Lucas
Jesús ʉ̃i copʉino Zaqueore
(Mt 18.11)
19 Jericó ãmicʉriĩmaroi Jesús ecorĩ vaiyʉ́ barejámeđa. 2 Noi cũinácʉ ʉ̃mʉ cʉrejameđa, ʉ̃i ãmiá Zaqueo. Ʉ̃ jabovare tãutʉra ĩcaipõeva ne jabocʉ barejámeđa. Aru cʉve cʉvacʉ barejámeđa ʉ̃. 3 Obedivʉ põeva Jesúre jã́iyʉrĩ copʉrejaimađa. Zaqueo máre jã́iyʉrĩdurejameđa ʉ̃́re. Ʉbenita ñai Zaqueo ʉ̃mʉjʉbecʉ, aru obedivʉ põeva ne nʉiye boje ʉ̃i jipocai, jã́menejameđa ʉ̃ Jesúre. 4 Que baru cúyarĩ apevʉ jipocai, jocʉcʉ sicómoro ãmicʉricʉi mʉri, Jesúre jã́cʉnʉrejameđa ʉ̃. 5 Que teni Jesús mái vaiyʉ́ jocʉcʉ yebai, jã́ñʉ Zaqueo jocʉcʉi tubacʉre, arejameđa ʉ̃́re:
—Mʉ, Zaqueo, jõđajacʉ maumena. Mi cʉ̃rami mautecʉyʉbu yʉ caride, arejameđa ʉ̃́re Jesús.
6 Que teni Zaqueo maumena jõđari, torojʉrĩ jacoyʉrejameđa Jesúre. 7 Aru caivʉ ina põeva jã́ivʉ iyede, ãmeina yávarejaimađa.
—Ñai Jesús mautecʉnʉimi ãmeina teipõecʉi cʉ̃rami, arejaimađa na.
8 Ʉ̃i cʉ̃rami ecorĩburu yóboi, Zaqueo núri, yávayʉ arejameđa Jesúre:
—Mʉ, ji jabocʉ, coricai ji cʉvaede jíquijivʉ yʉ cõmaje ãrojarivʉre. Aru jacopaiyovaquijivʉ yʉ ina ji jʉjovaimara mácavʉre yóvaicʉvaiye pʉeno baju ji ĩ́no mácarõre náre jocarĩ, arejameđa Zaqueo.
9 Que ayʉre, Jesús arejameđa ʉ̃́re:
—Mʉ máre Abraham mácʉi pãramecʉbu. Que baru caride iñami cʉ̃ramicavʉ meađaimaramu mʉja. Jʉ̃menijicʉ meađarejaquemavʉ Abraham mácʉre, ʉ̃i jʉ aiye báque boje ʉ̃́re. Nopedeca Jʉ̃menijicʉ meađaibi mʉre aru mi cʉ̃ramicavʉre, mʉje jʉ aiye boje ʉ̃́re. 10 Yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, vocʉdaivʉ ina bíjaivʉre, meađacʉyʉ náre, arejameđa Jesús.
“Tãutʉrare” jã́ri dápiarĩ ne đarãjiyepe aino
(Mt 13.12, 25.14-30; Mr 4.25; Lc 8.18)
11 Diede põeva ne jápiarĩburu yóboi, Jesús bueni bʉ́rejameđa náre jã́ri dápiarĩ ne đarãjiyepe ainoque, ʉ̃i Jerusalén ãmicʉriĩmaro joabejĩnoi cʉe boje, aru ne dápiaiye boje caivʉ põeva jã́rajivʉre Jʉ̃menijicʉi jaboteiyede põevare maumejiena. 12 Que baru Jesús arejameđa:
—Cũinácʉ ʉ̃mʉ, jabova jicʉ, nʉcʉyʉ batequémavʉ apeno joarõcajaborõi, ne epenajiyepe ayʉ ʉ̃́re jabocʉva. 13 Ñai jabocʉ bacʉyʉ́ órejaquemavʉ caipʉcapʉrʉape paivʉ ʉ̃́re memecaipõevare. Aru náre coapa tãutʉrare jíyʉ, caivʉre cũinátʉrʉ, “Bojeđajarã mʉja iye tãutʉraque ji copaidaiyeta”, aquemavʉ náre ñai jabocʉ. Que teni ñai jabocʉ ʉ́tequemavʉ ne ĩnajiyepe ayʉ tãutʉrare pʉeno baju. 14 Coyʉrĩ bʉojarĩ, ñai jabocʉ nʉquemavʉ apeno joarõcajaborõi. Ʉbenita ʉ̃i jaborõcavʉ baju pare ʉbetequemavʉ ʉ̃́re. Que baru jaroquemavʉ boro nʉvacaipõevare ʉ̃i yóboi, ne jẽniarajiyepe aivʉ ãnijaborõ jabocʉre, ʉ̃i epebequiyepe aivʉ ñai ʉ̃mʉre ne jabocʉva. “Ʉbevʉ ñʉje jabocʉva ñai ʉ̃mʉre”, arĩduquemavʉ na. 15 Ʉbenita ñai ʉ̃mʉ copaiyʉ jabocʉ batequémavʉ ʉ̃.
’Aru órejaicõjequemavʉ ina ʉ̃́re memecaipõevare, ʉ̃i tãutʉrare jímara mácavʉre, majiyʉcʉ ne bojeđarĩ ĩ́no mácarõ borore. 16 Que teni cũinácʉ ina memecaipõevacacʉ ñai jabocʉ yebai nʉri, aquemavʉ: “Mʉ, ji jabocʉ, mi jíye báqueque bojeđacacʉ yʉ. Que teni caride caipʉcapʉrʉape paitʉrava cʉvavʉ”, aquemavʉ ñai jabocʉre. 17 Aru ñai jabocʉ aquemavʉ ʉ̃́re: “Mearo đarebu mʉ. Memecaipõecʉ meacʉbu mʉ. Mi mearo đaiye boje quĩ́jinoque, jíquijivʉ yʉ mʉre caipʉcapʉrʉape paiĩmaroare, mi jabotequiyepe diĩmaroacavʉre”, aquemavʉ ñai jabocʉ ʉ̃́re. 18 Aru apecʉ ina memecaipõevacacʉ ñai jabocʉ yebai nʉri, aquemavʉ: “Mʉ, ji jabocʉ, mi jíye báqueque bojeđacacʉ yʉ. Que teni caride cũinápʉrʉpe paitʉrava cʉvavʉ”, aquemavʉ ñai jabocʉre. 19 Aru ñai jabocʉ aquemavʉ ʉ̃́re: “Mʉre máre jíquijivʉ yʉ cũinápʉrʉpe paiĩmaroare, mi jabotequiyepe diĩmaroacavʉre”, aquemavʉ ñai jabocʉ ʉ̃́re.
20 ’Ʉbenita apecʉ ina memecaipõevacacʉ ñai jabocʉ yebai nʉri, aquemavʉ: “Mʉ, ji jabocʉ, yui cʉvavʉ mi tãutʉrare, mi jíye báquede yʉre. Epecacʉ yʉ diede cuitótecajeque, meađayʉ diede. 21 Jidojacʉbu mʉ. Mʉ ĩñʉmu apecʉ ʉ̃i epeiye báquede. Aru mʉ jẽñʉmu apecʉ ʉ̃i oteiye báquede. Que baru jidʉtevʉ yʉ mʉre”, aquemavʉ ñai jabocʉre. 22 19:22-23 Aru ñai jabocʉ aquemavʉ ʉ̃́re: “Mʉ, memecaipõecʉ ãmecʉbu. Mi que aiye boje ãmecoroimʉ macʉyʉ́mu mʉ. Yʉ jidojacʉre majicʉvacari, aru yʉ ĩñʉre apecʉ ʉ̃i epeiyede aru jẽñʉre apecʉ ʉ̃i oteiyede majicʉvacari, epebetequemavʉ mʉ ji tãutʉrare tãutʉra epeiñami. Mi que đaru, copaini dayʉ jacopʉjebu yʉ ji tãutʉrare pʉeno baju, diñamicavʉ ne bojeđaiye báque cojiórĩ”, aquemavʉ ñai jabocʉ. 23 —
24 ’Que baru ñai jabocʉ aquemavʉ ina núrivʉre nore: “Ĩjara ʉ̃́re jocarĩ yo cũinátʉrava tãutʉratʉravare. Aru jíjarã ñai caipʉcapʉrʉape paitʉrava cʉvacʉre”, aquemavʉ. 25 Aru aquemavʉ na: “Mʉ, ñʉje jabocʉ, ʉ̃ jave cʉvabi caipʉcapʉrʉape paitʉrava tãutʉratʉravare”, aquemavʉ. 26 Ʉbenita ñai jabocʉ aquemavʉ: “Coyʉyʉbu mʉjare: Caivʉ cʉvarivʉ jacopʉrãjarama pʉeno baju. Ʉbenita caivʉ dápiaivʉre cʉvarivʉpe apevʉ pʉeno, caiyede náre ĩcʉyʉmu yʉ. 27 Aru ina ji mauvare, ji jaboteinore ʉbevʉre, davajarã náre yui. Aru boarĩ́ jarʉvajarã náre ji jã́inoi”, aquemavʉ ñai jabocʉ, arejameđa Jesús.
Jesús Jerusalẽ́i ʉ̃i ecoino
(Mt 21.1-11; Mr 11.1-11; Jn 12.12-19)
28 Jesús ʉ̃i coyʉrĩburu yóboi, nʉñʉ cojedeca mʉri nʉrejameđa Jerusalén ãmicʉriĩmaroi nʉimai. 29 Aru Jerusalén ãmicʉriĩmaro joabejĩnoi nʉri, Betfajé aru Betania ãmicʉriĩmajinoa baji, no cʉ̃racũ Olivocũ ãmicʉricũ ẽmeino baji, earejameđa Jesús. Noi earĩ ʉ̃i bueimara pʉcarãre, yópe arĩ, jarorejameđa Jesús:
30 —No cõchino cʉriĩmajinoi nʉjara mʉja. Ma ẽmeinoi põevare ũmaiãimacʉre, burrore, earãjaramu mʉja, nócacʉi bʉoimʉre. Põeva ne tubabemʉtame cãreja. Ʉbenita ʉ̃i bʉoimene jođeni, ʉ̃́re davacajarã yʉre. 31 Aru, “¿Aipe teni burrore ʉ̃i bʉoimene jođeni, ʉ̃́re nʉvaivʉrʉ̃ mʉja?” ne aruta, yópe ajarã mʉja: “Ñʉjare ĩ́cõjeni darobi maje jabocʉ. Ʉ̃́re ũmacayʉ ãimacʉ jaʉbi ʉ̃”, arejameđa náre Jesús.
32 Ina ʉ̃i daroimara nʉrejaimađa. Aru vaidéjavʉ̃ya náre nópe Jesús ʉ̃i aiye báquepedeca. 33 Ne jođeiyede burrore, ʉ̃́re uparivʉ arejaimađa náre:
—¿Aipe teni jođeivʉrʉ̃ mʉja ʉ̃i bʉoimene? arejaimađa na. 34 Aru arejaimađa ina Jesúi bueimara:
—Maje jabocʉre ũmacayʉ ãimacʉ jaʉbi ʉ̃, arejaimađa.
35 Ne jʉ aiyede náre, nʉvarejaimađa burrore Jesúre. Ne doicajea pʉenocacajeare burrorã tʉorĩ, Jesúi tubaquinore đarejaimađa ʉ̃i bueimara. 36 Ʉ̃i nʉiyedeca ina obedivʉ põeva ma ẽcarʉi núrivʉ jũarejaimađa ne pʉenocacajeare mára Jesús jipocai, pueđarãjivʉ ʉ̃́re. 37 Aru Jerusalén ãmicʉriĩmaro joabejĩnoi, Jesús ʉ̃i ẽmeiyede cʉ̃racũ Olivocũ ãmicʉricũre jocarĩ, caivʉ ina obedivʉ põeva, Jesúi bueimara, torojʉrivʉ Jʉ̃menijicʉre mearore jíni bʉ́rejaimađa, ne jã́iye báque boje ʉ̃i đaiye báquede caiye iye põeva ne đarĩ majibede. 38 Aru parʉrõreca arejaimađa:
—Jʉ̃menijicʉre torojʉe bajađéni. Jʉ̃menijicʉi mearo đacaimʉme ñai jabocʉ Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ. Cãrijimena cʉjarãri cavarõ mearocavʉ. Jʉ̃menijicʉre mearo majaróri. Jʉ̃menijicʉre torojʉe bajađéni, arejaimađa na.
39 Apevʉ fariseovacavʉ cʉrivʉ nore arĩdurejaimađa Jesúre:
—Mʉ, bueipõecʉ, bi aicõjejacʉ mi bueimarare, arĩdurejaimađa na.
40 Ʉbenita Jesús arejameđa:
—Coyʉyʉbu mʉjare: Na bi aru, iboá cʉ̃raboavareca cođobobojebu, arejameđa náre Jesús.
41 Jerusalén ãmicʉriĩmaro joabejĩnoi eayʉ Jesús, diĩmarore jã́ñʉ, orejameđa, ʉ̃i Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉre cõmaje ãroje jã́iye boje. 42 Aru arejameđa:
—Mʉja, Jerusalẽ́cavʉ, mʉje coreóvaru cãrijimene đaiyede, meajebu mʉjare. Ʉbenita coreóvarĩ majibevʉ mʉja diede. Jʉ̃menijicʉ majide đabebi mʉjare diede cãreja. 43 Apejãravʉa baquiyéi jã́rajaramu mʉje mauva edaivʉre mʉje ĩmaro tʉrʉvai. Epenajarama jobore cʉ̃racũape. Etaino cʉbequiyebu mʉjare. Bienajaramu mʉjare ĩmaro jívʉi, mʉje dupibenajiyepe aivʉ. 44 Jarʉvarãjarama mʉje cʉ̃ramiare. Aru ye mautebequiyebu cũináva cʉ̃rava apeva cʉ̃rava pʉenora. Boarĩ́ jarʉvarãjarama mʉjare aru mʉjemarare máre. Caiye diede ñájinajaramu mʉja, mʉje coreóvabe boje cari jãravʉre, Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i daroiyede yʉre, ji meađaquiyepe ayʉ mʉjare, mʉje nʉmenajiyepe arĩduyʉ toabo cũiméboi, arejameđa Jesús.
Jesús ʉ̃i meađaino Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine
(Mt 21.12-17; Mr 11.15-19; Lc 21.37; Jn 2.13-22)
45 No yóboi Jesús earejameđa Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami tãibʉi ecorejameđa. Aru jaetovarejameđa ina bojeđaipõeva cʉrivʉre nore jocarĩ. Arejameđa náre:
46 —Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede: “Ji cʉ̃rami caivʉ põeva ne yʉre, Jʉ̃menijicʉre, coyʉiñamimu”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. Ʉbenita diñamine tatorĩ ĩ́vʉ ne dupiñamipe đaquemavʉ mʉja, mʉje pʉeno ʉrarõ tãutʉra ĩ́ye boje põevare jocarĩ, ne bojeđaiyede mʉje cʉvaede, arejameđa náre Jesús.
47 Caijãravʉa Jesús bueyʉ barejámeđa Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami jívʉi. Ina sacerdotevare jaboteipõeva, aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, aru ina judíova jabova máre boarĩ́ jarʉvaiyʉrivʉ barĩdurejaimađa Jesúre. 48 Ʉbenita caivʉ ina obedivʉ põevacapũravʉ torojʉrĩ jápiaiyʉrejaimađa Jesús ʉ̃i bueiyede. Que baru ʉ̃́re boarĩ́ jarʉvarĩ bʉojabedejaimađa na, ʉ̃i mauva.