Lucas
Jesús ʉ̃i parʉé
20 20:1-2 Cũinájãravʉ Jesús bueyʉ barejámeđa ina põevare, Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami cʉrivʉre. Coyʉyʉ barejámeđa Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne, ʉ̃i meađaquiyede põevare. Sacerdotevare jaboteipõeva, aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, aru judíova bʉcʉva máre ʉ̃i yebai nʉri, arejaimađa ʉ̃́re:
—Coyʉjacʉ ñʉjare. ¿Ye parʉéque đayʉrʉ̃ mʉ iye mi đaiyede? ¿Ñame jídi mʉre iye parʉéde mi nópe đaiyede? arejaimađa Jesúre. 2 —
3 Jesús arejameđa náre:
—Yʉ máre jẽniari jã́quijivʉ mʉjare cũináro jẽniari jã́inore. Coyʉjarã yʉre. Aru yʉre coyʉiyede, yʉ máre coyʉquijivʉ mʉjare ji parʉéde ji đaiyede. 4 ¿Juan Bautista bácʉ jã́đovaquemari põevare Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i parʉéque o põeva ne parʉéque? arejameđa náre Jesús.
5 Ʉ̃i que aiyede, ne bajumia boroteivʉ arejaimađa yópe: “Maje aru ‘Jʉ̃menijicʉque’, ʉ̃ aquijibi ‘¿Aipe teni jʉ abetecarãrʉ ʉ̃́re?’ 6 Ʉbenita maje aru ‘põevaque’, caivʉ ina põeva cʉ̃raboare dʉvarĩ boarĩ́ jarʉvarãjarama majare, ne majié boje Juan Bautista bácʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre jãve”, arejaimađa ne bajumia. 7 Que baru arejaimađa Jesúre:
—Majibevʉ ñʉja, arejaimađa na.
8 Dinʉmʉre Jesús arejameđa náre:
—Yʉ máre coyʉbevʉ mʉjare ñamei parʉéque ji đaiyede, arejameđa Jesús.
“Ãmena memecaipõevare” jã́ri dápiarĩ ne đarãjiyepe aino
9 No yóboi Jesús coyʉrĩ bʉ́rejameđa ina ʉ̃́que cʉrivʉre jã́ri dápiarĩ ne đarãjiyepe ainoque, yópe arĩ:
—Cũinácʉ ʉ̃mʉ doaicõjequemavʉ jiore ʉ́yaimuque. Aru epequemavʉ apevʉ ʉ̃́re memecaipõevare noi. Ina memecaipõeva ĩnajivʉ batequémavʉ apeboa ʉ́yaiboare, ne memeiye boje. Aru nʉquemavʉ apeno joborõi. Joe cʉcʉyʉ batequémavʉ ʉ̃. 10 Ʉ́yai jẽijãravʉ yóboi, ñai jio upacʉ jarorĩduquemavʉ cũinácʉ ʉ̃i yebacacʉre memecaipõeva yebai, ʉ̃i ĩquiyepe ayʉ apeboa ʉ́yaiboare, ñai upacʉ jiede. Ʉbenita ñai yebacacʉ ʉ̃i eaiyede nore, ina memecaipõeva ʉ̃́re jẽni, pare boarĩ́ copaide đaquemavʉ ʉ̃́re quédata. 11 Cojedeca ñai jio upacʉ jarorĩduquemavʉ apecʉ ʉ̃i yebacacʉre memecaipõeva yebai. Ʉbenita ʉ̃́re máre boaquémavʉ. Aru cʉyojarõ đarĩ, copaide đaquemavʉ ʉ̃́re máre quédata. 12 Cojedeca ñai jio upacʉ jarorĩduquemavʉ apecʉ ʉ̃i yebacacʉre nore memecaipõeva yebai. Ʉbenita churiá đarĩ, jaetovaquemavʉ ʉ̃́re nore jocarĩ.
13 ’Dinʉmʉ ñai jio upacʉ aquemavʉ yópe: “¿Aipe đaji yʉ? Jave majivʉ yʉ ji đaquiyede. Jaroquijivʉ jímacʉ, ji ʉmʉre. ‘Ʉ̃́re jã́ivʉ pueđarãjichʉma na’ ayʉ”. Que aquemavʉ ʉ̃. 14 Ʉbenita ina memecaipõeva jã́ivʉ ñai jio upacʉi mácʉre, aquemavʉ ne bajumia: “Ñai ñʉje jabocʉ bacʉyʉ́me. Jípacʉ ʉ̃i yainíburu yóboi, cʉvacʉyʉme caiye ʉ̃i cʉvaede. Jã́rica, boarĩ́ jarʉvarãjarevʉ ʉ̃́re, maja cʉvaburĩ caiye ʉ̃i cʉvaede”, aquemavʉ na. 15 Que arĩ, ʉ̃́re jẽni jaetovaquemavʉ jiore jocarĩ. Aru boarĩ́ jarʉvaquemavʉ ʉ̃́re, arejameđa Jesús.
Coyʉrĩburu yóboi, Jesús yópe arĩ, jẽniari jã́rejameđa ina jápiaivʉre ʉ̃́re:
—¿Aipe đaquidi ñai jio upacʉ náre? 16 Ʉ̃ boarĩ́ jarʉvacʉnʉcʉyʉme ina memecaipõevare. Aru epecʉyʉme apevʉ memecaipõevare ʉ̃i jioi, arejameđa Jesús.
Diede jápiaivʉ arejaimađa:
—¡Que ãmevʉ no! arejaimađa.
17 Ʉbenita Jesús, jã́ñʉ náre, arejameđa:
—¿Aipe aiyʉri iye Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquede ʉ̃i yávaiye?
Iva cʉ̃ravare cʉ̃ramine đaipõeva ʉbeni jarʉvaquemavʉ. Caride iva cʉ̃rava caiva apeva pʉeno parʉrivabu, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.
18 Ácʉ põecʉ tʉyʉ baru divarã, tʉrĩ yavacʉyʉme ʉ̃i bajure. Aru diva tʉiva baru põecʉ pʉenora, chĩtoquiyebu ʉ̃́re, arejameđa náre Jesús.
Yópe aiyʉrõtamu no: Põeva “Ãmecʉbe ʉ̃”, arĩdurãjarama Jesúi borore. Ʉbenita meacʉ bajube ʉ̃, Jesús, caivʉ apevʉ pʉeno.
19 Ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva aru ina sacerdotevare jaboteipõeva máre jẽni nʉvaiyʉrĩdurejaimađa Jesúre dinʉmʉmia, ʉ̃i coyʉiye boje no jã́ri dápiarĩ ne đarãjiyepe ainore, cʉ̃ravare coyʉino mácarõre, nára. Ʉbenita jidʉrejaimađa ina obedivʉ põevare.
Jesús ʉ̃i coyʉino jabovare bojeđainore
20 Ina judíovai jabova cocorejaimađa Jesúre, meajãravʉi coreivʉ ne jẽni jínajinore ʉ̃́re ñai jabocʉ Pilatore. Que baru ãrojamena jarorejaimađa jʉjovaivʉre, đaivʉre mearape, ne earĩdurãjiyepe aivʉ ʉ̃i ãmeina tedu aru ʉ̃i borocʉru apevʉre. 21 Que baru jẽniari jã́rejaimađa Jesúre:
—Mʉ, bueipõecʉ, mʉre coreóvaivʉbu ñʉja. Nurié yávaivʉ mʉ. Caivʉre cũinácamuara yávaivʉ mʉ. Coyʉbevʉ mʉ põevare yópe ne đaiyepe. Quénora jidʉbecʉva coyʉivʉ mʉ náre yópe ne dápiaiyepe. Jãveneca bueivʉ mʉ põevare, ne đarãjiyepe ayʉ mearore yópe Jʉ̃menijicʉi đaicõjeiyepe. 22 ¿Maje jabocʉ César ʉ̃i ĩ́cõjejʉroede, ʉ̃i jaboteiye boje, maje bojeđaru, mearica die? arejaimađa Jesúre.
23 Ʉbenita ne jʉjovajʉroede majicʉ, nácacʉre arejameđa Jesús:
24 —Jã́đovajacʉ yʉre tãutʉratʉravare. ¿Ñamema ñai, ditʉravare jẽñʉ? ¿Aru ñamei ãmiá cʉritʉravaba ditʉrava? arejameđa náre Jesús.
—Césai decocʉ aru ʉ̃i ãmiá máre cʉritʉravatamu, arejaimađa Jesúre.
25 —César jiede ʉ̃́re jacopaiyovajarã mʉja. Jíjarã ʉ̃́re tãutʉra yópe ʉ̃i bojeđaicõjeiyepe mʉjare. Aru Jʉ̃menijicʉ jiede ʉ̃́re jacopaiyovajarã mʉja. Ðajarã yópe ʉ̃i ʉrõpe, arejameđa náre, jẽniari jã́radaivʉre, Jesús.
26 Ina jʉjovaiyʉrĩduivʉ bácavʉ Jesúre ʉ̃i que aiyede ʉrarõ dápiarejaimađa ʉ̃i coyʉiyede. Aru bi arejaimađa na.
Saduceova ne jẽniari jã́ino Jesúre yainore jarʉvarĩ nacajainore
(Mt 22.23-33; Mr 12.18-27; Hch 23.8)
27 Apevʉ saduceova nʉrejaimađa Jesús yebai. Saduceo ãmicʉriyajubobu judíovacavʉ ne yajubo cũináyajubo. Caivʉ saduceova “Yainore jarʉvarĩ nacajaiye cʉbevʉ”, ađama na. 28 Jesúre jẽniari jã́rejaimađa ina saduceova yópe:
—Mʉ, bueipõecʉ, Jʉ̃menijicʉi đaicõjeiyede Moisés bácʉ toivarejaquemavʉ yópe: Cũinácʉ ʉ̃mʉ yaidú, jímarepacore jocarĩ jʉeđocʉvabecova, yaiyʉ́ bácʉi yócʉre pʉrʉbʉoiye jaʉvʉ ṍque, jʉeđocʉvacʉyʉ. Aru ina jʉeđova bárãjivʉ yaiyʉ́ bácʉi ãmiáre cʉvarãjarama na. 29 Javede cʉ́tequemavʉ siete paivʉ ʉ̃mʉva. Cũinácʉ ʉ̃mʉi mára matequémavʉ na. Némamicʉ pʉrʉbʉoquemavʉ. No yóboi yaiquémavʉ ʉ̃ mácʉ, jʉeđocʉvabecʉva. 30 Que baru apecʉ, ʉ̃ mácʉrã cutuyʉ, pʉrʉbʉoquemavʉ jíbʉcʉ bácʉi márepacoque. Aru jíbʉcʉ bácʉpedeca yaiquémavʉ, jʉeđocʉvabecʉva. 31 Aru apecʉ, ʉ̃ mácʉrã cutuyʉ, máre nopedeca, aru caivʉ ina siete paivʉ bácavʉ ṍque pʉrʉbʉorĩ, yaiquémavʉ, jʉeđocʉvabevʉva. 32 Caivʉ ne yóboi, ico nomió máco máre yaiquémavʉ. 33 ¿Yainore jarʉvarĩ nacajaijãravʉ baquinóre, ñamei márepaco bacođóba ico? Ijãravʉre caivʉ ina siete paivʉ cʉvatequemavʉ ṍre, arejaimađa na Jesúre.
34 Aru Jesús arejameđa ina saduceovare:
—Ijãravʉcavʉ pʉrʉbʉođama aru némaromivare jíyama, ne pʉrʉbʉorãjiyepe aivʉ. 35 Ʉbenita ãnijãravʉcavʉ yaibénama na. Que baru Jʉ̃menijicʉi yainore jarʉvarĩ nacajaicõjeimara márajivʉ, pʉrʉbʉobenajarama. 36 Ãnijãravʉcavʉ ángelevape ãrojarajarama na. Que baru Jʉ̃menijicʉi máratamu na, ne yainore jarʉvarĩ nacajaiye boje. 37 ¿Iye yainore jarʉvarĩ nacajaiyede, jápiarĩ eabenarʉ mʉja Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquede, Moisés bácʉ ʉ̃i toivaiye báquede, jocʉjĩcʉ uruijĩcʉre coyʉrĩ? “Yʉ́tamu Jʉ̃menijicʉ. Abraham, Isaac, aru Jacob ne mearore jímʉmu yʉ”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Moisés bácʉre. 38 Yaivʉ bácavʉ ne mearore jímʉ ãmemi Jʉ̃menijicʉ. Quénora apʉrivʉ ne mearore jímʉtame ʉ̃. Que baru ina majeñecuva apʉrivʉbu. Caivʉ Jʉ̃menijicʉi beoimara apʉrivʉbu na, arejameđa náre Jesús.
39 Aru apevʉ, Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevacavʉ, jʉ arejaimađa ʉ̃́re:
—Mʉ, bueipõecʉ, me yávaivʉ mʉ, arejaimađa na.
40 Que baru jidʉrivʉ jẽniari jã́iyʉbedejaimađa ʉ̃́re bedióva cojedeca, ʉ̃i me jʉ aiye boje ina ʉ̃́re jʉjovaiyʉrĩduivʉ bácavʉre.
Cristo ñai jabocʉ David bácʉi pãramecʉ
41 Ʉbenita Jesús jẽniari jã́rejameđa náre:
—¿Aipe teni “Cristobe David bácʉi pãramecʉ” aivʉba? 42 David bácʉvacari Espíritu Santoi parʉéque coyʉicõjeimʉ toivarejaquemavʉ Salmos ãmicʉriyoca cãriáiyocarã yópe arĩ:
Jʉ̃menijicʉ aquemavʉ ji jabocʉre, “Dobajacʉ ji meapũravʉi, mi cʉvae boje parʉéde yʉpedeca. 43 Aru yʉ epecʉyʉmu mi mauvare mi cʉboba cãchinoi. Que teni mʉre vainí jarʉvare đacʉyʉmu yʉ náre, mi jabotequiyepe ayʉ náre”, arĩ toivarejaquemavʉ David bácʉ Cristorã.
44 David bácʉvacari Cristoi borore “Ʉ̃́recabe ji jabocʉ”, arejaquemavʉ. Que baru, ¿aipe teni David bácʉi pãramecʉba ʉ̃? arejameđa náre Jesús.
Jesús ʉ̃i boro coyʉrĩ ađaino Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevare
(Mt 23.1-36; Mr 12.38-40; Lc 11.37-54)
45 Caivʉ ina põeva ne jápiaiyede, Jesús arejameđa ʉ̃i bueimarare:
46 —Me đajarã ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevare. Námu cuiyʉrivʉ cuitótecajea ʉ̃mʉjʉricajeaque. Aru ʉma na põeva pueđarĩ ne jacoyʉinore náre tãibʉi. Judíovai cójijiñamiare ne dobae méne ʉma na. Aru torojʉve teinore cʉiyʉma na ñai torojʉve teino upacʉ yebai. Caiye iyede ʉma na, põeva ne mearo jã́rajiyepe aivʉ náre. 47 Ʉbenita jʉjovarĩ ñavađama ina nomiópevare ne apejĩene. Aru jẽniađama joe ʉrarõ Jʉ̃menijicʉque, põeva ne dápiarãjiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva me Jʉ̃menijicʉre jʉ aivʉpe. Caiye diede ne đaiye boje, pʉeno ʉrarõ ñájinajarama na, ne ãmeina teiye boje, arejameđa Jesús.