Marcos
Jesús ʉ̃i bueino nomi jarʉvainore
(Mt 5.31-32, 19.1-12; Lc 16.18; 1 Co 7.10-11)
10 Bueniburu yóboi, Jesús etarejameđa ne ĩmarore jocarĩ. Aru nʉrejameđa Judea ãmicʉrijoborõi aru Jordán ãmicʉriya jia apedʉvei máre. Bedióva cojedeca obedivʉ põeva cójijidejaimađa ʉ̃i yebai. Aru ʉ̃i đarĩ cõmajiyepe, bueyʉ barejámeđa náre. 2 Fariseovacavʉ máre nʉrejaimađa ʉ̃i yebai, jʉjovaiyʉrivʉ ʉ̃́re, jẽniari jã́rejaimađa:
—¿Cũinácʉ ʉ̃mʉ jarʉvayʉ baru jímarepacore, đaidi yópe maje đaicõjeiyepe? arejaimađa na.
3 Náre arejameđa Jesús:
—¿Aipe đaicõjenejaquemari Jʉ̃menijicʉ, ʉ̃i toivaicõjeiye báquede Moisés bácʉre? arejameđa.
4 Aru arejaimađa:
—Moisés bácʉ jícõjenejaquemavʉ põecʉre cũináyoca “Mʉre jarʉvayʉbu yʉ” aiyocare jímarepacore, arejaimađa na.
5 Aru Jesús arejameđa:
—Moisés bácʉ jarʉvaicõjenejaquemavʉ mʉjare mʉjemarepacore, mʉje Jʉ̃menijicʉi đaicõjeiyede jápiaiyʉbe boje. 6 Ʉbenita mamarʉmʉre, Jʉ̃menijicʉ cʉeđarejaquemavʉ caiyede. “Ʉ̃mʉ macʉyʉ́re aru nomió macođóre máre đarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ”. 7 Aru, “Que baru caride ácʉ põecʉ jímarepaco bacođó cʉvacʉyʉ, ʉ̃i bʉcʉvare dajocacʉyʉme. 8 Aru jímarepacore cʉvarĩ, ṍmaque cũinávʉpetamu na Jʉ̃menijicʉi jã́inore”. 9 Que baru pʉcarã ãmema. Quénora cũinávʉpetamu na. Que baru põecʉ Jʉ̃menijicʉi cójijovaimara mácavʉre coavabejacʉrĩ ʉ̃, arĩ buedejameđa Jesús.
10 No yóboi, cʉ̃rami jívʉi ina ʉ̃i bueimara jẽniari jã́rejaimađa ʉ̃́re cojedeca aipe iye ʉ̃i coyʉiye báquede. 11 Náre arejameđa:
—Ácʉ põecʉ jímarepacore jarʉvarĩburu yóboi pʉrʉbʉoyʉ baru apecoque, nomicʉcʉvacari apecoque cʉcʉ baru, ãmeina đaibi ṍre ʉ̃i mamarʉmʉcacore jarʉvarĩ. 12 Aru áco põeco jímarepacʉre jarʉvarĩburu yóboi pʉrʉbʉođo baru apecʉque, ʉ̃mʉcʉcovacari apecʉque cʉco baru, ãmeina đaibico ʉ̃́re õi mamarʉmʉcacʉre jarʉvarĩ, arĩ buedejameđa náre Jesús.
Jesús ʉ̃i mearore jíno jʉeđovare Jʉ̃menijicʉque
(Mt 18.3, 19.13-15; Lc 18.15-17)
13 Põeva nʉvare cuivʉ barejáimađa némarare Jesús yebai, ʉ̃i tʉoquiyepe aivʉ náre ʉ̃i pʉrʉáque. Que teni ʉ̃i bueimara nʉvaicõjemenidurejaimađa némarare. 14 Ʉbenita Jesús jã́rejameđa náre ne que đaiyede. Pare cojʉbedejavʉ̃ya ʉ̃́re. Que baru arejameđa náre:
—Ina jʉeđova dajarãri ji yebai. Jʉ̃menijicʉ jabotecʉyʉme põevare nápe paivʉre. Que baru, “Davabejarã jʉeđovare”, abejarã náre. 15 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ácʉ põecʉ copʉ etabecʉ baru Jʉ̃menijicʉre jaboteyʉre ʉ̃́re, yópe jʉeđocʉ ʉ̃i copʉ etaiyepe, ecobecʉyʉme ʉ̃i jaboteinore, arejameđa Jesús.
16 Que arĩ, Jesús ĩni dʉrʉrejameđa ina jʉeđovare ʉ̃i ãmuveaque. Náre coapa dʉrʉrĩ, tʉorĩ ʉ̃i pʉrʉáque, mearore jídejameđa náre Jʉ̃menijicʉque.
Cũinácʉ ʉ̃mʉ cʉve cʉvacʉ Jesúmaque ne boroteino
(Mt 19.16-30, 20.16; Lc 13.30, 18.18-30)
17 Jesús ʉ̃i nʉiyede cojedeca, cũinácʉ ʉ̃mʉ cúyarĩ ñʉatutarejameđa ʉ̃i yebai. Aru jẽniari jã́rejameđa ʉ̃́re:
—Mʉ, bueipõecʉ meacʉ, ¿aipe đaji yʉ, cʉvacʉyʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre? arejameđa ʉ̃.
18 Jesús arejameđa ʉ̃́re:
—¿Aipe teni “Meacʉbu mʉ”, ayʉrʉ̃ yʉre? Jʉ̃menijicʉ cũinácʉrabe meacʉ baju. 19 Majivʉra mʉ Jʉ̃menijicʉi đaicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre: “Põevare boarĩ́ jarʉvabejacʉ. Cʉvabejacʉ apecore mimarepacore jarʉvarĩ. Ñavamejacʉ apecʉ ʉ̃i cʉvaede. Borođabejacʉ apecʉre. Borocʉrĩ ĩmejacʉ apecʉ ʉ̃i cʉvede. Jʉ ajacʉ mipacʉre aru mipacore máre”, arejameđa Jesús.
20 Que teni arejameđa Jesúre:
—Mʉ, bueipõecʉ, đacacʉ caiye iye mi coyʉiyede jʉeđocʉ cãreja yʉ, aru caride máre, arejameđa.
21 Jesús ʉ̃́re jã́ri, ʉrejameđa. Aru arejameđa ʉ̃́re:
—Cũináro jaʉvʉ mʉre cãreja. Nʉjacʉ aru jíni bojeđajacʉ mi cʉvede. Aru mi ĩquiyede jíjacʉ ina cõmaje ãrojarivʉre. Que teni cʉvacʉyʉmu mʉ boje méne cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Aru dajacʉ yʉ́que, arejameđa Jesús.
22 Iyede jápiarĩ, ñai ʉ̃mʉ cojʉbeteni aru ʉrarõ baju chĩori nʉrejameđa Jesúre jocarĩ, dajocaiyʉbecʉ ʉ̃i ʉre cʉvede. 23 Que teni Jesús ʉ̃i bueimarare jã́ri, arejameđa náre:
—Ina põeva cʉve cʉvarivʉre pare maiyójavʉ ne jʉ aiye Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i meađaquiyepe aivʉ náre aru ne ecorãjiyepe aivʉ ʉ̃i jaboteinore, cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõre, arejameđa náre Jesús.
24 Iye ʉ̃i coyʉiyede jápiaivʉ bácavʉ ʉ̃i bueimara, cuecumarejaimađa. Aru Jesús arejameđa náre cojedeca:
—¡Mʉja, ji ʉmara, pare maiyójavʉ cʉve cʉvarivʉre ecoiyʉrivʉre Jʉ̃menijicʉi jaboteinore! 25 Cũinácʉ ãimacʉ ʉracʉ, camello ãmicʉcʉ, ʉ̃i ecoru aviyo cobei, maiyójajebu ʉ̃́re. Aru pʉeno maiyójavʉ cʉve cʉvacʉre ʉ̃i ecoquino Jʉ̃menijicʉi jaboteinore, arejameđa Jesús.
26 Ʉrarõreca cuecumaivʉ, arejaimađa ʉ̃́re:
—¿Ñame bʉojarĩ ecorãjidica Jʉ̃menijicʉi jaboteinore, cʉvarãjivʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre? arejaimađa na.
27 Jesúcapũravʉ náre jã́ri, arejameđa:
—Põeva ne đarĩ majibeno maiyójabevʉ Jʉ̃menijicʉre. Ʉ̃ cũinácʉra bʉojarĩ meađayʉbe põevare, arejameđa Jesús.
28 Aru Pedro arejameđa ʉ̃́re:
—Dajocacarã ñʉja caiye ñʉje cʉvaede, ñʉje daiye boje mʉ́que, arejameđa Pedro.
29 10:29-30 Jesús arejameđa:
—Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ácʉ põecʉ dajocayʉ baru ʉ̃i cʉ̃ramine, o jíbʉrãre, ĩmarare, jípacore, jípacʉre, mamarare, o ʉ̃i joborõre máre, ʉ̃i daiye boje yʉ́que, aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne coyʉiye boje máre, eacʉyʉme pʉeno baju caride ijãravʉi cʉ̃ramiare, aru jíbʉrãre, ĩmarare, jíbʉcʉrõmivare, mamarare, aru ʉ̃i joborõare máre apevʉ ñájine đaivʉreca ʉ̃́re, daquijãravʉ baquinói cʉvacʉyʉme jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. 30 — 31 Dinʉmʉre apevʉ jaboteivʉ bácavʉ ijãravʉre, jabotebenajarama na Jʉ̃menijicʉi jabotequiyede. Aru apevʉ jabotebevʉ bácavʉ ijãravʉre, jabotenajarama na Jʉ̃menijicʉi jabotequiyede, náre arĩ buedejameđa Jesús.
Jesús ʉ̃i coyʉino bedióva cojedeca ʉ̃i yaiquínore
32 Mái nʉre nʉivʉ barejáimađa Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. Jesús nʉrejameđa ne jipocai. Ʉ̃i bueimara cuecumarejaimađa. Aru apevʉ máre, náre cujuivʉ, jidʉrejaimađa. Cojedeca Jesús nʉvarejameđa ina doce paivʉre apevʉre jocarĩ. Aru coyʉrĩ bʉ́rejameđa náre põeva ne đarãjiyede ʉ̃́re. 33 Coyʉrĩ arejameđa yópe:
—Jerusalẽ́i nʉivʉbu. Nore cʉrĩ, yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, ji maucʉ jẽni jíquijibi sacerdotevare jaboteipõevare aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevare máre. Ina põeva arãjivʉbu: “¡Boarĩ́ jarʉvajarã ʉ̃́re! ¡Yaijácʉrĩ!” Que arĩ, jínajivʉbu yʉre ina judíova ãmevʉre. 34 Que teni ina põeva yʉrinajivʉbu yʉre. Jẽcututurajivʉbu yʉre. Jara popenajivʉbu yʉre. Aru boarĩ́ jarʉvarãjivʉbu yʉre. Ʉbenita yóbecʉrijãravʉa yóboi, jipacʉ, Jʉ̃menijicʉ, nacovacʉyʉme yʉre yainore jarʉvarĩ, arejameđa Jesús.
Santiago aru Juan ne jẽniaino Jesúre
(Mt 20.20-28, 23.11; Mr 9.35; Lc 12.50, 22.25-27; Jn 13.12-15)
35 Santiago aru Juan máre, Zebedeoi mára eare nʉrejaimađa Jesús yebai. Aru arejaimađa ʉ̃́re:
—Mʉ, bueipõecʉ, đajacʉ ñʉje ʉrõre, ñʉje jẽniarajiyede mʉre, arejaimađa na.
36 Jesús jẽniari jã́rejameđa náre:
—¿Yéde đacaji mʉjare? arejameđa ʉ̃.
37 Aru arejaimađa ʉ̃́re:
—Dobaicõjejacʉ ñʉjare mi yebai, cũinácʉ meapũravʉi aru apecʉ cãcopũravʉi, mi jabotequinʉmʉ maquinóre, arejaimađa na.
38 Ʉbenita Jesúcapũravʉ arejameđa náre:
—Mʉje jẽniaiyede coreóvabevʉbu mʉja. Dobaiyʉrivʉ baru yʉ́que ji jabotequinʉmʉ maquinóre, mamarʉmʉ ñájiye jaʉvʉ mʉjare yʉ́que. ¿Ũcuri bʉojarãjidica mʉja ji ũcuinore? ¿Aru jã́đovari bʉojarãjidica mʉja yópe ji jã́đovainope Jʉ̃menijicʉque? arejameđa náre Jesús.
39 Na jʉ arejaimađa ʉ̃́re:
—Bʉojaivʉbu ñʉja, arejaimađa.
Aru Jesús arejameđa náre:
—Ji ũcuinore ũcurajivʉbu mʉja. Que teni ji ñájiyepedeca ñájinajivʉbu mʉja. Aru ji Jʉ̃menijicʉque jã́đovaiyepedeca jã́đovarajivʉbu mʉja. Que teni ji đaiyepedeca đarãjivʉbu mʉja Jʉ̃menijicʉi ʉrõre. 40 Ʉbenita yʉ́vacari beobevʉ náre, dobarãjivʉre ji meapũravʉi aru ji cãcopũravʉi máre. Quénora dobarãjarama nore ina jipacʉi beoimara mácavʉ, javeta ʉ̃i meađaimara mácavʉ, arejameđa Jesús.
41 No yóboi, jápiarejaimađa ne borore apevʉ caipʉcapʉrʉape paivʉ Jesúi bueimara. Que baru jararejaimađa inare, Santiagore aru Jũare máre. 42 Dinʉmʉ Jesús órejarejameđa ʉ̃i bueimarare ʉ̃i yebai. Aru arejameđa náre:
—Mʉja majivʉ ina jaboteivʉre judíova ãmevʉre ne đaiyede. Parʉéque cõjeivʉbu ina ne jaborõcavʉre, ne đacarãjiyepe aivʉ náre ne ʉrõpe. 43 Ʉbenita nápe đabejarã mʉja. Ñai mʉjacacʉ parʉcʉ baiyʉcʉ baru, memecajacʉrĩ mʉjare. 44 Aru nopedeca ñai mʉjacacʉ jabocʉ baiyʉcʉ baru, yebacatejacʉrĩ caivʉre. 45 Nopedeca Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, yʉ, dabedejacacʉ, põeva ne memecarãjiyepe ayʉ yʉre. Quénora darejacacʉ yʉ, memecacʉyʉ apevʉre aru boarĩ́ jarʉvaicõjecʉyʉ ji bajure, meađacʉyʉ obedivʉ põevare, ji yaiquíyede náre boje, arejameđa Jesús.
Jesús ʉ̃i meađaino Bartimeore, jã́ri eabecʉre
46 Jericó ãmicʉriĩmaroi earejaimađa na Jesújã. Nore cʉrĩduivʉ bácavʉ nʉrejaimađa na cojedeca. Jesús ʉ̃i bueimaraque, obedivʉ põeva máre yóvarĩ nʉrejaimađa. Ne nʉimai, no ma ẽcarʉi, Bartimeo, Timeoi mácʉ, dobarejameđa. Jã́ri eabecʉ barejámeđa. Que baru tãutʉrare jẽniavarejameđa. 47 Aru põeva “Jesús Nazarecacʉbe ʉ̃”, aivʉre jápiayʉ, cođoboborejameđa Bartimeo:
—Mʉ, Jesús, David bácʉi pãramecʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ, ñʉje jabocʉ bacʉyʉ́, yʉre cõmaje ãroje jã́jacʉ mʉ, arejameđa ʉ̃.
48 —Bi ajacʉ mʉ, arĩdurejaimađa Jesújãque nʉivʉ.
Ʉbenita pʉeno baju cođoboborejameđa ʉ̃ cojedeca:
—Mʉ, David bácʉi pãramecʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ, ñʉje jabocʉ bacʉyʉ́, yʉre cõmaje ãroje jã́jacʉ mʉ, arejameđa ʉ̃.
49 Que teni ʉ̃́re cođoboboyʉre jápiayʉ Jesús, dajocarejameđa. Aru ʉ̃́que nʉivʉre cutuicõjenejameđa.
—“Dajacʉrĩ”, aibi mʉre Jesús. Torojʉjacʉ mʉ, arejaimađa Bartimeore.
50 Aru cũiná nacajari, ʉ̃i pʉenocacajede quédata durĩ jarʉvarĩ, Jesús yebai earejameđa ʉ̃.
51 —¿Aipe đacaji yʉ mʉre? jẽniari jã́rejameđa ʉ̃́re Jesús.
—Mʉ, bueipõecʉ, jã́ri eabevʉ yʉ. Ʉrarõ jã́iyʉvʉ yʉ, arejameđa Jesúre.
52 —Dinʉmʉ meavʉ. Ména nʉjacʉ. “Yʉre meađacʉyʉme Jesús”, arĩ dápiarebu mʉ. Que baru mi jã́ri eabede meađacaivʉ yʉ caride, arejameđa ʉ̃́re Jesús.
Aru cũiná jã́rejameđa ʉ̃, jã́ri eabecʉ bácʉ. Que teni Jesúre yóvarĩ nʉrejameđa ʉ̃ máre, Bartimeo.