Hechos
Ananías jímarepacomaque ne borocʉrõ
5 Apevʉ cʉrejaimađa, ʉ̃i ãmiá Ananías, aru jímarepaco máre, õi ãmiá Safira. Ñai bojeđarĩ jídejameđa ʉ̃i joborõre. 2 Ne bojeđainore ĩni, apede ne bojeđainoquede yaveni epedejameđa nénova. Que teni apede ne bojeđainoquede jídejameđa Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare.
—Ʉ̃́jʉ, yo caino ñʉje joborõ mácarõ bojetamu, ʉbenina arejameđa Ananías Pedrojãre.
Jipocamia jímarepaco majidejacođa caiye iye ʉ̃i đaquiyede. 3 Ʉ̃i jíniburu yóboi, Pedro arejameđa ʉ̃́re:
—Mʉ, Ananías, ¿aipe teni abujuvai jabocʉ dápiaicõjeni mʉre yópe mi đainore, mi jʉjovarĩduquiyepe ayʉ ñai Espíritu Santore mi yaveni epeiyede apede yo bojeđainoquede? 4 Mi joborõre bojeđarĩ jíquiye jipocai, míno cʉ́tevʉ dijoborõ. Aru bojeđarĩburu yóboi, iye tãutʉra máre míye batevʉ́. Que baru, ¿aipe teni dápiacʉrʉ̃ mʉ mi ũmei iye ãmeina teiyede? Borocʉbevʉ mʉ põevare quévʉra. Quénora borocʉvʉ mʉ Jʉ̃menijicʉre, arejameđa Pedro ʉ̃́re.
5 Cũiná Ananías jápiayʉ bácʉ iye Pedro ʉ̃i coyʉiyede, yainí tʉrejameđa joborõi. Aru caivʉ ina jápiaivʉ ʉ̃i borore jidʉrejaimađa pare. 6 Dinʉmʉ apevʉ bojʉvʉ earĩ, yaiyʉ́ bácʉi baju bácarõre cũmari, nʉvari, jarʉvarejaimađa ʉ̃ mácʉre cʉ̃racobei.
7 Yóbecʉriora yóboi, Ananías bácʉi márepaco nʉrejacođa Pedrojã yebai. Ʉbenita majibedejacođa cãreja jímarepacʉ bácʉre jave yaiyʉ́re. 8 Pedro jẽniari jã́rejameđa ṍre:
—Coyʉjaco yʉre. ¿Iyeba caiye tãutʉra mʉje bojeđaino joborõ mácarõ boje? arejameđa Pedro.
Õ jʉ arejacođa ʉ̃́re:
—Jʉ̃́jʉ, quénora bojecʉvʉ, ʉbenina arejacođa õ.
9 Õi que aiyede, Pedro arejameđa ṍre:
—¿Aipe teni borocʉrĩdurãrʉ mʉja Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santore? Jã́jaco daivʉre ina mimarepacʉ bácʉre jarʉvaivʉ bácavʉ, cʉrivʉre jedevacobei caride. Mʉre máre nʉvari, jarʉvarãjivʉbu, arejameđa Pedro.
10 Aru cũiná õ máre yainí tʉrejacođa joborõi Pedro ʉ̃i cʉboba yebai. Ina bojʉvʉ ecorĩ, yaiyó bácore jã́ri, õ mácore máre nʉvari, jarʉvarejaimađa jímarepacʉ bácʉ yebai. 11 Que teni caivʉ ina Jesúre jʉ aipõeva aru apevʉ máre, ne jápiaiyede Ananías bácʉ aru Safira báco ne borore, pare jidʉrejaimađa na.
Ʉre põeva ne đarĩ majibeno aru ne jã́meno máre
12 Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara đare nʉivʉ barejáimađa ʉre põeva ne jã́mene, ne đarĩ majibede máre. Aru caivʉ ina Jesúre jʉ aipõeva cójijide nʉivʉ barejáimađa Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami jívʉi, Salomón mácʉi cuino ãmicʉrõi. 13 Caivʉ ina Jesúre jʉ abevʉ cójijibedejaimađa ina jʉ aipõevaque, ne jidʉé boje. Ʉbenita caivʉ ina jʉ abevʉ me jã́ivʉ aru me yávaivʉ barejáimađa ina Jesúre jʉ aivʉre, náre ne pueđaiye boje. 14 Apevʉ obedivʉ põeva, ʉ̃mʉva aru nomiva máre, jʉ arĩ Jesús ʉ̃i yávaiye méne, cójijide nʉivʉ barejáimađa Jesúre jʉ aipõevaque. 15 Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara, ne đaiye boje põeva ne đarĩ majibede, obedivʉ põeva nʉvare nʉivʉ barejáimađa ijimarare ne parainoai, jũarajivʉ náre tãibʉai, Pedro nore vaiyʉ́, ʉ̃i decocʉque ʉ̃i taoquiyepe aivʉ apevʉ ijimaracavʉre, ne meatenajiyepe aivʉ. 16 Aru apeno ĩmajinoacavʉ obedivʉ eare nʉivʉ barejáimađa Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. Na máre ijimarare, aru abujuva ne ĩmamarare máre, nʉvare nʉivʉ barejáimađa. Aru caivʉ ne nʉvaimara mácavʉ meađaimara marejáimađa na.
Jabova ne ñájine đaino Pedrojãre
(Mt 27.25; Jn 11.25, 14.6; Ro 6.4)
17 Dinʉmʉ ñai sacerdotevare jaboteipõecʉ aru ʉ̃́re cađateipõeva, caivʉ ina saduceo ãmicʉriyajubocavʉ, pare jorojĩnejaimađa Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare. Que baru ina saduceovacavʉ maucʉvarĩ bʉ́rejaimađa náre. 18 Náre jẽicõjeni, bʉorejaimađa ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami. 19 Ʉbenita diñamimiareca cũinácʉ Jʉ̃menijicʉi daroimʉ, ángele earĩ ne yebai, voacarĩ náre diñami jedevacobede, jipocatedejameđa náre nore jocarĩ. Que teni arejameđa náre:
20 —Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami nʉjara mʉja. Aru coyʉjarã põevare nore caiye iye yávaiye méne jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, arejameđa ñai ángele náre.
21 Ʉ̃́re jʉ arĩ, miađáe tʉiyede Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami ecorĩ, bueni bʉ́rejaimađa.
Dinʉmʉmia ñai sacerdotevare jaboteipõecʉ ʉ̃́re cađateipõevaque órejaicõjenejaimađa caivʉ judíova bʉcʉvare, ne cójijinajiyepe aivʉ caivʉre. Que teniburu, apevʉ ne coreipõevacavʉre davaicõjenidurejaimađa Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare ãmeina teivʉre jẽni jacoiñamine jocarĩ ne cójijinoita. 22 Ʉbenita ina coreipõeva ne eaiyede ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami, nore eabedejaimađa ina Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare. Que teni cójijinoi copainʉri, yópe arĩ, coyʉrejaimađa ina cójijinocavʉre:
23 —Ñʉje eaiyede ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami, jedevacobe me bieicobede eavʉ ñʉja. Aru churarava núrivʉ jedevacobe yebai coreivʉre máre eavʉ ñʉja. Ʉbenita jedevacobede ne voaiyede, eabetevʉ ina bʉoimara mácavʉre, arejaimađa ina coreipõeva.
24 Ne coyʉiyede jápiaivʉ bácavʉ Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine coreipõevai jabocʉ aru sacerdotevare jaboteipõeva máre pare cãrijini, “¿Aipe tedica na cari?” arĩ dápiarejaimađa. 25 Dinʉmʉmia cũinácʉ ʉ̃mʉ ecorĩ ne cójijitucubʉi arejameđa:
—Jápiajarã yʉre. Ina mʉje ẽnoare bʉoimara mácavʉ caride Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami jívʉi núri bueivʉbu põevare noi, arejameđa.
26 Aru coreóvarĩ ã́ri cʉrivʉre, ñai jabocʉ nʉrejameđa Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami ina coreipõevaque, ne nʉvarajiyepe ayʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare cójijinoi. Ʉbenita náre ãmeno đabevʉva nʉvarejaimađa, põevare ne jidʉé boje. “Ñʉje ãmeno đaru náre, põeva cʉ̃raboaque dʉvarĩ boarã́jarama ñʉjare”, arĩ dápiarejaimađa na. 27 Ne eaiyede ne cójijitucubʉi, núicõjenejaimađa ne bʉoimarare ina cójijinocavʉ ne coricai. Sacerdotevare jaboteipõecʉ, yópe arĩ, jararejameđa náre:
28 —Ñʉjavacari parʉrõreca bueicõjemeniduvʉ mʉjare ãñʉ ʉ̃mʉ ʉ̃i borore. ¡Ʉbenita mʉja jʉ abevʉ ñʉjare! Bueivʉbu mʉja mʉje bueiyede obedivʉre, caino Jerusalẽ́cavʉre. Náre coyʉiyʉvʉ mʉja, “Sacerdoteva boarĩ́ jarʉvaicõjema Jesúre”, aivʉbu mʉja, põeva ne ãmeina jã́rajiyepe aivʉ ñʉjare, arejameđa sacerdotevare jaboteipõecʉ.
29 Pedrocapũravʉ apevʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaraque arejaimađa ʉ̃́re:
—Jʉ aiye jaʉvʉ ñʉjare Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i đaicõjeiyede põeva ne đaicõjeiye pʉeno. 30 Mʉjavacari Jesúre pẽvari boarĩ́ jarʉvaicõjeavʉ jocʉcʉjaravena. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉcapũravʉ, majeñecuva mácavʉ ne jabocʉ, nacovaquemavʉ ʉ̃́re yainore jarʉvarĩ. 31 Aru nacovariburu yóboi, Jʉ̃menijicʉ epequemavʉ ʉ̃́re ʉ̃i meapũravʉi. Ñai meapũravʉi cʉcʉ parʉéde cʉvabi. Que baru Jesúrecabe maje jabocʉ aru majare meađaipõecʉ máre, Israecavʉ chĩori ne ãmeina teiyede, oatʉvarĩ bʉojarãjiyepe ayʉ ne đaiyede, aru Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i ãrʉmetequiyepe ayʉ ne ãmeina teiyede. 32 Ñʉje jã́iye báque boje Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i đaiye báquede Jesúre, coyʉivʉbu mʉjare iyede. Ñai Espíritu Santo máre coyʉyʉbe Jʉ̃menijicʉi đaiye báquede. Aru Jʉ̃menijicʉ daroyʉbe ñai Espíritu Santore caivʉ ina jʉ aivʉre ʉ̃́re, arejaimađa Pedrojã.
33 Ne coyʉiyede jápiaivʉ ina cójijinocavʉ, pare jararejaimađa Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare. Ne náre pare jaraiye boje, “Boarĩ́ jarʉvaicõjenajarevʉ náre”, arejaimađa ina cójijinocavʉ ne bajumia. 34 Ʉbenita cũinácʉ cójijinocacʉ, fariseovacacʉ, ʉ̃i ãmiá Gamaliel, nacajari, coreipõevare nʉvaicõjenejameđa Pedrojãre cójijitucubʉre jocarĩ. Caivʉ põeva me pueđarejaimađa ʉ̃́re, Gamaliede. 35 Pedrojã ne etarĩburu yóboi, Gamaliel yópe arĩ, coyʉrejameđa apevʉ cójijinocavʉre:
—Mʉja, jívʉ, Israecavʉ, me dápiajarã mʉje đaiyʉede ina ʉ̃mʉvare. 36 Ãrʉjara mʉja ãñʉ Teudas bácʉ ʉ̃i đaino mácarõre obediʉjʉa jipocai. “Parʉcʉbu yʉ. Me jabotequijivʉ mʉjare”, arejameđa ʉ̃ mácʉ põevare. Aru cuatrocientos paivʉ ʉ̃mʉva baju nʉrejaimađa ʉ̃́que. Ʉbenita ne boarĩ́ jarʉvaiyede ʉ̃ mácʉre, ʉ̃́que nʉivʉ bácavʉ coateni nʉrejaimađa na. Que teni ʉ̃ mácʉi đaiye báque bíjarejavʉ̃ya. 37 No yóboi, nopedecabu apecʉ ʉ̃i đaino mácarõ, ãñʉ Galileacacʉ bácʉ, ʉ̃i ãmiá Judas. Jabocʉi toivaicõjeinʉmʉ põevare ne ãmiáre, corevaiyʉcʉ náre, obedivʉ põeva nʉrejaimađa ʉ̃́que máre. Aru ʉ̃́re máre ne boarĩ́ jarʉvaiyede, ʉ̃́que nʉivʉ bácavʉ coateni nʉrejaimađa na. 38 Nopedecabu caride ina ʉ̃mʉvaque. Coyʉyʉbu mʉjare: Ðabejarã ãmeno náre. Cãrijovamejara náre. Põeva ne đaicõjenu iye ne đaiyʉe aru ne bueiye máre, bíjaquiyebu die. 39 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i đaicõjenu iye ne đaiyʉe aru ne bueiye máre, bíjabequiyebu die. Mʉja maucʉvarivʉ baru náre, maucʉvajebu Jʉ̃menijicʉre máre, arejameđa Gamaliel.
Aru ina cójijinocavʉ jʉ arejaimađa ʉ̃i coyʉiyede. 40 Que arĩ, ina coreipõevare davaicõjenejaimađa Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare cójijitucubʉi cojedeca. Ne eaiyede, ina coreipõevare jara popeicõjenejaimađa náre, Pedrojãre. Aru jara popeniburu yóboi, ina jabova yávaicõjemenidurejaimađa Pedrojãre cojedeca Jesúi borore. Que teniburu yóboi, jaetovarejaimađa náre. 41 Aru Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaracapũravʉ torojʉrivʉ baju etarejaimađa cójijinore jocarĩ. Torojʉrejaimađa ne cʉyoje teni ñájiye boje, ne jʉ aiye boje Jesúre. 42 Aru caijãravʉa Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami aru ne cʉ̃ramiai máre buede nʉivʉ barejáimađa, aru coyʉre nʉivʉ barejáimađa na iye yávaiye méne Jesúrã, Jʉ̃menijicʉi epeimʉ mácʉrã.