Hechos
Espíritu Santo ʉ̃i daquino
(Mt 3.11; Mr 1.8; Lc 3.16, 24.49; Jn 1.33)
1 1:1-2 Mʉ, Teófilo, ji mamarʉmʉ toivaiye báquede toivacacʉ yʉ, mi majiquiyepe ayʉ caiye iye Jesús ʉ̃i đaiye báquede aru caiye iye ʉ̃i bueiye báquede máre. Majicacacʉ yʉ mʉre caiyede Jesús ʉ̃i memeni bʉijãravʉre, aru pʉ ʉ̃i cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi mʉijãravʉita máre, jípacʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i jacopaiyovaiyede ʉ̃́re cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõi. Aru ʉ̃i mʉri nʉquiye jipocai, Jesús đaicõjenejameđa ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara ʉ̃i beoimara mácavʉre, Espíritu Santoi parʉéque. 2 — 3 Aru caiye cuarenta paijãravʉa Jesús ʉ̃i yainíburu yóboi, ina ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara jã́varejaimađa ʉ̃́re cainʉmʉa. Que baru jãve majidejaimađa na Jesús apʉcʉre cojedeca, nacajañʉ mácʉre yainore jarʉvarĩ. Ʉ̃́re jã́rejaimađa. Aru coyʉrejameđa náre Jʉ̃menijicʉi jabotequiyede ʉ̃i põevare.
4 Jesús cʉcʉ bácʉ náque cãreja, yópe arĩ, cõjenejameđa náre:
—Nʉmejara mʉja Jerusalẽ́ne jocarĩ cãreja. Quéda corejarã ñaine, jipacʉi daroquimʉre mʉjare. 5 Juan Bautista bácʉ jã́đovame mʉjare Jʉ̃menijicʉre ocoque. Ʉbenita yʉ jã́đovacʉyʉbu mʉjare Jʉ̃menijicʉre pʉeno mearo baju obebejãravʉa yóboi. Darocʉyʉbu mʉjare ñai Espíritu Santore, arejameđa náre Jesús.
Jesús ʉ̃i mʉino ʉ̃mʉi, cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi
(Mt 28.19; Mr 16.15, 19; Lc 24.47-48, 50-51)
6 No yóboi, Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara cójijidejaimađa ʉ̃́que cʉ̃racũ Olivocũ ãmicʉricũ pʉenoi. Aru jẽniari jã́rejaimađa ʉ̃́re:
—Mʉ, ñʉje jabocʉ, ¿caride jaboteicõjequidica mʉ cojedeca majacavʉ, Israecavʉre? arejaimađa na.
7 Jesús arejameđa náre:
—Jipacʉ, ʉ̃i caivʉre jaboteiye boje, majibi aipijãravʉa vaiquíye jaʉrõre. Ʉbenita ʉ̃ majicõjememi mʉjare iyede. 8 Jʉ̃menijicʉ darocʉyʉbe ñai Espíritu Santore, ʉ̃i đaicõjequiyepe ayʉ mʉjare. Que baru mʉja coyʉrãjaramu ji yávaiye méne. Coyʉrãjaramu mʉje jã́iyede ji đaiye báquede aru mʉje jápiaiyede ji coyʉiye báquede máre. Coyʉrãjaramu caivʉ ijãravʉcavʉre: Jerusalẽ́cavʉre, Judeacavʉre, Samariacavʉre, aru pʉ caino joborõcavʉre máre, arejameđa Jesús.
9 Que arĩ yávaiyeda, Jesúre jacopaiyovarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ náre jocarĩ, cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõita. Ʉ̃i mʉiyedeca ocopenibo darĩ, ʉ̃́re taorejavʉ̃ya. Quénora jã́menejaimađa ʉ̃́re. 10 Ne jã́riduiyedeca cavarõre Jesús mʉri bíjayʉre, cũiná, pʉcarã ʉ̃mʉva doivʉ boricajea cuitótecajeare núrejaimađa ne yebai. 11 Ina pʉcarã ángeleva jẽniari jã́rejaimađa náre:
—Mʉja, Galileacavʉ, ¿aipe teni yui núri jã́ivʉrʉ̃ mʉja cavarõre? Ñai Jesús mʉñʉ mácʉ mʉjare jocarĩ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi copaidacʉyʉbe cojedeca ijãravʉi cavarõ mearore jocarĩ yópe ʉ̃i mʉiyepedeca, arejaimađa.
Matíare ne beoino Judas bácʉ ʉ̃i yaiye boje
(Mt 3.16, 10.2-4, 27.3-8; Mr 1.9, 3.16, 19, 16.19; Lc 3.21, 6.14-16, 24.51)
12 No yóboi, Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara copainʉrejaimađa cʉ̃racũ Olivocũ ãmicʉricũre jocarĩ Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. Cũinákilometro vaivárejaimađa na. Yópe judíova ne jabʉóvaijãravʉi nʉicõjeiyepe vaivárejaimađa na. 13 Ne eaiyede diĩmaroi, ecorĩ, nʉri cũináđami cʉ̃rami, ʉ̃mʉcatucubʉita, ne cʉritucubʉi, ecorejaimađa na: Pedro, aru Juan, Santiago, Andrés, Felipe, Tomás, Bartolomé, Mateo; apecʉ Santiago, Alfeoi mácʉ; Simón ãmicʉcʉ Celote, aru Judas, apecʉ Santiago jicʉ máre. 14 Obedijãravʉa Jʉ̃menijicʉque jẽniari, cójijivʉ barejáimađa na nore. Jesúi yóva, María, Jesúi paco, aru apevʉ nomiva máre, caivʉ ina cũinátʉrʉ ne ũme Jʉ̃menijicʉque jẽniarejaimađa na.
15 Obebejãravʉa yóboi, Jesúre jʉ aipõeva cójijidejaimađa. Ciento veinte paivʉ baju barejáimađa na. Aru Pedro nacajari arejameđa náre:
16 —Mʉja, jívʉ, jave vaivʉ́ yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepe David bácʉre Espíritu Santoi parʉéque. Judas bácʉ jẽni jiame Jesúre ʉ̃i mauvare. 17 Ʉ̃ mácʉ, majacacʉ bácʉ, yóvayʉ bateáme majare. Que baru ʉ̃ mácʉ máre Jesús ʉ̃i beoimʉ mácʉ bateáme, ʉ̃i memequiyepe ayʉ majaque, arejameđa náre Pedro.
18 Jesúre ʉ̃i jẽni jíquiye jipocai, Judas bácʉ jacopʉrejameđa tãutʉrare, ʉ̃i Jesúre jẽni jíye boje, ʉ̃i ãmeina teiye boje. Iye tãutʉraque apevʉ bojeđarejaimađa cũináro joborõre. No joborõre ʉ̃i baju boarĩ́ jarʉvaiyʉcʉ, ʉ̃mʉi tʉrĩ darĩ ʉ̃i baju bíjarejameđa Judas bácʉ. Aru ʉ̃i cʉrabo etarejavʉ̃ya joborõita. 19 Caivʉ Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉ jápiarejaimađa ʉ̃ mácʉi borore. Que baru ne yávaicamuaque ãmidorejaimađa no joborõre Acéldama ãmicʉrõ, Jivecʉrõ aiyʉrõ. 20 Pedro are nʉrejameđa ina Jesúre jʉ aipõevare yópe:
—Jave toivarejaquemavʉ iye toivaiye báque Salmos ãmicʉrõi yópe Judas bácʉi borore:
Ʉ̃i cʉrõ mácarõ põecʉbeno majaróri. Ñame cʉbejarãri nore, arĩ toivarejaquemavʉ.
’Aru yópe toivarejaquemavʉ apeno Salmoi:
Apecʉ đajacʉrĩ ʉ̃i memeino mácarõre, arĩ toivarejaquemavʉ.
21 1:21-22 ’Que baru apecʉ yóvajacʉrĩ ñʉjare, ʉ̃ máre coyʉcʉyʉ põevare ñʉjape: “Majivʉ yʉ Jesús apʉcʉre. Ʉ̃́re jã́cacʉ yʉ, nacajañʉre yainore jarʉvarĩ”, arĩ coyʉcʉyʉme ʉ̃. Ʉ̃ majacʉ́rĩ cũinácʉ nácacʉ ina ñʉjaque cʉrivʉ bácavʉ jãravʉa coapa Jesús ʉ̃i cuiyede ñʉjaque, Juan Bautista bácʉ ʉ̃i jã́đovari bʉiyede põevare Jʉ̃menijicʉre ocoque, aru pʉ Jesús ʉ̃i mʉijãravʉita cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi, arĩ coyʉrejameđa náre Pedro. 22 —
23 Ʉ̃i coyʉrĩburu yóboi, ina põeva jã́đovarejaimađa pʉcarã ʉ̃mʉvare, nácavʉre, cũinácʉ ʉ̃i ãmiá José, ne ãmidoimʉ Barsabás aru apenʉmʉa ne ãmidoimʉ Justo, aru apecʉ máre, ʉ̃i ãmiá Matías. 24 1-24-25 Yópe arĩ, jẽniarejaimađa ina Jesúre jʉ aipõeva Jʉ̃menijicʉque:
—Mʉ, ñʉje jabocʉ, me majivʉ mʉ caivʉ põeva ne dápiaiyede. Que baru jẽniaivʉbu mʉre. Majide đajacʉ ñʉjare ñamene ina pʉcarã ʉ̃mʉvare mi beoimʉre, ʉ̃i memecaquiyepe cũinátʉrʉ ñʉjaque mi yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaraque. Judas bácʉ dajocame mi yávaiye méne coyʉinore, ʉ̃i nʉiyede toabo cũiméboi, ʉ̃i ãmeina teiye báque boje. Que baru apecʉ mi yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉ jaʉbi, arĩ jẽniarejaimađa na. 25 —
26 Ne jẽniariburu yóboi, dʉvarejaimađa cʉ̃rayabeare, ina pʉcarã ʉ̃mʉva ne ãmiáque. Aru tʉrejavʉ̃ya diyabe Matías ʉ̃i ãmiáque. Que baru ʉ̃ máre, apevʉ once paivʉque, Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉ tedejameđa Matías.