1 Corintios
Pablo ʉ̃i coyʉino Cristoi nacajaino mácarõra yainore jarʉvarĩ
(Mt 12.40, 28.16-17; Mr 16.14; Lc 24.34, 36; Jn 20.19; Hch 2.24-32, 8.3, 9.3-6)
15 Mʉja, jívʉ, caride mʉjare ãrʉre đaiyʉvʉ yʉ iye Jesús ʉ̃i yávaiye méne ʉ̃i meađaiyena põevare, ji coyʉiye báquede mʉjare. Iye coyʉiyede jʉ ávʉ̃ mʉja. Aru caride máre jʉ are nʉñavʉ mʉja. 2 Mʉja jãve jʉ are nʉivʉ baru Jesús ʉ̃i yávaiye méne, meađaimara marajáramu mʉja. Ʉbenita mʉja jãve jʉ abevʉ baru, meađaimara ãmenajaramu mʉja.
3 Mamarʉmʉre Jesucristovacari coreóvare đarejame yʉre iye yávaiye parʉéde caiye ape yávaiye pʉeno. Aru quédeca nópe ʉ̃i coreóvare đaiye báquepedeca, yʉ́capũravʉ coreóvare đacacʉ mʉjare. Iyebu ʉ̃i yávaiye me. Cristo yaicárejameđa maje ãmeina teiye boje, yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepedeca ʉ̃i yávaiyede. 4 Apevʉ jarʉvarejaimađa ʉ̃i baju bácarõre põe jarʉvaino cʉ̃racobe jívʉi. Aru yóbecʉrijãravʉa yóboi Jʉ̃menijicʉ nacovarejaquemavʉ ʉ̃́re yainore jarʉvarĩ, apʉcʉyʉre bedióva, yópe ʉ̃i toivaicõjeiye báquepedeca ʉ̃i yávaiyede máre. 5 Jʉ̃menijicʉ ʉ̃́re nacovariburu yóboi, majecʉ Pedro jã́rejameđa Jesúre. Aru no yóboi, ina caipʉcapʉrʉape paivʉ apevʉ ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara máre jã́rejaimađa ʉ̃́re. 6 No yóboi, apevʉ quinientos paivʉ baju majacavʉ ʉ̃́re jʉ aipõeva jã́rejaimađa ʉ̃́re cũinátʉrʉ. Apevʉ nácavʉ jave yaivʉ bácavʉreca, ʉbenita obedivʉ nácavʉ apʉrivʉbu caride. 7 No yóboi, Santiago aru ʉ̃i yóboi caivʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara máre jã́rejaimađa ʉ̃́re.
8 Aru bʉojainʉmʉre caivʉ apevʉ ne yóboi, ʉ̃́re jã́mejʉrocʉ, ʉ̃́re jã́rejacacʉ yʉ. Que baru majivʉ ñʉja Cristore Jʉ̃menijicʉi nacovaimʉ mácʉre yainore jarʉvarĩ. Ʉ̃́re jã́mejʉrocʉbu yʉ ʉ̃i oatʉvaiye boje yʉre. Ʉ̃́re jʉ aipõevare boarĩ́ jarʉvaiyʉcʉ bácʉ caivʉ pʉeno oatʉvarejame, pʉ ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉva corebecʉva, yópe jʉeđocʉ ʉ̃i põeteiyepe põeva ne corenajiye jipocamia. 9 Yʉrecabu caivʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara ne cãchinocacʉpe páyʉ baju. Ji cujurĩ, boarĩ́, ñájine đaiye báque boje Jesúre jʉ aipõevare, Jesús beobejebu yʉre, ji coyʉquiyepe ayʉ ʉ̃i yávaiye méne. 10 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi mearo đacaiye boje yʉre, caride apecʉpe páyʉbu yʉ. Ñai põevare boarĩ́ jarʉvaiyʉcʉ bácʉpe páyʉ ãmevʉ yʉ caride. Jʉ̃menijicʉi me boje, epedejaquemavʉ yʉre, ji memecaquiyepe ayʉ ʉ̃́re. Aru ʉ̃i nópe epeiye báque ãmepeda ãmevʉ. Quénora memeivʉ yʉ pʉeno ʉrarõ baju caivʉ apevʉ ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara pʉeno. Ʉbenita yʉ́vacari ji baju parʉéque mememevʉ. Quénora Jʉ̃menijicʉvacari cađateni, parʉre đaibi yʉre, ʉ̃i me boje bojecʉbeda, ji memecaquiyepe ayʉ ʉ̃́re. 11 Caivʉ ñʉja Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara cũinátʉrʉra ñʉje yávaiyede coyʉicarã ñʉja. Que baru ye baju ãmevʉ yʉ coyʉyʉ bácʉ baru o apevʉ coyʉivʉ bácavʉ baru Jesús ʉ̃i yávaiye méne mʉjare. Cũinátʉrʉ coyʉvaivʉbu Jesúi nacajaiye báquede ne boarĩ́ jarʉvarĩburu yóboi ʉ̃́re. Aru mʉjavacari jʉ ađavʉ̃ diede.
Jesúre jʉ aipõeva ne nacajarajiye yainore jarʉvarĩ
12 Caivʉ maja Jesúre jʉ aipõeva coyʉvaivʉbu Jʉ̃menijicʉi nacovaiye báquede Jesucristore yainore jarʉvarĩ, apʉcʉyʉre cojedeca. Que baru apevʉ mʉjacavʉ yópe arĩ, “Yaivʉ bácavʉre ye nacovamecʉyʉme Jʉ̃menijicʉ yainore jarʉvarĩ, ne apʉrãjiyepe ayʉ bedióva cojedeca”, ʉbenina arĩduyama na. Nópe ne arĩduiye jãve ãmevʉ. Ãrʉmevʉpe coyʉyama ina, nópe aivʉ. 13 Jʉ̃menijicʉi nacovamenu yaivʉ bácavʉre yainore jarʉvarĩ, ne apʉrãjiyepe ayʉ cojedeca, Cristo yaiyʉ́ bácʉ ʉ̃i nacovaimʉ mácʉ ãmejebu yainore jarʉvarĩ. 14 Aru Jʉ̃menijicʉi nacovamenu Cristo yaiyʉ́ bácʉre yainore jarʉvarĩ, ʉ̃i apʉquiyepe ayʉ cojedeca, iye ñʉje coyʉiye ʉ̃́ra bojecʉbejebu. Aru mʉje jʉ aiye máre ʉ̃́re bojecʉbejebu. 15 Pʉeno ãmeno baju bájebu ñʉje coyʉiye yópe arĩ: “Nacovarejaquemavʉ Cristore yainore jarʉvarĩ, ʉ̃i apʉquiyepe ayʉ cojedeca”, ñʉja borocʉjebu Jʉ̃menijicʉrã. Jãve maru yaivʉ bácavʉ nacajamevʉre yainore jarʉvarĩ, Cristo máre, yaiyʉ́ bácʉ, nacajari bʉojabedejayʉme. Que baru, “Cristore nacovarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ”, ñʉje arĩ coyʉiyede, borocʉjebu ñʉja.
16 Jʉ̃menijicʉi nacovamenu yaivʉ bácavʉre yainore jarʉvarĩ, ne apʉrãjiyepe ayʉ cojedeca, Cristo yaiyʉ́ bácʉ máre ʉ̃i nacovaimʉ mácʉ ãmejebu yainore jarʉvarĩ. 17 Aru Jʉ̃menijicʉi nacovamenu Cristo yaiyʉ́ bácʉre yainore jarʉvarĩ, ʉ̃i apʉquiyepe ayʉ cojedeca, mʉje jʉ aiye bájebu ãmepeda. Aru bojecʉbejebu mʉjare. Que baru Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetebejebu cãreja mʉje ãmeina teiyede. Que baru bíjare nʉjebu mʉja coatejʉrorivʉ Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ. 18 Aru ina Jesúre jʉ aipõeva yaivʉ bácavʉ máre, coatejʉrorivʉ bácavʉ Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ bíjajebu javede. 19 Maja “Yaivʉ bácavʉre ye nacovamecʉbe Jʉ̃menijicʉ yainore jarʉvarĩ Cristoi yaicáiye boje majare boje” ãri dápiaivʉ baru, aru maja coreivʉ baru Jʉ̃menijicʉ jãve mearo đacacʉyʉre majare, maje cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe, maje cʉede ijãravʉi quédata, cõmaje ãrojajebu maja caivʉ apevʉ põeva pʉeno.
20 Ʉbenita jãve baju Jʉ̃menijicʉ nacovarejaquemavʉ Cristore yainore jarʉvarĩ, ʉ̃i apʉquiyepe ayʉ cojedeca. Ʉ̃́recabe mamarʉmʉcacʉ caivʉ apevʉ yaivʉ bácavʉ jipocai apʉcʉyʉ cojedeca, yaibécʉyʉ bedióva cojedeca. Aru ʉ̃i nacajaiye báque boje, jãve majidivʉbu maja ʉ̃́re jʉ aipõevare máre Jʉ̃menijicʉi nacovaimara márajivʉre yainore jarʉvarĩ ʉ̃i yóboi. 21 Cũinácʉ ʉ̃mʉ ʉ̃i đaiye báque boje, caivʉ põeva yaiváivʉbu. Quédeca apecʉ ʉ̃mʉ cũinácʉ ʉ̃i đaiye báque boje, põeva majidivʉbu nacajarajivʉ yainore jarʉvarĩ, apʉrãjivʉ cojedeca.
22 Javede cũinácʉ ʉ̃mʉ mácʉ, ñai mamarʉmʉcacʉ bácʉ, ʉ̃i ãmiá Adán, coateyʉ bácʉ ʉ̃i baju Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ yaidéjaquemavʉ, ʉ̃i ãmeina teiye boje. Que baru caivʉ põeva máre, ʉ̃ mácʉi pãramena, ʉ̃ mácʉpedeca yaiváivʉbu maje ãmeina teiye boje. Quédeca, cũinácʉ ʉ̃mʉ, ñai Jesucristo, yaiyʉ́ bácʉ, Jʉ̃menijicʉi nacovaimʉ mácʉ barejaquémavʉ yainore jarʉvarĩ, apʉcʉyʉ cojedeca. Que baru caivʉ ʉ̃́re jʉ aipõeva máre, ʉ̃́que cʉrivʉ cũinávʉpe, ʉ̃pedeca Jʉ̃menijicʉi nacovaimara marajáramu maja yainore jarʉvarĩ, apʉrãjivʉ cojedeca. 23 Majare nacovaijãravʉa cʉvʉ yópe Jʉ̃menijicʉi cõjeiyepe. Mamarʉmʉ cũinájãravʉre, Cristore nacovarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ yainore jarʉvarĩ, ʉ̃i apʉquiyepe ayʉ cojedeca. Aru apejãravʉre, Cristo ʉ̃i copaidaquijãravʉ baquinóre, caivʉ maja Cristo jinare nacovacʉyʉme Jʉ̃menijicʉ yainore jarʉvarĩ, maje apʉrãjiyepe ayʉ cojedeca.
24 Dinʉmʉ maquinóre ijãravʉ cũiquíyebu. Caivʉ ina cõjeivʉre, caivʉ ina parʉrivʉre, aru caivʉ ina pʉrʉcʉvarivʉre máre, ʉ̃i mauvare, vainí tʉcʉyʉme Cristo, náre jarʉvarĩ. Aru jípacʉ Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i mearore jímʉre, jaboteicõjecʉyʉme caivʉ ʉ̃i jaboteimarare. 25 Jaboteiye jaʉvʉ Cristore pʉ Jʉ̃menijicʉi epeiyeta caivʉ ʉ̃i mauvare ʉ̃i cʉboba cãchinoi. Que teni Jʉ̃menijicʉ jã́đovacʉyʉme ʉ̃i vainí tʉre đaiyede Cristore náre jarʉvarĩ. 26 Caivʉ põevare yaiye jaʉvʉ. Yópe põecʉ ʉ̃i maucʉ ʉ̃i vainí tʉiyepe ʉ̃́re jarʉvarĩ, nopedeca yaiyebu põeva ne maucʉpe paiye, náre vainí tʉrĩ. Ʉbenita bʉojainʉmʉre, Jʉ̃menijicʉi nacovaiye báque boje Cristore, yaiyʉ́ bácʉre, aru ʉ̃i nacovaquiye boje maja ʉ̃i põevare máre, ye yaibénamu maja bedióva cojedeca.
27 Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede Cristore vainí tʉrĩ jaboteicõjecʉyʉre caivʉre, caiyede máre. Ʉbenita majidivʉbu maja ʉ̃i nópe cõjeiyede Cristore, ye jaboteicõjemecʉyʉre jípacʉre. Que baru Jʉ̃menijicʉre jaboteicõjeipõecʉ cʉbebi. 28 Cristo caivʉre, caiyede máre ʉ̃i vainí tʉrĩ jabotequiyede, ʉ̃́vacari, Jʉ̃menijicʉi mácʉ “Mʉ, ji jʉ aimʉ, jabotejacʉ yʉre aru ji jaboteimarare máre”, acʉyʉme Jʉ̃menijicʉre. Que teni Jʉ̃menijicʉ, ñai Cristore vainí tʉrĩ jaboteicõjeñʉ macʉyʉ́ caivʉre, jabotecʉyʉme caivʉre, caiyede máre.
29 Apevʉ põeva Jʉ̃menijicʉque jã́đovaicõjeđama ne baju ocoque yaivʉ bácavʉre boje. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi nacovamenu yaivʉ bácavʉre yainore jarʉvarĩ, bojecʉbejebu apevʉ ne jã́đovaiye Jʉ̃menijicʉque na mácavʉre boje ocoque.
30 Aru ñʉja máre yaijʉrorivʉbu jãravʉa coapa, ñʉje ñájiye boje ñʉje coyʉrãnʉiyede Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Ñʉje ñájiye máre bojecʉbejebu. 31 Mʉja, jívʉ, iyede coyʉquijivʉ yʉ mʉjare, ji torojʉe boje maje cʉede maje jabocʉ Jesucristoque cũinávʉpe. Põeva boarĩ́ jarʉvaiyʉma yʉre jãravʉa coapa, ji coyʉiye boje Jesús ʉ̃i yávaiye méne. 32 Ji cʉede Éfeso ãmicʉriĩmaroi, pare ñájicacʉ yʉ, nócavʉ ne maucʉvae boje yʉre yópe ãimara jijecʉrivʉ ne maucʉvaepe. Die ye bojecʉbejebu yʉre, jãve maru yaivʉ bácavʉ nacajamevʉre yainore jarʉvarĩ. Majare đaiye jaʉjebu yópe ne aiyepe, “Javena yainájichʉvʉ maja. Que baru ãri ũcuri torojʉrãjarevʉ”, ađama.
33 Que baru mʉje bajumia apecʉre jʉjovaicõjemejara. Ãrʉjara apecʉ ʉ̃i yópe arĩ coyʉiyede: “Ãmena põevaque yóvayʉ baru, mearo đarĩ cõmajiyede ãrʉmetecʉyʉme”, aquemavʉ. 34 Ãrʉmevʉpe tebejarã mʉja. Dajocajarã mʉje ãmeina teiyede. Apevʉ mʉjacavʉ coreóvabevʉ cãreja aipe ãrojacʉre Jʉ̃menijicʉre. Coyʉyʉbu diede, mʉje cʉyoje tenajiyepe ayʉ mʉje đaiyede.
Pablo ʉ̃i coyʉino nacovarajimara ne baju mamabaju baquinóra
35 Apecʉ, yópe arĩ, jẽniari jã́quijichʉbi yʉre: “¿Aipe đarĩ nacajarajidi maja, yainájivʉ bácavʉ?” Aru, “¿Aipe ãrojaquidi maje baju baquinó?” arĩ jẽniari jã́quijichʉbi. 36 Põecʉ nópe jẽniari jã́ñʉ maru, ye majibecʉtame. Jẽvari coyʉiyeque buequijivʉ mʉjare. Maje oteiyede jioi, pĩaquíye jipocamia, oteiyabede pojeiye jaʉvʉ. Oteiyabe pojeniburu yóboi, pĩaquíyebu. 37 Trigo ãmicʉe oteiyabede o apeyabe oteiyabede máre maje oteiyede, iye pĩaquíye oteiyabepe paiye ãmevʉ. 38 Maje oteniburu yóboi, Jʉ̃menijicʉ pĩaré đaibi caiye oteiyede coapa yópe “Que baquiyébu” ʉ̃i arĩ dápiaiye báquepedeca, ʉ̃i cʉeđaiye báquede caiyede.
39 Cũinátʉrʉ ãmevʉ caivʉ ne bajuá. Põeva ne jiarʉa baju, aru ãimara ne jiarʉa baju, míjina ne jiarʉa baju, aru moa máre ne jiarʉa baju, caivʉ coapa ne jiarʉa apebajure cʉvama na. 40 Nopedeca cavarõcavʉ aru joborõcavʉ máre ne bajuá cũinátʉrʉ ãmevʉ. Cavarõcavʉ ne baju métamu, ne cʉede cavarõi. Aru joborõcavʉ ne baju métamu, ne cʉede joborõi. 41 Ñai aviá jãravʉcacʉ meacʉ bajube. Aru ñai aviá ñamicacʉ máre meacʉ bajube. Ʉbenita ñai ñamicacʉ jãravʉcacʉpe pẽomemi. Aru ina abiácova máre meara bajuvacari, ʉbenita aviávape paivʉ pẽomema. Aru ina abiácova coapa apede pẽođama na. Cũinátʉrʉ ãmevʉ cavarõcavʉ ne pẽoiyeque.
42 Yópe vaiyepe oteiyabede, nopedeca vaiquíyebu Jʉ̃menijicʉi nacovaquiyede yaivʉ bácavʉre yainore jarʉvarĩ. Maja yainájivʉ bácavʉ maje baju bácarõ, ne yuarĩ jarʉvaibaju bácarõ, pojequiyebu. Ʉbenita maje baju mamabaju baquinó, maje nacajariburu yóboi yainore jarʉvarĩ, ye pojebequiyebu. 43 Maja yainájivʉ bácavʉ maje baju bácarõ, ne yuarĩ jarʉvaibaju bácarõ, bojecʉbenotamu. Ʉbenita maje baju mamabaju baquinó, maje nacajariburu yóboi yainore jarʉvarĩ, bojecʉrõ maquiyébu. Maja yainájivʉ bácavʉ maje baju bácarõ, ne yuarĩ jarʉvaibaju bácarõ, parʉbenotamu. Ʉbenita maje mamabaju baquinó, maje nacajariburu yóboi yainore jarʉvarĩ, parʉrõ maquiyébu. 44 Maja yainájivʉ bácavʉ maje baju bácarõ, ne yuarĩ jarʉvaibaju bácarõ, mearo mateávʉ̃, maje cʉede ijãravʉi. Ʉbenita maje baju mamabaju baquinó mearo maquiyébu, maje cʉrãjiyede mamajãravʉ cũiméjãravʉi, maje nacajariburu yóboi yainore jarʉvarĩ. Maje ijãravʉquebaju cʉe boje, majidivʉbu maja mamajãravʉ cũiméjãravʉquebaju máre cʉquiyebu. Baju cʉbedu, apʉé máre cʉbevʉ.
45 Caride maja cʉvarivʉbu maje baju yópe Adán mácʉi baju bácarõpe, Jʉ̃menijicʉi jíye báquede ʉ̃ mácʉre. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede: “Mamarʉmʉcacʉ, ʉ̃i ãmiá Adán, Jʉ̃menijicʉi cʉeđaimʉ marejaquémavʉ, apʉcʉyʉ ʉ̃i bajuque”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. Ʉbenita Adán mácʉi yóbocacʉ, Cristo, maja mamajãravʉ cũiméjãravʉcavʉ maje mamarʉmʉcacʉ, apʉre đayʉbe majare maje ũmei. Que baru jícʉyʉme majare mamabaju, maje cʉrãjiyepe ayʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. 46 Aru maje apʉé máre quédecabu. Mamarʉmʉre mamajãravʉ cũiméjãravʉquebaju cʉvabevʉ. Quénora mamarʉmʉre ijãravʉquebaju cʉvarivʉbu. Aru no yóboi, maje nacajariburu yóboi yainore jarʉvarĩ, mamajãravʉ cũiméjãravʉquebaju cʉvarãjaramu.
47 Ñai Adán mácʉ, maje mamarʉmʉcacʉ bácʉ, Jʉ̃menijicʉi cʉeđaimʉ mácʉ barejaquémavʉ joboque. Que baru joborõcacʉ barejaquémavʉ ʉ̃ mácʉ. Ʉbenita ʉ̃ mácʉi yóbocacʉ, Cristobe cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõcacʉ. 48 Caivʉ joborõcavʉ cʉvarivʉbu maje bajure yópe ñai jobore jocarĩ dayʉ bácʉ ʉ̃i baju bácarõpe painore. Aru caivʉ cavarõ mearocavʉ bárãjivʉ cʉvarãjaramu maje bajure yópe ñai cavarõ mearore jocarĩ dayʉ bácʉ ʉ̃i bajupe painore. 49 Yópe caride maje cʉvaepe maje bajure ñai jobore jocarĩ dayʉ bácʉ, Adán mácʉ, ʉ̃i baju bácarõpe painore, nopedeca cʉvarãjaramu maja maje bajure ñai cavarõ mearore jocarĩ dayʉ bácʉ, Cristo, ʉ̃i bajupe painore.
50 Mʉja, jívʉ, jãve coyʉyʉbu mʉjare iyede. Maja cʉrivʉ bʉojabenajaramu no Jʉ̃menijicʉi jaboteinoi ijãravʉquebajuque, maje cʉvaede caride. Maje ijãravʉquebaju cũimébaju ãmevʉ. Quénora pojequiyebu. Que baru maja cʉrivʉ bʉojabenajaramu no Jʉ̃menijicʉi jaboteinoi ijãravʉquebajuque. 51 Caride mʉjare coyʉyʉbu yʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene, ʉ̃i jã́đovameno mácarõre jipocamia ʉbenita jã́đovainore caride. Caivʉ maja, Jesúre jʉ aipõeva, yaibénajaramu. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ oatʉvacʉyʉme caiye maje bajuáre. 52 Maumejiena, yópe põecʉ ʉ̃i mimiyepe, iye Jʉ̃menijicʉi japuicõjequiye japuino bubaino maquinóre jápuraquiyede, Jʉ̃menijicʉ oatʉvacʉyʉme maje bajuáre. Aru dinʉmʉ maquinómiareca maja Jesúre jʉ aipõeva yainájivʉ bácavʉre nacovacʉyʉme Jʉ̃menijicʉ yainore jarʉvarĩ, maje yaibénajiyepe ayʉ cojedeca. 53 Oatʉvaiye jaʉvʉ maje baju pojejʉroribajure, maje cʉvarãjiyepe aivʉ apebaju cũimébajure. Oatʉvaiye jaʉvʉ maja yaijʉrorivʉre, maje yaibénajiyepe aivʉ.
54 Maja yaibénajivʉre, maje cʉrãjiyede maje cũimébajuque, vaiquíyebu yópe Jʉ̃menijicʉi arĩ toivaicõjeiye báquepedeca ʉ̃i yávaiyede: “Caride põeva yaibénajarama bedióva cojedeca. Jʉ̃menijicʉ bʉojaibi vainí tʉyʉ caivʉre, caiyede máre, ʉ̃́re maucʉvarĩduivʉre jarʉvarĩ. 55 Põeva vainí tʉimara mácavʉpe paivʉ ne yaijʉroe boje, vainí tʉimarape paivʉ ãmevʉ caride. Põeva ñájine đaimara mácavʉpe paivʉ ne yaijʉroe boje, ñájine đaimarape paivʉ ãmevʉ caride”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. 56 Ʉbenita põeva ãmeina teivʉ ñájinajarama ne yainájiyede, ne ãmeina teiye boje. Aru Jʉ̃menijicʉi đaicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báqueque Moisés bácʉre coreóvaivʉbu maja ina põeva ãmeina teivʉre ñájine đarãjimarare, ne ãmeina teiye boje. 57 Ʉbenita torojʉede jínajarevʉ Jʉ̃menijicʉre. Ʉ̃́recabe maje jabocʉ Jesucristore vainí tʉre đare đayʉ majare ãmeina teiyede jarʉvarĩ, maje cʉe boje maje jabocʉ Jesucristoque cũinávʉpe.
58 Que baru mʉja, jívʉ, ji ʉmara, parʉre nʉjara mʉja mʉje ũmei, dajocabevʉva mʉje jʉ aiyede maje jabocʉ Jesucristore. Me majidivʉbu mʉja caiye mʉje memecaiyede ʉ̃́re bojecʉede, mʉje cʉe boje ʉ̃́que cũinávʉpe. Que baru cainʉmʉa pʉeno ʉrarõ baju ʉ̃́re memecajarã.