Juan
Jʉ̃menijicʉi yávaiye põeteino
(Mt 3.1, 11.27; Mr 1.4; Lc 3.1-2, 10.22; Col 1.15-17; He 1.2; 1 Jn 1.1-2; Ap 19.13)
1 Mamarʉmʉre cãreja jãravʉre cʉeđaquiye jipocai, cʉrejaquemavʉ majare Jʉ̃menijicʉi dápiainore coyʉcʉedacʉyʉ. Jʉ̃menijicʉque cʉrejaquemavʉ. Aru Jʉ̃menijicʉ baju barejaquémavʉ ʉ̃. 2 Mamarʉmʉmiata jãravʉre cʉeđaquiye jipocamiata, Cristorecabe cʉcʉ bácʉ Jʉ̃menijicʉque. 3 Ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉi caiyede cʉeđare đaimʉ mácʉ. Ʉ̃́re põevare, ãimarare, aru caijĩe coapa cʉeđare đarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Ʉ̃i cʉeđabedu, ye cʉbejebu. 4 Ʉ̃́recabe cʉre đayʉ bácʉ põevare apʉrivʉre, ʉ̃i đaicõjeimarare. Yópe pẽoiye jã́re đaiyepe põevare, nopedeca Cristo põevare coreóvare đarejaquemavʉ jãve baju. 5 Yópe ñami jã́mene đaiyepe põevare, nopedeca ijãravʉcavʉ ne ãmeno đaiyeque jãvene coreóvabede đaimaramu. Ʉbenita Cristo, pẽoinope, darejaquemavʉ ijãravʉi, ñeminitucubʉpe, ãmecʉrijãravʉi, coreóvare đacʉyʉ põevare jãve bajure. Aru pẽoiyede cođavainope teino coyʉiye jãvene vainí tʉrĩduyama ijãravʉcavʉ ãmeno đaivʉ. Ʉbenita ʉ̃i coyʉiye jãvene vainí tʉiye majibenama.
6 1:6-7 Põevare Jʉ̃menijicʉi dápiainore coyʉcʉedacʉyʉre Cristore jã́đovaiyʉcʉ, Juan Bautistare coyʉicõjenejameđa Jʉ̃menijicʉ. Juan Bautista coyʉcʉdarejaquemavʉ ijãravʉi iye coyʉiyede, Jʉ̃menijicʉi coreóvare đaiye báquede ʉ̃́re Cristorã, caivʉ põevare ne jápiarĩ jʉ arãjiyepe ayʉ iye yávaiye méne. 7 — 8 Ñai Juan Bautista Jʉ̃menijicʉi dápiainore coyʉcʉedacʉyʉ baju, Cristo baju, ãmenejameđa ʉ̃. Quéda Cristorã, Jʉ̃menijicʉi dápiainore coyʉcʉedacʉyʉ bajura, coyʉcʉdayʉ barejámeđa ʉ̃. 9 Cristorecabe dayʉ bácʉ ijãravʉi coreóvarĩ bʉojare đacʉyʉ caivʉ põevare Jʉ̃menijicʉi dápiainore jãve bajure.
10 Cristo cʉrĩdurejameđa ijãravʉi. Jʉ̃menijicʉi cʉeđare đaimʉ mácʉvacari ijãravʉre, ʉ̃́re coreóvabedejaquemavʉ ijãravʉcavʉ. 11 Ʉ̃ jino dijãravʉ ʉ̃i cʉeđaino mácarõi, darĩdurejaquemavʉ ʉ̃. Ʉbenita ʉ̃́re jacopʉbedejaimađa obedivʉ ʉ̃ jina mariduivʉvacari. 12 Ʉbenita apevʉ nácavʉ jãve coreóvarĩ jacopʉrĩ ʉ̃́re jʉ aivʉre Jʉ̃menijicʉi mára teicõjenejaquemavʉ Cristo. 13 “Yʉre jápiarĩ jʉ aivʉ Jʉ̃menijicʉi mára tejarãri na”, ʉ̃i que aino, maja põeva maje jʉeđocʉvarõpe ãmevʉ no. Aru maja põeva, “Jʉ̃menijicʉi mára teiyʉrĩ, ʉ̃i mára tenajaramu”, maje aiyepe ãmevʉ no. Aru nomiói márepacʉi jʉeđocʉvaiyʉepe máre ãmevʉ no. Quénora “Yʉre jãve baju jápiarĩ jʉ aivʉ Jʉ̃menijicʉi mára tejarãri na. Jʉ̃menijicʉi mára baju tejarãri na”, arejaquemavʉ ʉ̃.
14 Majare Jʉ̃menijicʉi dápiainore coyʉcʉedacʉyʉ põetedejaquemavʉ dijãravʉi. Majaque cʉrejame ʉ̃, põecʉpe páyʉ. Ʉrarõ baju ʉrĩ majare, đacaibi méne. Aru ʉ̃́vacari jã́đovarejame majare aipe ãrojacʉre Jʉ̃menijicʉre jãve matʉiyede. Meacʉ bajube ʉ̃. Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i parʉéde jímʉ mácʉi parʉéde jã́rejacarã ñʉja. Cũinácʉbe Jʉ̃menijicʉi mácʉ baju. Cũinácʉrabe ʉ̃. 15 Juan Bautista coyʉrejame ʉ̃i borore ʉ̃́re jã́riburu yóboi. Yópe arĩ, cođoboborejame põevare:
—Ñaime mʉjare ji coyʉvaimʉ ji ávaiyepe: “Ji yóboi dacʉyʉme ʉ̃. Ʉbenita ji põetequiye jipocamiata cʉrejaquemavʉ ʉ̃, ji mʉjare ji coyʉvaimʉ. Ji jipocacacʉbe ʉ̃. Yʉre vainí tʉibi ʉ̃. Caiyede cʉeđaquiye jipocai cʉrejaquemavʉ ʉ̃”, acacʉ yʉ mʉjare, arejame Juan Bautista.
16 Ʉrarõ ʉ̃i ʉe boje, mearo đacaibi caivʉ majare. Obedinʉmʉa ména cʉre đaibi majare. Obedinʉmʉa bedióva mearo đacavaibi, cađatecʉyʉ majare. 17 Jʉ̃menijicʉi coyʉrĩburu yóboi Moisés bácʉre ʉ̃i đaicõjeiyede põevare, ména cʉre đaicõjeino majare buenidurejaquemavʉ Moisés bácʉ. Ʉbenita Jesucristo barejáme majare Jʉ̃menijicʉi ʉede jã́đovañʉ. Majare aipe ãrojacʉre Jʉ̃menijicʉre jãve jã́đovarejame Jesús. 18 Jã́imʉ ãmemi Jʉ̃menijicʉ. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi mácʉ cũinácʉra, ʉ̃́vacari Jʉ̃menijicʉ baju, majepacʉque cʉcʉ, majare coreóvare đacʉdarejame ʉ̃ Jʉ̃menijicʉre. Edarĩ, jípacʉ jiede coyʉcʉedarejame ʉ̃.
Juan Bautista ʉ̃i memecaino Jesucristore
(Mt 3.11-12; Mr 1.7-8; Lc 3.15-17)
19 Ina judíova Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉ jẽniari jã́icõjeni jarorejaimađa Juan Bautistare. Sacerdotevacavʉ aru Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine memeipõevacavʉ, levita ãmicʉriyajubocavʉ, jarorejaimađa ina jabova, “¿Ñamenʉ mʉ?” ne arĩ jẽniari jã́rajiyepe aivʉ ʉ̃́re. Que arĩ, yécʉ põecʉpe páyʉre majiyʉrejaquemavʉ na. 20 Juan Bautistacapũravʉ nuriéna coyʉrĩ jebedejame náre.
—Cristo ãmevʉ yʉ. Jʉ̃menijicʉi epeimʉ, jabocʉ bacʉyʉ́, ãmevʉ yʉ, arejame náre.
21 —¿Dinʉmʉ ñamenʉ mʉ? Cristo ãmevʉ mʉ. ¿Elíarʉ̃ mʉ? arejaima ina sacerdoteva.
—Ʉ̃ ãmevʉ yʉ, arejame.
—¿Ñai Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bacʉyʉ́, majeñecuva mácavʉ “edacʉyʉ”, ne ávaimʉrʉ mʉ? arejaima ʉ̃́re cojedeca.
—Ʉ̃ ãmevʉ yʉ, arejame náre.
22 —¿Dinʉmʉ ácʉpe páyʉrʉ̃ mʉ? Ñʉjare cũiná coyʉjacʉ mʉ, ñʉjare jẽniari jã́icõjeivʉre ñʉje coyʉrãjiyepe. ¿Aipe ayʉrʉ̃ mʉ? ¿Yécʉrʉ̃ mʉ? arejaima ʉ̃́re ina sacerdoteva.
23 Ʉ̃́capũravʉ coyʉrejame náre yópe arĩ, ñai Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ, Isaías ãmicʉcʉ bácʉ ʉ̃i toivaiye báqueque:
—Yʉrecabu Isaías bácʉ ʉ̃i toivaimʉ mácʉ: “Jʉ̃menijicʉre coyʉcaipõecʉ cođoboboyʉre jápiarãjarama põecʉbenoi: ‘Meađajarã mʉje ũmene, copʉ etaburĩ maje jabocʉre, nopedeca mʉje meađaiyepe daimare, ñai ʉ̃mʉ, mʉje pueđaimʉ, ʉ̃i daquiye jipocai. Que đarĩ dajocajarã mʉje ãmeina teiyede, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ macʉyʉ́ ʉ̃i daquiye jipocai, Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i copʉ etaquiyepe aivʉ mʉjare’ ”, arejame náre Juan Bautista.
24 Ina fariseovai jaroimara Juan Bautistare are nʉri jẽniari jã́rejaima:
25 —Mʉ Cristo ãmevʉ. Elías ãmevʉ mʉ. Aru ñai Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bacʉyʉ́ ãmevʉ mʉ. ¿Dinʉmʉ aipe teni põevare Jʉ̃menijicʉque jã́đovañʉrʉ mʉ ocoque? arejaima ina fariseovai jaroimara.
26 Juan Bautista arejame náre:
—Yʉrecabu põevare jã́đovañʉ Jʉ̃menijicʉre ocoque. Ʉbenita cũinácʉ cʉbi mʉje jẽneboi, mʉje coreóvabemʉ. 27 Ji yóboi dacʉyʉme ʉ̃. Ʉbenita ji pʉeno parʉcʉ bacʉyʉ́me. Caivʉ pʉeno meacʉ bajube ʉ̃. Yʉ́capũravʉ pare ʉ̃i cãchinocacʉbu. Que baru ʉ̃́re cađateni bʉojabevʉ yʉ. Pʉ oarĩ bʉojabevʉ yʉ duayʉ ʉ̃i cʉraidoa bʉoimeare, arejame náre.
28 Caiye iye vaidéjavʉ̃ Betania ãmicʉrõi, Jordán ãmicʉriya jia aviá daidʉve ẽcarʉi, Juan Bautista ʉ̃i jã́đovare cuiyede põevare Jʉ̃menijicʉque ocoi nore.
Jesús Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ovejajĩcʉpe, jarʉvacʉyʉ põeva ne ãmeina teiyede
29 Cõmiáijãravʉi yópe barejávʉ̃. Juan Bautista jã́rejame Jesúre dayʉre ʉ̃i yebai. Ʉ̃́re jã́ri, arejame ñʉjare:
—Jã́jara mʉja. Ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ijãravʉi, jarʉvacʉyʉ põeva ne ãmeina teiyede. Yópe sacerdoteva ne boaiyepe ovejajĩnare, jínajivʉ Jʉ̃menijicʉre ʉ̃i ãrʉmetequiyepe aivʉ põeva ne ãmeina teiyede, nopedeca ñai Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre boarĩ́ jarʉvarãjarama põevare boje, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetequiyepe aivʉ põeva ne ãmeina teiyede. Que baru põeva ne ãmeina teiyede meađaipõecʉbe ʉ̃. 30 Ñaime mʉjare ji coyʉvaimʉme ji ávaiyepe: “Ʉ̃ ji yóboi dacʉyʉme. Ʉbenita ji põetequiye jipocamiata cʉrejaquemavʉ. Que baru yʉre vainí tʉibi ʉ̃. Caiyede cʉeđaquiye jipocamiata cʉrejaquemavʉ”, mʉjare acacʉ yʉ. 31 Mamarʉmʉre yʉ máre coreóvabetecacʉ ʉ̃́re Jʉ̃menijicʉi mácʉre. Ʉbenita põevare Jʉ̃menijicʉque jã́đovacʉdacacʉ yʉ ocoque, Israecavʉ ne coreóvarãjiyepe ayʉ ʉ̃́re, Jʉ̃menijicʉi mácʉre, arejame ñʉjare, ʉ̃́cavʉre, Israecavʉre, Juan Bautista.
32 1:32-33 Yópe arĩ, ʉ̃i majiéde coyʉrejame ʉ̃:
—Yʉ máre ʉ̃́re coreóvabecʉ cãreja, “Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ bajʉbí ʉ̃”, abetecacʉ yʉ. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ, yʉre jã́đovaicõjeñʉ mácʉ põeva Jʉ̃menijicʉ jina teiyʉrivʉre ʉ̃́re ocoque, yópe arĩ coyʉáme yʉre: “Jã́cʉyʉmu mʉ ji Espíritu Santo tubacʉẽmeñʉre cũinácʉ ʉ̃mʉra aru cʉcʉre ʉ̃́que. Ñai ʉ̃mʉ, ʉ̃́recabe põeva jina teiyʉrivʉre yʉre jã́đovacʉyʉ Espíritu Santoque”, áme yʉre Jʉ̃menijicʉ. Quédeca ʉ̃i aiye báquepe, Jesúrã ñai Espíritu Santo tubacʉẽmeñʉre jurecope cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ jã́cacʉ yʉ. Aru ñai Espíritu Santo cʉ́teame ʉ̃́que. 33 — 34 Yʉ́capũravʉ majivʉ, ji jã́iye báque boje. Que baru coyʉyʉbu mʉjare. Ñai ʉ̃mʉ, mʉjare ji coyʉvacamʉ, Jʉ̃menijicʉi mácʉbe ʉ̃, arejame Juan Bautista.
Jesús ʉ̃i mamarʉmʉ bueimara
35 Cõmiáijãravʉi Juan Bautista cʉrejame nore cojedeca ñʉja pʉcarã ʉ̃i bueimaraque. 36 Que teni Jesús noi vaiyʉ́re jã́ri, arejame ñʉjare:
—Ʉ̃́re jã́jara mʉja. Ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ. Yópe sacerdoteva ne boaiyepe ovejajĩnare, jínajivʉ Jʉ̃menijicʉre, nopedeca ñai Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre boarĩ́ jarʉvarãjarama põevare boje, arejame ñʉjare Juan Bautista.
37 Ʉ̃i que aiyede jápiaivʉ, Jesúque nʉrejacarã ñʉja. 38 Jesús núcʉnʉri, copedini, ñʉjare jẽniari jã́rejame:
—¿Aru mʉja yéde voivʉrʉ̃? arejame Jesús.
—Mʉ, bueipõecʉ, ¿ã́ri cʉcʉrʉ̃ mʉ? arejacarã ñʉja Jesúre.
39 —Yʉ́que jã́radajarã mʉja, arejame ñʉjare Jesús.
Ñʉje nʉiyede ʉ̃́que, yóvaicʉvaiora nainú marejávʉ̃. Ʉ̃́que nʉri, ʉ̃i cʉrõi jã́ri, cʉrejacarã ʉ̃́que dijãravʉ joarõ.
40 Cũinácʉ ñʉja pʉcarã Juan Bautistare jápiaivʉ bácavʉcacʉ aru Jesúque nʉivʉ bácavʉcacʉ Andrés ãmicʉcʉ barejáme, Simón Pedroi yócʉ. 41 Cũiná, Andrés vocʉnʉrejame ʉ̃i mamicʉ Simóre. Eayʉ bácʉ, arejameđa ʉ̃́re:
—Mesíare, Jʉ̃menijicʉi epeimʉre, põevare meađaipõecʉre, eavʉ ñʉja, arejameđa Andrés.
Mesías aino, Cristo aiyʉrõtamu. 42 No yóboi Andrés jíbʉcʉre nʉvarejameđa Jesús yebai. Jesús, Simóre jã́ri, yópe arĩ coyʉrejame:
—Simómu mʉ. Mipacʉ ãmicʉbi Juan. Ʉbenita Cefas ãmidoimʉ macʉyʉ́mu mʉ, arejame Jesús.
Cefas aino, Pedro ainotamu. Aru nóvacari cʉ̃rabo aiyʉrõtamu.
Jesús ʉ̃i “Dajarã” aino Felipede, Natanaene máre
43 Cõmiáijãravʉi Galilea ãmicʉrijoborõi nʉcʉyʉ barejáme Jesús. Nʉñʉ, Felipede copʉrejame ʉ̃:
—Yʉ́que dajacʉ mʉ, arejame Felipede Jesús.
44 Betsaida ãmicʉriĩmarocacʉ barejáme Felipe. Andrés aru Pedro ne ĩmarocacʉ barejáme. 45 Dinʉmʉre Natanaene vocʉnʉrejameđa Felipe. Ʉ̃́re eayʉ, coyʉrejameđa:
—Ñaine, Moisés bácʉ aru ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivarĩ coyʉvaimʉre eavʉ ñʉja. Moisés bácʉ ʉ̃i toivaiye báquede Jʉ̃menijicʉi đaicõjeiyede toivarejaquemavʉ ʉ̃́ra. Ʉ̃́tame Jesús Nazarecacʉ, Joséi mácʉ, arejameđa Natanaene Felipe.
46 Natanaecapũravʉ arejameđa:
—No ĩmaro Nazarede põeva meara, apevʉre cađateivʉ, cʉbema na, arejameđa Natanael.
—Dinʉmʉ jã́cʉdajacʉ mʉ mi baju, arejameđa ʉ̃́re Felipe.
Jã́radarejaima ina pʉcarã. 47 Náre edaivʉre jã́ri Jesús, yópe arejame Natanaena:
—Majecʉ, israevacacʉ baju, edaibi ʉ̃. Borocʉbecʉ bajube ʉ̃, arejame Jesús, Natanaene jã́ñʉ.
48 —¿Aipe teni yʉre majitecʉrʉ̃ mʉ? arejame Jesúre Natanael.
—Mʉre Felipe ʉ̃i cutubede cãreja jã́vʉ yʉ. Higueracʉ cãchinoi dobatevʉ mʉ, arejame Natanaene Jesús.
49 —Mʉ, bueipõecʉ, Jʉ̃menijicʉi mácʉbu mʉ. Ñʉja Israecavʉ ñʉje jabocʉbu mʉ, arejame Jesúre Natanael.
50 Quénora Jesúcapũravʉ arejame ʉ̃́re:
—¿“Jocʉcʉ cãchinoi mʉre jã́vʉ” ji aiyede, “Jʉ̃menijicʉi mácʉbu mʉ”, ayʉrʉ̃ yʉre? Pʉeno ji apejĩe parʉé ji đaquiyede jã́cʉyʉmu mʉ. 51 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõ vorĩ nʉinore jã́rajaramu mʉja. Nore Jʉ̃menijicʉi ángeleva, jõđaivʉre aru mʉivʉre jã́rajaramu mʉja. Aru ne coricai cʉcʉyʉmu yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, arejame ñʉjare Jesús.