Marcos
Jesús ʉ̃i ãre đaino yóvaicʉvaimil baju ʉ̃mʉvare
8 Apejãravʉi bedióva cójijidejaimađa obedivʉ põeva Jesús yebai. Aru ãiyede cʉvabedejaimađa na. Que baru Jesús órejarejameđa ʉ̃i bueimarare ʉ̃i yebai. Aru arejameđa náre:
2 —Cõmaje ãroje jã́ivʉ yʉ ina põevare. Ina obedivʉ cʉma yʉ́que yóbecʉrijãravʉa. Aru ãiyede cʉvabema. 3 Apevʉ ne cʉ̃ramia joarõtamu. Que baru ji copaicõjenu náre ne cʉ̃ramiai, mái nʉri mamađajebu, ne ãvʉé ñájiye boje, arejameđa Jesús.
4 Ʉ̃i bueimara jẽniari jã́rejaimađa ʉ̃́re:
—¿Ʉbenita aipe đarĩ jínajidi ãiyede caivʉ ina põevare, ne ãrajiyepe yui põecʉbenoi? arejaimađa na.
5 Jesús jẽniari jã́rejameđa náre:
—¿Aipiboa pã́uboare cʉvarãrʉ mʉja? arejameđa.
Aru arejaimađa:
—Siete paiboabu, arejaimađa.
6 Que aiyede, ina põevare dobaicõjenejameđa joborõi. Aru diboá pã́uboa siete paiboare ĩni, torojʉede jíni Jʉ̃menijicʉre, diboáre cotʉvarĩ jídejameđa ʉ̃i bueimarare, ne jínajiyepe ayʉ põevare. Aru nópe đarĩ jídejaimađa na. 7 Obebejĩna moajinare máre cʉvarejaimađa. Jʉ̃menijicʉre torojʉede jíniburu yóboi, jícõjenejameđa náre máre. 8 Que đaiyede, ãri yapidejaimađa caivʉ. Ãri bubarĩburu yóboi, iye cotʉvaiye báque pã́u aru moa máre, põeva ne ãri oabede ĩni, meađarĩ, pʉeá siete paipʉeare, judíova ãmevʉ ne pʉeáre, buivárejaimađa na. 9 Aru ina ãivʉ bácavʉ põeva yóvaicʉvaimil baju barejáimađa na. 10 Jesús copaicõjenejameđa náre, ʉ̃́re jocarĩ. No yóboi, maumejiena jaturejameđa jiađocũi ʉ̃i bueimaraque. Aru nʉrejaimađa apejoborõi, Dalmanúta ãmicʉrijoborõita.
Fariseovacavʉ ne jẽniaino põeva ne đarĩ majibede
(Mt 12.38-39, 16.1-4; Lc 11.16, 29, 12.54-56)
11 Apevʉ fariseovacavʉ nʉrejaimađa Jesús yebai. Aru ãmeina boro coyʉrĩ bʉ́rejaimađa ʉ̃́re. Jã́iyʉrejaimađa ʉ̃i jã́đovaiyede cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõquede, jʉjovarĩdurãjivʉ ʉ̃́re. Yópe arĩ, põeva ne đarĩ majibede đaicõjenidurejaimađa ʉ̃́re:
—Mʉ, Jesús, jã́đovajacʉ ñʉjare apede mi đaiyede Jʉ̃menijicʉi parʉéque, ñʉje majinajiyepe aivʉ jãve mʉre Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre, arĩdurejaimađa Jesúre.
Nópe arĩ, ʉ̃́re jʉjovaiyʉrejaimađa na. 12 Aru chĩori, ũme dapurĩ pare, arejameđa:
—¿Aipe teni ijãravʉcavʉ jã́đovaiyede jã́iyʉri? Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ijãravʉcavʉ jã́menajarama jã́đovaiye cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõquede, arejameđa Jesús.
13 Que arĩ, náre dajocarĩ, jiađocũi jaturĩ cojedeca, jatarĩ nʉrejameđa apedʉvei.
Fariseova ne ãmeno dápiaiye
(Mt 16.5-12; Mr 4.12; Lc 12.1)
14 Jesúi bueimara ãrʉmeteivʉ bácavʉ pã́ure, quénora cʉvarejaimađa cũinábo pã́ubore náque jiađocũi. 15 Aru Jesús cõjeñʉ arejameđa náre:
—Me đajarã. Me jã́jara ina fariseova aru ñai Herodes máre ne pã́ure bʉcʉóvare đaiyede, arejameđa Jesús.
16 Ʉ̃i que aiyede, arejaimađa ne bajumia:
—Ʉ̃ yópe aibi, maje pã́ure cʉvabe boje, arejaimađa na.
17 Ʉbenita Jesús coreóvarejameđa ne yávainore. Que baru arejameđa náre:
—¿Aipe teni coyʉivʉrʉ̃ mʉja “Pã́ure cʉvabevʉ ñʉja” aivʉ? ¿Coreóvabenarʉ cãreja? ¿Majibenarʉ cãreja? ¿Dápiabeni coreóvabenarʉ mʉja? 18 ¿Yacorʉa cʉvarivʉvacari, jã́menarʉ? ¿Aru cámucobea cʉvarivʉvacari, jápiabenarʉ? 19 ¿Aru ãrʉmenarʉ? ¿Yʉ cotʉvacavʉ cũinápʉrʉpe paiboa pã́uboare ina cũinápʉrʉpe paimil baju ʉ̃mʉvare, aipipʉebʉa cotʉvaiye báqueque ĩcanarʉ mʉja? arejameđa náre Jesús.
Na jʉ arejaimađa ʉ̃́re:
—Doce paibʉa pʉebʉa baju ĩcarã ñʉja, arejaimađa na.
20 Jesús arejameđa náre cojedeca:
—¿Aru yʉ cotʉvacavʉ siete paiboare ina yóvaicʉvaimil baju ʉ̃mʉvare, aipipʉea cotʉvaiye báqueque ĩcanarʉ mʉja? arejameđa.
Aru na jʉ arejaimađa ʉ̃́re:
—Siete paipʉea baju ĩcarã ñʉja, arejaimađa na.
21 Dinʉmʉre arejameđa náre:
—¿Aipe teni majibenarʉ cãreja? Coyʉyʉbu mʉjare: Me jã́jara ina fariseova aru Herodes máre ne dápiaiyede, mʉje dápiabenajiyepe ne dápiainope, arejameđa náre Jesús.
Jesús ʉ̃i meađaino jã́ri eabecʉre Betsaidai
22 No yóboi earejaimađa Betsaida ãmicʉriĩmaroi. Apevʉ põeva nʉvarejaimađa Jesús yebai cũinácʉ ʉ̃mʉ, jã́ri eabecʉre. Aru Jesúre jẽniarejaimađa, ʉ̃i pʉrʉque tʉoquiyepe aivʉ ñai ʉ̃mʉre. 23 Que teni jã́ri eabecʉ ʉ̃i pʉrʉre jẽni, nʉvarejameđa ʉ̃́re diĩmarore jocarĩ. Aru jẽcuturi ʉ̃i yacorʉarã, ʉ̃́re tʉorĩ ʉ̃i pʉrʉáque, jẽniari jã́rejameđa ʉ̃́re:
—¿Apejĩene jã́ñʉrʉ cari? arejameđa Jesús.
24 Quĩ́jino jã́ri, arejameđa:
—Jã́ivʉ yʉ ʉ̃mʉvare. Ʉbenita jocʉcʉape ãrojama cuivʉ, arejameđa Jesúre.
25 Cojedeca Jesús tʉorejameđa ʉ̃i yacorʉarã. Que teni ñai ʉ̃mʉ cocorejameđa me. Jã́ri earejameđa cojedeca. Aru me jã́rejameđa caiyede. 26 Jesús copaicõjenejameđa ʉ̃́re ʉ̃i cʉ̃rami, yópe arĩ:
—Diĩmaroi ecobejacʉ mʉ, arejameđa ʉ̃́re Jesús.
Pedro ʉ̃i “Cristobu mʉ” aino
(Mt 16.13-20; Mr 6.14-15; Lc 9.7-8, 18-21; Jn 6.68-69)
27 Jesús nʉrejameđa ʉ̃i bueimaraque ĩmaroai Cesarea de Filipo ãmicʉriĩmaro joabejĩnoi. Aru mái nʉre nʉiyede jẽniari jã́rejameđa ʉ̃i bueimarare yópe:
—¿Aipe aidi põeva yʉre? ¿“Yécʉbebu”, aidi yʉre? arejameđa Jesús.
28 Arejaimađa ʉ̃́re:
—Apevʉ ađama, “Juan Bautistabe”. Aru apevʉ ađama, “Elíabe”. Aru apevʉ ađama, “Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉbe ʉ̃”, ađama mʉre, arejaimađa na.
29 Aru jẽniari jã́rejameđa náre:
—¿Ʉbenita aipe aivʉrʉ̃ mʉja yʉre? arejameđa Jesús.
Aru Pedro arejameđa ʉ̃́re:
—Mʉ Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉbu. Ñʉjare jabotecʉyʉmu mʉ, arejameđa Pedro Jesúre.
30 Aru náre coyʉicõjemenejameđa apevʉre ʉ̃i borore.
Jesús ʉ̃i coyʉino ʉ̃i yaiquínore
(Mt 10.38-39, 16.21-28; Lc 9.22-27, 14.27, 17.33; Jn 12.24-25)
31 Jesús, yópe arĩ, bueni bʉ́rejameđa náre:
—Jaʉvʉ yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, ʉrarõ ji ñájiquino. Ina judíova bʉcʉva, aru sacerdotevare jaboteipõeva, aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva máre yʉre boarĩ́ jarʉvarãjarama. Aru yóbecʉrijãravʉa yóboi nacajacʉyʉmu yʉ yainore jarʉvarĩ, arejameđa Jesús.
32 Caiye iyede coyʉrejameđa náre. Aru ʉ̃i coyʉiye báque maiyójabedejavʉ̃ya náre, ne jápiarĩ earãjiyepe aiye. Dinʉmʉre Pedro nʉvarejameđa ʉ̃́re apevʉ ina bueimarare jocarĩ. Aru parʉrõque jararĩ bʉ́rĩdurejameđa Jesúre. 33 Ʉbenita Jesús, copedini jã́rejameđa apevʉ ʉ̃i bueimarare. Aru Pedro cʉrejameđa ʉ̃i yóboi. Que teni jararĩ arejameđa ʉ̃́re:
—Mʉ, Satanás, jʉjovarĩdubejacʉ yʉre. Nʉjacʉ yʉre jocarĩ. Dápiaivʉ mʉ põevape. Aru dápiabevʉ mʉ Jʉ̃menijicʉ jiede, arejameđa Pedrore.
34 Jesús órejarejameđa ʉ̃i yebai obedivʉ põevare ʉ̃i bueimaraque. Aru arejameđa náre:
—Ácʉ põecʉ daiyʉcʉ yʉ́que, dajocajacʉrĩ põeva ne mearo jã́iyede ʉ̃́re, cʉyebejacʉrĩ yʉre yóvaiyede, aru jidʉbejacʉrĩ ʉ̃i ñájiquiyede. Nópe đabecʉ baru, ʉ̃ bʉojabebi jícʉ bacʉyʉ́. 35 Ñai põecʉ ʉ̃i baju ʉrõpe đarĩ, meađaiyʉcʉ baru ʉ̃i bajure, coatecʉyʉme ʉ̃i bajure Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, yópe yaiyʉ́ bácʉpe ʉ̃i ũmei. Ʉbenita ñai põecʉ, “Ye baju ãmevʉ, ji yaidú Cristore boje” ayʉ, ʉ̃i baju ʉrõpe đabecʉva quénora ji ʉrõpe đarĩ, ʉ̃́recabe ji meađaquimʉ, cʉcʉyʉ Jʉ̃menijicʉque cainʉmʉa. 36 8:36-37 Ñai põecʉ cʉvacʉ baru caiye ijãravʉquede, ʉbenita bíjayʉ baru ʉ̃i ũmene, ñájicʉyʉme cainʉmʉa toabo cũiméboi. 37 — 38 Aru ñai põecʉi cʉyedu yʉre aru ji yávaiyede máre ijãravʉcavʉ ãmeina teivʉ ne jã́iyede, yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, máre cʉyeni dápiacʉyʉmu ʉ̃́re ji jã́đovaiyede jipacʉ meacʉ baju ʉ̃i mearore ji daiyede ina ángeleva mearaque máre, arejameđa Jesús.