Mateo
Iye põevare ãmeina tede đaiye
(Mt 12.34; Mr 7.1-23; Lc 6.39)
15 Dinʉmʉ fariseovacavʉ apevʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevaque, Jerusalén ãmicʉriĩmarore jocarĩ daivʉ bácavʉ, jã́radarejaima Jesúre. Aru ʉ̃́re yópe arĩ, jẽniari jã́rejaima:
2 —¿Aipe teni mi bueimara ne pʉrʉáre cojabedi ne ãrajiye jipocai, Jʉ̃menijicʉi me jã́quiyepe aivʉ náre? Yópe ne ãiyede, majeñecuva mácavʉ ne đaicõjeiye báquede vainí tʉyama na, arejaima.
3 Jesús náre yópe arĩ, coyʉrejame:
—¿Mʉja máre, aipe teni vainí tʉivʉrʉ̃ Jʉ̃menijicʉi đaicõjeiyede, đarãjivʉ yópe mʉjeñecuva mácavʉ ne đaicõjeiye báquepe? 4 Jʉ̃menijicʉ yópe aicõjenejaquemavʉ: “Mipacʉre aru mipacore máre ʉrĩ, jʉ ajarã. Ʉbenita ñaine ãmeno coyʉyʉre jípacʉre o jípacore máre, mʉje jabova boarĩ́ jarʉvajarãri ʉ̃́re”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ, ʉ̃i ʉe boje põeva ne cađatequiyepe ayʉ nébʉcʉvare. 5 Ʉbenita mʉja bueivʉbu yópe: “Cũinácʉ põecʉ jípacʉre o jípacore ayʉ baru, ‘Mʉre cađateyʉ bʉojabevʉ. Ji tãutʉrare, mʉje jacopʉjʉroede, javeita jícacʉ yʉ Jʉ̃menijicʉre’, ayʉ bájebu ʉ̃. 6 Ñai põecʉre cađateiye jaʉbevʉ ʉ̃i bʉcʉvare”, aivʉbu mʉja. Que baru mʉje đaiye boje yópe mʉjeñecuva mácavʉ ne đaicõjeiye báquepe, Jʉ̃menijicʉi yávaiyede bojecʉbede đaivʉbu mʉja. 7 Mʉja, jʉjovaivʉ, jãve Jʉ̃menijicʉ, yópe arĩ, coyʉcaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede Isaías bácʉre mʉjara:
8 Ina põeva yʉre jʉ ađama ne jijecamuque. Ʉbenita đabema yópe ji ʉrõpe. 9 Bojecʉbenoque mearore jíniduyama yʉre. Bueniduyama põeva ne bueinore Jʉ̃menijicʉi yávaiyepe, arejaquemavʉ.
Que arejame Jesús ina fariseovare aru ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevare.
10 Jesús órejarejame ina põevare ʉ̃i yebai. Aru arejame náre:
—Caivʉ yʉre jápiaivʉ dápiajarã. 11 Caiye iye ecoiye põeva ne jijecamui jedevaque ãmeina tede đabevʉ náre. Ʉbenita caiye iye etaiye põeva ne jijecamure jocarĩ ne ũmeque ãmeina tede đaivʉ náre, arejame Jesús.
12 Dinʉmʉre ñʉja, ʉ̃i bueimara, ʉ̃i yebai nʉri, arejacarã Jesúre:
—Ina fariseova jorojĩñama mʉre, ne jápiaiyede mi coyʉiyede, arejacarã ʉ̃́re.
13 Yópe arĩ, coyʉrejame ñʉjare:
—Yópe jio upacʉi ĩni jarʉvaiyepe caiye ãmene bʉcʉiyede ʉ̃i jioi, ʉ̃i oteiye báque ãmene, nopedeca jipacʉ, cavarõ mearocacʉ, ĩni jarʉvacʉyʉme ʉ̃́re jocarĩ caivʉ ina ʉ̃́re coyʉcaipõevape teivʉre ʉbenina. 14 Náre cãrijovaicõjemejara mʉja. Námu jã́ri eabevʉpe paivʉ jipocateiyʉrivʉ apevʉre, ʉbenita jãve ñamene cađateni majibevʉ. Cũinácʉ jã́ri eabecʉ bʉojabebi nʉñʉ mái apecʉ jã́ri eabecʉque. Que baru caipʉcarã jã́ri eabevʉ baru, tʉjebu na cobei, arejame Jesús.
15 Pedrocapũravʉ arejame ʉ̃́re:
—Coyʉjacʉ ñʉjare aipe aiyʉrõre yo jã́ri dápiarĩ ñʉje đarãjiyepe ainore, arejame ʉ̃.
16 Aru arejame:
—¿Mʉja máre jápiarĩ coreóvabenarʉ? 17 ¿Coreóvabenarʉ caiye iye ecoiyede põeva ne jijecamui jedevaque, ne yapibʉi earĩ etaiyede ne bajure jocarĩ? 18 Ʉbenita caiye iye etaiye põeva ne jijecamure jocarĩ ne ũmeque, diedecabu, ne dápiaiye, ãmeina tede đaiye náre. 19 Ne ũmei ãmeina dápiađama apevʉre. Boarĩ́ jarʉvađama põevare. Nomicʉrivʉvacari apecoque cʉma. O nomiva máre ʉ̃mʉcʉrivʉvacari apecʉque cʉma. Nomicʉbevʉ, aru ʉ̃mʉcʉbevʉ máre, đađama caiyede ãmeina đaiyede apevʉque. Ñavađama apevʉ ne cʉvaede. Borocʉma apevʉi borore. Aru coyʉyama ãmenore apevʉi borore caivʉ ne jápiaiyede. 20 Caiye iye ãmene etaiye põeva ne ũme jívʉquede, ãmeũme cʉre đaivʉ náre. Ʉbenita ne ãiyede ne pʉrʉáre cojabevʉva, đabevʉ yópe mʉjeñecuva mácavʉ ne đaicõjeiye báquepe, ãmeina tede đabevʉ náre, arejame Jesús.
Cũináco nomió, judíova ãmevʉcaco, õi jʉ aino Jesúre
21 Diĩmarore jocarĩ, Jesús nʉrejame apejoborõi, Tiro aru Sidón ãmicʉriĩmaroa yebai. 22 Aru cũináco nócaco, judíova ãmevʉcaco, Canaán ãmicʉriyajubocaco, ʉ̃i yebai darĩ, yópe arĩ, cođoboborejaco:
—Mʉ, ji jabocʉ, David bácʉi pãramecʉ, judíovai jabocʉ bacʉyʉ́, cõmaje ãroje jã́jacʉ yʉre. Jímacobe abujucʉ ʉ̃i ĩmamo. Pare ñájiñome õ, arejaco õ.
23 Ʉbenita Jesúcapũravʉ bi ayʉ, yéde coyʉbedejame ṍre. Aru ñʉja ʉ̃i bueimaracapũravʉ Jesús yebai nʉri, ʉ̃́re jaroicõjenidurejacarã ṍre.
—Maje yóboi cođoboborĩ daibico õ. Que baru ṍre copainʉre đajacʉ mʉ, arĩdurejacarã.
24 Jesús arejame:
—Jipacʉ Jʉ̃menijicʉ daroibi yʉre, ji cađatequiyepe ayʉ ñʉja Israecavʉre quévʉra. Námu yópe ovejava mamateivʉpe paivʉ, náre coreipõecʉ cʉvabevʉpe, arejame Jesús.
25 Ʉbenita õ darĩ, ñʉatutarĩ ʉ̃i jipocai, pueđacođo ʉ̃́re, arejaco:
—Mʉ, ji jabocʉ, cađatejacʉ yʉre, arejaco.
26 Jesúcapũravʉ arejame ṍre:
—Meamevʉ ĩnu jʉeđova ne ãiyede, jínajivʉ yavimivare, arejame ʉ̃.
Que arĩ, aiyʉcʉ barejaquémavʉ judíovare Jʉ̃menijicʉi márape aru judíova ãmevʉre yavimivape.
27 Aru ṍcapũravʉ arejaco:
—Mʉ, ji jabocʉ, jãve coyʉivʉ mʉ. Ʉbenita yavimiva máre ãđama náre upacʉ jivʉ ne ãri jarʉvaiye tʉiye báquede tʉoivare jocarĩ, arejaco Jesúre.
28 Jesús arejame:
—Mʉ, ji ʉmo, ʉrarõ jʉ ađobu yʉre. Que baru đacaivʉ mʉre yópe mi ʉrõpe, arejame ṍre Jesús.
Aru cũiná meatedejaquemavʉ õi máco.
Jesús ʉ̃i meađaino obedivʉ ijimarare
29 Jesús nʉrejame nore jocarĩ. Vaidéjame macajitabʉ ʉrabʉ Galilea ãmicʉrijitabʉ ẽcarʉi. Aru cʉ̃racũ ʉracũi mʉri nʉriburu yóboi, dicũ pʉenoi dobarejame ʉ̃. 30 Noi dobacʉre, obedivʉ põeva darejaima ʉ̃i yebai. Davarejaima cuiye majibevʉre, jã́ri eabevʉre, pʉrʉ ijimarare, yávaiye majibevʉre, aru apevʉre máre. Náre jũarejaima Jesúi cʉboba yebai. Aru náre meađarejame ʉ̃. 31 Que teni caivʉ ina obedivʉ põeva cuecumarejaima ne jã́iyede ina yávaiye majibevʉ bácavʉ yávaivʉre, ina ijimara mácavʉ meađaimarare, ina cuiye majibevʉ bácavʉ vaiváivʉre, aru ina jã́ri eabevʉ bácavʉ jã́ivʉre. Aru caivʉ ina põeva mearore jídejaima Jʉ̃menijicʉre, maja Israecavʉ maje mearore jímʉre.
Jesús ʉ̃i ãre đaino yóvaicʉvaimil baju ʉ̃mʉvare
32 Dinʉmʉ Jesús órejarejame ñʉja ʉ̃i bueimarare ʉ̃i yebai. Aru arejame:
—Cõmaje ãroje jã́ivʉ yʉ ina põevare. Ina obedivʉ cʉma yʉ́que yóbecʉrijãravʉa. Aru ãiyede cʉvabema. Apevʉ ne cʉ̃ramia joarõtamu. Que baru copaicõjeiyʉbevʉ yʉ náre. Mái nʉri, mamađajebu, ne ãvʉé ñájiye boje, arejame Jesús.
33 Ñʉjacapũravʉ jẽniari jã́rejacarã ʉ̃́re:
—¿Ã́ri earãjidica ñʉja ãiyede yui põecʉbenoi, jínajivʉ caivʉ ina obedivʉ põevare? arejacarã ñʉja.
34 Jesúcapũravʉ jẽniari jã́rejame ñʉjare:
—¿Aipino pã́uboare cʉvarãrʉ mʉja? arejame ʉ̃.
Aru arejacarã:
—Siete paiboabu. Aru obebejĩna moajinare máre cʉvavʉ, arejacarã.
35 Que aiyede, ina põevare dobaicõjenejame joborõi. 36 Diboá pã́uboa siete paiboare ĩni, aru ina moajinare máre ĩni, torojʉede jídejame Jʉ̃menijicʉre. Ʉ̃i cotʉvarĩburu yóboi pã́uboare, ñʉja ʉ̃i bueimara jídejacarã diede ina põevare, yópe Jesús ʉ̃i jícõjeiye báquepedeca ñʉjare. 37 Que đaiyede, ãri yapidejaima caivʉ. Aru ãri bubarĩburu yóboi, iye cotʉvaiye báque pã́u aru moa máre, põeva ne ãri oabede ĩni, meađarĩ, pʉeá siete paipʉea, judíova ãmevʉ ne pʉeáre, buivárejacarã ñʉja. 38 Ina ãivʉ bácavʉ ʉ̃mʉva yóvaicʉvaimil baju barejáima na. Aru apevʉ, nomiva aru jʉeđova máre, ãrejaima na. 39 Jesús ʉ̃i copaicõjeniburu yóboi ina põevare ne cʉ̃ramiai, jiađocũi jaturĩ, nʉrejacarã ʉ̃́que apejoborõi, Magadán ãmicʉrijoborõita.