Mateo
“Caipʉcapʉrʉape paivʉ bojʉrõmivare” jã́ri dápiarĩ ne đarãjiyepe aino
25 Yópe arĩ, jã́ri dápiarĩ ñʉje đarãjiyepe ainoque buedejame Jesús:
—Dijãravʉ baquinói, ji copaidaquijãravʉi, Jʉ̃menijicʉi jaboteino yópe baquiyébu caipʉcapʉrʉape paivʉ bojʉrõmiva ne đaiye báquepe. Ina bojʉrõmiva, ne pẽoibʉare náre coapa ĩni, copʉ etaquemavʉ ñai pʉrʉbʉoyʉre ʉ̃i daiyede. 2 Cũinápʉrʉpe paivʉ nácavʉ majibevʉ batequémavʉ. Aru apevʉ cũinápʉrʉpe paivʉ nácavʉ majidivʉ batequémavʉ. 3 Ina majibevʉ, ne nʉvaiyede ne pẽoibʉare, neore nʉvametequemavʉ. 4 Ʉbenita ina majidivʉ, ne nʉvaiyede ne pẽoibʉare, nʉvaquemavʉ ne neobʉare máre neoque. 5 Ñai pʉrʉbʉoyʉ ʉ̃i dabe boje cãreja, caivʉ ina bojʉrõmiva cãquemavʉ.
6 ’Ʉbenita ñami corica baji cođoboboiyede jápiaquemavʉ na. “Jã́jara. Ñai pʉrʉbʉoyʉ daibi. Ʉ̃́re copʉ etajarã mʉja”. 7 Diede jápiarĩ, caivʉ ina bojʉrõmiva coedaquemavʉ. Aru ne pẽoibʉare meađaquemavʉ na. 8 Que teni ina majibevʉ, yópe arĩ, jẽniariduquemavʉ ina majidivʉre, “Ñʉje pẽoibʉa cođaibʉatamu. Que baru jíjarã ñʉjare majióvarijĩno mʉje neoquede”, arĩduquemavʉ na. 9 Ʉbenita ina majidivʉ, yópe arĩ, coyʉquemavʉ náre, “Bi, jíbevʉ mʉjare. Neo eabequiyebu ñʉjare aru mʉjare máre. Quénora neore bojeđainoi bojeđarãnʉjara mʉja, ĩnajivʉ mʉjeva”, aquemavʉ na. 10 Ne neore bojeđarãnʉiyede, ñai pʉrʉbʉoyʉ daquemavʉ. Ina bojʉrõmiva meađaivʉ bácavʉ ecoquemavʉ ʉ̃́que, ãrajivʉ torojʉve teinoi. Aru no cʉ̃rami jedevacobede biequemavʉ. 11 No yóboi ina bojʉrõmiva meađabevʉ bácavʉ edaquemavʉ torojʉve teiñami máre. Aru yópe arĩ, “Mʉ, ñʉje jabocʉ, voacajacʉ ñʉjare”, jẽniariduquemavʉ. 12 Ʉbenita ñai pʉrʉbʉoyʉ yópe aquemavʉ náre: “Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Jívʉ ãmevʉ mʉja. Mʉjare coreóvabevʉ yʉ”, aquemavʉ ʉ̃ ina bojʉrõmiva majibevʉre, arejame Jesús.
13 Aru buede nʉrejame Jesús:
—Que baru meađaimara májara mʉja, mʉje majibe boje ye jãravʉre aru ye órare máre ji copaidaquiyede, mʉjare meađaiye jaʉquinore, arejame Jesús.
“Tãutʉrare” jã́ri dápiarĩ ne đarãjiyepe aino
(Mt 8.12, 13.12, 22.13; Mr 4.25; Lc 8.18, 13.28, 19.11-27)
14 Yópe arĩ, jã́ri dápiarĩ ñʉje đarãjiyepe ainoque buedejame Jesús:
—Dijãravʉ, ji copaidaquijãravʉ baquinói, Jʉ̃menijicʉi jaboteino yópe baquiyébu cũinácʉ ʉ̃mʉ apeno jaborõi nʉcʉyʉ ʉ̃i đaiye báquepe. Ʉ̃i nʉquiye jipocai, órejaquemavʉ ʉ̃́re memecaipõevare, epecʉyʉ ʉ̃i cʉvaede náque, ne jã́ri corenajiyepe ayʉ diede. 15 Cũinácʉ nácacʉre epequemavʉ cũinápʉrʉpe paimil tʉrava tãutʉratʉravare. Apecʉ nácacʉre epequemavʉ pʉcamil tʉrava tãutʉratʉravare. Aru apecʉre epequemavʉ cũinámil tʉrava tãutʉratʉravare. Ne majiépe epequemavʉ náre coapa. Caiye iyede epeniburu yóboi, nʉquemavʉ ñai ʉ̃mʉ. 16 Ñai memecaipõecʉ jacopʉyʉ bácʉ cũinápʉrʉpe paimil tʉrava tãutʉratʉravare bojeđacʉnʉquemavʉ dieque. Aru eaquemavʉ ape cũinápʉrʉpe paimil tʉrava tãutʉratʉravare. 17 Quédeca ñai memecaipõecʉ jacopʉyʉ bácʉ pʉcamil tʉrava tãutʉratʉravare bojeđacʉnʉquemavʉ dieque. Aru eaquemavʉ ape pʉcamil tʉrava tãutʉratʉravare. 18 Ʉbenita ñai memecaipõecʉ jacopʉyʉ bácʉ cũinámil tʉrava tãutʉratʉravare ũcʉnʉquemavʉ joborõi, yavecʉyʉ ditʉrava, ʉ̃i jabocʉi tãutʉratʉravare.
19 ’Obedijãravʉa yóboi, ñai jabocʉ copaidaquemavʉ. Corevacʉdaquemavʉ ne bojeđaiyede ʉ̃i epeiye báqueque náre. 20 Ñai jacopʉyʉ bácʉ cũinápʉrʉpe paimil tʉrava tãutʉratʉravare nʉquemavʉ ʉ̃i jabocʉ yebai. Nʉvaquemavʉ caipʉcapʉrʉape paimil tʉrava tãutʉratʉravare. Aru aquemavʉ, “Mʉ, ji jabocʉ, mʉ epeávʉ̃ cũinápʉrʉpe paimil tʉrava tãutʉratʉravare yʉre. Diede bojeđarĩ, ĩ́vʉ yʉ ape cũinápʉrʉpe paimil tʉrava tãutʉratʉravare”, aquemavʉ ʉ̃. 21 Que baru ñai jabocʉ aquemavʉ ʉ̃́re, “Mearo đarebu mʉ. Memecaipõecʉ meacʉbu mʉ. Ðaivʉ mʉ yópe đaiye jaʉépe. Mi mearo đaiye boje quĩ́jinoque, epequijivʉ mʉre pʉeno baju. Caride torojʉcʉyʉmu mʉ, yópe ji torojʉepe”, aquemavʉ ñai jabocʉ. 22 Aru ñai jacopʉyʉ bácʉ pʉcamil tʉrava tãutʉratʉravare nʉquemavʉ ʉ̃i jabocʉ yebai. Ʉ̃i jabocʉre aquemavʉ, “Mʉ, ji jabocʉ, mʉ epeávʉ̃ pʉcamil tʉrava tãutʉratʉravare yʉre. Diede bojeđarĩ, ĩ́vʉ yʉ ape pʉcamil tʉrava tãutʉratʉravare”, aquemavʉ ʉ̃. 23 Que baru ñai jabocʉ aquemavʉ ʉ̃́re máre, “Mearo đarebu mʉ. Memecaipõecʉ meacʉbu mʉ. Ðaivʉ mʉ yópe đaiye jaʉépe. Mi mearo đaiye boje quĩ́jinoque, epequijivʉ mʉre pʉeno baju. Caride torojʉcʉyʉmu mʉ, yópe ji torojʉepe”, aquemavʉ ñai jabocʉ.
24 ’Ʉbenita ñai jacopʉyʉ bácʉ cũinámil tʉrava tãutʉratʉravare nʉquemavʉ ʉ̃i jabocʉ yebai. Ʉ̃i jabocʉre aquemavʉ, “Mʉ, ji jabocʉ, jidojacʉbu mʉ. Mʉ ĩñʉmu apecʉ ʉ̃i epeiye báquede. Aru mʉ jẽñʉmu apecʉ ʉ̃i oteiye báquede. 25 Que baru jidʉvʉ yʉ mʉre. Aru yavecacʉ mi tãutʉrare joborõ jívʉi. Yui cʉvavʉ mi tãutʉrare”, aquemavʉ ʉ̃. 26 25:26-27 Ʉbenita ñai jabocʉ aquemavʉ ʉ̃́re, “Mʉ, memecaipõecʉ ãmecʉbu. Jũracʉcʉbu mʉ. Yʉ ĩñʉre apecʉ ʉ̃i epeiye báquede aru jẽñʉre apecʉ ʉ̃i oteiye báquede majicʉvacari, epecʉnʉri jaʉrĩdurebu mʉre ji tãutʉrare tãutʉra epeiñami. Mi que đaru, copaini dayʉ jacopʉjebu yʉ ji tãutʉrare pʉeno baju, diñamicavʉ ne bojeđaiye báque cojiórĩ”, aquemavʉ ñai jabocʉ. 27 — 28 Que baru ñai jabocʉ apevʉre ĩ́cõjeni aquemavʉ, “Ĩjara ʉ̃́re jocarĩ yo cũinámil tʉrava tãutʉratʉravare. Aru jíjarã ñai caipʉcapʉrʉape paimil tʉrava cʉvacʉre. 29 Caivʉ cʉvarivʉ jacopʉrãjarama pʉeno baju, cʉvarãjivʉ ʉrarõ baju. Ʉbenita caivʉ dápiaivʉre cʉvarivʉpe apevʉ pʉeno, caiyede náre ĩcʉyʉmu yʉ. 30 Aru ñai memecaipõecʉ yʉre cađatebecʉre jaetovajarã joai ñeminoi, ʉ̃i jʉ abe boje yʉre, ʉ̃i coatequiyepe aivʉ yʉre jarʉvarĩ. Noi põeva chĩoivʉ orĩ, cʉrãjarama. Aru jararĩ, cõpi cũrajarama na”, arĩ buedejame Jesús.
Jesús ʉ̃i bojeđaino caivʉre yópe ne đaiye báquepe
(Mt 16.27, 19.28; 1 Co 8.12; He 13.3)
31 Yópe arĩ, coyʉrejame Jesús:
—Yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, meacʉ baju dacʉyʉmu ijãravʉi. Aru caivʉ ina ángeleva darãjarama yʉ́que. Edarĩburu yóboi, dobacʉyʉmu jabocʉi dobarõ mearora. 32 Ji jipocai cójijinajarama caivʉ ijãravʉi joborõacavʉ. Yópe oteiãimarare coreipõecʉ ʉ̃i beoiyepe ovejavare ĩni cabravare jocarĩ, nopedeca beocʉyʉmu yʉ ina põevare. 33 Yópe ʉ̃i epeiyepe ina ovejavare ʉ̃i meapũravʉi aru ina cabravare ʉ̃i cãcopũravʉi, nopedeca beorĩ epecʉyʉmu yʉ ina põevare.
34 ’Beorĩburu yóboi, acʉyʉmu yʉ, caivʉ ne jabocʉ, ina põeva meara ji meapũravʉi cʉrivʉre, “Dajarã mʉja. Mʉjamu jipacʉi mearo đacaimara. Ji jaboteimara májara mʉja. Jipacʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i cʉeđaiye báquedata caiyede, meađacarejaquemavʉ yo jaboteinore mʉjare boje. 35 Yʉre ãvʉé ijiteavʉ̃. Aru ãiyede jiavʉ̃ mʉja yʉre. Yʉre cũiñóavʉ. Aru ũcuiyede jiavʉ̃ mʉja yʉre. Joai cucʉdacacʉ mʉje yebai. Aru yʉre copʉ etavʉ̃ mʉja. 36 Cuitótecaje cʉvabetecacʉ yʉ. Aru ji doiyeva jiavʉ̃ mʉja yʉre. Ijimʉ matecácʉ yʉ. Aru ji yebai curãdavʉ̃ mʉja. Jabova ne bʉoimʉ matecácʉ yʉ ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami jívʉi. Aru yʉre jã́radavʉ̃ mʉja noi”, acʉyʉmu mʉjare. 37 Que ayʉre, ina põeva meara, ji meapũravʉcavʉ, yópe arãjarama yʉre: “Mʉ, ñʉje jabocʉ, ¿aipiyede mʉre ãuyaiyʉre jã́ri, ãiyede jiarĩ ñʉja? ¿Aipiyede mʉre cũiñóimʉre jã́ri, ũcuiyede jiarĩ ñʉja? 38 ¿Aipiyede mʉre joai cucʉdayʉre jã́ri, copʉ etarĩ ñʉja? ¿Aipiyede mʉre cuitótecaje cʉvabecʉre jã́ri, mi doiyeva jiarĩ ñʉja? 39 ¿Aipiyede mʉre ijimʉre aru mʉre ne bʉoimʉre jã́ri, jã́radarĩ ñʉja?” arãjarama yʉre. 40 Aru yʉ, caivʉ ne jabocʉ, acʉyʉmu náre: “Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Mʉje cađateiyede cũinájicʉ ina jívʉcacʉre parʉbecʉreca, yʉre mʉje cađateiyepebu”, acʉyʉmu yʉ.
41 ’Dinʉmʉ maquinóre ina põeva ãmenare, ji cãcopũravʉi cʉrivʉre yópe acʉyʉmu yʉ: “Nʉjara mʉja yʉre jocarĩ. Mʉjamu jipacʉi ãmeđaimara. Nʉjara mʉja toabo cũiméboi. No meađaino mácarõre abujuvai jabocʉi cʉrõre ʉ̃i ángelevaque. 42 Yʉre ãvʉé ijiteavʉ̃. Ʉbenita ãiyede jíbeteavʉ̃ mʉja yʉre. Yʉre cũiñóavʉ. Ʉbenita ũcuiyede jíbeteavʉ̃ mʉja yʉre. 43 Joai cucʉdacacʉ mʉje yebai. Ʉbenita yʉre copʉ etabeteavʉ̃ mʉja. Cuitótecaje cʉvabetecacʉ yʉ. Ʉbenita ji doiyeva jíbeteavʉ̃ mʉja yʉre. Ijimʉ matecácʉ yʉ. Aru jabova ne bʉoimʉ matecácʉ yʉ ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami jívʉi. Ʉbenita yʉre jã́radabeteavʉ̃ mʉja”, acʉyʉmu yʉ. 44 Que ayʉre, ina põeva ãmena, ji cãcopũravʉcavʉ, yópe arãjarama yʉre: “Mʉ, ñʉje jabocʉ, ¿aipiyede mʉre ãuyaiyʉre, o cũiñóimʉre, o joai cucʉdayʉre, o cuitótecaje cʉvabecʉre, o ijimʉre, o jabova ne bʉoimʉre jã́ri, ʉbenita mʉre cađatebetearĩ ñʉja?” arãjarama na. 45 Aru yʉ acʉyʉmu náre: “Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Mʉje cađatebede cũinájicʉ ina jívʉcacʉre parʉbecʉreca, yʉre mʉje cađatebepedecabu”, acʉyʉmu yʉ. 46 Aru nácapũravʉ nʉrajarama toabo cũiméboi, ñájinajivʉ cainʉmʉa. Ʉbenita ina meara ecorãjarama ji jaboteinore, me cʉrãjivʉ cainʉmʉa, arĩ coyʉrejame Jesús.