Juan
Jesús põevare ʉ̃i eare đainore Jʉ̃menijicʉ yebai
(Mt 7.7-11, 11.27; Lc 11.9-13; Jn 1.18, 6.46, 15.7, 16, 16.23-24; Hch 4.12; 1 Jn 3.21-22, 5.14-15)
14 Que ayʉ bácʉ, ñʉjare yópe coyʉrejame Jesús:
—Chĩomejara mʉja. Jʉ̃menijicʉre jʉ ajarã mʉja. Ʉ̃́re jʉ arĩ, yʉre máre jʉ ajarã mʉja. 2 Jipacʉi cʉrõi tucubʉa ʉre cʉvʉ. Que ãmenu, yópe arĩ mʉjare coyʉbejebu yʉ. Nore mʉje cʉrãjiyede meađacacʉnʉcʉyʉmu yʉ. 3 Nore nʉri, meađarĩburu yóboi, copaidacʉyʉmu yʉ cojedeca, mʉjare ĩni nʉvacʉdacʉyʉ, mʉje cʉrãjiyepe ayʉ yʉ́que. 4 Ji nʉquinore majivʉ mʉja, yópe põeva ne majiépe ma nʉimare, arejame Jesús, ñʉjare coyʉyʉ.
5 Tomás arejame Jesúre:
—Mʉ, ji jabocʉ, mi nʉquinore ye majibevʉ ñʉja. ¿Aipe ayʉrʉ̃ mʉ, “Ji nʉquinore majivʉ mʉja” ayʉ? arejame.
6 Jesús arejame:
—Yʉrecabu põevare eare đayʉ Jʉ̃menijicʉ yebai yópe ma nʉinope cavarõ mearoi. Yʉrecabu põevare majide đayʉ Jʉ̃menijicʉi dápiaiye jãvene aru cʉre đayʉ mamaũmeque máre. Ñame eabenama jipacʉ yebare, ji nʉvamenu náre. 7 Mʉja yʉre jãve coreóvaivʉ baru, jipacʉre máre coreóvajebu mʉja. Caride jãve ʉ̃́re coreóvaivʉbu mʉja cainʉmʉa. Aru ʉ̃́re jã́đavʉ mʉja máre, arĩ coyʉrejame ñʉjare Jesús.
8 Ʉ̃i que aiyede, Felipe arejame Jesúre:
—Mʉ, ji jabocʉ, majepacʉre jã́đovajacʉ mʉ. Quénora meaquiyebu ñʉjare, arejame ʉ̃.
9 Ʉ̃́re jʉ ayʉ arejame Jesús:
—Mʉ, Felipe, ¿que joede mʉjaque ji cʉedeca, yʉre coreóvabecʉrʉ̃ cãreja? Ácʉ põecʉ jã́ñʉ yʉre, jã́imi jipacʉre máre. Que baru, ¿aipe teni “Majepacʉre jã́đovajacʉ”, ayʉrʉ̃ mʉ yʉre? 10 Yʉ cʉvʉ jipacʉque. Aru jipacʉ cʉbi yʉ́que cũinávʉpe. ¿Iye ji coyʉiyede, jʉ ayʉrʉ̃ mʉ? Iye mʉjare ji coyʉiye ji bajuma ji dápiaino ãmevʉ. Quénora jipacʉrecabe, ñai cʉcʉ yʉ́que cainʉmʉa, yʉre coyʉre đayʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe. Aru ji đaiyede máre ji bajuma đayʉ ãmevʉ. Quénora jipacʉrecabe yʉre đaicõjeñʉ. 11 Ji coyʉino mácarõre, “Cʉvʉ yʉ jipacʉque aru jipacʉ cʉbi yʉ́que cũinávʉpe”, jʉ ajarã mʉja. Ʉbenita jʉ abevʉ baru ji coyʉino mácarõre, quénora jʉ ajarã yʉre ji đaiye báque boje. 12 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ácʉ põecʉ yʉre jʉ ayʉ, ji đaiye báquepe paiyede đacʉyʉme ʉ̃. Aru ape paiye me pʉeno parʉéde đacʉyʉme, ji nʉquiye boje jipacʉ yebai. 13 Caiye mʉje jẽniaiyede yʉre ji ãmiái đacacʉyʉmu. Yópe mʉje jẽniaiyepedeca đacʉyʉmu yʉ, jã́đovacʉyʉ jipacʉ meacʉ bajure. 14 Áđe mʉje jẽniarajiyede yʉre ji ãmiái, ji parʉéque, mʉjare đacacʉyʉmu yʉ, arejame Jesús.
Jesús “Jipacʉ Espíritu Santore darocʉyʉme mʉjare” arĩ, ʉ̃i coyʉino
15 Ñʉjare coyʉre nʉrejame Jesús:
—Mʉja ʉrivʉ baru yʉre, caiye ji đaicõjeiyepe đarãjaramu mʉja. 16 Yʉrecabu jipacʉre jẽniacʉyʉ mʉjare boje, ʉ̃i daroquiyepe ayʉ apecʉ cađateipõecʉre. Ʉ̃ cainʉmʉa cʉcʉyʉme mʉjaque, jipacʉi daroquimʉ. 17 Ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉi Espíritu põevare coreóvare đacʉyʉ Jʉ̃menijicʉi dápiaiye jãvene. Ijãravʉcavʉ Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ ʉ̃́re jacopʉivʉ bʉojabenama, ne jã́ri eabe boje ʉ̃i đaiyede aru ne coreóvaiye majibe boje aipe ãrojacʉre ʉ̃́re. Ʉbenita mʉjacapũravʉ coreóvarãjaramu aipe ãrojacʉre ʉ̃́re, ʉ̃i mautequiye boje mʉjaque. Mʉjaque cʉrĩ, dajocabecʉyʉme mʉjare cainʉmʉa. 18 Tẽumarape đabecʉbu yʉ mʉjare. Mʉjare jocarĩ nʉmecʉbu yʉ. Bedióva cojedeca copaidacʉyʉmu, cʉcʉyʉ mʉjaque.
19 ’Quĩ́jino baju yʉre jã́menajarama ijãravʉcavʉ yʉre jʉ abevʉ. Ʉbenita mʉjacapũravʉ yʉre jã́rajaramu. Bedióva cojedeca apʉcʉyʉmu yʉ. Que baru mʉja máre cainʉmʉa apʉrivʉ barãjáramu mʉja mamaũmeque. 20 Ãnijãravʉ, maje copʉrãjijãravʉ baquinóre, jipacʉque ji cʉede majinajaramu mʉja, aru yʉ́que mʉje cʉede, aru mʉjaque ji cʉede máre. Maja cũinávʉpe cʉrãjaramu maja. 21 Ácʉ põecʉ ji đaicõjeiye caiyede jʉ arĩ đayʉ, ʉ̃́recabe yʉre ʉcʉ. Aru ñai yʉre ʉcʉ, ʉ̃́recabe jipacʉi ʉquimʉ. Yʉ máre ʉ̃́re, yʉre ʉcʉre, ʉcʉyʉmu. Aru ji bajure jã́đovacʉyʉmu ʉ̃́re, arejame ñʉjare Jesús.
22 Ʉ̃i que arĩburu yóboi, cũinácʉ ñʉjacacʉ, ʉ̃i ãmiá Judas, jẽniari jã́rejame Jesúre. (Judas Iscariote ãmenejame. Apecʉ Judas barejáme ʉ̃. ) Yópe arĩ, jẽniari jã́rejame Jesúre:
—Mʉ, ji jabocʉ, ¿aipe đarĩ ñʉja, mʉre ʉrivʉ, mi bajure jã́đovacʉyʉrʉ̃, ʉbenita apevʉre, ijãravʉcavʉ mʉre jʉ abevʉre, mi bajure jã́đovamecʉyʉrʉ̃ mʉ? arejame Judas.
23 Jesús, yópe arĩ, coyʉrejame:
—Ácʉ põecʉ yʉre ʉcʉ, ji coyʉiyede jʉ acʉyʉme. Ʉ̃́recabe jipacʉi ʉquimʉ. Yʉ aru jipacʉmaque ʉ̃i yebai nʉri, ʉ̃́que cʉrãjaramu ñʉja. 24 Ácʉ põecʉ yʉre ʉbecʉ, ji coyʉiyede jʉ abebi. Ji coyʉiye ji bajuma ji dápiaino ãmevʉ. Quénora jipacʉ, yʉre daroyʉ bácʉ, jiede coyʉyʉtamu yʉ. 25 Que arĩ, coyʉivʉ yʉ mʉjare, ji cʉede cãreja mʉjaque. 26 Ʉbenita mʉjaque ji cʉbenʉmʉre ñai Espíritu Santore, cađateipõecʉre, darocʉyʉme mʉjare jipacʉ ji parʉéque. Ʉ̃́recabe caiyede mʉjare buecʉyʉ. Aru ji coyʉiye báque caiyede mʉjare ãrʉre đacʉyʉme ʉ̃.
27 ’Mʉjare, meaũme cãrijimeũme cʉrivʉre, epecʉyʉmu yʉ. Ji cãrijimeũmene mʉjare jíquijivʉ. Ijãravʉcavʉ mʉjare ji jíyepe paiyede jíye majibema. Que baru cãrijimevʉva chĩomejara aru jidʉbejarã mʉja, ayʉbu yʉ. 28 Mʉjare ji coyʉino mácarõre, “Yʉ nʉcʉyʉmu. Ʉbenita mʉje yebai copaidacʉyʉmu yʉ” ainore, jápiađavʉ̃ mʉja. Yʉre ʉrivʉ baru, ji nʉquiyede jipacʉ yebai torojʉjebu mʉja. Jipacʉ ji pʉeno parʉcʉbe. Que baru ʉ̃i yebai nʉcʉyʉmu yʉ. Aru torojʉe jaʉvʉ mʉjare. 29 Nópe coyʉivʉ mʉjare caride, iye vaiquíye jipocamia, mʉje coreóvarãjiyepe ayʉ jãvene ji coyʉino mácarõre. 30 Caride ijãravʉcavʉ ne jabocʉ, ñai abujuvai jabocʉ, daibi. Que baru ʉrarõ baju mʉjare coyʉbequijivʉ yʉ. Ʉ̃ yʉre ʉ̃i đaicõjeiye parʉé cʉvabecʉreca nʉcʉyʉmu yʉ. 31 Vaiquíyebu yʉre yópe ji aiye báquepedeca, ijãravʉcavʉ ne coreóvarãjiyepe ayʉ ji ʉede jipacʉre. Que baru caiye jipacʉi đaicõjeiyede đaivʉ yʉ. Jã́rica, etarevʉ, arejame ñʉjare Jesús.