Hechos
Pedro aru Juan ne meađaino cuiye majibecʉre
3 Cũinájãravʉ, tres baji nainú, Pedro Jũamaque mʉri nʉivʉ barejáimađa Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami. Diora cũináora judíova ne Jʉ̃menijicʉque jẽniaiora barejávʉ̃ya. 2 Cũinácobe Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami jedevacobe yebai, Meacobe ãmicʉrijedevacobe yebai, cʉrejameđa cũinácʉ ʉ̃mʉ, cuiye majibecʉ. Ñai ʉ̃mʉ põetedejameđa cuiye majibecʉ. Caijãravʉa apevʉ ʉ̃́re nʉvari epevarejaimađa yo jedevacobe yebai, ʉ̃i jẽniaquiyepe aivʉ tãutʉrare ina Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami ecoivʉre. 3 Ʉ̃ jã́ñʉ mácʉ Pedrore aru Jũare máre ecoivʉre, jẽniaridurejameđa tãutʉrare náre. 4 Ʉbenita ina pʉcarã pare jã́rejaimađa. Aru Pedro arejameđa ʉ̃́re:
—Jã́jacʉ ñʉjare, arejameđa.
5 Ʉ̃i que aiyede, ñai ʉ̃mʉ jã́rejameđa náre, “Jínajivʉbu yʉre”, arĩ dápiarĩduyʉ. 6 Dinʉmʉ Pedro arejameđa ʉ̃́re:
—Tãutʉrare cʉvabevʉ yʉ. Ʉbenita jíquijivʉ mʉre ji majié cʉvaede. Jesús Nazarecacʉ ʉ̃i ãmiái, ʉ̃i parʉéque, nacajari cuicõjeivʉ mʉre, arejameđa Pedro.
7 Que ayʉva, ʉ̃i pʉrʉ meapũravʉre jẽni, Pedro nacovarejameđa ʉ̃́re. Cũiná ʉ̃i cʉboba, ʉ̃i cʉbochĩarʉa máre, tututedejavʉ̃ya. 8 Maumejiena biarárĩ, núri ʉ̃i cʉbobare, vaivárĩ bʉ́rejameđa ʉ̃, cuiye majibecʉ bácʉ. Ecorejameđa Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami náque. Vaiváyʉ barejámeđa. Biaráyʉ barejámeđa. Aru yópe arĩ, mearore jíyʉ barejámeđa Jʉ̃menijicʉre: “Jʉ̃menijicʉ meacʉ bajube”, ayʉ barejámeđa ñai cuiye majibecʉ bácʉ. 9 Obedivʉ põeva jã́rejaimađa ʉ̃́re vaiváyʉre. Aru jápiarejaimađa ʉ̃́re, “Jʉ̃menijicʉ meacʉ bajube”, ayʉre. 10 Ne coreóvaiyede ʉ̃́re ñai tãutʉrare jẽniari dobacʉ bácʉre Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami jedevacobe yebai, pare cuecumarejaimađa na, ñai ʉ̃mʉ ʉ̃i meateiye boje.
Pedro ʉ̃i yávaino põevare Salomón mácʉi cuinoi
(Mt 22.32, 27.15-23; Mr 15.6-14; Lc 23.13-23; Jn 19.12-25; Hch 7.37; Gá 3.8; Fil 2.7-9)
11 Ñai ʉ̃mʉ jẽiyede Pedrore aru Jũare máre, ina obedivʉ põeva cuecumaivʉ cúyarejaimađa ne yebai Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramicacuino, Salomón mácʉi cuino ãmicʉrõi. 12 Pedro jã́ñʉ mácʉ ina põevare, arejameđa náre:
—Mʉja, Israecavʉ, ¿aipe teni cuecumaivʉrʉ̃ mʉja? ¿Aipe teni jã́ivʉrʉ̃ ñʉjare? ¿Dápiaivʉrʉ̃ cure đaivʉre ñai ʉ̃mʉre ñʉje parʉéque, o ñʉje me boje Jʉ̃menijicʉi jã́inore? 13 Abraham mácʉ, Isaac bácʉ, aru Jacob bácʉ máre, majeñecuva mácavʉ ne jʉ aimʉ, Jʉ̃menijicʉ, jã́đovaimi ʉ̃́re memecaipõecʉ Jesús ʉ̃i parʉéde. Ñai Jesúrecabe mʉje jẽni jícaimʉ mácʉ mʉje jabovare, ne boarĩ́ jarʉvarãjiyepe aivʉ ʉ̃́re. Aru ñai jabocʉ Pilato ʉ̃i jaetovaiyʉede, ʉbeteavʉ̃ mʉjavacari. 14 Ñai Jesús cainʉmʉa memecayʉ bateáme Jʉ̃menijicʉre. Aru cainʉmʉa đayʉ bateáme mearore Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Ʉbenita mʉja ʉbeteavʉ̃ ʉ̃́re. Quénora mʉja jẽniavʉ Pilatore, ʉ̃i jaetovacaquiyepe aivʉ mʉjare ñai boaipõecʉre, Jesúre jarʉvarĩ. 15 Que teni mʉjavacari boarĩ́ jarʉvaicõjeavʉ ñai jíyʉre põevare jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉcapũravʉ nacovaquemavʉ ʉ̃́re yainore jarʉvarĩ. Ñʉjavacari jã́carã ʉ̃́re apʉcʉre cojedeca, ʉ̃i yainíburu yóbore. 16 Jesúvacari, ʉ̃i parʉéque, meađacʉbe ñai cuiye majibecʉ bácʉre. Caride mʉja jã́ri majidivʉbu caiye iye vaiyede ʉ̃́re, ʉ̃i dápiaiye boje, yópe arĩ: “Jesús meađayʉ majibi”, arĩ dápiacʉbe ʉ̃. Aru ʉ̃i jʉ aiye boje Jesúre, meateibi ñai ʉ̃mʉ mʉje jã́iyede.
17 ’Mʉja, jívʉ, majivʉ yʉ. Mʉje đaiye báquede aru mʉje jabova ne đaiye báquede Jesúre boarĩ́ jarʉvaivʉ coreóvabeteavʉ̃ mʉja diede. 18 Javede caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ coyʉrejaimađa ʉ̃́ra, põeva ne coreóvarãjiyepe aivʉ ʉ̃i daroimʉ mácʉ Cristoi ʉrarõ ñájiquiyede. Aru nópe ne coyʉiye báquepedeca vaiávʉ̃ Jesúre. 19 Que baru chĩojara mʉja mʉje ãmeina teiyede. Aru oatʉvajarã mʉje đaiyede. Vojarã Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i jarʉvaquiyepe aivʉ mʉje ãmeina teiyede, aru diede máre ʉ̃i ãrʉmetequiyepe aivʉ. 20 Mʉje yópe đaru, Jʉ̃menijicʉ parʉre đacʉyʉme mʉjare mʉje ũmei. Aru darocʉyʉme mʉjare Jesúre, ñai ʉ̃i beoimʉ mácʉre, mʉjare meađacʉyʉre. 21 Jesús ʉ̃i mauteino jaʉvʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi pʉ dijãravʉ baquinói, Jʉ̃menijicʉi caiyede mamaene cʉeđaquijãravʉita bedióva cojedeca. Javede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ, Jʉ̃menijicʉre cũinácʉra memecaivʉ, coyʉcarejaimađa Jʉ̃menijicʉre, põeva ne majinajiyepe aivʉ diede. 22 Nopedeca, Moisés bácʉ arejaquemavʉ: “Jʉ̃menijicʉ, mʉje jabocʉ, darocʉyʉme mʉjare cũinácʉ ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉre, yópe ʉ̃i daroiyepe yʉre. Ʉ̃ macʉyʉ́me cũinácʉ mʉjacacʉ. Judío bacʉyʉ́me ʉ̃. Me jápiajarã ʉ̃́re. Ðajarã yópe ʉ̃i coyʉiyepe. 23 Ácʉ põecʉ ʉ̃i jápiabedu ʉ̃́re, Jʉ̃menijicʉ coavacʉyʉme ʉ̃́re ʉ̃i põevare jarʉvarĩ”, arejaquemavʉ Moisés bácʉ.
24 ’Samuel bácʉ aru ʉ̃i yóbocavʉ bácavʉ, aru apevʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ máre coyʉrejaquemavʉ iye vaquíyede ãnijãravʉa baquiyéde. 25 Jʉ̃menijicʉ coyʉicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre, yópe arĩ: “Yʉ, Jʉ̃menijicʉ, mearo đacacʉyʉmu mʉjare”. Aru “mʉjare” ayʉ Jʉ̃menijicʉ, majeñecuva mácavʉre aru majare máre ayʉ barejaquémavʉ. Jʉ̃menijicʉ “Yʉ mearo đacacʉyʉmu mʉjare” ʉ̃i aiyede apecʉ oatʉvarĩ bʉojabebi diede. Aru Jʉ̃menijicʉ baju oatʉvabebi ʉ̃i que aiyede. Que baru mʉjavacari jãve jacopʉrãjaramu Jʉ̃menijicʉi mearo đacaquiyede. Mearo đacacʉyʉme mʉjare máre. Nopedeca arejaquemavʉ ʉ̃ Abraham mácʉre: “Mipãramena márajivʉre mearo đacacʉyʉmu yʉ. Mʉre mearo đacaiye báquepedeca ijãravʉcavʉ apevʉ caivʉre máre mearo đacacʉyʉmu yʉ”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. 26 Aru beorejaquemavʉ Jesúre, ʉ̃́re memecaipõecʉre. Ʉ̃́re nacovariburu yóboi, daroquemavʉ maje yebai mamarʉmʉre. Que đarĩ Jʉ̃menijicʉ mearo đacaquemavʉ majare, ʉ̃i jarʉvaicõjeiye boje majare maje ãmeina teiyede, arejameđa Pedro ina põevare.