Lěe è sixú ɖu ɖo adohu adohu jí gbɔn é
Adohu adohu jí ninɔ zɛ xwé wú sixú wa nǔ dó wǔ we ɖo agbaza kpó lěe nǔ nɔ cí nú mɛ é kpó linu. É tlɛ sixú dɔn wǔvɛ́ ɖaxó lɛ́ wá nú we bɔ yě sixú hú gǎn nǔ e wú ado ɖó huhu we wɛ é.
Wěɖexámɛ e ná d’alɔ bɔ è ná ɖe adohu adohu jí ninɔ kpo lɛ́ é
Ðǒ dogbó nú nǔ nyanya e jɛ ɖo to lɛ́ é kpínkpɔ́n, yě xixa kpó yě ɖíɖótó kpó. É byɔ́ ɖɔ a ní tuun dǒyidǒslɔ́ nǔ nyanya e ɖo jijɛ wɛ é ɖé tɔn ǎ. Ényí a nɔ kpɔ́n, xa alǒ ɖótó nǔ nyanya e jɛ ɖo to lɛ́ é sukpɔ́ ɔ, adohu adohu towe ná jɛjí bɔ a ná lɛ́ ba nukúnɖíɖó kpo.
Nǔgbódodó Biblu tɔn: “Awakanmɛ kú mɛ nɔ zɔ́n bɔ gǎn nɔ vɔ ɖo mɛ wú.”—Nǔnywɛ́xó 17:22.
“É bɔ wǔ ɖɔ è ní nɔ ɖo nukún nyi kpɔ́n nǔ yɔ̌yɔ́ e jɛ ɖo to bo hu ado lɛ́ é wɛ; walɔ ɖé ka wɛ bo nɔ d’azɔn mɛ. Hwenu e un ɖó dogbó nú nǔ e jɛ ɖo to lɛ́ é kpínkpɔ́n é ɔ, adohu adohu ce lɛ́ ɖe kpo dɔɔ.”—John.
Lin tamɛ d’é wú: Nɛ̌ do a ka nɔ ba ná kpɔ́n nǔ gǔdo gúdo tɔn e jɛ ɖo to lɛ́ é sɔ?
Tɛ́n kpɔ́n bo nɔ wa nǔ e a nɔ ko wa gbe bǐ gbe lɛ́ é. Tɛ́n kpɔ́n bo ɖó ganmɛ nú nǔ ɖokpó ɖokpó; fínfɔ́n, nǔ ɖuɖu, xwégbezɔ́ wiwa kpó ayǐmlɔ́mlɔ́ kpó. Tuto ɖíɖó nú nǔ ɖokpó ɖokpó ná zɔ́n bɔ nǔ lɛ́ ná nɔ yi linsinlinsin ɖo gbɛzán towe mɛ; é ná lɛ́ d’alɔ we bɔ ado sɔ́ ná nɔ hu we sɔmɔ̌ ǎ.
Nǔgbódodó Biblu tɔn: “Mɛ e nɔ ɖó kan dó nǔ wú é sín tuto lɛ́ nɔ yi ta jɛ́n wɛ.”—Nǔnywɛ́xó 21:5.
“Hwenu e jɛmɛjí Covid-19 ɔ bɛ́ é ɔ, un dó vɛ̌ nú nǔ e un ko nɔ wa ayǐhɔ́ngbe ayǐhɔ́ngbe lɛ́ é, bo wá kpo nú ayiɖeɖayǐ kɛ́ɖɛ́. Un jló ná zán hwenu ce ganjí, énɛ́ wú ɔ, un bló tuto ɖé bɔ é nɔ d’alɔ mì bɔ un nɔ wa azɔ̌ ce gbe bǐ gbe tɔn lɛ́.”—Joseph.
Lin tamɛ d’é wú: A ka ɖó tuto ɖé bo nɔ xwedó dó wa nǔ e a nɔ wa gbe bǐ gbe lɛ́ é bɔ énɛ́ nɔ zɔ́n bɔ ɖo vivɔnu azan ɖokpó ɖokpó tɔn ɔ, a nɔ mɔ ɖɔ a wa nǔ e ɖó nyǐ é ɖé a?
Sɔ́ ayi ɖó nǔ ɖagbe lɛ́ jí. Tamɛ linlin dó nǔ e è lin ɖɔ é sixú wa jɛ lɛ́ é jí gɔ́ nú nukún dídó nǔ nyanya e è lin ɖɔ é sixú wá jɛ lɛ́ é mɛ kpɔ́n nɔ bló bɔ adohu adohu ɔ ɖě nɔ lɛ́ jɛ ɖě jí. Nɔ lin tamɛ dó nǔ e sixú zɔ́n bɔ nǔ ná nɔ su nukún towe mɛ lɛ́ é we alǒ atɔn jí.
Nǔgbódodó Biblu tɔn: “Mi ní nɔ ɖe nǔsumɛnukúnmɛ xlɛ́.”—Kolósinu lɛ́ 3:15.
“Biblu xixa nɔ d’alɔ mì bɔ un nɔ bɛ́ linlin nyanya lɛ́ d’ayi mɛ ǎ, é nyɔ́ wa ɔ, é nɔ d’alɔ mì bɔ un nɔ sɔ́ ayi ɖó nǔ ɖagbe lɛ́ jí. Énɛ́ sixú cí nǔ yǎyá ɖé ɖɔhun, amɔ̌, é nɔ w’azɔ̌.”—Lisa.
Lin tamɛ d’é wú: A ka nɔ ɖo tamɛ lin dó nǔ nyanya e ɖo jijɛ wɛ ɖo gbɛzán towe mɛ lɛ́ é jí bo nɔ gɔn ayi sɔ́ ɖó nǔ ɖagbe lɛ́ jí wɛ a?
Nɔ lin tamɛ dó mɛ ɖěvo lɛ́ jí. Ényí ado nɔ ɖo huhu we wɛ hwebǐnu ɔ, a sixú nɔ ba ná nɔ hwiɖokpó. Amɔ̌, nɔ lin tamɛ dó lěe a sixú nɔ d’alɔ mɛ ɖěvo lɛ́ gbɔn é jí.
Nǔgbódodó Biblu tɔn: “Mi ní ma nɔ ba ɖagbe miɖésúnɔ tɔn kɛ́ɖɛ́ ó, loɔ, mi ní nɔ lɛ́ ba ɖagbe mɛ ɖě lɛ́ tɔn.”—Filípunu lɛ́ 2:4.
“Alɔ dídó mɛ ɖěvo lɛ́ nɔ zɔ́n bɔ un nɔ ɖó awǎjijɛ. Un nɔ wa nǔ e ná zɔ́n bɔ yě na vo é ɖé, bɔ ɖo hwe ɖokpó ɔ nu ɔ, adohu adohu ce lɛ́ nɔ ɖo ɖiɖekpo wɛ. Nǔgbó ɔ, un sɔ́ nɔ mɔ hwenu ɖě nú adohu adohu ǎ.”—Maria.
Lin tamɛ d’é wú: Ðo mɛ ɖěɖěe a tuun lɛ́ é mɛ ɔ, mɛ ɖětɛ́ lɛ́ ka ɖó hudó bǔnɔ lɛ́? Nɛ̌ a ka sixú d’alɔ yě gbɔn?
Ganjíninɔ ɖo agbaza lixo. Nɔ ba lanmɛ kpɔ́n bo nɔ lɛ́ gbɔjɛ ganjí. Nɔ ɖu nǔɖuɖu hunsin ɖagbe tɔn lɛ́. Nukún kpíkpé dó mɛɖée wú bá do nɔ ganjí ɖo agbaza lixo sixú zɔ́n bɔ a ná ɖó nukúnɖíɖó hú gǎn; mɔ̌ wiwa ná lɛ́ d’alɔ we bɔ ado sɔ́ ná nɔ hu we sɔmɔ̌ ǎ.
Nǔgbódodó Biblu tɔn: “Agbazamɛgándídó ɔ, le . . . wɛ é nɔ hɛn wá.”—1 Timɔtée 4:8, tínmɛ e ɖo do é.
“Vǐ súnnu ce kpó nyi kpó sixú nɔ ba lanmɛ kpɔ́n ɖo hɛnkɛ́n lěe é nɔ jló mǐ gbɔn é ǎ, énɛ́ wú ɔ, mǐ nɔ ba lanmɛ kpɔ́n ɖo xɔ mɛ ɖo xwé mǐtɔn gbe ayǐhɔ́ngbe ayǐhɔ́ngbe. Énɛ́ d’alɔ mǐ bɔ mǐ ɖó awǎjijɛ hú gǎn, nɔ nyɔ́ xomɛ hú gǎn lobo nɔ lɛ́ ɖó suúlu hú gǎn dó mǐɖée wú.”—Catherine.
Lin tamɛ d’é wú: É ka byɔ́ ɖɔ a ní nɔ ɖu nǔɖuɖu hunsin ɖagbe tɔn hú gǎn, alǒ nɔ ba lanmɛ kpɔ́n d’é jí wɛ a?
Mɛ gěgé ko zán wěɖexámɛ élɔ́ lɛ́ b’ɛ zɔ́n bɔ adohu adohu yětɔn ko ɖe kpo. Gɔ́ ná ɔ, mɛ gěgé ɖu le akpá ɖejidéwú e ɖo Biblu mɛ bo kunkplá sɔgúdo ɖagbe ɖé é kplɔ́nkplɔ́n tɔn. Kpɔ́n xóta “Étɛ́ Axɔ́súɖuto Mawu tɔn ka ná wa?”