameđa cũinácʉ jʉeđocʉre. Aru ʉ̃́re núvari ʉ̃i yebai, arejameđa náre:
—Cũinácʉ põecʉ copʉ etayʉ baru ñai jʉeđocʉre ji ãmiái, ji cõjeiyepe, que đayʉ nopedeca copʉ etaibi yʉre. Aru ñai copʉ etayʉ baru yʉre, copʉ etaibi ñai yʉre daroyʉre máre. Que baru ñai mʉjacacʉ parʉbecʉ caivʉ pʉeno, ñai cađateiyʉcʉ apevʉre, ʉ̃́recabe jãve parʉcʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Põeva parʉrivʉbu, cađateivʉ baru apevʉre Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Ʉbenita ina jaboteiyʉrivʉ apevʉre, aru đaicõjeiyʉrivʉ náre máre, parʉbevʉbu Jʉ̃menijicʉi jã́inore, arĩ buedejameđa Jesús.
Majare jarabecʉ, majacacʉbe
49 Juan arejameđa Jesúre:
—Mʉ, bueipõecʉ, jã́carã ñʉja cũinácʉ ʉ̃mʉ abujuvare jaetovayʉre mi ãmiái, mi parʉéque. Ʉbenita ñʉjaque ʉ̃i cʉbe boje, “Ðabejacʉ” acarã ñʉja ʉ̃́re, arejameđa Juan.
50 Ʉbenita Jesús arejameđa:
—Ácʉ põecʉ maucʉvabecʉ baru majare, majacacʉbe ʉ̃. Que baru ʉ̃́re nópe aiye jaʉbeteavʉ̃ mʉjare, arejameđa náre Jesús.
Jesús Santiagore aru Jũare máre ʉ̃i jaraino
51 Joabejĩno marejávʉ̃ya ʉ̃i mʉri nʉquijãravʉ baquinó cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõita. Que baru Jesús, parʉéque dápiarĩ, bʉ́rejameđa ʉ̃i nʉiyede Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. 52 Ʉ̃i jipocai jarorejameđa ʉ̃́re boro nʉvacaipõevare. Aru ina nʉri ecorejaimađa Samaria ãmicʉrijoborõcaĩmaroi. Noi Jesús ʉ̃i eaquinore meađarãnʉridurejaimađa na. 53 Ʉbenita ina Samariacavʉ copʉ etaiyʉbedejaimađa Jesúre, ʉ̃i nʉiye boje Jerusalén ãmicʉriĩmaroita, ne ʉbe boje diĩmarocavʉre. 54 Ʉ̃i bueimara pʉcarã, Santiago aru Juan, diede jã́ivʉ bácavʉ, jẽniari jã́rejaimađa Jesúre:
—Mʉ, ñʉje jabocʉ, ¿jõđaicõjenajidi ñʉja toabore cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõquede, ne ẽ́najiyepe aivʉ? arejaimađa na.
55 Ʉbenita Jesús copedini jararejameđa náre. 56 Aru nʉrejaimađa apeno ĩmaroi.
Apevʉ Jesúque ne nʉiyʉrĩduino
57 Jesújã mái nʉiyede, cũinácʉ ʉ̃mʉ arejameđa Jesúre:
—Mʉ́que nʉquijivʉ yʉ caino mi nʉinoita, arejameđa.
58 Aru Jesús arejameđa ʉ̃́re:
—Macayavimiva cʉvama ne cobeá. Aru míjina cʉvama ne juaiboa. Ʉbenita yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, ji cʉrõ cʉvabevʉ, arejameđa Jesús.
59 Aru apecʉre arejameđa:
—Dajacʉ yʉ́que, arejameđa.
Ʉbenita arejameđa Jesúre:
—Mʉ, ji jabocʉ, mamarʉmʉre jarʉvaquijivʉ cãreja jipacʉre cʉ̃racobei, ʉ̃i yaiyede, arejameđa.
60 Ʉbenita Jesúcapũravʉ arejameđa:
—Ina yaivʉ bácavʉpe paivʉ, ne jápiabe boje Jʉ̃menijicʉi jaboteinoque yávaiyede, jarʉvajarãri ina yaivʉ bácavʉre. Ʉbenita mʉ́capũravʉ coyʉcʉnʉjacʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteinoque yávaiyede, arejameđa Jesús.
61 Aru apecʉ máre arejameđa Jesúre:
—Mʉ, ji jabocʉ, mʉ́que nʉquijivʉ yʉ. Ʉbenita mamarʉmʉre, “Nʉñʉmu” aicõjejacʉ yʉre ji cʉ̃ramicavʉre, arejameđa.
62 Jesúcapũravʉ arejameđa ʉ̃́re:
—Põecʉ đaiyʉcʉ baru ji ʉrõre aru ʉ̃i baju ʉrõre máre, bʉojabebi memecayʉ yʉre. Põeva ʉ̃́pe paivʉre Jʉ̃menijicʉ jabotebecʉbe, arĩ buedejameđa náre Jesús.