Mateo
“Oteipõecʉre” jã́ri dápiarĩ ne đarãjiyepe aino
13 Dijãravʉmareca cʉ̃ramine etarĩ, macajitabʉ ʉrabʉ ẽcarʉi nʉri, dobarejame Jesús. 2 Obedivʉ põeva cójijidejaima ʉ̃i yebai. Que baru jiađocũ ẽcarʉ joabenoi cʉricũre jã́ri, jaturĩ, dobarejame dicũra, buecʉyʉ põevare. Aru caivʉ ina põeva cʉrejaima macajitabʉ ʉrabʉ ẽcarʉi. 3 Jesús buedejame ñʉjare jã́ri dápiarĩ ñʉje đarãjiyepe ayʉ caijĩe apejĩene. Yópe arĩ, buedejame:
—Yui oteipõecʉ otecʉnʉquemavʉ. 4 Ʉ̃i oteiyede, ape oteiye tʉquemavʉ ma ẽcarʉi. Aru míjina darĩ, ãradaquemavʉ caiye iye oteiyede. 5 Ape oteiye tʉquemavʉ joborõ edubenoi, cʉ̃raboa pʉenoi. Nore joborõ yaʉrijĩe cʉbeniburu, maumejiena pĩarí etaquemavʉ. 6 Ʉbenita aviá ʉ̃i boiyede, ẽ́quemavʉ. Aru nʉomua ʉ̃mʉjʉrimua cʉbeni, yaiquémavʉ. 7 Ape oteiye tʉquemavʉ miucʉa jẽneboi. Aru yóboi miucʉa bʉcʉrĩ, chĩoquemavʉ iye oteiyede. 8 Aru ape oteiye tʉquemavʉ mearo joborõi. Aru die jẽquemavʉ, apeñʉ jẽiñʉ cien paivʉa, apeñʉ jẽiñʉ sesenta paivʉa, aru apeñʉ jẽiñʉ treinta paivʉa, caiye oteiyabea coapa. 9 Me jápiajarã mʉja iye ji bueiyede, arejame Jesús.
Aipe aiyʉrõre Jesús ʉ̃i jã́ri dápiarĩ ne đarãjiyepe aino
(Mt 25.29; Mr 4.10-12, 25; Lc 8.9-10, 18, 10.23-24, 19.26)
10 Dinʉmʉre ñʉja, ʉ̃i bueimara, ʉ̃i yebai nʉri, jẽniari jã́rejacarã Jesúre:
—¿Aipe teni bueyʉrʉ̃ mʉ jã́ri dápiarĩ ñʉje đarãjiyepe ayʉ mi coyʉiyeque? arejacarã.
11 Aru Jesús coyʉrejame ñʉjare, yópe arĩ:
—Mʉjare coyʉrĩ majide đayʉbu iye Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i coyʉicõjeme máquede. Ʉ̃ jaboteibi mʉjare, ʉ̃i põevare. Ʉbenita ina apevʉ, iyede majibevʉre, quéda jã́ri dápiarĩ ne đarãjiyepe ayʉ, bueyʉbu yʉ náre. 12 Nopedeca ina jápiaivʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, Jʉ̃menijicʉ pʉeno baju majide đacʉyʉme náre. Ʉbenita ina jápiabevʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, iye ne quĩ́jino majiéde, Jʉ̃menijicʉ náre ĩcʉyʉme. 13 Jã́ivʉvacari ji đaiyede, coreóvaiyʉbema yʉre. Aru jápiaivʉvacari ji coyʉiyede, jʉ aiyʉbema yʉre. Yéde majibema na ji yávaiyede. Que baru jã́ri dápiarĩ ne đarãjiyeque coyʉyʉbu yʉ náre. 14 Ne đaiye nópe vaidéjaquemavʉ cũinátʉrʉ Jʉ̃menijicʉi coyʉicõjeiye báquepedeca ñai Isaías ãmicʉcʉ ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre:
Jãve jápiarĩdurãjaramu mʉja. Ʉbenita ye jápiarĩ eabenajaramu. Jãve jã́ridurãjaramu mʉja. Ʉbenita ye jã́ri eabenajaramu. 15 Mʉja coreóvaiyʉbevʉ, mʉje yávaiyede jãvene jápiarĩ eaiyʉbe boje. Mʉja jápiabevʉ, mʉje yávaiyede jãvene jápiaiyʉbe boje. Mʉja bieivʉ mʉje yacorʉare, mʉje jãvene jã́iyʉbe boje. Yʉre jã́ri coreóvaivʉ baru mʉje yacorʉaque, jʉ ajebu mʉja. Yʉre jápiaivʉ baru mʉje cámucobeaque, jʉ ajebu mʉja. Yʉre jápiarĩ ađaivʉ baru mʉje ũmeque, jʉ ajebu mʉja. Que đaivʉre, meađajebu yʉ mʉjare, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Isaías bácʉre.
16 ’Ʉbenita torojʉrãjaramu mʉja, ji bueimara. Ji đaiyede jã́ri coreóvaivʉbu mʉje jã́iyede. Aru ji coyʉiyede jápiarĩ, jʉ aivʉbu diede. Que baru Jʉ̃menijicʉi mearo đacaimaramu mʉja. 17 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Obedivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva aru meara põeva máre jã́iyʉrĩduquemavʉ caiye iye mʉje jã́iyede. Ʉbenita jã́metequemavʉ. Aru jápiaiyʉrĩduquemavʉ caiye iye mʉje jápiaiyede. Ʉbenita jápiabetequemavʉ, arĩ coyʉrejame ñʉjare Jesús.
Jesús ʉ̃i coyʉino aipe aiyʉrõre “oteipõecʉre” jã́ri dápiarĩ ne đarãjiyepe aino
18 Yópe arĩ, Jesús coyʉrejame ñʉja ʉ̃i bueimarare:
—Yo jã́ri dápiarĩ mʉje đarãjiyepe ayʉ ji aino mácarõ yópe coyʉiyʉrõmu mʉjare: Iye oteiye Jʉ̃menijicʉi yávaiyepe paiyebu ʉ̃i jaboteinoque yávaiye. Aru ñai oteipõecʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede bueipõecʉpe páyʉbe. 19 Aru inamu ma ẽcarʉi oteiye tʉrĩduiye báquepe paivʉ. Náre coyʉiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jápiađama, ʉbenita coreóvarĩ eabevʉva. Que baru ne jápiarĩburu yóboi, ñai abujuvai jabocʉ darĩ, ãrʉmetede đaibi Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, ne jápiaiye báquede. 20 Aru inamu joborõ edubenoi, cʉ̃raboa pʉenoi, oteiye tʉrĩduiye báquepe paivʉ. Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jápiarĩ, torojʉma me. 21 Ʉbenita diede jʉ arĩduyama na. Que baru quĩ́jino yóboi, põeva ne cãrijovaru aru ñájine đaru náre, ne jʉ aiye boje, maumena dajocađama ne jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Que teni jʉ abema na. 22 Aru inamu miucʉa jẽneboi oteiye tʉrĩduiye báquepe paivʉ. Na máre jápiaivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, ʉbenita cãrijiñama ijãravʉquede. Aru torojʉma tãutʉraque. Que baru dápiađama caiye diede. Ʉbenita dápiabema Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Que baru Jʉ̃menijicʉ cađatebebi náre ʉ̃i yávaiyeque yópe ʉ̃i ʉrõpe. 23 Ʉbenita inamu mearo joborõi oteiye tʉiye báquepe paivʉ. Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jápiađama. Aru diede jápiarĩ coreóvađama. Nárecabu jʉ are đaivʉ apevʉ põevare, apevʉ cien paivʉre, aru apevʉ sesenta paivʉre, aru apevʉ treinta paivʉre, arĩ buedejame Jesús ñʉja ʉ̃i bueimarare.
“Ãmecõria oteiye jẽneboi” jã́ri dápiarĩ ne đarãjiyepe aino
24 Apeno jã́ri dápiarĩ ñʉje đarãjiyepe ainoque buedejame Jesús:
—Jʉ̃menijicʉi jaboteino yópe painomu. Cũinácʉ ʉ̃mʉ ʉ̃i oteiye méne, trigo ãmicʉede, otequemavʉ jioi. 25 Ʉbenita ñami, põeva ne cãiyede, ʉ̃i maucʉ dupini darĩ, otequemavʉ ãmecõriare ʉ̃i oteiye jẽneboi. Aru que đarĩ bʉojarĩ, nʉquemavʉ ñai ʉ̃i maucʉ. 26 Que baru oteiye me pĩarí bʉcʉiyede, ãmecõria máre pĩarí bʉcʉquemavʉ. 27 Dinʉmʉre ñai jio upacʉ ʉ̃́re memecaivʉ ʉ̃i yebai nʉri, aquemavʉ: “Mʉ, ñʉje jabocʉ, ¿otebetecʉrʉ̃ oteiye méne jioi? Jã́jacʉ. Mi oteiyeque ãmecõria máre cʉvʉ”, arĩ coyʉquemavʉ. 28 Ñai jio upacʉ náre coyʉyʉ: “Ji maucʉ que đayʉme”, aquemavʉ. Ʉ̃́re memecaivʉ jẽniari jã́quemavʉ: “¿Iye ãmecõriare ĩnajidi ñʉja?” aquemavʉ. 29 Ʉbenita ñai jio upacʉ aquemavʉ: “Bítamu. Mʉje ĩ́yede ãmene, méne máre ĩnajichʉvʉ mʉja. 30 Bʉcʉicõjejara caiyede, oteiye méne aru ãmecõriare máre, pʉ jẽijãravʉ eaiyeta. Jẽijãravʉ eaiyede, yópe coyʉcʉyʉmu yʉ ji oteiyede ĩcaipõevare: ‘Mamarʉmʉ ĩjara mʉja iye ãmecõriare. Ĩni, tóroa đarĩ, ditoroa coapa bʉorĩ, juajarã mʉja. Ʉbenita iye oteiye méne trigo ãmicʉede ĩniburu, epejarã ji epeiñami jívʉi’, coyʉcʉyʉmu náre”, aquemavʉ ñai jio upacʉ, arĩ buedejame Jesús.
“Oteiyabe mostazare” jã́ri dápiarĩ ne đarãjiyepe aino
31 Apeno jã́ri dápiarĩ ñʉje đarãjiyepe ainoque buedejame Jesús:
—Coyʉquijivʉ mʉjare aipe ãrojarore yo Jʉ̃menijicʉi jaboteinore. Yópe mostaza ãmicʉriyabe oteiyabepebu. Cũinácʉ ʉ̃mʉ diyabede ĩni, oteibi ʉ̃i jioi. 32 Diyabedecabu oteiyabe quĩ́jiyabe caiye oteiye pʉeno. Ʉbenita ʉ̃i oteniburu yóboi, bʉcʉrĩ mʉivʉ ʉracʉ ape oteiye pʉeno. Aru dicʉ cavabʉa ʉracavabʉa nʉivʉ, dicʉ taino cãchinoi míjina ne juaiboa đađama, arejame Jesús.
Nopedeca mamarʉmʉre Jʉ̃menijicʉi jaboteino quĩ́jinotamu, põeva obebevʉ ne cʉe boje noi. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne coyʉrĩburu yóboi, ʉrarõtamu no Jʉ̃menijicʉi jaboteino, obedivʉ põeva ne cʉe boje noi.
“Pã́ure bʉcʉre đaiyede” jã́ri dápiarĩ ne đarãjiyepe aino
33 Bedióva diede buedejame Jesús apeno jã́ri dápiarĩ ñʉje đarãjiyepe ainoque, yópe arĩ:
—Jʉ̃menijicʉi jaboteino yópebu nomió õi pã́ure bʉcʉre đaiyepe. Diede ađarĩ jĩvaiyepebu yóbecʉricurubʉa pã́u đaicurubʉare. Aru caino jĩvaibore bʉcʉóvainopebu, arejame Jesús.
Aipe teni Jesús ʉ̃i bueino jã́ri dápiarĩ ne đarãjiyepe aiyede
34 Caiye iye jã́ri dápiarĩ ne đarãjiyepe aiyede coyʉrejame Jesús ina obedivʉ põevare. Coyʉre curejame cainʉmʉa jã́ri dápiarĩ ne đarãjiyepe aiyeque ʉ̃i bueinore. 35 Nópe vaidéjavʉ̃ cũinátʉrʉ Jʉ̃menijicʉi coyʉicõjeiye báquepedeca cũinácʉ ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre Jʉ̃menijicʉ:
Jã́ri dápiarĩ ne đarãjiyepe ainoque coyʉcʉyʉmu yʉ põevare. Iye yávaiye jã́đovame máquede Jʉ̃menijicʉi jãravʉre cʉeđaquiye jipocamata coyʉcʉyʉmu yʉ náre, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.
Jesús ʉ̃i coyʉino aipe aiyʉrõre “ãmecõria oteiye jẽneboi” jã́ri dápiarĩ ne đarãjiyepe aino
36 Dinʉmʉ ina obedivʉ põevare dajocarĩ, cʉ̃rami ecorejame Jesús. Aru noi ñʉja, ʉ̃i bueimara, ʉ̃i yebai nʉri, yópe arejacarã ʉ̃́re:
—Mʉ, bueipõecʉ, coyʉjacʉ ñʉjare aipe aiyʉrõre yo jã́ri dápiarĩ ñʉje đarãjiyepe ayʉ mi aino mácarõre, ãmecõria oteiye jẽneboi, arejacarã.
37 Yópe arĩ, coyʉrejame ñʉjare Jesús:
—Ñai jio upacʉ oteiye méne oteicõjeñʉpe páyʉbu yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe. 38 Ʉ̃i jio ijãravʉpe painomu. Iye trigo ãmicʉe oteiyebu Jʉ̃menijicʉi jaboteimarape paivʉ. Aru iye ãmecõriamu abujuvai jabocʉi jaboteimarape paivʉ. 39 Ñai jio upacʉi maucʉbe, ãmecõriare oteyʉ, abujuvai jabocʉpe páyʉ. No jãravʉ oteiye jẽijãravʉ ijãravʉ cũiquíjãravʉpe painomu. Aru ina oteiyede ĩcaipõevamu ángelevape paivʉ. 40 Yópe ne ĩni juaiyepe toaque iye ãmecõriare, nopedeca vaiquíyebu ijãravʉ cũiyede.
41 ’Yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, darocʉyʉmu ji ángelevare ji jaboteimara yebai. Ina ángeleva ĩnajarama caivʉ ina ji jaboteimara jẽneboi ãmeina đaivʉre aru apevʉre ãmeina đare đaivʉre máre. 42 Náre ĩni jarorãjarama toabo cũiméboi. Chĩoivʉ orĩ cʉrãjarama nore. Aru jararĩ cõpi cũrajarama na. 43 Dinʉmʉ maquinóre ina põeva meara, ina đaivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, cʉrãjarama majepacʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteinoi, miađáre đaivʉpe yópe aviá ʉ̃i boiyepe. Me jápiajarã mʉja iye ji bueiyede, arejame Jesús.
“Bojecʉe yaveiyede” jã́ri dápiarĩ ne đarãjiyepe aino
44 Apeno jã́ri dápiarĩ ñʉje đarãjiyepe ainoque buedejame Jesús:
—Jʉ̃menijicʉi jaboteinomu yópe bojecʉede yaveiye báquepe jioi. Cũinácʉ ʉ̃mʉ memeñʉ, ʉ̃i ũiyede joborõ jívʉi eayʉ baru bojecʉede yaveiye báquede noi, epeni yaveyʉbe diede cojedeca. Aru jiore copainʉri, caiye ʉ̃i cʉvaede jíni bojeđarĩ, no jiore bojeđayʉbe, cʉvacʉyʉ iye bojecʉede, arejame Jesús.
“Perla ãmicʉrijĩbo cʉ̃rajibo pare bojecʉrijĩbore” jã́ri dápiarĩ ne đarãjiyepe aino
45 Apeno jã́ri dápiarĩ ñʉje đarãjiyepe ainoque buedejame Jesús:
—Jʉ̃menijicʉi jaboteinomu yópe bojeđaipõecʉi voiyepe cʉ̃rajiboa perla ãmicʉrijĩboa bojecʉrijĩboare. 46 Ñai ʉ̃mʉ eayʉ baru cũinájibo perla ãmicʉrijĩbo cʉ̃rajibore, bojecʉrijĩbo caiboa apeboa pʉeno, caiye ʉ̃i cʉvaede jíni bojeđacʉnʉñʉme, ĩni bojeđacʉyʉ nijibore, arejame Jesús.
“Pápicʉ ʉracʉre” jã́ri dápiarĩ ne đarãjiyepe aino
47 Apeno jã́ri dápiarĩ ñʉje đarãjiyepe ainoque buedejame Jesús:
—Jʉ̃menijicʉi jaboteinomu yópe pápicʉ ʉracʉ ne jaboáicʉ jia ʉrađai, obedivʉ moa ne coiyepe dicʉi. 48 Dicʉ buiyede, ina moa boaipõeva dicʉre nʉvari, jabʉborĩ ẽcarʉita, noi dobarĩ, jã́ri beorĩ ađaivʉbu caivʉ ina moa mearare ne pʉeá jívʉi. Aru caivʉ ina ãmenare jarʉvaivʉbu na. 49 Nopedeca vaiquíyebu ijãravʉ cũiyede. Ina ángeleva darĩ, jã́ri beorĩ ĩnajarama ina põeva ãmenare ina meara jẽneboi. 50 Ina ãmenare jarorãjarama toabo cũiméboi. Chĩoivʉ orĩ cʉrãjarama nore. Aru jararĩ cõpi cũrajarama na, arejame Jesús.
Bueiye mamae aru javeque máre
51 Yópe arĩ, jẽniari jã́rejame ñʉjare Jesús:
—¿Caiye iye ji coyʉiyede mʉjare jápiarĩ eaivʉrʉ̃ mʉja? arejame ñʉjare.
Aru arejacarã ʉ̃́re:
—Jápiarĩ eaivʉbu ñʉja, arejacarã.
52 Que arĩ, Jesús arejame ñʉjare:
—Caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva bueivʉ baru Jʉ̃menijicʉi jaboteiyede ʉ̃i põevare yópe ji coyʉiyepe, bueni bʉojarãjarama Jʉ̃menijicʉi yávaiye báque javede aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye mamaene máre, cađatenajivʉ ina jápiaivʉre, ne majinajiyepe aivʉ aipe đaiye jaʉrõre. Nopedeca cʉ̃rami upacʉ davaibi ʉ̃i cʉvae javequede aru mamaene máre ʉ̃i epeiye báquede ʉ̃i cʉ̃rami jívʉi, cađatecʉyʉ diñamicavʉre ne đaiyede, arejame Jesús.
Jesús Nazarei ʉ̃i nʉino
(Mr 6.1-6; Lc 4.16-30; Jn 4.44)
53 Caiye iye jã́ri dápiarĩ ne đarãjiyepe aiyede coyʉrĩburu yóboi, nʉrejame Jesús nore jocarĩ. 54 Copainʉrejame ʉ̃i joborõi. Aru judíovai cójijiñami buedejame põevare. Ʉ̃́re jápiaivʉ cuecumari arejaima:
—¿Ã́roqueba caiye iye ʉ̃i majié aru iye ʉ̃i đaiye põeva ne đarĩ majibede? 55 ¿Ñai ãmeni jocʉre memeipõecʉi mácʉ? ¿Ico María ãmicʉco ãmeni jípaco? ¿Ʉ̃i yóva ãmeni Santiago, José, Simón, aru Judas máre? 56 ¿Aru ʉ̃i yórõmiva máre cʉbedi majaque yui? Que baru, ¿ã́roqueba caiye iye ʉ̃i đaiye ñai ʉ̃mʉ, majape páyʉ? jẽniari jã́rejaima na.
57 Que arĩ, ãmeina jã́rejaima ʉ̃́re. Ʉbenita Jesúcapũravʉ náre arejame, ne jʉ abe boje ʉ̃́re:
—Cʉbebi Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ ne pueđaimʉ ʉ̃i joborõcavʉ aru ʉ̃i cʉ̃ramicavʉ máre, arejame.
58 Aru obebejĩe põeva ne đarĩ majibede đarejame nore, ne jʉ abe boje ʉ̃́re.