2 Corintios
Pablo ʉ̃i jã́ino mácarõ yópe decoboainope
12 Põecʉ “¿Meacʉ bárica?” ayʉ bojecʉbecʉpe páyʉbe ʉ̃́re aru apevʉre máre. Ʉbenita mʉje jápiaiye boje ina jʉjovaivʉ ne coyʉiyede yávaiyede jãve ãmene ji coyʉiye pʉeno Jesús ʉ̃i yávaiyede jãvene, ji bajuma coyʉiye jaʉvʉ yʉre. Ina bueipõeva borocʉrivʉ “¿Meara márica ñʉja apevʉ pʉeno?” ađama, ne jã́iye boje yópe decoboainope. Que ađama na. Que baru yʉ máre coyʉquijivʉ mʉjare maje jabocʉ Jesucristoi jã́re đaiye báquede yʉre yópe decoboainope aru ʉ̃i coreóvare đaiye báquede yʉre máre, ʉ̃i majiéquede. 2 Cũinácʉ ʉ̃mʉ, ji coreóvaimʉ, Cristoque cʉcʉ cũinávʉpe, jã́me yópe decoboainope catorce paiʉjʉa jipocamia. Yópe apecʉ bajʉrócʉpe coyʉyʉbu ji bajuma, ji cʉyeiye boje. Dinʉmʉ mácarõre Jʉ̃menijicʉ nʉvame yʉre pʉ cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõi, yóbecʉritucubʉaita, míjina ne vʉitucubʉ aru aviávai cʉritucubʉ pʉenoi. Yʉre nʉvañʉ mácʉ baru ji bajuque o ji ũmeque, majibevʉ yʉ. Jʉ̃menijicʉ cũinácʉva majibi. 3 12:3-4 Majivʉ yʉ yʉre ʉ̃i nʉvaimʉ mácʉre pʉ Paraíso ãmicʉrõ cavarõ mearocarõita. Nore jápiacacʉ yʉ yávaiye me bajure, maja põeva maje yávaicamuaque ye yávarĩ bʉojabevʉ diede, aru Jʉ̃menijicʉ yʉre yávaicõjemeteame diede. Bedióva coyʉyʉbu mʉjare, yʉre ʉ̃i nʉvaimʉ mácʉre majicʉvacari, ji bajuque o ji ũmeque majibevʉ yʉ. 4 — 5 “¿Meacʉ bárica?” arĩ coyʉquijivʉ no boje, ji jã́ino mácarõ decoboainope boje. Ʉbenita ape vaiye báquede yʉre ji bajuma “¿Meacʉ bárica?” arĩ coyʉbequijivʉ. Ji bajuma arĩ coyʉquijivʉ ji parʉbede. 6 “¿Meacʉ bárica?” arĩ coyʉre nʉiyʉcʉ baru ji bajuma, ji apede jã́iye boje yópe decoboainope, ãrʉmecʉpe tebejebu, caiye ji coyʉjʉroe jãve boje. Ʉbenita diede coyʉbequijivʉ. Mʉjare me jã́icõjeniduiyʉbevʉ yʉre, ji jã́iye boje yópe decoboainope.
Quénora mʉjare me jã́icõjeiyʉvʉ yʉre, mʉje jã́iye boje ji đaiyede aru mʉje jápiaiye boje ji coyʉiyede. 7 Ji arĩ dápiabequiyepe ayʉ meacʉre caivʉ pʉeno, caiye iye me bajure Jʉ̃menijicʉi coreóvare đaiye báque boje yʉre, Jʉ̃menijicʉ yʉre ñai abujuvai jabocʉ Satanáre ñájine đaicõjeimi. Satanás ñájine đarĩ cãrijovavaibi yʉre yópe miuyo jẽiyepe ji bajui. 8 Yóbecʉrinʉmʉa jẽniacacʉ maje jabocʉ Cristore, ʉ̃i dajocare đaquiyepe ayʉ iye ʉ̃i ñájine đaiyede yʉre. 9 Ʉbenita yópe arĩ, coyʉáme: “Dajocare đabecʉbu yʉ mi ñájiyede iye parʉbede đaiyede mʉre. Quénora cainʉmʉa parʉre đacʉyʉmu mʉre ji mearo đacaiyeque bojecʉbeda ji me boje. Que teni ye jaʉbequiyebu mʉre cainʉmʉa. Mʉ́tamu cʉcʉ ye parʉbecʉ, yéde đaiye majibecʉ. Dinʉmʉmareca yʉ́vacari jã́đovañʉmu ji parʉé majiéde, cađatecʉyʉ mʉre”, áme maje jabocʉ Cristo. Que baru yʉ torojʉcʉ baju “¿Meacʉ bárica?” arĩ coyʉre nʉquijivʉ pʉeno baju, ji parʉbe boje ji bajuma, cʉvacʉyʉ Cristoi parʉé majiéde, apevʉ ne jã́rajiyepe ayʉ diede. 10 Aru, “Meavʉ” ayʉbu, torojʉcʉ máre yʉre ijiéde, apevʉ yʉre ne ãmeina yávaiyede, yʉre jaʉéde, apevʉ yʉre maucʉvarĩ ne ñájine đaiyede yʉre, aru ji cãrijiyede. Caiye iye ãmeno vaiyede yʉre Cristo jicʉ bae boje, “Meavʉ yʉre” ayʉ, torojʉvʉ yʉ. Ji parʉbe boje, majivʉ Cristo cađateyʉre yʉre ji đaiyede ʉ̃i parʉé majiéque.
Pablo ʉ̃i cãrijino Corintocavʉ Jesúre jʉ aipõevare boje
11 Ji nópe toivaicõjeiye boje apecʉre, ãrʉmecʉpe teivʉ yʉ. Ʉbenita jaʉteavʉ̃ yʉre, mʉje jápiaiye boje ina Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarape teniduivʉ ne borocʉrĩ coyʉiyede Jesús ʉ̃i yávaiye ména aru yʉrã máre. Ñamene yʉre aru yéde ji parʉéde coyʉiye jaʉrĩduavʉ̃ mʉjare. Ʉbenita mʉje coyʉbe boje, coyʉiye jaʉteavʉ̃ yʉre ji bajuma. Na “Pablo bojecʉbecʉbe”, ʉbenina ávaivʉbuya. Ʉbenita yʉ bojecʉbecʉvacari, ye ne cãchinocacʉ ãmevʉ yʉ. Aru ji pʉeno meara ãmema na. 12 Ji cʉe báquede mʉjaque Jʉ̃menijicʉ yʉre đare đáme põeva ne jã́mene, ne đarĩ majibede, aru ape parʉéque đaiyede máre, jã́đovacʉyʉ yʉre jãve Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉ bajure. Caiye iye ji đaiyede napini đacacʉ yʉ. 13 Yʉ ãmevʉ apevʉ ne cãchinocacʉ. Quédeca mʉjacapũravʉ máre ãmevʉ apevʉ Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉ ne cãchinocavʉ ji jã́inore. Mearo đacaiyede ye đabetecacʉ yʉ pʉeno baju apevʉre boje mʉje pʉeno. Jãve jẽniametecacʉ mʉje tãutʉrare, yópe ji jẽniaiyepe apevʉ Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre. Ʉbenita, “Pablo ñʉjare ãmeina jã́ñʉmebu”, ʉbenina arĩ dápiabejarã mʉja. Mʉje ʉbedu ji jẽniame máquede mʉje tãutʉrare, chĩori jẽniañʉmu mʉje ãrʉmenajiyepe ayʉ diede.
14 Javede pʉque jã́cʉnʉcacʉ mʉjare. Aru caride meađayʉbu ji cʉvede, jã́cʉnʉcʉyʉ mʉjare bedióva cojedeca. Aru yópe jipocai ji đaiye báquepedeca, jẽniamecʉyʉmu mʉje tãutʉrare. Mʉje cʉvaede cʉvaiyʉbevʉ yʉ. Quénora cʉvaiyʉvʉ yʉ mʉjare Cristo jinava. Mʉjarecabu yópe jímarape yʉre. Ʉbenita mamara ãmevʉrecabu bojeđacaivʉ nébʉcʉvare ne ãrajiyeva. Quénora nébʉcʉvarecabu bojeđacaivʉ némarare ne ãrajiyeva. Que baru yʉ jacopʉiyʉbevʉ mʉje tãutʉrare. 15 Yʉ torojʉcʉ baju jícʉyʉmu caiye ji cʉvaede aru ji bajure máre, cađatecʉyʉ mʉjare, ji ʉe boje mʉjare. Ʉbenita mʉjare pʉeno baju ʉre nʉñʉreca yʉ, mʉjacapũravʉ ji jã́inore quĩ́jino baju ʉre nʉivʉbu yʉre.
16 Apevʉ mʉjaque cʉrivʉ, yópe arĩ, ãmecorovaivʉbuya yʉre: “Jãve Pablo jẽniamemi ñʉje tãutʉrare. Ʉbenita jʉjovarĩ ĩñʉme ñʉje tãutʉrare majibevʉva”, ávaivʉbuya. 17 ¿Aipe đarĩ mʉjare jʉjovarĩ, ĩñʉ bʉojari yʉ mʉje tãutʉrare? ¿Mʉje dápiaru, ina ji jaroimara mácavʉre jʉjovaicõjeari mʉjare? 18 Titore jẽniacacʉ parʉrõreca, ʉ̃i nʉquiyepe ayʉ mʉje yebai. Aru jarocacʉ apecʉ majecʉ Jesúre jʉ aipõecʉre ʉ̃́que. ¿Mʉje dápiaru, Titojã jʉjovarĩ mʉjare? Mʉja me majidivʉbu jãve Titojã jʉjovabevʉ bácavʉre mʉjare. Me majivʉ yʉ náre, yʉpedeca, cainʉmʉa mearore dápiaivʉre aru mearore đaivʉre máre. Que baru ñʉja ye jʉjovabevʉ mʉjare.
19 Caiye iye ji toivaicõjeiyede apecʉre mʉjare jã́ri boroteivʉ bácavʉ dápiabejarã mʉja coyʉyʉre ñʉje đaiyede, mʉje arĩ coyʉrãjiyepe ayʉ “Meavʉ” o “Meamevʉ”. Mʉja ãmevʉrecabu coyʉrãjivʉ méne o meamene ñʉje đaiyede. Quénora Jʉ̃menijicʉrecabe coyʉcʉyʉ diede ñʉjare. Ʉbenita caiye iye ji toivaicõjeiyeque apecʉre coyʉyʉbu yʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore, ji cʉe boje Cristoque cũinávʉpe, mʉje parʉre nʉrajiyepe ayʉ mʉje ũmei. Que baru mʉja, jívʉ, caiye ñʉje đaiyeque cađateiyʉrivʉbu mʉjare. 20 Jidʉvʉ yʉ ji copaidaquiyede mʉje yebai, apevʉ mʉjacavʉ đabevʉ bárãjivʉre yópe mʉjare jaʉépe. Apevʉ jararĩ pare ãđamateiyʉrãjichʉma. Aru apevʉ tebutenajichʉma. Apevʉ jijatenajichʉma ʉbenina. Apevʉ đarãjichʉma ne baju ʉrõpe dápiabevʉva mearore o ãmenore apevʉre. Apevʉ coyʉrãjichʉma ãmenore caivʉ ne jápiaiyede apevʉi borore. Apevʉ yávarãjichʉma jápiabenoi ãmenore apevʉi borore. Apevʉ “¿Meara márica apevʉ pʉeno?” arĩ dápiarãjichʉma. Aru apevʉ maucʉvarĩ, cãrijovari, boaiyʉrãjichʉma apevʉre.
Mʉjacavʉ ne nópe đaru, ji copaidaquiyede torojʉbecʉyʉmu yʉ. Aru mʉja máre torojʉbenajaramu, ji jararĩ ñájine đaquiye boje mʉjare, mʉje nópe ãmeina teiye boje. 21 Jidʉvʉ yʉ ji copaidaquiyede mʉje yebai Jʉ̃menijicʉ ji mearore jímʉ cʉyoje tede đacʉyʉre yʉre bedióva cojedeca mʉje jã́inore. Apevʉ mʉjacavʉ cʉrivʉbuya mʉje ãmeũmeque. Apevʉ mʉjacavʉ ãmeina đarĩ cʉrivʉbuya apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque. Aru apevʉ mʉjacavʉ caino ãmenore đaivʉbuya. Nópe teni ãmeina teima javede. Aru chĩomeni oatʉvabenama cãreja ne đaiyede. Quénora ãmeina tede nʉivʉbuya. Chĩomeni oatʉvabedu ji daquiye jipocai, chĩori ocʉyʉmu yʉ pare, náre boje.