Lucas
Jesús ʉ̃i bueicõjeni jaroino setenta y dos paivʉre
(Mt 9.37-38, 10.7-16, 11.24; Mr 6.8-11; Lc 9.3-5; Hch 13.51; 1 Co 9.14; 1 Ti 5.18)
10 No yóboi Jesús beorejameđa apevʉre setenta y dos paivʉre. Náre jarorejameđa ʉ̃i jipocai pʉcarã matʉiyeda cainoa ĩmaroai ʉ̃i nʉquinoai. 2 Aru jaroyʉ, arejameđa náre:
—Obedivʉ põeva cʉrivʉ, Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne majibema na cãreja, mʉje buenajimara iye yávaiye méne, Jʉ̃menijicʉi meađarãjiyepe aivʉ náre, ne jʉ aiyede diede. Ʉbenita obebevʉbu memecaivʉ Jʉ̃menijicʉre. Que baru jẽniajara ʉ̃́re, ʉ̃i daroquiyepe aivʉ apevʉ buenajivʉre ina põevare. 3 Nʉri jã́jara mʉja. Jaroivʉ mʉjare ijãravʉcavʉ jẽneboi yópe ovejavai nʉiyepe ãimara jijecʉrivʉ jẽneboi. 4 Nʉvamejara mʉja tãutʉrare, curubʉare, aru cʉraidoare máre. Borotede númejara mʉje mái copʉimaraque. 5 Ã́ri mʉja ecoivʉ cũináđami cʉ̃ramine, mamarʉmʉ ajarã yópe: “Iñamicavʉ, mearo cʉjarã mʉja”. 6 Aru diñamicavʉ mearoque ne cʉru, nópe ajarã náre. Ʉbenita mearoque ne cʉbedu, “Mearo cʉjarã mʉja”, abejarã náre. 7 Cʉjarã cũináđamima. Que teni ãri aru ũcuri tejarã ne jíyede mʉjare, mʉje náre cađateiye boje. Mʉja memecaivʉpebu. Aru memecaipõecʉre bojeđaiye jaʉvʉ ʉ̃i memeinore. Ʉbenita nʉmejara cʉ̃ramia coapa.
8 ’Ecoivʉ baru mʉja ĩmaroi, aru ina ĩmarocavʉ ne copʉ etaru mʉjare me, ãjara apejĩene ne jíyede mʉjare. 9 Meađajarã ijimarare. Aru coyʉjarã náre yópe: “Jʉ̃menijicʉ jabotecʉyʉme põevare maumejiena”. 10 Ʉbenita ecoivʉ baru mʉja ĩmaroi, ne copʉ etabenoi mʉjare diĩmarocavʉ põeva, cuimai nʉri, ajarã yópe: 11 “Mʉje jobore ñʉjare jẽiyede ñʉje cʉboba cãchinoi pʉpeivʉbu ñʉja, mʉje copʉ etabe boje aru mʉje jápiabe boje ñʉjare. Ʉbenita majijarã iyede: Jʉ̃menijicʉ jabotecʉyʉme põevare maumejiena”, ajarã. 12 Coyʉyʉbu mʉjare: Ina Sodomacavʉ bácavʉ pare ãmeina tedejaimađa. Ʉbenita diĩmarocavʉ, mʉjare copʉ etabevʉ bácavʉ, ñájinajarama ina Sodomacavʉ bácavʉ pʉeno baju Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinóre põevare, ne ãmeina teiye boje, arĩ buedejameđa náre Jesús.
Apeĩmaroacavʉ ne jʉ abeno Jʉ̃menijicʉre
(Mt 10.40, 11.20-24; Mr 9.37; Lc 9.48; Jn 13.20)
13 Jesús arejameđa cojedeca:
—¡Mʉja, judíova, Corazĩ́cavʉ, ãmeno ñájinajaramu mʉja! ¡Mʉja, judíova, Betsaidacavʉ máre, ãmeno ñájinajaramu mʉja! Põecʉ ʉ̃i đaru põeva ne đarĩ majibede yópe ji đaiyepe mʉje jã́iyede Tirocavʉ aru Sidṍcavʉ máre ne jã́iyede, jave chĩori ne ãmeina teiyede, oatʉvajebu ne đaiyede. 14 Ʉbenita mʉja ñájinajaramu Tirocavʉ aru Sidṍcavʉ pʉeno baju, Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinóre põevare, ne ãmeina teiye boje. 15 Aru mʉja, judíova, Capernaucavʉ, jãve nʉmenajaramu mʉja cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Quénora mʉja nʉrajaramu toabo cũiméboi, arejameđa Jesús.
16 Jesús arejameđa ʉ̃i bueimarare cojedeca:
—Ñai põecʉ jápiayʉ baru mʉjare, jápiaibi yʉre máre. Ñai põecʉ ʉbecʉ baru mʉjare, ʉbebi yʉre máre. Aru ñai põecʉ ʉbecʉ baru yʉre, ʉbebi ñai yʉre daroyʉ bácʉ, Jʉ̃menijicʉre máre, arejameđa Jesús.
Setenta y dos paivʉ ne copaini daino
17 Ina setenta y dos paivʉ, Jesúi jaroimara mácavʉ, copaidejaimađa torojʉrivʉ Jesús yebai. Aru yópe arejaimađa ʉ̃́re:
—¡Mʉ, ñʉje jabocʉ, abujuva máre jʉ ama ñʉje cõjeiyede náre mi ãmiái, mi parʉéque! arejaimađa na.
18 Aru Jesús arejameđa náre:
—Jã́vʉ yʉ ñai abujuvai jabocʉre, ʉ̃i ãmiá Satanás, tʉyʉre cavarõre jocarĩ yópe yaroino tʉiyepe. 19 Mʉjare parʉre đaivʉ yʉ, mʉje jã́ru ãđavare aru murivare máre, mʉje cʉrarãjiyepe ayʉ náre. Aru mʉja parʉrivʉtamu ñai mʉje maucʉ, abujucʉ pʉeno. Que baru ãmeno đabenama mʉjare ãđava aru muriva máre. 20 Ʉbenita mʉja, torojʉrivʉ ina abujuva ne jʉ aiye boje mʉjare, pʉeno baju torojʉjarã mʉje ãmiá toivaino cʉe boje cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Que baru mʉja cʉvarãjaramu jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, arejameđa náre Jesús.
Jesús torojʉcʉ
(Mt 11.25-27, 13.16-17; Jn 3.35, 10.15)
21 Dinʉmʉmiareca Jesús, torojʉrĩ ʉ̃i ũmei Espíritu Santoi parʉéque, yópe arĩ, coyʉrejameđa Jʉ̃menijicʉre:
—Mʉ, jipacʉ, cavarõ mearocacʉ aru ijãravʉ jabocʉ máre, mearore jívʉ mʉre, mi jã́đovame boje caiye iye ji coyʉiyede ina majidivʉre, aru mi jã́đovaiye boje caiye iyede ina majibevʉre. Mʉ, jipacʉ, jívʉ mʉre mearore mi nópe đaiye boje, arejameđa Jesús.
22 Jʉ̃menijicʉre coyʉrĩ bʉojarĩ, Jesús arejameđa ina ʉ̃́que cʉrivʉre:
—Jipacʉ Jʉ̃menijicʉ jíbi yʉre caiye ji majiéde aru caiye ji parʉéde máre. Ñame majibema yʉre. Quénora majibi jipacʉ. Ñame majibema jipacʉre. Quénora majivʉ yʉ, aru na máre ina ji coyʉimara, arejameđa Jesús.
23 Dinʉmʉ apevʉre dajocarĩ, Jesús arejameđa ʉ̃i bueimarare:
—¡Torojʉma ina põeva jã́ivʉ caiye iye mʉje jã́iyede! 24 Coyʉyʉbu mʉjare: Obedivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva aru jabova máre jã́iyʉrĩduquemavʉ caiye iye mʉje jã́iyede. Ʉbenita jã́metequemavʉ. Aru jápiaiyʉrĩduquemavʉ mʉje jápiaiyede. Ʉbenita jápiabetequemavʉ, arejameđa Jesús.
“Samariacacʉre” jã́ri dápiarĩ ne đarãjiyepe aino
25 Cũinácʉ põecʉ, Jʉ̃menijicʉi đaicõjeiyede majicʉ, Jesúi majiéde majiyʉcʉ, nacajari, jẽniari jã́rejameđa ʉ̃́re:
—Mʉ, bueipõecʉ, ¿aipe đaquidi yʉ, cʉvacʉyʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre? arejameđa ʉ̃ Jesúre.
26 Jesús arejameđa ʉ̃́re:
—¿Aipe Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemari ʉ̃i đaicõjeiyede Moisés bácʉre javede? ¿Aipe majicʉrʉ̃ iye mi bueiyede? arejameđa Jesús.
27 Jʉ ayʉ arejameđa ʉ̃́re:
—Ʉjacʉ mi jabocʉ Jʉ̃menijicʉre caino mi ũmedʉque, caino mi ũmeque, caino mi baju parʉéque, aru caino mi majiéque máre. Aru ʉjacʉ mícʉre yópe mi ʉepe mi baju, arejameđa Jesúre.
28 Que teni Jesús arejameđa ʉ̃́re:
—Meavʉ mi jʉ aino. Ðajacʉ yópe mi coyʉinope, cʉvacʉyʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, arejameđa Jesús.
29 Ʉbenita ñai ʉ̃mʉ, apevʉre ne me jã́rajiyepe ayʉ ʉ̃́re, jẽniari jã́rejameđa Jesúre:
—¿Ñamema ñai jícʉ? arejameđa ʉ̃.
30 Jesús jʉ ayʉ, arejameđa ʉ̃́re:
—Cũinácʉ ʉ̃mʉ ẽmeni nʉquemavʉ Jerusalén ãmicʉriĩmarore jocarĩ, nʉñʉ Jericó ãmicʉriĩmaroi. Que teni ñavacʉrivʉ jẽquemavʉ ʉ̃́re, tatorãjivʉ ʉ̃i cʉvaede. Ĩquemavʉ ʉ̃i cuitótecajede aru caiye ʉ̃i apejĩene máre. Aru jara popequemavʉ ʉ̃́re. Pare churiá đaquemavʉ. Que teni dajocaquemavʉ ʉ̃́re, “¿Yaiyʉ́ bárica?” arĩ dápiaivʉ. 31 Nópe teniburu yóboi, cũinácʉ sacerdote ẽmeni nʉquemavʉ dimamica. Aru jã́quemavʉ ñai parayʉre joborõi, ma ẽcarʉi. Ʉbenita ʉ̃́re jã́ri, vaiquémavʉ. 32 Nopedeca cũinácʉ Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine memeipõecʉ, levita ãmicʉriyajubocacʉ, eaquemavʉ joabenoi ñai parayʉ yebai. Ʉbenita ʉ̃́re jã́ri, vaiquémavʉ.
33 ’No yóboi, cũinácʉ apenocacʉ, Samaria ãmicʉrijoborõcacʉ, nʉñʉ dimamica, eaquemavʉ ñai parayʉ yebai. Aru cõmaje ãroje jã́quemavʉ ʉ̃́re. 34 Ʉ̃i yebai nʉri, ʉ̃i churiáre yuaquemavʉ olivo ãmicʉricʉ jẽidʉa córore aru vino ʉ́yaicorore máre. Aru cuitótecajecãvaque bʉorĩ jʉoquemavʉ ʉ̃́re. Que teni nacovari ñóquemavʉ ʉ̃i tubamʉra. Aru nʉvaquemavʉ ʉ̃́re cuipõeva ne cãiñami, meađacʉyʉ ʉ̃́re. 35 Cõmiáijãravʉ jíquemavʉ tãutʉratʉravare ñai cãiñami upacʉre, bojeđacʉyʉ ʉ̃i meađaquiyede ñai tatoimʉ mácʉre. Aru aquemavʉ ʉ̃́re: “Meađajacʉ ñai ʉ̃mʉre me. Que teni ji copainʉmʉta bojeđaquijivʉ mʉre caiye mi jíye báquede ʉ̃́re”, aquemavʉ ñai Samariacacʉ, arejameđa Jesús.
36 Coyʉrĩ bʉojarĩ, ñai majicʉre Jʉ̃menijicʉi đaicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre jẽniari jã́rejameđa Jesús:
—¿Ácʉ põecʉ ina yóbecʉrã ʉ̃mʉvacacʉ batequémari cađateyʉ ñai ʉ̃mʉre, ñavacʉrivʉ ne tatoimʉ mácʉre? arejameđa Jesús.
37 Ʉ̃ jʉ ayʉ arejameđa Jesúre:
—Ñai cõmaje ãroje jã́ri, cađateyʉ bácʉbe ʉ̃́re, arejameđa.
Jesús arejameđa ʉ̃́re:
—Caride nʉri đajacʉ ʉ̃i đaiye báquepe. Cõmaje ãroje jã́ri, cađatejacʉ mʉ apevʉre, arejameđa Jesús.
Jesús ʉ̃i jã́cʉnʉino Marta aru María yebai
(Jn 11.1)
38 Jesús nʉrejameđa mái ʉ̃i bueimaraque. Aru ĩmajinoi ecoiyede, cũináco nomió, õi ãmiá Marta, copʉ etarejacođa Jesúre õi cʉ̃rami. 39 Martai yóco máre cʉrejacođa, õi ãmiá María. Ico dobaco Jesúi cʉboba yebai, nópe ina judíovai đarĩ cõmajiyepe ne buenajiyepe aivʉ, jápiađo barejácođa ʉ̃i bueiyede. 40 Ʉbenita Marta pare cãrijinejacođa, õi ãiyede memeiye boje. Que baru Jesús yebai nʉri, arejacođa ʉ̃́re:
—Mʉ, ji jabocʉ, ¿ye baju ãmeni jíyocoi dajocaino yʉre, cũinácova memeivʉ yʉ? Cađateicõjejacʉ ṍre yʉre, arejacođa õ Jesúre.
41 Ʉbenita Jesús arejameđa ṍre:
—Mʉ, Marta, cãrijivʉ mʉ caijĩe apejĩe boje. 42 Ʉbenita cũinárora jaʉvʉ mʉre. Yópe María õi đaiyepe paino mearotamu. Õi jápiaiye ji bueiyede mearotamu. Que baru põecʉ cʉbebi ĩcʉyʉ õi đaiyʉrõre, arejameđa Jesús.