Marcos
Iye põevare ãmeina tede đaiye
7 Dinʉmʉ fariseovacavʉ apevʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevaque Jerusalén ãmicʉriĩmarore jocarĩ etaivʉ bácavʉ earĩ, cójijidejaimađa Jesús yebai. 2 Aru jã́rejaimađa ʉ̃i bueimaracavʉre ãivʉre ne pʉrʉáre cojabevʉva. Ina fariseova dápiarejaimađa caivʉre ne cojaiye jaʉéde ne ãrajiye jipocai, Jʉ̃menijicʉi mearo jã́quiyepe aivʉ náre. 3 Que baru ina fariseova ãmeina jã́rejaimađa náre. Caivʉ fariseova aru caivʉ apevʉ judíova máre cainʉmʉa cojavarejaimađa, ne ãrajiye jipocai. Nópe đarejaimađa ñʉjeñecuva mácavʉ ne đaicõjeiye báquepe. 4 Aru ãiye bojeđainore jocarĩ copaivʉ bácavʉ cainʉmʉa cuyavarejaimađa ne bajure, ne ãrajiye jipocai. Aru ape ʉrarõ ñʉjeñecuva mácavʉ ne đaicõjeiye báquede đarejaimađa na. Quédeca joavarejaimađa ne jororʉare, ne cõaiñʉare, ne tãucõaiñʉare, aru ne paraiboare máre. 5 Que baru ina fariseova aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva jẽniari jã́rejaimađa ʉ̃́re:
—¿Aipe teni mi bueimara ne pʉrʉáre cojabedi ne ãrajiye jipocai? Yópe ãri majeñecuva mácavʉ ne đaicõjeiye báquepe đabema na, arejaimađa na.
6 Jesúcapũravʉ arejameđa náre:
—Jãve Isaías bácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarejaquemavʉ mʉjare, jʉjovaivʉre. Yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre:
Ina põeva yʉre jʉ ađama ne jijecamuque. Ʉbenita đabema yópe ji ʉrõpe. 7 Bojecʉbenoque mearore jíniduyama yʉre. Bueniduyama põeva ne bueinore Jʉ̃menijicʉi yávaiyepe, arĩ toivarejaquemavʉ.
8 Mʉja dajocarĩ jarʉvaivʉbu Jʉ̃menijicʉi đaicõjeiyede. Ʉbenita jʉ arĩ đaivʉbu mʉja põeva ne đaicõjeiyede, arejameđa Jesús.
9 Aru náre arejameđa cojedeca:
—Jãve dajocarĩ jarʉvaivʉbu mʉja Jʉ̃menijicʉi đaicõjeiyede, đarãjivʉ yópe mʉjeñecuva mácavʉ ne đaicõjeiye báquepe. 10 Que baru Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ Moisés bácʉre, ʉ̃i toivaquiyepe ayʉ yópe: “Mipacʉre aru mipacore máre ʉrĩ, jʉ ajarã. Ʉbenita ñaine ãmeno coyʉyʉre jípacʉre o jípacore máre, mʉje jabova boarĩ́ jarʉvajarãri ʉ̃́re”, arejaquemavʉ. 11 Ʉbenita mʉja bueivʉbu yópe, “Cũinácʉ põecʉ jípacʉre o jípacore ayʉ baru, ‘Mʉre cađateyʉ bʉojabevʉ. Mʉ jacopʉjebu ji tãutʉrare. Ʉbenita jave jícacʉ yʉ Jʉ̃menijicʉre ji tãutʉrare’, ayʉ bájebu ʉ̃”, aivʉbu mʉja. 12 Mʉja ʉ̃́re cađateicõjemevʉ bájebu jípacʉre o jípacore máre. 13 Que teni Jʉ̃menijicʉi yávaiyede bojecʉbepe đarĩ, cõmajivʉbu mʉjeñecuva mácavʉ ne đaicõjeiye báquepe đaivʉ, ne bueiye báque Jʉ̃menijicʉi yávaiye pʉeno. Aru đaivʉbu mʉja cainʉmʉa iyepe paiyede, arejameđa náre Jesús.
14 Cojedeca Jesús órejarejameđa ina põevare. Aru arejameđa náre:
—Caivʉ yʉre jápiarĩ dápiajarã. 15 Caiye iye ecoiye põevare jedevaque ãmeina tede đabevʉ náre. Ʉbenita caiye iye etaiye põeva ne ũmene ãmeina tede đaivʉ náre. 16 Me jápiajarã mʉja iye ji bueiyede, arejameđa Jesús.
17 Que arĩ, dajocarĩ nʉri ina põevare jocarĩ, ecorejameđa cʉ̃rami. Ʉ̃i bueimara yore ʉ̃i coyʉino mácarõre jẽniari jã́rejaimađa ʉ̃́re. 18 Aru náre arejameđa:
—¿Mʉja máre jápiarĩ eabenarʉ? ¿Coreóvabenarʉ? Caiye iye ecoiye põevare jedevaque ãmeina tede đabevʉ náre. 19 Ecobevʉ ne ũmei. Ʉbenita ne yapibʉ jívʉi earĩ etaivʉ bajure jocarĩ, arejameđa.
Caiye iye maje ãiye métamu aiyʉcʉ barejaquémavʉ Jesús. 20 Cojedeca arejameđa:
—Ʉbenita caiye iye etaiye põevare jocarĩ, ne dápiaiye, ãmeina tede đaivʉ náre. 21 Ne ũmei ãmeina dápiađama apevʉre. Ðađama ãmeina đaiyede apevʉque, némarebʉcʉva ãmevʉque. Ñavađama apevʉ ne cʉvaede. Boarĩ́ jarʉvađama põevare. 22 Nomicʉrivʉvacari apecoque cʉma aru nomiva máre ʉ̃mʉcʉrivʉvacari apecʉque cʉma némarebʉcʉvare jarʉvarĩ. Cʉvaiyʉma apevʉ ne cʉvaede. Ãmeina đaiyʉrĩ dápiađama. Jʉjovađama apevʉre. Ne baju ãmeno đađama. Jorojĩñama. Coyʉyama ãmenore apevʉi borore caivʉ ne jápiaiyede. “¿Meara márica?” ađama. Aru ãrʉmevʉpe ãmeina đađama, coreóvaivʉvacari ñájinajivʉre ne que đaiye boje. 23 Caiye iye ãmene etaiye põeva ne ũme jívʉquede, ãmeũme cʉre đaivʉ náre, arĩ buedejameđa Jesús.
Cũináco nomió, judíova ãmevʉcaco, õi jʉ aino Jesúre
24 Diĩmarore jocarĩ Jesús nʉrejameđa apejoborõi, Tiro aru Sidón ãmicʉriĩmaroa yebai. Noi cũináđami cʉ̃rami ecorejameđa. Aru apevʉ ne majinore ʉbedejameđa cʉcʉre noi. Ʉbenita dupini oabedejameđa. 25 Maumejie cũináco nomió ʉ̃i borore jápiarĩ, nʉri ʉ̃i yebai, ñʉatutarejacođa ʉ̃i cʉboba yebai. Cʉvarejacođa mamacore abujucʉ ʉ̃i ĩmamore. 26 Aru õ nomió judíovacaco ãmenejacođa. Sirofenicia ãmicʉrijoborõi põetedejacođa õ. Jesúre jẽniarejacođa, ʉ̃i etavaquiyepe ađo abujucʉre õi mácore jocarĩ.
27 Jesús arejameđa ṍre:
—Meamevʉ ĩnu jʉeđova ne ãiyede, jínajivʉ yavimivare. Que baru jʉeđova ãjarari mamarʉmʉre, arejameđa Jesús.
Que arĩ, aiyʉcʉ barejaquémavʉ judíovare Jʉ̃menijicʉi márape aru judíova ãmevʉre yavimivape.
28 Aru arejacođa ʉ̃́re:
—Mʉ, ji jabocʉ, jãve coyʉivʉ mʉ. Ʉbenita yavimiva máre tʉoiva cãchinoi cʉrivʉ, jʉeđova ne ãri jarʉvaiyede ãđama na, arejacođa Jesúre.
29 Aru arejameđa ṍre:
—Me copainʉjaco, mi que aiye boje. Abujucʉ jave etayʉme mímacore jocarĩ, arejameđa ṍre Jesús.
30 Cʉ̃rami copainʉri, earĩ, jã́rejacođa õi mácore õi parainoi meacore. Aru abujucʉ cʉbedejameđa ṍque.
Jesús ʉ̃i meađaino jápiabeni yávabecʉre
31 No yóboi copainʉrejameđa Tiro ãmicʉriĩmaro cʉrijoborõre jocarĩ. Aru vaidéjameđa Sidón ãmicʉriĩmarore aru Decápolis ãmicʉrijoborõre máre, pʉ earĩta macajitabʉ ʉrabʉ Galilea ãmicʉrijitabʉre. 32 Noi ʉ̃i cʉede, nʉvarejaimađa ʉ̃i yebai cũinácʉ ʉ̃mʉre, ñai jápiabecʉre aru yávarĩ majibecʉre. Aru jẽniarejaimađa Jesúre, ʉ̃i pʉrʉque tʉoquiyepe aivʉ ʉ̃́re.
33 Que baru Jesús nʉvarejameđa ʉ̃́re joajĩemaque apevʉre jocarĩ. Doarejameđa ʉ̃i ãmuyoare ñai ʉ̃mʉ ʉ̃i cámucobea jívʉi. Aru ʉ̃i ãmuyoare jẽcuturi tʉorejameđa ñai ʉ̃mʉ ʉ̃i jemedore. 34 Cavarõre jã́ri, ũme dapurĩ, arejameđa: “Efata”. “Efata” aino, voajarõ aiyʉrõtamu no.
35 Que arĩ, Jesús ñai jápiabecʉ bácʉre jápiare đarĩ, ñai yávabecʉ bácʉre yávare đarejameđa. 36 Que teniburu Jesús apevʉre coyʉicõjemenejameđa náre pare, ne majibenajiyepe ayʉ. Ʉbenita cainʉmʉa ʉ̃i coyʉrĩduiyedeca yóboi, cainʉmʉa coyʉrejaimađa ʉ̃i borore pʉeno baju. 37 Aru pare cuecumari arejaimađa ʉ̃́re:
—Ʉ̃ đaibi cainʉmʉa méne. Jápiare đayʉbe jápiabevʉ bácavʉre. Aru yávare đayʉbe yávabevʉ bácavʉre máre, arejaimađa na.