Lucas
Jesús ʉ̃i meađaino churaravai jabocʉi yebacacʉre
7 Jesús yávarĩ dajocayʉ bácʉ põevare, nʉrejameđa Capernaum ãmicʉriĩmaroi. 2 Noi cʉrejameđa cien paivʉ churarava ne jabocʉ, cʉvacʉ ʉ̃i yebacacʉre pare ʉ̃i ʉmʉ. Ijimʉ baju barejámeđa ñai yebacacʉ. 3 Ñai churaravai jabocʉ jápiayʉ bácʉ yávaivʉre Jesúi borore, jarorejameđa apevʉ judíova bʉcʉvare, ne órejarãjiyepe ayʉ Jesúre, ʉ̃i meađaquiyepe ayʉ ñai yebacacʉre. 4 7:4-5 Jesús yebai eaivʉ, pare nʉicõjenejaimađa ʉ̃́re. Arejaimađa:
—Ñai jabocʉ meacʉbe ʉ̃. Que baru mi cađateiye jaʉvʉ ʉ̃́re, ʉ̃i ʉe boje maje cʉrijaborõre. Ʉ̃́vacari đaicõjeame cũináđami maje cójijiñamiva, arejaimađa na Jesúre. 5 —
6 Dinʉmʉmia Jesús nʉrejameđa náque. Ʉbenita joabenoi ne tʉvaiyede ʉ̃i cʉ̃rami yebai, ñai jabocʉ jarorejameđa ʉ̃i yóvaimarare, yópe arãnʉivʉ Jesúre:
—Mʉ, ji jabocʉ, cãrijimejacʉ. Meacʉbu mʉ. Ʉbenita yʉ́capũravʉ ãmecʉtamu. Que baru darĩ ecobejacʉ ji cʉ̃rami. 7 Bʉojarĩ vocʉnʉmetevʉ yʉ mʉre ji baju. Quénora coyʉjacʉ mi cõjeinore. Aru ji yebacacʉ meatecʉyʉme. 8 Yʉrecabu cʉcʉ ne cõjeiyeque ina ji jabova. Aru cʉvavʉ churaravare, ji cõjeimarare. Nácacʉ cũinácʉre “Nʉjacʉ” ji arĩburu, nʉimi ʉ̃. Aru “Dajacʉ” ji arĩburu, daibi ʉ̃. Aru ji đaicõjenu apejĩene ji yebacacʉre, đaibi ʉ̃. Nópe aicõjemi ñʉjare daroyʉ, cien paivʉ churarava ne jabocʉ, arejameđa Jesúre ñai jabocʉi jaroimaracacʉ.
Ʉ̃i que aiyede, “Ijiéde cõjeipõecʉbu mʉ” aiyʉcʉ barejaquémavʉ Jesúre.
9 Que ayʉre jápiarĩ, pare dápiarejameđa Jesús. Aru jã́ri ina põeva nʉivʉre ʉ̃i yóboi, arejameđa:
—Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Eabevʉ cãreja majacacʉre, Israecacʉre, me jʉ ayʉre yʉre yópe ñai churaravai jabocʉpe, arejameđa Jesús.
10 Aru ne copaiyede jabovai cʉ̃rami, earejaimađa ñai yebacacʉre meacʉta.
Jesús ʉ̃i meađaino nomiópecoi mácʉre
11 No yóboi, Jesús nʉrejameđa Nain ãmicʉriĩmaroi. Ʉ̃́que nʉrejaimađa ʉ̃i bueimara aru apevʉ põeva máre, obedivʉ. 12 Ʉ̃i eaiyede ĩmaro joabenoi, jã́rejameđa nʉvaivʉre yaiyʉ́ bácʉre, jarʉvarãnʉivʉ. Jípaco, nomiópeco caride, cũinácʉ õi mácʉ bácʉ barejámeđa. Aru obedivʉ põeva diĩmarocavʉ yóvarejaimađa náre. 13 Jesús cõmaje ãroje jã́ri, arejameđa ṍre:
—Obejaco, arejameđa ʉ̃.
14 Joabejĩnoi nʉri, icađava paraicađava, yaiyʉ́ bácʉi paraicađavare, tʉorejameđa Jesús ʉ̃i pʉrʉque. Ina nʉvaivʉ bácavʉ dicađavare mautedejaimađa. Dinʉmʉma Jesús arejameđa yaiyʉ́ bácʉre:
—Mʉ, bojʉyo, coyʉyʉbu mʉre: Nacajajacʉ, arejameđa Jesús.
15 Quénora ñai yaiyʉ́ bácʉ dobarĩ, yávarĩ bʉ́rejameđa. Aru Jesús jídejameđa ʉ̃́re jípacore. 16 Yópe đayʉre jã́ivʉ, cuecumarejaimađa caivʉ. Aru torojʉrĩ, jívʉ mearore Jʉ̃menijicʉre arejaimađa:
—Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ parʉcʉ edaibi maje jẽneboi. Jʉ̃menijicʉ daibi, cađatecʉdayʉ ʉ̃i põevare, arejaimađa na.
17 Que teni Jesúi boro earejavʉ̃ya caino Judea ãmicʉrijoborõi aru caiye cʉrõaquede máre. Jápiarejaimađa caivʉ Jesúi đaiye báquede.
Juan Bautista ʉ̃i jaroimara Jesús yebai
18 Juan Bautistai bueimara, ʉ̃i yebai nʉri, coyʉrejaimađa ʉ̃́re caiye Jesúi đaiye báquede. Aru órejarejameđa Juan Bautista pʉcarã ʉ̃i bueimarare. 19 Jesús yebai jarorĩ, jẽniari jã́icõjenejameđa náre yópe:
—¿Jãveneca mʉ́rʉ Juan Bautista “Ji yóboi dacʉyʉme apecʉ coyʉipõecʉ” arĩ, ʉ̃i buevacamʉ? ¿Ʉ̃i que arĩ buevacamʉ ãmenu, corenajidi ñʉja apecʉre? aicõjenejameđa náre Juan Bautista.
20 Ina daroimara, Jesús yebai earĩ, arejaimađa ʉ̃́re:
—Juan Bautista darobi ñʉjare jẽniari jã́icõjeñʉ: “¿Jãveneca mʉ́rʉ Jʉ̃menijicʉi daroimʉ, ‘Ji yóboi dacʉyʉme apecʉ coyʉipõecʉ’ arĩ, ʉ̃i buevacamʉ? ¿Ʉ̃i que arĩ buevacamʉ ãmenu, corenajidi ñʉja apecʉre?” arejaimađa Jesúre.
21 Aru dinʉmʉmareca Jesús meađare cuyʉ barejámeđa obedivʉ põevare: ijimarare, ñájivʉre, aru abujuva ne ĩmamarare máre. Aru obedivʉ jã́ri eabevʉre cõmaje ãroje jã́ri meađarejameđa.
22 Que teni Jesús jʉ ayʉ, arejameđa Juan Bautistai daroimarare:
—Nʉri coyʉjarã Juan Bautistare mʉje jápiaiyede aru mʉje jã́iyede máre: Ina jã́ri eabevʉ bácavʉ jã́ri eađama caride, aru ina cuiye majibevʉ bácavʉ cuyama caride. Ina pojeivʉ bácavʉ meama aru ina jápiabevʉ bácavʉ jápiađama caride. Ina yaivʉ bácavʉ, nacovaimara yainore jarʉvarĩ, apʉma cojedeca caride. Aru cõmaje ãrojarivʉre coyʉyʉbu iye yávaiye méne, Jʉ̃menijicʉi meađaiyede põevare. 23 Torojʉbi ñai jʉ arĩ dajocabecʉ yʉre, arejameđa náre Jesús.
24 Ina daroimara ne nʉriburu yóboi, Jesús Juan Bautistai borore yávarĩ bʉ́yʉ, arejameđa ina põevare:
—Jãve jã́ranʉmeteavʉ̃ mʉja cõriáre ũmevʉ japuiyede põecʉbenoi. 25 Aru jãve jã́ranʉmeteavʉ̃ mʉja põecʉ cuitótecaje meacajede doyʉre máre põecʉbenoi. Majivʉ mʉja ina doivʉre cuitótecajea meacajeare cʉrivʉre torojʉve teni cainʉmʉa jabovai cʉ̃ramiai. 26 Quénora jãve jã́ranʉavʉ mʉja cũinácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉre. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Jã́quemavʉ mʉja Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ pʉeno meacʉ bajure. 27 Juan Bautistabe ñai Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeimʉ mácʉ ʉ̃́re coyʉcaipõecʉ bácʉre:
Jaroivʉ yʉre coyʉcaipõecʉre mi jipocai, ʉ̃i meađaquiyepe ayʉ põevare, ne copʉ etarãjiyepe ayʉ mʉre, nopedeca põeva ne meađaiyepe cuimare ñai ʉ̃mʉ, ne pueđaimʉ, ʉ̃i daquiye jipocai, arĩ coyʉicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
28 ’Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Cʉbebi apecʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ meacʉ baju Juan Bautista pʉeno ina ijãravʉi põeteivʉ jẽneboi. Ʉbenita ñai ʉbeni cʉcʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteinore Jʉ̃menijicʉi mearo đacaimʉme Juan Bautista pʉeno, arejameđa Jesús.
29 Ʉ̃i que aiyede Juan Bautistai borore jápiarĩ, obedivʉ põeva aru ina jabovare tãutʉra ĩcaipõeva máre coreóvarejaimađa Jʉ̃menijicʉre jãve ayʉre. Que baru Juan Bautistare jã́đovaicõjenejaimađa náre Jʉ̃menijicʉque. 30 Ʉbenita ina fariseova aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva máre ʉbedejaimađa Jʉ̃menijicʉi đaiyʉrõre náre boje. Que baru Juan Bautistare jã́đovaicõjemenejaimađa náre Jʉ̃menijicʉque.
31 Que teni Jesús arejameđa náre:
—¿Yéque jẽvari coyʉji ina põeva ijãravʉcavʉre? ¿Aipe ãrojari na? 32 Jʉeđova tãibʉi dobarivʉpebu, yajurãjivʉ nácavʉque. Aru yópe aivʉpebu: “Japuvʉ ñʉja yʉriainore. Ʉbenita upabetevʉ mʉja. Yʉriavʉ ñʉja chĩore đaiyede. Ʉbenita obetevʉ mʉja”. Aru nópe ijãravʉcavʉ máre cãrijiñama na. 33 Que baru Juan Bautista ʉ̃i daiyede, ʉ̃ ãmeni aru ũcumeni teiyede, “Abujucʉre cʉvabi”, ʉ̃́ra ʉbenina aivʉbu mʉja. 34 Aru Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, ji daiyede, ãri aru ũcuri teiyede yópe caivʉ apevʉpe, “Ñai ʉ̃mʉ ʉrarõ ãri ʉ̃i vainí tʉiyeta, aru ʉrarõ ũcuri ʉ̃i pacoteiyeta, yóvaibi ãmenare aru jabovare tãutʉra ĩcaipõevare máre”, yʉrã ʉbenina aivʉbu mʉja. 35 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi majiéde põeva jã́đama ʉ̃́re jʉ aivʉque, arejameđa Jesús.
Jesús ʉ̃i cʉe fariseovacacʉ Simói cʉ̃rami
36 Cũinácʉ fariseovacacʉ cuturejameđa Jesúre, “Ãrevʉ” ayʉ, ʉ̃i cʉ̃rami. Aru Jesús jʉ arĩ, ecorĩ, dobarejameđa tʉoiva yebai. 37 Aru cũináco nomió, diĩmarocaco, ãmeina teipõeco, majico Jesús dobacʉre ñai fariseoi cʉ̃rami, nʉvarejacođa cũinábʉ ʉ̃mʉjʉribʉ boribʉ mumijʉe cʉribʉre. 38 Orĩ earejacođa Jesúi cʉboba yebai. Aru õi orique ẽnuvarejacođa ʉ̃i cʉbobare. Que teni popovarejacođa õi pođaque. Aru nuri ʉ̃i cʉbobare, õi pueđaiye boje ʉ̃́re, yuarejacođa iye mumijʉede ʉ̃i cʉboba pʉenoi. 39 Que teni ñai fariseo, Jesúre cutuyʉ bácʉ, “Ãrevʉ” arĩ ʉ̃́re, yópe teinore jã́ri, dápiarejameđa ʉ̃i baju: “Ñai ʉ̃mʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ baru, majijebu yéco põeco ico jẽni jã́đore ʉ̃́re. Põeco ãmeina teipõecobe õ”, arĩ dápiarejameđa. 40 Quénora Jesús arejameđa ñai fariseore:
—Mʉ, Simón, apejĩno coyʉiyʉvʉ mʉre, arejameđa Jesús.
Ñai fariseo jʉ arejameđa ʉ̃́re:
—Mʉ, bueipõecʉ, coyʉjacʉ yʉre, arejameđa Simón.
41 Ʉ̃i nópe aiyede, Jesús yópe arĩ coyʉrejameđa ʉ̃́re:
—Pʉcarã ʉ̃mʉva bojecʉbe đaquemavʉ tãutʉrare cũinácʉ tãutʉra jípõecʉre. Cũinácʉ bojecʉbe đaquemavʉ pʉcaʉjʉa memeiye bojede. Aru apecʉ bojecʉbe đaquemavʉ pʉcarã aviáva memeiye bojede. 42 Na yéque bʉojarĩ ne bojeđabe boje, ñai tãutʉra jípõecʉ ãrʉmetequemavʉ ina pʉcarã ne bojecʉbe đaiyede. Coyʉjacʉ yʉre. ¿Ácʉ põecʉ ina pʉcarãcacʉ pʉeno baju ʉri ʉ̃́re? arejameđa Jesús.
43 Aru Simón jʉ arejameđa:
—Dápiaivʉ ʉcʉre pare ʉ̃́re ñai ʉ̃i ãrʉmeteimʉ mácʉ pʉeno bojecʉbe đayʉre, arejameđa.
Jesús arejameđa ʉ̃́re:
—Jãve coyʉivʉ mʉ, arejameđa.
44 Jesús copedini, jã́ñʉ ico nomióre, arejameđa Simóre:
—Jã́jacʉ ico nomióre. Ecovʉ yʉ mi cʉ̃rami, aru jíbetevʉ mʉ oco, joaquiye ji cʉbobare. Ʉbenita ico nomió ẽnuvaimico ji cʉbobare õi orique aru popovaibico õi pođaque. 45 Jacoyʉbetevʉ mʉ yʉre. Ʉbenita ico dajocabebico pueđađo yʉre, ji cʉbobare nuño. 46 Yuabetevʉ mʉ mumijʉeque ji jipobʉre. Ʉbenita õ yuarĩ mumijʉe đaibico ji cʉbobare. 47 Que baru aivʉ yʉ, õi ãmeina teiye ʉrede Jʉ̃menijicʉi ãrʉmeteiye báque boje, ʉrarõ õi ʉrõre jã́đovaimico õ. Ʉbenita ñai ʉ̃i ãmeina teiye obebeda Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetedu, quĩ́jino ʉ̃i ʉrõre jã́đovaimi ʉ̃, arejameđa Jesús.
48 Aru arejameđa ico nomióre:
—Mi ãmeina teiyede ãrʉmeteivʉ yʉ, arejameđa Jesús.
49 Ina Simói cutuimara, dobarivʉ ʉ̃́que, yávarĩ bʉ́rejaimađa ne bajumia:
—¿Yécʉ bárica ñai ʉ̃mʉ ãmeina teiyede ãrʉmetede đayʉ? arejaimađa na.
50 Aru Jesús arejameđa ico nomióre:
—Mi jʉ aiye boje, meateivʉ mʉ. Que baru me nʉjaco cãrijimecova, arejameđa ṍre Jesús.