Hebreos
Ðaiye jaʉrõ majare Jesúi đaiyepe yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe maje napinajiyepe aiye
(1 Co 11.31-32; Fil 2.6-11; He 1.13, 2.9)
12 Maje cʉebu ijãravʉi yópe cúyaivʉ ne cúyaiyepe. Obedivʉ põeva jã́đama ne cúyaiyede. Aru ina cúyaivʉ cuitótecajeare dođama obebecajea ʉ̃mʉjʉbede, aru dʉcʉéde jocarĩ nʉvamenama, cúyarãjivʉ maumejiena. Quédecabu majare máre. Majare jã́đama ina obedivʉ põeva napivʉ bácavʉ ñájiyede pʉ ne yaiyeta, ne jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene. Que baru napedeca napinajarevʉ maja maje ñájiyede dajocabevʉva. Dajocarãjarevʉ majare jocarĩ caiye iye đaicõjemene majare yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe aru caiye maje ãmeina teiyede, maje đaiye cõmajiyede. Maje ãmeina teiyebu yópe cuitótecaje ʉ̃mʉjʉricaje ãrađoare bʉojʉroricaje ina cúyaivʉ ne dajocarĩ jarʉvaiye báquepe ne cúyarãjiye jipocare. Aru iye đaicõjememu majare yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe yópe dʉcʉé ina cúyaivʉ ne dajocarĩ jarʉvaiye báquepe ne cúyarãjiye jipocare.
2 Cainʉmʉa dápiarãjarevʉ Jesúre yópe maje jã́imʉpe. Ʉ̃́recabe majare jʉ are đayʉ Jʉ̃menijicʉre aru jaʉbede đayʉ maje jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉre máre, majare meađarĩ eare đayʉ caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo đacaquiyede majare. Jesúvacari ʉ̃i ñájiyede napini dajocabedejaquemavʉ, yaiyʉ́ bácʉvacarita jocʉcʉjaravena. Põecʉi yaiye jocʉcʉjaravena ʉrarõ ãmeno cʉyojarõtamu, põeva ne dápiaiyede. Quénora Jesúcapũravʉ ʉ̃i dápiaiye boje iye ʉrarõ mearo torojʉede cʉvacʉyʉre ʉ̃i yainíburu yóbore, ãmeina jã́menejaquemavʉ ʉ̃i yaiquíyede jocʉcʉjaravena. Que baru ye baju ãmenejaquemavʉ ʉ̃́re iye cʉyoje tede đaiye. Aru caride dobacʉbe, jabotecʉyʉ, jípacʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i dobarõ mearo meapũravʉi. 3 Que baru me ãrʉjara mʉja Jesúre, coreóvarãjivʉ me aipe ñájiñʉ mácʉre. Põeva ãmeina teivʉ ʉ̃́re ʉbeni maucʉvarivʉ “ ‘Jʉ̃menijicʉi daroimʉmu yʉ’, borocʉrĩ aibi Jesús”, ne aiye báquede, ne ʉre ñájine đaiye báquede ʉ̃́re jãve napinejaquemavʉ ʉ̃. Ʉ̃́re ãrʉri chĩori parʉbetebejarã mʉja mʉje ũmei. Dajocarĩ jarʉvabejarã mʉje jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉre.
4 Põeva ãmeina teivʉ mʉjare boarĩ́ jarʉvabenama cãreja, mʉje napiyedeca ne ñájine đaiyede mʉjare, mʉje ãmenore đabe boje yópe ne đaiyepe. 5 ¿Aru ãrʉmetenarʉ mʉja iye Jʉ̃menijicʉi majicaiyede majare yópe mamarape? Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ:
Mʉ, bʉcʉ, me jápiarĩ ađajacʉ maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ majicayʉre mʉre aipe đaiye jaʉrõre. Chĩori parʉbetebejacʉ mi ũmei ʉ̃ coreóvare đayʉre mi ãmeina teiyede. 6 Que teni maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ caivʉ ʉ̃i ʉmarare majicaibi. Aru caivʉ ʉ̃i jacopʉimara mamarape ñájine đaibi ʉ̃, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.
7 Napijara mʉje ñájiyede ijãravʉi yópe jʉeđova ne napiyepe ne ñájiyede népacʉi majicaiyede náre. Mʉja ñájivʉ baru, coreóvaivʉbu Jʉ̃menijicʉ đayʉre mʉjare mamarape, mʉje đarãjiyepe ayʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe. Caivʉ majivʉ mamacʉ cʉbecʉre jípacʉi ñájine đabemʉ, majicacʉyʉ ʉ̃́re. 8 Aru Jʉ̃menijicʉ majicayʉbe caivʉ ina mamarare. Que baru mʉja ʉ̃i ñájine đabemara maru ʉ̃i majicaiyede mʉjare, mamara baju ãmevʉtamu mʉja. Quénora eaimarape paivʉbu mʉja. 9 Coreóvaivʉbu maja majebʉcʉva ʉ̃mʉvare coapa, majare ʉrivʉre, ne đaiye cõmajiyede majare. Nácapũravʉ ñájine đaivʉ barejáima maja jʉeđovare cãreja, majicarãjivʉ majare. Aru náre, põevareca, jʉ arĩ pueđaivʉ barejávʉ̃ maja. Que baru pʉeno baju jʉ arĩ pueđaiye jaʉvʉ majare ñai majepacʉ cavarõ mearocacʉre, Jʉ̃menijicʉ bajure, maje cʉrãjiyepe aivʉ me ʉ̃́que jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. 10 Majebʉcʉva ʉ̃mʉva coapa ijãravʉcavʉcapũravʉ majare ñájine đarejaima, majicarãjivʉ majare yópe náre me jaʉépe ne dápiaru obebeʉjʉare maje cʉede jʉeđova cãreja. Ʉbenita majepacʉ Jʉ̃menijicʉcapũravʉ majare ñájine đaibi majicacʉyʉ majare, cađatecʉyʉ majare maje pʉeno meara baju barãjiyépe ayʉ yópe ʉ̃ bajupe. 11 Jãve põecʉ cʉbebi ñájiyʉcʉ. Que baru maje ñájinʉmʉre ye torojʉbevʉbu maja. Quénora chĩoivʉbu maja ñájivʉ. Ʉbenita ñájivʉcapũravʉ Jʉ̃menijicʉi majide đaimaramu, maje ñájiye báque boje. Que baru maje ñájiniburu yóbore, cãrijimenoque cʉrivʉbu mearore đarĩ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe majare jaʉépe.
12 Que baru yópe cúyaivʉ ne parʉre đaiyepe ne ãmuvede aru ne ñʉaboare máre, parʉre đajarã mʉja mʉje ũmei. 13 Yópe ne voiyepe cúyaima nurinimare nácacʉ ijinoque cúyayʉ ʉ̃i meađaquiyepe aivʉ aru nácacʉ cuiye majibecʉ ʉ̃i cúyarĩ majiquiyepe aivʉ máre, nopedeca mearore đajarã mʉja yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe mʉjare jaʉépe, mʉje dajocabenajiyepe aivʉ mʉje jʉ aiyede Jesúre aru mʉje cađateni parʉre đarãjiyepe aivʉ ne ũmei mʉjacavʉ parʉbevʉre cãreja ne ũmei, na máre ne dajocabenajiyepe aivʉ ne jʉ aiyede Jesúre.
Me bajure maje đaru yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe ʉbenita ãme bajure maje đabedu yópe ʉ̃i ʉrõpe
14 Caino mʉje oainope cađatejarã mʉjevʉre, ne cʉrãjiyepe aivʉ cãrijimevʉva. Aru caino mʉje oainope cađatejarã mʉjevʉre, ne cʉrãjiyepe aivʉ mearore đaivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe cainʉmʉa. Nópe đabecʉ baru, põecʉ cʉbebi cʉcʉyʉ maje jabocʉ Jesucristoque. 15 Caino mʉje oainope me đajarã mʉja. Mʉjacacʉ cũinácʉ ye dajocarĩ jarʉvabejacʉrĩ iye Jʉ̃menijicʉi jíjʉroede mearore bojecʉbeda, ʉ̃i jʉ abeque Jesúre, ñai Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre, ʉ̃i meađaquiyepe ayʉ põevare. Mʉjacacʉ cũinácʉ ye ãmeđabejacʉrĩ yópe ijede ãmene oteiyepe oteiye me máquede. Cũinácʉ mʉjacacʉ bueyʉ baru jãve ãmene aru que teni coateyʉ baru Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, apevʉ mʉjacavʉre máre coatede đacʉyʉme ʉ̃, Jʉ̃menijicʉre dajocarĩ jarʉvayʉ bácʉ. 16 Mʉjacacʉ cũinácʉ ye ãmeina đabejacʉrĩ, ʉ̃mʉ nomióque aru nomió máre ʉ̃mʉque. Aru ye Jʉ̃menijicʉre ʉbeni yʉribejacʉrĩ ʉ̃́re máre. Nópe đarejaquemavʉ Esaú bácʉ. Ʉ̃ mácʉ cʉvacʉyʉ cũinárʉ jororʉ ãiyeque jororʉre ĩmacʉ bácʉre bojeđarejaquemavʉ mamarʉmʉ põeteyʉ ʉ̃i cʉvajʉroe báquede, Jʉ̃menijicʉi mearo đacajʉroe báquede ʉ̃ mácʉre. 17 Mʉja coreóvaivʉbu aipe vaiye báquede ʉ̃ mácʉre. Ʉ̃i bojeđarĩburu yóbo diede, ʉrĩdurejaquemavʉ jípacʉ bácʉi jẽniacaiye báquede Jʉ̃menijicʉque, ʉ̃i mearo đacaquiyepe ayʉ ʉ̃ mácʉre. Ʉbenita ʉ̃ mácʉ ʉ̃i ʉrĩduiyede ye eabedejaquemavʉ. Pare oyʉ bácʉvacari, ye bʉojabedejaquemavʉ oatʉvayʉ iye ʉ̃i đaiye báquede.
18 Majacapũravʉ nʉmenamu Jʉ̃menijicʉ yebai yópe ãnina Israecavʉ bácavʉ ne nʉiye báquepe ʉ̃i yebai. Na mácavʉcapũravʉ jã́ri jẽni majidejaquemavʉ no cʉrõ, ne Jʉ̃menijicʉre vorãnʉinore, ʉ̃i coyʉiye báquede na mácavʉre “Que đarãjare”, ʉ̃i aino mácarõre Moisés bácʉque. No cʉrõ, Sinaí ãmicʉricũ cʉ̃racũ, toabo uruinoque ẽ́nejaquemavʉ. Ñemitedejaquemavʉ. Ocopenibo dicũre taorejaquemavʉ. Aru ãmei ũmevʉ parʉrõ japurejaquemavʉ dicũ cʉ̃racũre. 19 Na mácavʉcapũravʉ jápiarejaquemavʉ japuiyo, trompeta ãmicʉriyo, bʉjié báquede aru Jʉ̃menijicʉi yávaino mácarõre máre. Ʉ̃i yávaiyede jápiarĩ, cuecumaivʉ jẽniarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávabequiyepe aivʉ na mácavʉre ne jidʉé boje. 20 Cuecumarejaquemavʉ na mácavʉ Jʉ̃menijicʉ, yópe arĩ, ʉ̃i coyʉiye báque boje na mácavʉre: “Ñai jã́ri cʉrayʉ bajʉrócʉre icũ cʉ̃racũ tʉrʉvare, boarĩ́ jarʉvajarã mʉja. Põecʉ baru u oteiãimacʉ baru, cʉ̃raboaque o tãuyoque dʉvarĩ boarĩ́ jarʉvajarã mʉja ʉ̃́re”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Ʉ̃i nópe coyʉiye báquede ye jápiarĩ napimenejaquemavʉ na mácavʉ. 21 Caiye ãnié nópe vaiye báque pare jidojae boje, Moisés bácʉvacari, “Jidʉcʉ bidini jã́iyʉbevʉ yʉ”, arejaquemavʉ. Que baru majeñecuva mácavʉ ye nʉri eabedejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ yebai.
22 Ʉbenita majacapũravʉ maje jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque yópe nʉri earĩ bʉojađavʉ̃ apecũ cʉ̃racũ, Jʉ̃menijicʉi cʉ̃racũ, Sión ãmicʉricũ cʉ̃racũi. No cʉrõ Jʉ̃menijicʉ apʉcʉ ʉ̃i ĩmaro, Jerusalén ãmicʉriĩmaroi, cavarõ mearoi, yópe nʉri earĩ bʉojađavʉ̃ maja, maje jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque. Diĩmaro ángeleva obedimillones baju ne ĩmaroi yópe nʉri earĩ bʉojađavʉ̃ maja, maje jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque. Ina ángeleva torojʉrivʉ cójijiđama mearore jínajivʉ Jʉ̃menijicʉre. 23 Aru caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi mára ʉ̃i mamarʉmʉ põeteivʉpe paivʉ, na máre torojʉrivʉ cójijiđama, mearore jínajivʉ Jʉ̃menijicʉre. Nárecabu ina ne ãmiá toivaino mácarõre cʉvarivʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi, jã́đovaquiyepe aivʉ ne cʉrãjinore. Na torojʉrivʉ baju ne cójijinoi yópe nʉri earĩ bʉojađavʉ̃ maja, maje jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque. Jʉ̃menijicʉvacari, ñai coyʉcʉyʉ caivʉ põevare ã́rore maje cʉrãjino coapa, cavarõ mearore o toabo cũimébore, maje đaiye báque boje maje cʉede ijãravʉi, ʉ̃i yebai yópe nʉri earĩ bʉojađavʉ̃ maja, maje jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque. Ina põeva meara mácavʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore, ina ʉ̃i jaʉbede đaimara mácavʉ ne ũmene, ne yebai yópe nʉri earĩ bʉojađavʉ̃ maja, maje jẽniaiyede ʉ̃́que. 24 Aru Jesúvacari, ʉ̃́que Jʉ̃menijicʉ ayʉ bácʉ “Que đarãjare” arĩ, ʉ̃i yóboque coyʉiye báquede, ʉ̃i yebai yópe nʉri earĩ bʉojađavʉ̃ maja, maje jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque. Jesúi jive meiye báque boje, boropatebede đaibi majare Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Ñai Abel bácʉ ʉ̃i jive meiye báque boje jíbʉcʉ bácʉi boarĩ́ jarʉvaiye báquede ʉ̃ mácʉre, Jʉ̃menijicʉ ñájine đarejaquemavʉ ʉ̃́re boarĩ́ jarʉvayʉ bácʉre. Ʉbenita Jesúi jive meiye báque boje, Jʉ̃menijicʉ meađayʉbe põevare. Que baru Jesúi jivebu bojecʉe baju Abel bácʉi jive pʉeno.
25 Que baru me đajarã mʉja. Me jápiarĩ ađajarã Jʉ̃menijicʉi yávaiyede mʉjare. Ʉ̃́re jápiaiyʉbeni jʉ abevʉ tebejarã mʉja. Jʉ̃menijicʉi coyʉcaicõjeiye báquede ijãravʉcacʉ Moisés bácʉre Israecavʉ bácavʉre, ina jápiabeni jʉ abevʉ bácavʉ ye dupivʉ majibedejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi ñájine đaiyede jocarĩ, ne jʉ abe boje. Que baru jãve pʉeno baju dupivʉ majibenajivʉbu maja, jápiabeni jʉ abevʉ baru Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i coyʉcaicõjeiyede majare cavarõ mearocacʉ Jesúre. 26 Dinʉmʉ mácarõre Jʉ̃menijicʉi coyʉcaicõjeiye báquede Moisés bácʉre ina Israecavʉ bácavʉre, cújiovarejaquemavʉ caino joborõre. Ʉbenita caride yópe aibi Jʉ̃menijicʉ: “Cũináro bedióva cojedeca caino joborõre cújiovacʉyʉmu yʉ ʉrarõ baju. Aru caino cavarõre máre cújiovacʉyʉmu yʉ ʉrarõ baju. Jãve đacʉyʉmu”, aibi Jʉ̃menijicʉ. 27 “Cũináro bedióva cojedeca” ʉ̃i aiye báque boje, coreóvare đaibi majare caiye iye ʉ̃i cʉeđaiye báquede cújiovarĩ bíjarocʉyʉme Jʉ̃menijicʉ. Que teniburu yóboi, quéda iye ʉ̃i cújiovabeno, ʉ̃i jaboteinoque, cʉquiyebu.
28 Cújiovaino bʉojabenotamu no cʉrõ Jʉ̃menijicʉi jaboteino. Majarecabu ʉ̃i epeimara, jabotenajivʉ ʉ̃́que nore. Que baru maje cʉrãjiye boje ʉ̃́que cainʉmʉa ʉ̃i ĩmaro cavarõ mearoi ʉ̃́re memecarãjarevʉ ʉ̃i mearore jíyeque majare bojecʉbeda. Aru, “Jʉ̃menijicʉre ye jarare đabenajarevʉ ñʉjaque”, arĩ dápiarĩ cuecumari, aru ʉ̃́re pueđaivʉ máre ʉ̃i parʉé boje, mearore jínajarevʉ ʉ̃́re, torojʉre đarãjivʉ ʉ̃́re. 29 Ʉbenita yópe toa bíjaroiyepe cʉvede, nopedeca Jʉ̃menijicʉ, maje mearore jímʉ, bíjarocʉyʉme ina ʉ̃i yávaiyede jápiaiyʉbeni jʉ abevʉre. Que baru iye ʉ̃i yávaiyede me jápiarĩ jʉ arãjarevʉ maja.