Mateo
Jesús ʉ̃i bueino nomi jarʉvainore
(Mt 5.31-32; Mr 10.1-12; Lc 16.18; 1 Co 7.10-11)
19 Jesús caiye iyede coyʉrĩ bʉojarĩ, nʉrejame Galilea ãmicʉrijoborõre jocarĩ. Aru ecorejame Judea ãmicʉrijoborõi, Jordán ãmicʉriya jia apedʉvei. 2 Obedivʉ põeva darejaima ʉ̃i yóboi. Aru noi ijimarare meađarejame. 3 Fariseovacavʉ máre nʉrejaima ʉ̃i yebai. Ʉ̃́re jʉjovaiyʉrivʉ, jẽniari jã́rejaima:
—¿Cũinácʉ ʉ̃mʉ jarʉvayʉ baru jímarepacore, apejĩe õi đaiye boje, đaidi yópe maje đaicõjeiyepe? arejaima na.
4 Jesús arejame náre:
—Jãve bueđavʉ̃ mʉja. Mamarʉmʉre Jʉ̃menijicʉ cʉeđarejaquemavʉ caiyede, “Ʉ̃mʉ macʉyʉ́re aru nomió macođóre máre đarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ”. 5 Aru arejaquemavʉ: “Que baru caride ácʉ põecʉ, jímarepaco bacođó cʉvacʉyʉ, ʉ̃i bʉcʉvare dajocacʉyʉme. Aru jímarepacore cʉvarĩ, ṍmaque cũinávʉpetamu na Jʉ̃menijicʉi jã́inore”. 6 Que baru pʉcarã ãmema. Quénora cũinávʉpetamu na. Que baru põecʉ Jʉ̃menijicʉi cójijovaimara mácavʉre coavabejacʉrĩ ʉ̃, arĩ buedejame Jesús.
7 Jesúre jẽniari jã́rejaima na:
—¿Aipe teni Moisés bácʉ jícõjenejaquemari jímarepacʉre cũináyoca, “Mʉre jarʉvayʉbu yʉ” aiyocare, jímarepacore? arejaima.
8 Aru Jesús arejame náre:
—Moisés bácʉ jarʉvaicõjenejaquemavʉ mʉjare mʉjemarepacore, mʉje Jʉ̃menijicʉi đaicõjeiyede jápiaiyʉbe boje. Ʉbenita mamarʉmʉmata nópe ãmenejaquemavʉ. 9 Aru yʉ́capũravʉ coyʉyʉbu mʉjare: Ácʉ põecʉ jímarepacore ãmeina đabecoreca jarʉvarĩburu yóboi pʉrʉbʉoyʉ baru apecoque, ãmeina đaibi ṍre ʉ̃i mamarʉmʉcacore jarʉvarĩ, arejame Jesús.
Nópe ayʉ, “Nomi jarʉvainore ʉbevʉ yʉ”, aiyʉcʉ barejaquémavʉ Jesús. 10 Que ayʉre, ñʉja ʉ̃i bueimara arejacarã ʉ̃́re:
—Nópe mi coyʉiyepe baru, meamequiyebu pʉrʉbʉoiye majare, arejacarã.
11 Ʉbenita ñʉjare yópe arĩ, coyʉrejame Jesús:
—Caivʉ põeva cũinácʉva cʉrivʉ majibema. Quénora na quévʉra Jʉ̃menijicʉi torojʉre đaimara cʉrivʉ cũinácʉva coapa majima na. 12 Apevʉ põeva nomicʉrĩ, ʉ̃mʉcʉrĩ máre, bʉojabema, ne nópe põeteiye báque boje. Que baru pʉrʉbʉobema na. Aru apevʉ põeva ne baju buraicõjeiye boje, nomicʉrĩ bʉojabema na. Que baru pʉrʉbʉobema na. Aru apevʉ põeva ne baju burabevʉvacari, buraivʉ bácavʉpe paivʉ teđama na, ne memecarãjiye boje Jʉ̃menijicʉre cainʉmʉa ʉ̃i jaboteinore. Que baru na máre pʉrʉbʉobema, ne baju nópe đaiyʉe boje. Ácʉ põecʉ Jʉ̃menijicʉre torojʉre đaimʉ cʉcʉ cũinácʉva, que đajacʉrĩ ʉ̃, arĩ buedejame Jesús.
Jesús ʉ̃i mearore jíno jʉeđovare Jʉ̃menijicʉque
13 Põeva davare cuivʉ barejáima némarare Jesús yebai, ʉ̃i tʉoquiyepe aivʉ náre ʉ̃i pʉrʉáque, ʉ̃i jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque náre boje. Que teni ñʉja ʉ̃i bueimara davaicõjemenidurejacarã némarare. 14 Ʉbenita Jesús arejame:
—Ina jʉeđova dajarãri ji yebai. Jʉ̃menijicʉ jabotecʉyʉme põevare nápe paivʉre. Que baru, “Davabejarã jʉeđovare”, abejarã náre, arejame Jesús.
15 Aru náre coapa tʉorĩ ʉ̃i pʉrʉáque, jẽniarejame Jʉ̃menijicʉque náre boje. Que teniburu yóboi, nʉrejacarã ñʉja, Jesújã.
Cũinácʉ bojʉyo cʉve cʉvacʉ Jesúmaque ne boroteino
(Mt 20.16, 25.31; Mr 10.17-31; Lc 13.30, 18.18-30, 22.30)
16 Cũinácʉ bojʉyo, Jesús yebai nʉri, jẽniari jã́rejame:
—Mʉ, bueipõecʉ meacʉ, ¿aipe đaiye me jaʉri yʉre, cʉvacʉyʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi? arejame ʉ̃.
17 Jesús arejame ʉ̃́re:
—¿Aipe teni jẽniari jã́ñʉrʉ mʉ yʉre đaiye ména? Cũinácʉrabe meacʉ baju. Jʉ̃menijicʉvacaribe. Cʉvaiyʉcʉ baru jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, đajacʉ yópe Jʉ̃menijicʉi đaicõjeiyepe, arejame Jesús.
18 —¿Áđeba đaicõjeiye? jẽniari jã́rejame.
Aru Jesús arejame:
—Põevare boarĩ́ jarʉvabejacʉ. Cʉvabejacʉ apecore mimarepacore jarʉvarĩ. Ñavamejacʉ apecʉ ʉ̃i cʉvaede. Borođabejacʉ apecʉre. 19 Jʉ ajacʉ mipacʉre aru mipacore máre. Aru mícʉre, mi bajure jecʉépedeca, ʉ̃́re máre jecʉjacʉ mʉ, arejame Jesús.
20 Que ayʉre, ñai bojʉyo arejame:
—Ðaivʉ caiye iye mi coyʉiyede. ¿Ã́roma yʉre jaʉrõ cãreja? arejame.
21 Jesús ʉ̃́re arejame:
—Jaʉbecʉva cʉiyʉcʉ baru Jʉ̃menijicʉi jã́inore, nʉjacʉ aru jíni bojeđajacʉ mi cʉvede. Aru mi ĩquiyede jíjacʉ ina cõmaje ãrojarivʉre. Que teni cʉvacʉyʉmu mʉ mi boje méne cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Aru dajacʉ yʉ́que, arejame Jesús.
22 Ʉbenita iyede jápiarĩ, ʉrarõreca chĩorejame, dajocaiyʉbecʉ ʉ̃i ʉre cʉvede. 23 Que baru Jesús arejame ñʉja ʉ̃i bueimarare:
—Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ina põeva cʉve cʉvarivʉre pare maiyójavʉ ne jʉ aiye Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i meađaquiyepe aivʉ náre aru ne ecorãjiyepe aivʉ ʉ̃i jaboteinore, cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõre. 24 Bedióva cojedeca coyʉyʉbu mʉjare: Cũinácʉ ãimacʉ ʉracʉ, camello ãmicʉcʉ, ʉ̃i ecoru aviyo cobei, maiyójajebu ʉ̃́re. Aru pʉeno maiyójavʉ cʉve cʉvacʉre ʉ̃i ecoquino Jʉ̃menijicʉi jaboteinore, arejame Jesús.
25 Que ayʉre jápiaivʉ ñʉja, cuecumarejacarã pare. Aru arejacarã:
—¿Ñame bʉojarĩ ecorãjidica Jʉ̃menijicʉi jaboteinore, cʉvarãjivʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre? jẽniari jã́rejacarã Jesúre.
26 Ʉ̃́capũravʉ ñʉjare jã́ri, arejame:
—Põeva ne đarĩ majibeno maiyójabevʉ Jʉ̃menijicʉre. Ʉ̃ cũinácʉra bʉojarĩ meađayʉbe põevare, arejame Jesús.
27 Aru Pedro arejame:
—Dajocacarã ñʉja caiye ñʉje cʉvaede, ñʉje daiye boje mʉ́que. ¿Yéde earãjidica ñʉja? arejame Pedro.
28 Aru ñʉjare arejame Jesús:
—Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Mamajãravʉ daquijãravʉ baquinó yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, dobacʉyʉmu jabocʉi dobarõ mearoi, jabotecʉyʉ põevare. Aru mʉja máre, daivʉ bácavʉ yʉ́que, dobarãjaramu doce painoa jabovai dobarõa mearoa coapa, coyʉrãjivʉ ina doce paiyajuboacavʉ Israecavʉre méne o ãmene ne đaiyede. 29 Ácʉ põecʉ dajocayʉ baru ʉ̃i cʉ̃ramine, o jíbʉrãre, ĩmarare, jípacʉre, jípacore, mamarare, o ʉ̃i joborõre máre ji ãmiá boje, ʉ̃i daiye boje yʉ́que, memecacʉyʉ yʉre, eacʉyʉme pʉeno baju mearo bajure. Aru cʉvacʉyʉme jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. 30 Ʉbenita dinʉmʉ maquinóre apevʉ, jaboteivʉ bácavʉ ijãravʉre, jabotebenajarama na Jʉ̃menijicʉi jabotequiyede. Aru apevʉ, mʉjapedeca, jabotebevʉ bácavʉ ijãravʉre, jabotenajarama na Jʉ̃menijicʉi jabotequiyede, arĩ buedejame Jesús.