1 Corintios
Pablo ʉ̃i majicaino Corintocavʉre Israecavʉ bácavʉ ne đaiye báqueque
(Mt 28.16-18; Mr 14.22-24; Lc 22.19-20; 2 Co 6.15-16)
10 Mʉja, jívʉ, ʉvʉ yʉ mʉje majinajiyede jãve aipe vaiye báquede ina Israecavʉ bácavʉre, majeñecuvape paivʉ bácavʉre, ne jʉ aiye boje Jʉ̃menijicʉre. Ina caivʉrecabu vaiváivʉ bácavʉ põecʉbenoi no ocopenibo cãchinoi. Aru ina caivʉrecabu jataivʉ bácavʉ no jia ʉrađa Jũariya ãmicʉriyare. 2 Ina caivʉrecabu jã́đovaivʉ bácavʉ Moisés bácʉque ne vaiváiye boje ʉ̃ mácʉque no ocopenibo yóbore aru no jia cʉrõ mácarõre. 3 Ina caivʉrecabu ãivʉ bácavʉ iye ãiyede Jʉ̃menijicʉi daroiye báquede na mácavʉre cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõre jocarĩ. 4 Aru ina caivʉrecabu ũcuivʉ bácavʉ no ocore Jʉ̃menijicʉi daroino mácarõre na mácavʉre no cʉ̃rabo ʉrabore jocarĩ. Ʉbenita ãnibo cʉ̃rabo ina põeva mácavʉre ne apʉre đaibo bácarõ ãmenejaquemavʉ. Quénora Cristorecabe apʉre đayʉ bácʉ na mácavʉre aru caino ne nʉinoi jã́ri coreyʉ bácʉ na mácavʉre. 5 Ʉbenita nópe Jʉ̃menijicʉ cađateyʉ bácʉreca na mácavʉ caivʉre, obedivʉ nácavʉ bácavʉ Jʉ̃menijicʉre torojʉre đabedejaquemavʉ, ne ãmeina teiye boje. Que baru Jʉ̃menijicʉ yaidé đarejaquemavʉ na mácavʉre no põecʉbenoi.
6 Caiye iye vaiye báqueque na mácavʉre coreóvaivʉbu maja aipe vaiquíyede majare, ãmeina teiyʉrivʉ baru yópe ne ãmeina teiyʉe báquepe. 7 Que baru pẽpeimarare mearore jíbejarã mʉja, yópe apevʉ na mácavʉ ne đaiye báquepe. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede ne mearore jíyena cũinácʉ ne pẽpeimaracacʉre: “Ina põeva dobarĩ ãivʉ barejaquémavʉ aru ũcuivʉ barejaquémavʉ. Aru no yóboi nacajari upaivʉ barejaquémavʉ”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. 8 Ãmeina đaiye jaʉbevʉ majare apevʉque majemarebʉcʉva ãmevʉque, yópe apevʉ na mácavʉ ne ãmeina đaiye báquepe apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque. Ne nópe đaiye báque boje, cũinájãravʉ baji veintitrés mil paivʉ baju yaidéjaquemavʉ.
9 Maje jabocʉ Cristo ʉ̃i ʉrarõ napiye boje maje ãmeina teiyede, “Maja ãmeina teivʉvacari, ñájimenajaramu maja, maje ãmeina teiye boje”, ʉbenina arĩ dápiaiye jaʉbevʉ majare, yópe apevʉ na mácavʉ ne nópe arĩ dápiaiye báquepe. Ne nópe arĩ dápiaiye báque boje, ãđava, Jʉ̃menijicʉi daroimara mácavʉ, ne cũriburu yóboi na mácavʉre, yaidéjaquemavʉ na mácavʉ. 10 Jʉ̃menijicʉre ãmeina yávabejarã mʉja, yópe apevʉ na mácavʉ ne ãmeina yávaiye báquepe Jʉ̃menijicʉre, ne ãmecoroiye báquede ne jabovare, ʉ̃i epeimara mácavʉre. Ne nópe đaiye báque boje, cũinácʉ ángelede darorejaquemavʉ, ʉ̃i boarĩ́ jarʉvaquiyepe ayʉ na mácavʉre. 11 Caiye iye vaiye báqueque na mácavʉre coreóvaivʉbu maja aipe vaiquíyede majare, maja đaivʉ baru yópe ne đaiye báquepe. Aru Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ diede, maje buenajiyepe ayʉ. Maja cʉrivʉbu ijãravʉi bʉojaijãravʉare. Iye “Que vaiquíyebu”, aiye báque vaivʉ caride.
12 Que baru ácʉ põecʉ “Ãmeina tebevʉ yʉ. Aru ãmeina tebecʉyʉmu máre”, arĩ dápiayʉ me đajacʉrĩ, vainí tʉbecʉyʉ. 13 Apenʉmʉa mʉja “Yópe đaiyʉvʉ yʉ”, arĩ dápiađavʉ̃. Ʉbenita nópe đaivʉ baru, ãmeina tejebu mʉja. Nópe vaiyavʉ̃ caivʉ põevare. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ, ñai đayʉ cainʉmʉa yópe ʉ̃i aiye báquepedeca, ye dajocabebi mʉjare, mʉje vainí tʉrãjiyepe ayʉ mʉje ãmeina đaiyʉe boje. Quénora parʉre đacʉyʉme mʉjare mʉje ũmei, mʉje ãmeina đabenajiyepe ayʉ. Parʉre đacʉyʉme mʉjare mʉje ũmei, mʉje napinajiyepe ayʉ caiye iye mʉje ãmeina đaiyʉede, đabevʉva diede. Que teni mʉja vainí tʉ́jʉrorivʉ bácavʉre vaidé đacʉyʉme ʉ̃ mʉje ãmeina đaiyʉede jocarĩ.
14 Que baru mʉja, jívʉ, ji ʉmara, pẽpeimarare mearore jíbejarã mʉja. 15 Coyʉyʉbu mʉjare yópe majidivʉpe. Nuriéna ji coyʉru, mʉjacapũravʉ coreóvaiye majidivʉbu. 16 Maje ãri ũcuiyede, ãrʉrajivʉ maje jabocʉ Jesucristo ʉ̃i yaiye báquede majare boje, torojʉede jívaivʉbu Jʉ̃menijicʉre no ũcuidoque boje. Que baru ʉ̃ mearo đacaibi majare maje ũcuiyede iye ũcuidoquede. Maje ũcuiyede diede, “Majarecabu Jesucristoi meađacaimara, ʉ̃i jive meiye boje ʉ̃i yaiye báquede”, arĩ jã́đovaivʉbu. Aru iye pã́ure cotʉvavaivʉbu maja. Maje ãiyede diede, “Majarecabu Jesucristoi meađacaimara, ʉ̃i jíye boje ʉ̃i bajure ʉ̃i yaiye báquede”, arĩ jã́đovaivʉbu. 17 Maja yóvaivʉ Jesucristore obedivʉ cʉrivʉvacari, cũinábo pã́uboquede ãđavʉ maja. Que baru cũináyajubo põeyajubope teni, Jesucristoque cũinávʉpe cʉvʉ maja.
18 Dápiajarã ina Israecavʉ ne ãimara boaiyede, ne juarĩ jícarãjiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉre, ne ãmeina teiye boje. Cójijivʉ bácavʉ ne ãiyede ina boaimara mácavʉi jiarʉaquede, “Cũináyajubo põeyajubobu maja. Jʉ̃menijicʉi yóvaimaratamu maja”, arĩ jã́đovaivʉbu. 19 Ji nópe coyʉiye boje, “Ãimajiarʉare ne jíye báquede pẽpeimarare meajiarʉabebu apejiarʉa pʉeno”, ʉbenina arĩ ye dápiabejarã mʉja. Aru, “Pẽpeimara parʉrivʉbebu”, ʉbenina arĩ ye dápiabejarã mʉja. 20 Quénora yópe aiyʉvʉ yʉ ji coyʉiyeque: Põeva Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉ ne ãimara boaiyede ne juarĩ jícarãjivʉ pẽpeimarare, “Jʉ̃menijinare diede jícaivʉbu maja”, ʉbenina arĩ dápiađama. Jʉ̃menijina ãmema ne jícaimara. Jʉ̃menijicʉ cũinácʉ quécʉra cʉbi. Quénora abujuvatamu ne jícaimara. Aru ʉbevʉ yʉ mʉje yóvaiyede abujuvaque. 21 Mʉja ye bʉojabevʉ cũinátʉrʉ ũcuivʉ maje jabocʉ Jesucristo ʉ̃i ũcuidoquede aru abujuva ne ũcuidoaquede máre. Mʉja ye bʉojabevʉ cũinátʉrʉ ãivʉ maje jabocʉ Jesucristo ʉ̃i tʉoivaquede aru abujuva ne tʉoivaquede máre. 22 Maja ãri ũcuivʉ baru Jesucristo jiede maje cójijiñami jívʉi aru abujuva jiede pẽpeimara ne cʉ̃rami jívʉi máre cũinátʉrʉ, jorojĩne đarãjaramu maja maje jabocʉ Jesucristore. ¿Parʉrivʉ bárica maja ʉ̃i pʉeno, napinajivʉ ʉ̃i ñájine đaquiyede majare ʉ̃i jorojĩye boje? Bítamu. Jãve ʉ̃́tame parʉcʉ maje pʉeno.
Jesúre jʉ aipõeva apecʉi yebacavʉ ãmevʉvacari, ne jã́đovaino ne ʉede apevʉre ne đaiyeque
(Mt 26.26-29; Mr 14.22-25; Lc 22.14-20; 1 Co 4.16, 6.12, 8.7-12; Fil 3.17)
23 Yópe ávaivʉbuya apevʉ Jesúre jʉ aipõeva. “Ðaicõjeiyede đaiye jaʉbevʉ majare. Que baru caiyede đaicõjeimʉmu yʉ”, ávaivʉbuya apevʉ. Jãvetamu. Ʉbenita apede maje đaru, meamejebu majare o apevʉre máre. Aru apede maja đaivʉ baru, cađatebejebu apevʉ majevʉre, ne parʉre nʉrajiyepe aivʉ ne ũmei. 24 Ñame mearore đaiyʉrĩdubejarãri ne baju boje. Quénora caivʉ mearore đaiyʉjarãri apevʉre boje quéda.
25 10:25-26 Apenʉmʉa Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉ ne ãimara boaimara mácavʉ jiarʉaquede jíni bojeđađama ãimajiarʉare bojeđaitucubʉa uparivʉre, pẽpeimarare jícarĩburu yóbore. Ne que đaiyedeca, ĩni bojeđajarã mʉja ãimajiarʉare nore, jẽniari jã́mevʉva ã́rore ne ĩ́yede, “¿Boropateyʉ bárica?” arĩ dápiabenajivʉ. Maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ jietamu caiye ijãravʉ aru caiye ijãravʉque máre. Que baru jẽniari jã́mevʉva, ãimajiarʉare ĩni bojeđarĩ, ãjara mʉja. 26 —
27 Cũinácʉ Jesúre jʉ abecʉ, “Ãranʉjara ji cʉ̃rami”, ʉ̃i arĩ cuturu mʉjare, aru mʉja nʉiyʉrivʉ baru, ãranʉjara mʉja. Áđe ʉ̃i tʉoiyede mʉjare, ãjara mʉja. Jẽniari jã́mejara ã́rore ʉ̃i ĩ́yede ãimajiarʉare, “¿Boropateyʉ bárica?” arĩ dápiabenajivʉ. 28 Ʉbenita apecʉ nore cʉcʉ, “Iyebu ãimajiarʉa ne jíye báque pẽpeimarare” ʉ̃i aru mʉjare, iye jiarʉare ãmejara mʉja. Ʉ̃i que arĩburu yóboi, mʉje ãru iye jiarʉare, ʉ̃́capũravʉ arĩ dápiaquijichʉbi mʉje borore yópe: “Pẽpeimarare pueđaivʉbebu na. Que baru meavʉbebu Jesúre jʉ aipõeva ne pueđaru pẽpeimarare aru ne ãru jiarʉare, náre jíye báquede”, ʉbenina arĩ dápiaquijichʉbi ʉ̃. Que baru ʉ̃i arĩ dápiabequiyepe ayʉ nópe, aru “¿Boropateyʉ bárica?” ʉ̃i arĩ dápiabequiyepe ayʉ máre, ãmejara mʉja. 29 Mʉja “¿Boropateyʉ bárica?” arĩ dápiabevʉreca, apecʉ nópe arĩ dápiaquijichʉbi. Que baru ʉ̃́re boje, nópe coyʉyʉbu mʉjare.
Ʉbenita apecʉ jẽniari jã́quijichʉbi: “¿Aipe teni đaiye jaʉri yʉre yópe apecʉ ‘¿Boropateyʉ bárica?’ ʉ̃i arĩ dápiajʉroepe yʉrã? 30 ¿Aru ji torojʉede jídu Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i jíye boje ji ãquiyede, aipe teni apecʉ ãmecorori yʉre ji ãiyede iyede?” arĩ jẽniari jã́quijichʉbi.
31 Apecʉ ʉ̃i que aru, yópe arĩ coyʉjebu yʉ. Caiye mʉje ãiyʉede, caiye mʉje ũcuiyʉede, aru caiye mʉje đaiyʉede máre, apevʉ mearore jínajivʉ baru Jʉ̃menijicʉre mʉje đaiye boje, meajebu mʉje đaiye. Ʉbenita apevʉ “¿Boropateyʉ bárica yʉ?” ne arĩ dápiaru, mʉje đaiye boje, meamejebu mʉje đaiye. “¿Yópe đayʉ baru, apevʉre mearore jíde đajeba yʉ Jʉ̃menijicʉre?” arĩ dápiajarã mʉja, mʉje đarãjiye jipocai. 32 Yéde đabejarã apevʉ ne vainí tʉrĩ ãmeina tenajiyepe aivʉ. Quénora đajarã cainʉmʉa apevʉ ne vainí tʉbeni ãmeina tebenajiyepe aivʉ. Judíovare, aru judíova ãmevʉre, aru Jesúre jʉ aipõevare máre ãmeina tede đabejarã náre, mʉje đaiye boje. 33 Yʉ́capũravʉ torojʉre đaiyʉvʉ caivʉ põevare caiye ji đaiyeque. Méne vaidé đaiyʉbevʉ yʉ ji baju. Quénora obedivʉ apevʉre méne vaidé đaiyʉvʉ yʉ, Jesús ʉ̃i meađaquiyepe ayʉ náre.