Marcos
9 Aru arejameđa náre cojedeca:
—Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Apevʉ cʉrivʉ yui, ne yainájiye jipocai jã́rajarama Jʉ̃menijicʉi jaboteino cʉrõre parʉéque, ji jaboteiyede põevare, arejameđa Jesús.
Jesús ʉ̃i baju oatʉvaino
(Mt 3.17, 11.14, 17.1-13; Mr 1.11; Lc 3.22, 9.28-36; 2 P 1.17-18)
2 Seis paijãravʉa yóboi, Jesús nʉvarejameđa Pedrore, Santiagore, aru Jũare máre. Jipocatedejameđa náre cʉ̃racũ ʉ̃mʉjʉricũ pʉenoi, apevʉre jocarĩ. Aru na jã́rejaimađa ʉ̃i oatʉvaiye me bajure. 3 Yópe barejávʉ̃ya. Ʉ̃i cuitótecaje pẽorejavʉ̃ya, pare boricaje ʉ̃i cuitótecaje. Ijãravʉre joaipõecʉ yópe boricaje đarĩ majibebi. 4 Aru járorejaimađa Elías Moisémaque, boroteivʉ Jesúque. 5 Dinʉmʉ Pedro arejameđa Jesúre:
—Mʉ, bueipõecʉ, mearotamu ñʉje cʉru yui. Que baru đarãjivʉbu ñʉja yóbecʉriñamia cʉ̃ramia quĩ́jiñamia maquiyéde, cũináđami míñami maquinóre, apeđãmi maquinóre Moiséde, aru apeđãmi maquinóre Elíare, arejameđa Pedro.
6 Pare cuecumarejaimađa na. Que baru Pedro majibedejameđa aipe ʉ̃i ainore.
7 Dinʉmʉma ocopenibo ẽmeni taorejavʉ̃ya náre. Aru jápiarejaimađa apeno yávainore ocopeniboi etaiyede: “Ñaime jímacʉ, ji ʉmʉ. Que baru jápiajarã ʉ̃́re”, arejameđa Jʉ̃menijicʉ.
8 Aru yávarĩburu yóboi, jã́rejaimađa Jesúre cũinácʉra.
9 Ne ẽmeni daiyede dicũ cʉ̃racũre jocarĩ, Jesús apevʉre coyʉicõjemenejameđa náre ne jã́ino mácarõre. Yópe arejameđa:
—Me jápiajarã mʉja. Coyʉbejarã apevʉre no mʉje jã́ino mácarõre cʉ̃racũ ʉ̃mʉjʉricũ pʉenoi, ji nacajariburu yóboita yainore jarʉvarĩ. Yʉ́bu Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, arejameđa náre Jesús.
10 Que baru jʉ aivʉ ʉ̃́re, coyʉbedejaimađa apevʉre no ne jã́ino mácarõre. Aru jẽniari jã́rejaimađa ne bajumia, “¿Aipe aiyʉcʉba yo ʉ̃i aino nacajainore yainore jarʉvarĩ?” arejaimađa na. 11 Que teni jẽniari jã́rejaimađa ʉ̃́re:
—¿Aipe teni aivʉba ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, “Mamarʉmʉ Elías dacʉyʉme, ñai Jʉ̃menijicʉi daroimʉ ʉ̃i daquiye jipocai”? arejaimađa na.
12 Aru arejameđa náre:
—Jãve Elías dacʉyʉme Jʉ̃menijicʉi daroimʉ ʉ̃i daquiye jipocai, meađacʉdayʉ caiyede. Toivarejaquemavʉ yópe yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe: “Pare ñájine đarãjarama põeva ʉ̃́re. Aru ʉbenama ʉ̃́re”, arĩ toivarejaquemavʉ. 13 Ʉbenita jave dáme Elías, ayʉbu yʉ mʉjare. Aru põeva ne ʉrõpe đaima ʉ̃́re, yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepedeca ʉ̃́re, arĩ buedejameđa náre Jesús.
Jesús ʉ̃i meađaino jʉeđocʉre, abujucʉ ʉ̃i ĩmamʉre
14 Apevʉ Jesúi bueimara yebai earĩ, jã́rejaimađa ina bueimarare obedivʉ põeva jẽneboi. Aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva jararĩ yávarejaimađa náque. 15 Jesús ʉ̃i eaiyede, ina põeva ʉ̃́re jã́ri, torojʉrĩ cúyarejaimađa ʉ̃i yebai, ʉ̃́re jacoyʉrãnʉivʉ. 16 Jesús jẽniari jã́rejameđa náre:
—¿Yéde yávaivʉrʉ̃ mʉja náque? arejameđa náre.
17 Cũinácʉ põecʉ põeyajubo jẽneboi arejameđa ʉ̃́re:
—Mʉ, bueipõecʉ, jímacʉre abujucʉ ĩmami. Aru yávaicõjememi ʉ̃́re. Que baru ʉ̃́re davarĩduvʉ yʉ mi yebai. 18 Ñai abujucʉ cainʉmʉa bidióvarĩ tʉre đávabi ʉ̃́re joborõi. Aru aburi etavavʉ ʉ̃́re. Cõpi cṹvabi ʉ̃. Aru ʉ̃i baju jãjatevabi ʉ̃. Que baru yʉ jẽniariduvʉ mi bueimarare, ne jaetovarãjiyepe ayʉ ñai abujucʉre. Ʉbenita na ñaine jarʉvarĩ majibema, arejameđa Jesúre.
19 Aru Jesús arejameđa náre:
—Mʉja, ijãravʉcavʉ, Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ, ¿aipijãravʉa cʉquidi yʉ mʉjaque? ¿Aru aipijãravʉa ñájiquidi yʉ mʉjaque, mʉje jʉ arãjiyepe ayʉ ji coyʉiyede? Davajarã ñai jʉeđocʉre ji yebai, arejameđa Jesús.
20 Nʉvarejaimađa jʉeđocʉre Jesús yebai. Aru ñai abujucʉ Jesúre jã́ri, jʉeđocʉre bidióvarĩ, tʉre đarejameđa joborõi. Joborõi tʉrĩ, ñai jʉeđocʉ jãtururejameđa. Aru aburi etarejavʉ̃ya ʉ̃́re.
21 Jesús jẽniari jã́rejameđa jípacʉre yópe:
—¿Aipinʉmʉa baju abujucʉ ĩmari ʉ̃́re? arejameđa Jesús.
Aru jípacʉ jʉ arejameđa:
—Javeita, quĩ́jicʉrata. 22 Aru apenʉmʉa ʉ̃́re bidióvarĩ, tʉre đarĩ toaboi aru jiai, boarĩ́ jarʉvarĩduvabi ʉ̃́re. Ʉbenita bʉojayʉ baru cõmaje ãroje jã́ri, cađatejacʉ ñʉjare, arejameđa Jesúre.
23 Jesús arejameđa ʉ̃́re:
—¿Bʉojayʉ baru, ayʉrʉ̃ mʉ? Yʉ caiyede đacarĩ majivʉ mʉre, yʉre mi jʉ aru, arejameđa ʉ̃́re Jesús.
24 Maumejie ñai jʉeđocʉi pacʉ cođoboborejameđa:
—Mʉre jʉ aivʉ yʉ. Cađatejacʉ yʉre ji jʉ aiye parʉé baquiyépe, arejameđa Jesúre.
25 Dinʉmʉre Jesús jã́ri obedivʉ põeva cúyaivʉre ʉ̃i yebai, parʉéque etaicõjenejameđa abujucʉre. Arejameđa:
—Mʉ, abujucʉ, ñai jʉeđocʉre yávaicõjemecʉ aru jápiaicõjemecʉ, yʉ cõjeivʉ mʉre. Etajacʉ ʉ̃́re jocarĩ. Aru ĩmamejacʉ ʉ̃́re cojedeca, arejameđa Jesús.
26 Que ayʉ Jesús, ñai abujucʉ cođoboborĩ aru pare bidióvarĩ, tʉre đarĩ jʉeđocʉre, etarejameđa ʉ̃́re jocarĩ. Que teni ñai jʉeđocʉ yaiyʉ́ bácʉpe pararejameđa. Que baru ina põeva obedivʉ “Jave yaibí ʉ̃”, arĩdurejaimađa na. 27 Ʉbenita Jesús, ʉ̃i pʉrʉre jẽni, nacovarejameđa ʉ̃́re. Aru ñai jʉeđocʉ nacajarejameđa. 28 Que đarĩburu yóboi, Jesús ecorejameđa cʉ̃rami. Nore ʉ̃i bueimara jẽniari jã́rejaimađa ʉ̃́re cũinácʉra, yópe arĩ:
—¿Aipe teni ñʉja jaetovarĩ majibetedi ñai abujucʉre? arejaimađa na.
29 Náre arejameđa:
—Jʉ̃menijicʉre jẽniaiye jaʉvʉ ãmevʉva ãiyede, abujucʉ ñaipe páyʉre mʉje jaetovarãjiyepe aivʉ, arejameđa náre Jesús.
Jesús ʉ̃i coyʉino cojedeca ʉ̃i yaiquínore
30 Nore jocarĩ nʉivʉ, Jesújã vaidéjaimađa Galilea ãmicʉrijoborõre. Aru põeva ne majiéde ʉbedejameđa Jesús. 31 Ʉ̃ bueyʉ barejámeđa ʉ̃i bueimarare. Que baru apevʉ põeva ne eaiyede ʉ̃i yebai ʉbedejameđa Jesús. Yópe arĩ, buedejameđa ʉ̃i bueimarare:
—Yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, jẽni jínajivʉbu ji mauvare, ne boarĩ́ jarʉvarãjiyepe ayʉ yʉre. Aru yóbecʉrijãravʉa yóboi, nacajacʉyʉmu yʉ yainore jarʉvarĩ, arejameđa náre Jesús.
32 Ʉbenita jápiarĩ eabedejaimađa ʉ̃i coyʉino mácarõre. Aru jidʉrivʉ jẽniari jã́iyʉbedejaimađa ʉ̃́re.
¿Ñamema parʉcʉ maje jẽnebore?
(Mt 10.40, 18.1-5, 20.26-27, 23.11; Mr 10.43-44; Lc 9.46-48, 10.16, 22.24, 26; Jn 13.20)
33 Jesújã earejaimađa Capernaum ãmicʉriĩmaroi. Aru ecorejaimađa cʉ̃rami. Cʉ̃rami jívʉi cʉrivʉ, Jesús jẽniari jã́rejameđa ʉ̃i bueimarare yópe:
—¿Ye batedí mʉje borotede daiye mái? arejameđa náre Jesús.
34 Ʉbenita coyʉbedejaimađa ʉ̃́re, ne borotede daiye báque boje ñamene parʉcʉre ne jẽneboi apevʉ pʉeno. 35 Dinʉmʉre Jesús dobacʉnʉrejameđa, buecʉyʉ. Órejarejameđa ina doce paivʉ ʉ̃i bueimarare. Aru arejameđa náre:
—Ñai põecʉ ʉ̃i cõjeiyʉru apevʉre, dápiaiye jaʉvʉ ʉ̃́re yópe parʉbecʉpe. Aru caivʉ ne yebacacʉpe bacʉyʉ́me ʉ̃. Apevʉre bojecʉbe memecaiye jaʉvʉ ʉ̃́re, arejameđa Jesús.
36 Que arĩburu, Jesús jẽnejameđa cũinácʉ jʉeđocʉre. Aru núvari ʉ̃́re ne coricai, dʉrʉrĩ ʉ̃́re ʉ̃i ãmuveaque, arejameđa náre:
37 —Cũinácʉ põecʉ copʉ etayʉ baru cũinácʉ jʉeđocʉre ji ãmiái, ji cõjeiyepe, que đayʉ nopedeca copʉ etaibi yʉre. Aru cũinácʉ põecʉ copʉ etayʉ baru yʉre, copʉ etaibi ñai yʉre daroyʉre máre, arejameđa Jesús.
Majare jarabecʉ, majacacʉbe
(Mt 10.42, 12.30; Lc 9.49-50, 11.23)
38 Juan arejameđa Jesúre:
—Mʉ, bueipõecʉ, jã́carã ñʉja cũinácʉ ʉ̃mʉ abujuvare jaetovayʉre mi ãmiái, mi parʉéque. Ʉbenita ñʉjaque ʉ̃i cʉbe boje, “Ðabejacʉ” acarã ñʉja ʉ̃́re, arejameđa Juan.
39 Ʉbenita Jesús arejameđa náre:
—Ñai đayʉ põeva ne đarĩ majibede ji ãmiái, ji parʉéque, no yóboi ãmeina yávabecʉbe yʉre. Que baru nópe abejarã mʉja ʉ̃́re. 40 Ñai põecʉ maucʉvabecʉ majare quénora majacacʉbe ʉ̃. 41 Que baru jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ácʉ põecʉ jíyʉ baru cũinárʉ jororʉre ocoque, cađatecʉyʉ cũinácʉ ji bueimaracacʉre, ʉ̃i yóvaiye boje yʉre, jãve bíjabecʉyʉme Jʉ̃menijicʉi me bojeđaiyede ʉ̃́re, arejameđa Jesús.
Jidojarõ maje ãmeina teino
(Mt 5.13, 29-30, 18.6-9; Lc 14.34-35, 17.1-2)
42 Bedióva buedejameđa Jesús, yópe arĩ:
—Ácʉ põecʉ ʉ̃i vainí tʉre đaru apecʉ yʉre jʉ ayʉre parʉbecʉreca, ʉ̃i dajocaquiyepe ayʉ ʉ̃i jʉ aiyede yʉre, meajebu ʉ̃́re jarʉvaru jia ʉrađai ʉ̃i ñamemui bʉorĩ cũinábo cʉ̃rabo ʉraboque. 43 9:43-44 Aru mʉ ãmeina teyʉ baru mi pʉrʉque, burarĩ jarʉvajacʉ dipʉrʉre. Meaquiyebu mʉre, mi earu cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi cũinápʉrʉque. Ʉbenita meamequiyebu mʉre, mi nʉru toabo cũiméboi caipʉcapʉrʉaque. 44 — 45 9:45-46 Aru mʉ ãmeina teyʉ baru mi cʉbobaque, burarĩ jarʉvajacʉ dibare. Meaquiyebu mʉre, mi earu cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi cũinába cʉbobaque. Ʉbenita meamequiyebu mʉre, mi nʉru toabo cũiméboi caipʉcaba cʉbobaque. 46 — 47 Aru mʉ ãmeina teyʉ baru mi yacorʉque, ĩni jarʉvajacʉ didʉre. Meaquiyebu mʉre, mi ecoru Jʉ̃menijicʉi jaboteinore cũinárʉ yacorʉque. Ʉbenita meamequiyebu mʉre, mi nʉru toabo cũiméboi pʉcarʉa yacorʉaque. 48 Nore toabo cũimébo cʉrõi cʉma júva yaibévʉ. Que baru põeva nore nʉivʉ baru cainʉmʉa ñájinajarama na, toabore aru júvare máre.
49 ’Meađaivʉ maje ãiyede yuquiraque. Nopedeca ñájiye meađaivʉ põevare. 50 Yuquira maje ãiyede meađaivʉ. Ʉbenita yuquira vaijʉe bíjaru, ãiyede meađaiye bʉojabevʉ. Aru mʉja máre yuquirape bájarã. Nópe yuquira meađaiyepedeca maje ãiyede, cađatejarã mʉjevʉre. Aru cãrijimene đarĩ, me cʉjarã mʉjevʉque, arejameđa Jesús.