Hebreos
Torojʉre đarãjiyepe aiye Jʉ̃menijicʉre maje đaiye maje ʉe boje
(Mt 25.35-46; Lc 15.4-5; Jn 10.1-16; Ro 12.13; Fil 4.11-13; 1 Ti 6.6-10; He 10.29; 1 P 4.9)
13 Ʉre nʉjara apevʉ Jesúre jʉ aivʉre dajocabevʉva, yópe jaʉépe ʉ̃ jinare. 2 Cainʉmʉa torojʉrivʉ me copʉ etarĩ jacoyʉjarã mʉja ina curãdaivʉre mʉje cʉ̃ramia coapa. Nópe đaiyede dajocabejarã mʉja. Apevʉ majeñecuva mácavʉ ne nópe đaiyede, coreóvabevʉva copʉ etarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi daroimara ángelevare.
3 Dápiare nʉjara mʉja náre, ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami jívʉi cʉrivʉre, cađatenajivʉ náre yópe mʉje ʉ́jʉroepe apevʉ ne cađateiyede mʉjare, jabova ne bʉoimara maru. Dápiare nʉjara mʉja ina ñájivʉre, cađatenajivʉ náre máre yópe mʉje ʉ́jʉroepe apevʉ ne cađateiyede mʉjare, ñájivʉ baru.
4 Caivʉ põeva pʉrʉbʉoivʉ ne pʉrʉbʉoiyede, ne cʉede yópe cũinávʉpe, pueđajarãri ne baju. Que teni ʉ̃mʉva nomicʉrivʉ cʉbejarãri apecoque aru nomiva ʉ̃mʉcʉrivʉ máre cʉbejarãri apecʉque, némarebʉcʉvare jarʉvarĩ. Caivʉ ina pʉrʉbʉoivʉ apevʉque cʉrivʉ baru, némarebʉcʉvare jarʉvarĩ, Jʉ̃menijicʉi ñájine đaimara márajivʉbu na. Aru caivʉ ina nomicʉbevʉ nomióque cʉrivʉ baru aru ʉ̃mʉcʉbevʉ máre ʉ̃mʉque cʉrivʉ baru, Jʉ̃menijicʉi ñájine đaimara márajivʉbu na máre.
5 Tãutʉrare jecʉbeni, diede pare ʉrĩ, vore nʉmejara mʉja. Quénora torojʉrivʉ cʉjarã mʉja quéda mʉje cʉvaeque, Jʉ̃menijicʉi yópe aiye báque boje: “Cainʉmʉa jícʉyʉmu mʉre jaʉéde. Aru cainʉmʉa dajocabecʉyʉmu mʉre”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. 6 Que baru jidʉbevʉva yópe arãjarevʉ:
Maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉrecabe yʉre cađateyʉ. Que baru jidʉbecʉbu yʉ. Põecʉ cʉbebi ãmeđarĩ bʉojayʉ ji ũmene, arãjarevʉ maja.
7 Ãrʉjara mʉja ina mʉje jabova bácavʉre, Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne yávacaimara mácavʉre mʉjare. Dápiajarã aipe ne đaiye báquede yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe pʉ ne yaiyeta. Na mácavʉ Jesúre jʉ aivʉ bácavʉpe paivʉ bájarã mʉja. Aru ne đaiye báquepedeca đajarã mʉja. 8 Que baru Jesucristorecabe oatʉvabecʉ cainʉmʉa. Ʉ̃ cũinátʉrʉrecabe põevare meađayʉ bácʉ javede, aru põevare meađayʉ caride, aru põevare meađayʉ bacʉyʉ́ cainʉmʉa máre. 9 Jʉjovaicõjemejara apevʉ põevare ne ape bueiyeque, Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne jãve ãmeque mʉjare. Iyepe paiye bueiyede jápiarĩ jʉ abejarã. Métamu parʉre đaru mʉje ũmei Jʉ̃menijicʉi mearo đacaiyeque mʉjare bojecʉbeda. Bojecʉbeda Jʉ̃menijicʉ cađateibi majare ʉ̃i mearo đacaiyeque. Ʉbenita põeva jʉ aivʉ baru apevʉ ne đaicõjeiyede, “Apede ãjara. Ʉbenita apede ye ãmejara mʉja” arĩ, ye cađatebemaratamu na. Que baru maje jʉ aiyeque iyepe paiye đaicõjeiyede maje ũmei parʉre đarĩduiye jaʉbevʉ majare.
10 13:10-11 Maja judíova maje sacerdoteva bácavʉ ãivʉ barejaquémavʉ jiarʉare ãimara ne boaimara mácavʉquede, majeñecuva mácavʉ ne jícaiye báquede, ne ãmeina teiye boje jãravʉa coapa. Ʉbenita ãnijãravʉ cũinájãravʉ bácarõ ʉjʉá coapa, ñai sacerdotevare jaboteipõecʉ bácʉi nʉvaiyede ãimara ʉ̃i boaimara mácavʉi jivede ditucubʉ pʉeno baju meatucubʉ bácarõ jívʉi, jícʉyʉ diede Jʉ̃menijicʉre põevai ãmeina teiye boje, ye ãmenejaquemavʉ sacerdoteva bácavʉ jiarʉare, ina ãimara ʉ̃i boaimara mácavʉquede. Que baru ye mearore ĩmenejaquemavʉ ina sacerdoteva bácavʉ ina ãimara ne boaimara mácavʉre. Quédeca caivʉ ina põeva mearore jíyʉrĩduivʉ Jʉ̃menijicʉre yópe “Que đarãjare” ʉ̃i aino mácarõpe Moisés bácʉque, ye mearore ĩmeni, meađabemaramu na. Ʉbenita maja mearore jívʉ Jʉ̃menijicʉre yópe “Que đarãjare” ʉ̃i aino mácarõpe Jesúque, ʉ̃i meađaimaramu maja. Jesúi yaiye báquebu jocʉcʉjaravena põeva ne ãmeina teiye boje yópe ne jícaiye báquepe ãimara ne boaimara mácavʉre põeva ne ãmeina teiye boje. Ʉbenita Jesúi yainíburu yóbore cũináro, Jʉ̃menijicʉ ye ʉbebi caiye ape jícaiyede. Aru ñai sacerdotevare jaboteipõecʉ bácʉ juarĩ jarʉvaicõjenejaquemavʉ ina ãimara ʉ̃i boaimara mácavʉre ne ĩmaro jedevai, põeva ne ʉbe boje na, ãimara mácavʉre. 11 — 12 Quédeca Jesús máre ñájini yaidéjaquemavʉ ĩmaro jedevai, põeva ne ʉbe boje ʉ̃́re. Yópe joaiyepe docʉcʉede ocoque, nopedeca Cristo joaiyepe đaibi põevare maje ãmeina teiyede jarʉvarĩ, ʉ̃i jive meiye báque boje, maje cʉrãjiyepe ayʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. 13 Que baru yópe Jesúi yaiye báquepe põeva ne cʉyojeda đaimʉ mácʉ ʉ̃i yaiye báque boje ĩmaro jedevai, nopedeca maja máre dajocarãjarevʉ maje mearore jíyede Jʉ̃menijicʉre yópe “Que đarãjare” ʉ̃i aino mácarõpe Moisés bácʉque, judíovai mearore jíyepe. Aru põevare cʉyoje teicõjenajarevʉ majare máre yópe ne đaiyepe Jesúre. Maje dajocaiye judíovai bueiyede, yópebu Jesúi etaiye báque judíovai ĩmaro ʉrarõre jocarĩ, yaicʉ́yʉ.
14 Ye ĩmaro cʉbevʉ majare ijãravʉi, ĩmaro cainʉmʉa cʉriĩmaro. Quénora vore nʉivʉbu, earãjivʉ apeno ĩmarore, maje cʉrãjinore. 15 Que baru cainʉmʉa mearore jínajarevʉ Jʉ̃menijicʉre. Maje mearore jíyedecabu ʉ̃́re maje jícaiye ʉ̃́re. Aru Jʉ̃menijicʉre mearore jíni bʉojaivʉbu maja, Jesúi yaiye báque boje ʉ̃i jarʉvaquiyepe aivʉ maje ãmeina teiyede aru ʉ̃i jẽniacaiye boje Jʉ̃menijicʉque majare boje cainʉmʉa. Maje torojʉede jíyebu, yópe arĩ, “Ñʉjepacʉ, Jʉ̃menijicʉ, meacʉ bajubu mi daroiye báque boje Jesúre, ʉ̃i meađaquiyepe ayʉ ñʉjare”, maje jícaiye ʉ̃́re. 16 Aru maje mearore đaiyebu maje jícaiye máre Jʉ̃menijicʉre. Que baru maje cađateiyebu apevʉre maje jíyede náre maje cʉvaequede, ne cʉvarãjiyepe aivʉ náre jaʉéde, maje jícaiye ʉ̃́re. Caiye dieque ʉ̃́re me torojʉre đaivʉbu maja. Que baru ãrʉmetebejarã mʉja mearore đaiyede aru põevare cađateiyede máre.
17 Me jápiajarã mʉja, Jesúre jʉ aipõeva, mʉjare coreipõevare. Náre pueđarĩ, ne coyʉiyede jʉ arĩ, đajarã yópe ne đaicõjeiyepe. Cainʉmʉa mʉjare ʉrĩ, jã́ri coređama ye jabʉóvabevʉva. Aru nópe đađama, ne coreóvaiye boje coyʉrãjivʉre Jʉ̃menijicʉre aipe ne đaiyede iye ʉ̃i náre coreicõjeiyede mʉjare. Mʉja ne coyʉiyede jʉ arĩ, diepe mʉje đaru, torojʉrivʉ coyʉrãjarama Jʉ̃menijicʉre mʉje jʉ aiyede. Ʉbenita mʉja ne coyʉiyede jʉ abeni, diepe mʉje đabedu, chĩoivʉ coyʉrãjarama Jʉ̃menijicʉre mʉje jʉ abede. Aru chĩoivʉ coyʉru, ye meamejebu mʉjare. Jʉ̃menijicʉ ñájine đajebu mʉjare, mʉje jʉ abe boje náre.
18 Cainʉmʉa đaiyʉrivʉbu ñʉja caiyede yópe mearope Jʉ̃menijicʉi jã́inore ʉ̃i cađateiyeque. Que baru, “Boropatebevʉ yʉ”, arĩ dápiarĩ bʉojaivʉbu ñʉja. Que baru jẽniacare nʉjara mʉja Jʉ̃menijicʉque ñʉjare boje, ʉ̃i cađatede nʉquiyepe aivʉ ñʉjare. 19 Paredeca jẽniaivʉ yʉ mʉjare, mʉje jẽniacarãjiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉque ʉ̃i copaini nʉicõjequiyepe ayʉ yʉre, cucʉnʉjivari mʉje yebai pʉeno maumejiena.
20 Jʉ̃menijicʉrecabe cãrijimenoque cʉre đaiye majicʉ põevare. Ʉ̃́recabe nacovañʉ mácʉ maje jabocʉ Jesúre yaivʉ bácavʉ ne cʉrõre jocarĩ. Maje jabocʉ Jesús caivʉ maja ʉ̃́re jʉ aivʉre jã́ri coreyʉbe me baju apevʉ majare coreivʉ pʉeno. Yópe ovejavare coreipõecʉi jã́ri coreiyepe, nopedeca maje jabocʉ Jesús jã́ri coreyʉbe majare. Ʉ̃i jive meiye báque boje ʉ̃i yaiye báquede, Jʉ̃menijicʉ “Que đarãjare” arĩ, ʉ̃i yóboque coyʉiye báque põevare jãve jaʉbedejaquemavʉ. 21 Mʉjare mearare đarĩ jaʉbede đajacʉrĩ majepacʉ Jʉ̃menijicʉ, ñai cãrijimene đayʉ, mʉje đaiye majinajiyepe ayʉ caiyede mearo bajure yópe ʉ̃i ʉrõpe. Aru majepacʉ Jʉ̃menijicʉ Jesucristore mearare đare đajacʉrĩ majare, maje torojʉre đarãjiyepe ayʉ ʉ̃́re. Que baru mearore jínajarevʉ Cristore cainʉmʉa, jã́đovarajivʉ ʉ̃́re meacʉ bajure. Quédecabu.
Meaicõjeino
22 Mʉja, jívʉ, Jesúre jʉ aivʉ, paredeca jẽniaivʉ mʉjare, mʉje napinajiyepe ayʉ iye ji toivaiye báquede aipe đaiye jaʉrõre mʉjare. Ʉrarõ ji toivacajʉroede yʉ toivabecʉvacari, toivacaivʉ mʉjare parʉre đacʉyʉ mʉje ũmei, cađatecʉyʉ mʉjare. 23 Majecʉ Timoteoi borore jaroivʉ mʉjare. Ñai jabova ne bʉoimʉ mácʉ, ne jođeimʉme caride. Maumejiena ji yebai ʉ̃i earu, cũinátʉrʉ nʉrajaramu ñʉja mʉje yebai. 24 Meajarari caivʉ mʉjevʉ, Jesúre jʉ aivʉre coreipõeva, aru caivʉ apevʉ Jʉ̃menijicʉi põeva máre. Italia ãmicʉrijoborõcavʉ ñʉjaque cʉrivʉ meaicõjeđama mʉjare. 25 Aru Jʉ̃menijicʉ mearo đacajacʉrĩ caivʉ mʉjare bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Quédecabu. Quénoramu.