Romanos
Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i coyʉino põevare ne đaiye méne o ãmene
(Mt 7.1, 16.27; Lc 6.37; 2 Ti 4.14)
2 Mʉ ayʉ baru apevʉ ne borore, “Ñájiye jaʉvʉ náre ne ãmeina teiye boje”, arĩ bʉojabevʉ “Ãmeina đabevʉ yʉ. Que baru ñájiye jaʉbevʉ yʉre”. Mi coreóvaiyede apevʉ ne ãmeina teiyede, mʉ máre põecʉrecabu. Que baru napedeca ãmeina đayʉbu mʉ. Que baru “Apevʉre ñájiye jaʉvʉ” mi aru, “Yʉre máre ñájiye jaʉvʉ”, ainopebu no. 2 Majivʉ maja jãveque Jʉ̃menijicʉ ñájine đayʉre caivʉ ina nópe ãmeina đaivʉre. 3 Jʉ̃menijicʉi aru apevʉre “Ñájinajaramu mʉja mʉje ãmeina teiye boje”, dápiabejacʉ mʉ, põecʉpe, mi nápe cũinátʉrʉ teiyede Jʉ̃menijicʉ abecʉyʉre mʉre máre, “Ñájicʉyʉmu mʉ mi ãmeina teiye boje”. Nópe jãve acʉyʉme mʉre. Aru, “¿Ñájimecʉva vaiquídica?” arĩ dápiabejacʉ mʉ, mi ãmeina teiye boje. Jʉ̃menijicʉ jãve ñájine đacʉyʉme mʉre máre. 4 Pueđabecʉpe tebejacʉ mʉ Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i pare mearo cũiméno boje. Jʉ̃menijicʉ cõmaje ãroje jã́imi mʉre. Dʉibajĩena napini coreibi mʉre. Coreóvajacʉ mʉ jãve Jʉ̃menijicʉ meacʉre mʉ́que, ʉ̃i ʉe boje mi jarʉvaquiyede mi ãmeina teiyede. Mi oatʉvaiye boje, mearo đacacʉyʉme mʉre. 5 Ʉbenita mi ãmeũme boje, ãmepedabu mʉ. Ðaiyʉbevʉ mʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Ʉ̃́re jápiaiyʉbevʉ aru mi đaiyede máre oatʉvaiyʉbevʉ mʉ. Que teni pʉeno ãmeno baju đayʉbu mʉ mi pʉeno ʉrarõ baju ñájiquiyede Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinói põevare, ne ãmeina teiye boje. Dijãravʉ baquinói caivʉ põevare Jʉ̃menijicʉ jã́cʉyʉme cũinátʉrʉ. Aru jorojĩni jã́ri, ñájine đacʉyʉme náre, ne ãmeina teiye boje. 6 Dijãravʉ baquinói Jʉ̃menijicʉ bojeđacʉyʉme caivʉ põevare náre coapa yópe ne đaiye báquepedeca ijãravʉre.
7 Põeva cainʉmʉa mearo đaivʉ baru apevʉre, aru ʉrivʉ baru Jʉ̃menijicʉi đaquiyepe aivʉ náre meara baju yópe ʉ̃i ʉrõpe, aru ʉrivʉ baru Jʉ̃menijicʉi coyʉquiyepe aivʉ náre “Mearo đaivʉbu mʉja” ainore máre, aru ʉrivʉ baru Jʉ̃menijicʉi apʉre đaquiyepe aivʉ náre cainʉmʉa, ne coatebenajiyepe ayʉ ʉ̃́re jarʉvarĩ, nárecabu Jʉ̃menijicʉi cʉre đaquimara jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre ʉ̃́que. 8 Ʉbenita põeva ne ʉrõpe cainʉmʉa đaivʉ baru Jʉ̃menijicʉi ʉrõ pʉeno, aru dápiabevʉ baru Jʉ̃menijicʉre, jápiaiyʉbevʉ baru ʉ̃i yávaiyede jãvene, aru jʉ abevʉ baru ʉ̃́re, quéda đaivʉ baru ãmenore cainʉmʉa, ãmeina đarãjivʉ, nárecabu Jʉ̃menijicʉi jorojĩni ñájine đaquimara pare. 9 Caivʉ ina põeva ãmeina đaivʉ ñájinajarama aru chĩorajarama, judíova mamarʉmʉre caivʉ jipocamia, aru judíova ãmevʉ máre. 10 Ʉbenita caivʉ ina põeva mearare, Jʉ̃menijicʉ đacʉyʉme náre coapa meara baju yópe ʉ̃i ʉrõpe. Aru coyʉcʉyʉme náre, “Mearo đaivʉbu mʉja”. Aru cãrijimevʉva me cʉre đacʉyʉme náre máre, judíovare mamarʉmʉre caivʉ jipocamia, aru judíova ãmevʉre máre.
11 Que baru Jʉ̃menijicʉ jã́imi cũinátʉrʉ caivʉ põevare. 12 Judíova ãmevʉ, cʉvabevʉ Jʉ̃menijicʉi đaicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, bíjarãjarama na coapa ne ãmeina teiye boje, die đaicõjeiyede majibevʉva. Que teni nácapũravʉ coatede đaimara márajivʉbu Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, ne ãmeina teiye boje. Ʉbenita judíovare, cʉvarivʉre Jʉ̃menijicʉi đaicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, Jʉ̃menijicʉ ñájine đacʉyʉme náre coapa ne ãmeina teiye boje, ne đabe boje yópe iye đaicõjeiye coyʉiyepe. Que teni nácapũravʉ máre coatede đaimara márajivʉbu Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, ne ãmeina teiye boje. 13 Jʉ̃menijicʉ abebi “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, ina ʉ̃i đaicõjeiye báquede coyʉiyede jápiaivʉ bácavʉreca đabevʉva yópe ʉ̃i đaicõjeiye báquepe. Quénora Jʉ̃menijicʉ ajebu “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, caivʉ inare yópe ʉ̃i đaicõjeiye báquepe đájʉrorivʉre.
14 Ina judíova ãmevʉ cʉvabema Jʉ̃menijicʉi đaicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre. Ʉbenita apenʉmʉa đađama na yópe Jʉ̃menijicʉi đaicõjeiye báquepe, Jʉ̃menijicʉi cʉeđaiye báque boje náre ne mearo dápiaiyeque. Que đarĩ jã́đovađama na ne coreóvaiyede ne ũmei mearore Jʉ̃menijicʉi jã́iyede aru ãmenore máre, cʉvabevʉvacari iye Jʉ̃menijicʉi đaicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre. 15 Ne đaiyeque jã́đovađama na ne coreóvaiyede ne ũmei aipe ãrojaene Jʉ̃menijicʉi đaicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre. Apenʉmʉa “Boropatebevʉ yʉ” aru apenʉmʉa “Boropateivʉ yʉ”, ne arĩ dápiaiyeque jã́đovađama na ne jãve coreóvaiyede diede. Aru ne dápiaiyeque máre jã́đovađama na diede. Que baru apenʉmʉa arĩ dápiađama ne baju “Mearore đayʉbu yʉ”, aru apenʉmʉa “Ãmenore đayʉbu yʉ”, arĩ dápiađama na.
16 Que teni iye Jʉ̃menijicʉi bojeđaiye põevare ne đaiye báque boje vaiquíyebu yópe ji yávaiye méne coyʉiyepe Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinói põevare, ne ãmeina teiye boje. Dijãravʉ baquinói Jʉ̃menijicʉ Jesucristore ñájine đaicõjecʉyʉme põevare, ne yaveni ãmeina dápiaiye boje aru ne yaveni ãmeina đaiye báque boje máre. Nopedeca coyʉyʉbu yʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne.
Judíova ne đaiyʉrõ yópe Jʉ̃menijicʉi đaicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre
17 Mʉjacapũravʉ ađavʉ̃ “Judíovabu ñʉja”. Aru, “Jʉ̃menijicʉ mearo đacacʉyʉbe ñʉjare, ñʉje cʉvae boje ʉ̃i đaicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre”, arĩ dápiađavʉ̃ mʉja. Aru coyʉyavʉ̃ mʉja apevʉre, “Ñʉjarecabu Jʉ̃menijicʉ jina. Ʉ̃i beoimaratamu ñʉja”. 18 Aru ađavʉ̃ mʉja, “Majidivʉbu Jʉ̃menijicʉi ʉrõre ñʉje đarãjinore”. Aru ađavʉ̃ mʉja yópe: “Majidivʉbu mearore aru ãmenore máre põeva ne đarãjinore. Que baru beoiye jaʉvʉ náre mearo bajure. Diede majidivʉbu, ñʉje bueiye boje Jʉ̃menijicʉi đaicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre”, arĩ dápiađavʉ̃ mʉja. 19 Mʉja bueni bʉojarĩduyavʉ̃ bueiyede jãvene ina majibevʉre, yópe ñai jã́ñʉ nʉvaiyepe jã́ri eabevʉre. Yópe arĩ, coyʉyavʉ̃ mʉja: “Apevʉre, majibevʉre, me majide đaivʉbu ñʉja. Náre bueivʉbu ne coreóvabede, ne jã́ri eabevʉpe mautebenajiyepe aivʉ”. Aru mʉja cađateni bʉojarĩduyavʉ̃ ina mearore coreóvabevʉre, ne coreóvarãjiyepe aivʉ diede, nópe ñai pẽoinore cʉvacʉ cađateiyepe ñeminoi cʉrivʉre. Yópe arĩ, coyʉyavʉ̃ mʉja: “Apevʉre coreóvabevʉre me cađateivʉbu ñʉja. Náre cađateivʉbu ne ñeminoi cʉrivʉpe mautebenajiyepe aivʉ”. 20 Aru mʉja ađavʉ̃ yópe: “Ñʉja bueivʉbu ina majiéde eabevʉre, ne mearore majinajiyepe aivʉ. Aru bueivʉbu ina majibevʉre máre, ne coreóvarãjiyepe aivʉ”, ađavʉ̃ mʉja. Mʉja arĩ dápiađavʉ̃ mʉje cʉvae boje Jʉ̃menijicʉi đaicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre me majidivʉ caiyede aru caiye mʉje majiéde jãvene.
21 ¿Mʉja bueivʉ apevʉre, aipe teni đabevʉrʉ̃ mʉja yópe mʉje bueiyepe? Mʉja “Ñavamejara” aivʉvacari apevʉre, mʉja máre ñavađavʉ mʉja. 22 Mʉja “Ðabejarã ãmeina mʉjemarebʉcʉvare jarʉvarĩ” aivʉvacari apevʉre, mʉja máre đađavʉ̃ ãmeina mʉjemarebʉcʉvare jarʉvarĩ. Mʉja ʉbevʉvacari pẽpeimarare, mʉja máre pueđabenamu Jʉ̃menijicʉre aru ʉ̃ jiede máre. 23 “Ñʉja judíova mearamu apevʉ pʉeno, ñʉje cʉvae boje Jʉ̃menijicʉi đaicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre”, ađavʉ̃ mʉja. Ʉbenita nópe aivʉvacari pueđabevʉ ãmeina yávađavʉ̃ mʉja Jʉ̃menijicʉre, jʉ abevʉ ʉ̃i đaicõjeiyede. 24 Javede yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: “Ina põeva judíova ãmevʉ ãmeina yávađama Jʉ̃menijicʉre, mʉje ãmeina đarĩ jã́đovaiye boje”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.
25 Mʉje jʉ aru Jʉ̃menijicʉi đaicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, cađateivʉ mʉjare mʉje ʉ̃mʉva cajede buraicõjeiye, mʉje majinajiyepe aivʉ mʉja Jʉ̃menijicʉ jinare. Ʉbenita mʉje jʉ abedu iye Jʉ̃menijicʉi đaicõjeiye báquede, ye cađatebevʉ mʉjare iye cajede buraicõjeiye. 26 Ina judíova ãmevʉ buraicõjemema ne cajede. Ʉbenita ne đare yópe Jʉ̃menijicʉi đaicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre, majibevʉva diede, Jʉ̃menijicʉ jãve jã́imi náre cũinátʉrʉ ʉ̃i jã́iyepe mʉja judíovare, mʉje cajede buraicõjeivʉpedeca. 27 Mʉjacapũravʉ cʉvarivʉbu iye Jʉ̃menijicʉi đaicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, aru buraicõjeivʉbu máre mʉje cajede. Ʉbenita ye đabevʉ mʉja yópe Jʉ̃menijicʉi đaicõjeiyepe. Quénora jʉ abevʉ diede. Que baru apevʉ, judíova ãmevʉ, ne cajede buraicõjemevʉreca, ne đaiyede yópe Jʉ̃menijicʉi đaicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre, ne boro coyʉrĩ ađaimara márajivʉbu mʉja, judíova, Jʉ̃menijicʉi ñájine đarãjiyepe aivʉ mʉjare, mʉje jʉ abe boje die đaicõjeiyede.
28 Ina põeva aivʉ baru “Yʉ́bu judíovacacʉ, mearore jíyʉ Jʉ̃menijicʉre”, caivʉ ina judíova baju ãmema na. Aru ina ne cajede buraicõjeivʉ, Jʉ̃menijicʉ jina tenajiye boje, caivʉ ina máre judíova baju ãmeni, Jʉ̃menijicʉ jina ãmema na. 29 Ʉbenita ina põeva mearore jívʉ Jʉ̃menijicʉre judíova bajupe jʉ ađama Jʉ̃menijicʉre ne ũmei. Ina põeva Jʉ̃menijicʉi đaicõjeiyepe buraicõjeivʉ ne cajede, caivʉ ina judíova baju ãmema na. Ʉbenita ina põevare Jʉ̃menijicʉi Espíritu oatʉvacayʉbe ne ũmene, đacʉyʉ náre Jʉ̃menijicʉ jinava. Nárecabu judíova baju. Que baru nárecabu mearore bʉojarĩ jívʉ Jʉ̃menijicʉre jãve, ʉ̃i cađateiye boje. Ne baju đaiyeque bʉojabema jívʉ mearore Jʉ̃menijicʉre.