WEMATA 11
“Asidida Abǐ Asudida Ni Nyí Nǔ Sísí”
“Nyɔnu e a da ɖò dɔnkpɛ mɛ ɔ ni nyí awǎɖonú towe.”—NÙNYWƐXÓ 5:18.
1, 2. Nùkanbyɔ tɛ jí mǐ ka na ɖɔ xó dó? Aniwu?
A KO wlí alɔ wɛ à? Enyi mɔ̌ wɛ ɔ, alɔwliwli towe ka nyí jɔtɛn awǎjijɛ tɔn à, abǐ a ɖò tagba syɛnsyɛn lɛ kpé wɛ? Hwi kpo mɛ e a da é kpo sɔ́ vɛ́ sɔmɔ̌ ǎ wɛ à? A ɖò didɛ wɛ ɖò wuvɛ̌ xwédo tɔn lɛ nu b’ɛ ka ko kpa we ǎ wɛ à? Enyi mɔ̌ wɛ ɔ, wǔ sixu kú we bɔ a mɔ ɖɔ kancica ɖagbe e emi ko ɖu vivǐ tɔn ɖò xwédo mɛ kpɔ́n é ɖò ɖiɖekpo wɛ. Ði Klisanwun ɖé ɔ, é ɖò wɛn ɖɔ a ɖò biba wɛ ɖɔ alɔwliwli towe ni kpa susu nú Jehovah Mawu e a yí wǎn na é. Enɛ wu ɔ, ninɔmɛ towe dìn tɔn ɔ sixu nɔ ɖó adohu adohu kpo wubla kpo nú we. É na bo tlɛ nyí mɔ̌ ɔ, ma wá gbeta ɔ kɔn ɖɔ xó bǐ ko fó ó.
2 Égbé ɔ, Klisanwun asú kpo asì kpo gègě tíìn bɔ alɔwliwli yetɔn ko ɖibla gbà kpɔ́n. É ɖò mɔ̌ có, ye mɔ wlɛnwín ɖé bo dó hɛn kancica yetɔn lidǒ. Hwi lɔ hɛn ɔ, a na mɔ awǎjijɛ d’eji ɖò alɔwliwli towe mɛ. Gbɔn nɛ̌ é?
SƐKPƆ MAWU KPO MƐ E A DA É KPO D’EJI
3, 4. Enyi mɛ e wlí alɔ lɛ é dó gǎn bo sɛkpɔ Mawu d’eji ɔ, etɛwu ye ka na sɛkpɔ yeɖée d’eji? Jlɛ̌ dó nùɖé wu.
3 Hwi kpo mɛ e a da é kpo na sɛkpɔ miɖée d’eji, enyi mi nɔ dó gǎn bo sɛkpɔ Mawu d’eji ɔ nɛ. Etɛwu? Lin tamɛ dó nùjlɛdonǔwu elɔ jí: Só ɖé wɛ bo cí kɔ́ta ɖɔhun, dodonú tɔn gbló bɔ ahɔn tɔn mɛ ka hwe. Nya ɖé ɖò te ɖò só ɔ sín awa ɖokpo xwé bɔ nawe ɖé ɖò te ɖò só ɔ sín awa wegɔ ɔ xwé. Ye mɛ wè lɛ jɛ só ɔ fán jí. Hwenu e ye kpó ɖò só ɔ kpá é ɔ, avla e ɖò ye tɛntin é ɖiga. Amɔ̌, ee ye mɛ ɖokpo ɖokpo jɛ só ɔ fán jí kpɛɖé kpɛɖé é ɔ, avla ɔ jɛ hwihwekpo jí. A mɔ nùkplɔnmɛ wusyɛn dó lanmɛ nú mɛ tɔn e ɖò nùjlɛdonǔwu enɛ mɛ é à?
4 È sixu sɔ́ gǎn e a nɔ dó bo nɔ sɛ̀n Jehovah lee é jɛxa gbɔn é jlɛ́ dó gǎndido e é nɔ byɔ cobɔ è nɔ fán só ɖé é wu. Ðó a yí wǎn nú Jehovah wutu ɔ, a ko ɖò gǎn gègě dó wɛ. Amɔ̌, enyi hwi kpo mɛ e a da é kpo ma sɔ́ vɛ́ sɔmɔ̌ ǎ ɔ, é cí ɖɔ mi fán só ɔ sín fí vovo ɖɔhun. Enyi mi kpò ɖò só ɔ fán wɛ ɔ, etɛ ka na jɛ? Nugbǒ wɛ ɖɔ avla e gbò mi tɛntin hwenu e mi bɛ́ só ɔ fínfán tlolo é ɖiga. É ɖò mɔ̌ có, lee mi ɖò gǎn dó wɛ bo ɖò só ɔ fán yì aga d’eji wɛ, é wɛ nyí ɖɔ ɖò Mawu sɛkpɔ d’eji wɛ sɔ́ é ɔ, mɔ̌ wɛ mi kpo mɛ e mi da é kpo na sɛkpɔ miɖée d’eji sɔ. Nugbǒ ɔ, Mawu sisɛkpɔ d’eji wɛ na zɔ́n bɔ a na sɛkpɔ mɛ e a da é d’eji. Nɛ̌ a ka sixu kpé enɛ wu gbɔn lo?
Nukúnnúmɔjɛnǔmɛ e Biblu na lɛ é xwixwedó ɖó hlɔnhlɔn bo na hɛn alɔwliwli towe lidǒ
5. (a) Ðɔ ali e nu è sixu sɛkpɔ Jehovah kpo mɛ e è wlí alɔ xá é kpo d’eji ɖè é ɖokpo. (b) Linlin tɛ Jehovah ka nɔ ɖó dó alɔwliwli wu?
5 Ali taji e nu hwi kpo mɛ e a da é kpo na fán só ɔ ɖò ali ɖé nu ɖè é ɖokpo wɛ nyí ɖɔ mi ni zán wěɖexámɛ e kúnkplá alɔwliwli bo ɖò Xó Mawu Tɔn mɛ lɛ é. (Ðɛhan 25:4; Ezayíi 48:17, 18) Enɛ wu ɔ, mi nú mǐ ni ɖɔ xó dó wěɖexámɛ Mɛsɛ́dó Pɔlu tɔn elɔ jí, é ɖɔ: “Asidida abǐ asudida ni nyí nǔ sísí.” (Eblée lɛ 13:4) Etɛ ka nyí tinmɛ xó enɛ tɔn? Xógbe “nǔ sísí” ɔ xlɛ́ ɖɔ nǔ ɔ nyí nùjɔnǔ bo lɛ́ xɔ akwɛ. Linlin e Jehovah nɔ ɖó dó alɔwliwli wu é pɛ́pɛ́pɛ́ nɛ, é wɛ nyí ɖɔ é nyí nùjɔnǔ bo xɔ akwɛ.
WǍN YÍ NÚ JEHOVAH KPO AYI BǏ KPO NI NƆ SÍSƐ́ WE
6. Etɛ xó ɖěɖee lɛlɛ̌ dó wěɖexámɛ Pɔlu tɔn e kúnkplá alɔwliwli é ka ɖexlɛ́? Etɛwu é ka ɖò taji ɖɔ è ni hɛn enɛ dó ayi mɛ?
6 Ði Mawu sɛntɔ́ ɖé ɔ, é ɖò wɛn ɖɔ hwi kpo mɛ e a da é kpo ko tuùn ɖɔ alɔwliwli xɔ akwɛ, bo tlɛ lɛ́ nyí nǔ mímɛ́. Jehovah ɖesu wɛ ɖó tuto alɔwliwli tɔn ayǐ. (Xà Matie 19:4-6.) É ɖò mɔ̌ có, enyi tagba xwédo tɔn ɖé lɛ mɔ wɛ a ɖè dìn ɔ, tuùntuùn kpowun ɖɔ alɔwliwli nyí nǔ sísí ko kpé bo na sísɛ́ hwi kpo mɛ e a da é kpo bonu mi na wà nǔ xá miɖée kpo wanyiyi kpo kpodo sísí kpan ǎ. Ani ka na sísɛ́ mi bɔ mi na wà mɔ̌ lo? Ðǒ ayi lee Pɔlu ɖɔ sísí ɖiɖexlɛ́ ɔ sín xó gbɔn é wu ganji. É ɖɔ ɖɔ “asidida abǐ asudida nyí nǔ sísí” ǎ; é nyɔ́ wà ɔ, é ɖɔ ɖɔ “asidida abǐ asudida ni nyí nǔ sísí.” É nyí ayi wɛ Pɔlu ɖó nǔ wu kpowun ǎ; loɔ, nǔ wɛ b’ɛ ɖò byɔbyɔ mɛ wɛ.a Vogbingbɔn enɛ hinhɛn dó ayi mɛ sixu d’alɔ we bɔ a na bló bɔ sísí e a ɖó nú mɛ e a da é na lɛ́vɔ jɛ lee é ko ɖè ɖ’ayǐ é jí. Aniwu nǔ ka nyí mɔ̌?
7. (a) Gbeɖiɖe Biblu tɔn tɛ lɛ mǐ ka nɔ setónú na? Aniwu? (b) Lè ɖagbe tɛ lɛ ka nɔ tɔ́n sín tónúsíse mɛ?
7 Lin tamɛ kpɔ́n kpɛɖé dó lee a nɔ setónú nú gbeɖiɖe Biblu tɔn ɖevo lɛ gbɔn é jí, ɖi gbeɖiɖe e byɔ ɖɔ mǐ ni kplɔ́n nǔ mɛ lɛ bonu ye ni huzu ahwanvu lɛ é alǒ ee ɖɔ ɖɔ mǐ ni nɔ kplé bo nɔ sɛ̀n Mawu é. (Matie 28:19; Eblée lɛ 10:24, 25) É ɖò wɛn ɖɔ tónúsíse nú gbeɖiɖe enɛ lɛ nɔ vɛwǔ hweɖelɛnu. Mɛ ɖěɖee a nɔ ɖɔ Mawuxó na lɛ é sixu nɔ ma yí wɛn ɔ, alǒ azɔ̌ towe sixu nɔ zɔ́n bɔ nǔ nɔ cikɔ nú we tawun bɔ kplé lɛ yiyi nɔ vɛwǔ nú we ɖesu. Nǔ ɖò mɔ̌ có, a kpò ɖò wɛn Axɔsuɖuto ɔ tɔn jla wɛ, bo kpó ɖò kplé Klisanwun tɔn lɛ yì wɛ. Mɛɖebǔ sixu ɖó we te ǎ, kaka jɛ Satáan ɖesunɔ jí! Aniwu? Ðó wǎn e a yí nú Jehovah kpo ayi bǐ kpo é nɔ sísɛ́ we bɔ a nɔ setónú nú gbeɖiɖe tɔn lɛ. (1 Jaan 5:3) Lè ɖagbe tɛ lɛ ka nɔ tɔ́n sín mɛ? Alɔɖiɖo ɖò Mawuxóɖiɖɔzɔ́ ɔ mɛ kpo kplé lɛ yiyi kpo nɔ na we fífá ayi mɛ tɔn kpo awǎjijɛ jɔ awǎjijɛ kpo, ɖó a nɔ mɔ ɖɔ emi ɖò jlǒ Mawu tɔn wà wɛ. Bɔ enɛ nɔ lɛ́ vɔ́ hlɔnhlɔn na we. (Nɛɛmíi 8:10) Etɛ enɛ ka kplɔ́n mǐ?
8, 9. (a) Etɛ ka sixu sísɛ́ mǐ bɔ mǐ setónú nú byɔ e è byɔ mǐ ɖɔ alɔwliwli ni nyí nǔ sísí nú mǐ é? Etɛwu? (b) Nǔ wè tɛ lɛ jí mǐ ka na ɖɔ xó dó dìn?
8 Ði lee wuvɛ̌ lɛ nɔ ɖò te có, wǎn ɖaxó e a yí nú Mawu é nɔ sísɛ́ we, bɔ a nɔ setónú nú gbeɖiɖe ɖěɖee byɔ ɖɔ a ni ɖɔ Mawuxó, bo lɛ́ yì kplé lɛ gbɔn é ɔ, mɔ̌ ɖokpo ɔ, wǎn e a yí nú Jehovah é sixu sísɛ́ we bɔ a na setónú nú byɔ e Biblu byɔ we ɖɔ “asidida abǐ asudida ni nyí nǔ sísí” nú we é, é na bo tlɛ nyí hwenu e é cí nǔ vɛwǔ ɖɔhun nú we é nɛ. (Eblée lɛ 13:4; Ðɛhan 18:30; Nùnywɛtɔ́xó 5:3) Gɔ́ na ɔ, ɖi lee Mawu nɔ kɔn nyɔna gègě dó gǎn ɖěɖee dó wɛ a ɖè bo nɔ ɖ’alɔ ɖò Mawuxóɖiɖɔzɔ́ ɔ kpo kplé lɛ kpo mɛ jí gbɔn é ɔ, mɔ̌ jɛn é na lɛ́ ɖ’ayi gǎn ɖěɖee dó wɛ a ɖè bonu alɔwliwli towe na nyí nǔ sísí nú we é wu, bo na d’ajɔ tɔn we é nɛ.—1 Tɛsalonikinu lɛ 1:3; Eblée lɛ 6:10.
9 Nɛ̌ a ka sixu bló gbɔn bɔ alɔwliwli towe na nyí nǔ sísí nú we lo? A ɖó na nyì alɔ nú nùwalɔ e na hɛn alɔwliwli towe gbà lɛ é. Gɔ́ na ɔ, a ɖó na ɖè afɔ ɖěɖee na hɛn kancica alɔwliwli tɔn lidǒ lɛ é.
NYÌ ALƆ NÚ XÓ KPO NÙWALƆ ÐĚÐEE NƆ ÐÈ YƐ̌YI SÍN ALƆWLIWLI WU É KPO
10, 11. (a) Nùwalɔ tɛ ka nɔ ɖè yɛ̌yi sín alɔwliwli wu? (b) Nùkanbyɔ tɛ jí mǐ ka ɖó na ɖɔ xó dó xá mɛ e mǐ da é?
10 Hweɖenu wá yì ɔ, asì Klisanwun ɖé ɖɔ: “Un xoɖɛ sɛ́dó Jehovah ɖɔ é ni d’alɔ mì bonu ma dɛ.” Bo na dɛ ɖò ani nu? É tinmɛ ɖɔ: “Asú ce nɔ sɔ́ xógbe tɔn lɛ dó xò mì. Un nɔ mɔ akpà lɛ ɖò wutu ce lě ǎ, amɔ̌, xógbe syɛnsyɛn e é nɔ dó nú mì hwɛhwɛ lɛ é, ɖi ‘agban wɛ a nyí nú mì’ kpo ‘a hwɛ́n nùɖé ǎ’ kpo nɔ d’akpà ayi ce wu.” Nyɔnu enɛ ɖɔ xó dó nǔ e nɔ ɖó linkpɔ́n nú mɛ tawun é ɖé jí, é wɛ nyí xógbe e zɛ̀kpá lɛ é didó ɖò alɔwliwli mɛ.
11 É blawu tawun ɖɔ Klisanwun asú kpo asì kpo lɛ ni zán xógbe e nɔ gblewu mɛ, bo nɔ d’azɔn mɛ ɖ’ayi mɛ ɖesu lɛ é nú yeɖée. É ɖò wɛn ɖɔ alɔwliwli e mɛ è nɔ dó xógbe mɔhun lɛ ɖè é kún ɖó yɛ̌yi ó. Nɛ̌ alɔwliwli towe ka ɖè gbɔn ɖò akpá enɛ xwé? Lee a na mɔ dò na gbɔn é ɖokpo wɛ nyí ɖɔ a ni sɔ́ hwiɖée hwe, bo kanbyɔ mɛ e a da é ɖɔ: “Nɛ̌ xógbe e un nɔ dó nú we lɛ é ka nɔ cí nú we?” Enyi mɛ e a da é ɖɔ ɖɔ xógbe towe lɛ nɔ d’azɔn ayi emitɔn hwɛhwɛ ɔ, a ɖó na ɖò gbesisɔmɛ bo na huzu nùwalɔ towe lɛ bonu ninɔmɛ ɔ na kpɔ́n te.—Galatinu lɛ 5:15; xà Efɛzinu lɛ 4:31.
12. Etɛwu Mawu ka sixu mɔ ɖɔ sinsɛn-biblo mɛɖé tɔn kún nyí nùɖewánu ó?
12 Hɛn dó ayi mɛ ganji ɖɔ lee a nɔ zán ɖɛ̌ towe gbɔn ɖò alɔwliwli towe mɛ é na zɔ́n bɔ hwi kpo Jehovah kpo na vɛ́ alǒ na gblé. Biblu ɖɔ: “Enyi mɛɖé mɔ ɖɔ emi nyí sinsɛnnɔ, bo ma ka nɔ hɛn nu tɔn ǎ ɔ, éɖée blɛ́ wɛ é ɖè; sinsɛn tɔn nyí nùɖewánu ǎ.” (Jaki 1:26) Kancica ɖaxó ɖé wɛ ɖò xóɖiɖɔ towe lɛ kpo sinsɛn-biblo towe kpo mɛ. Xóɖiɖɔ e ɖɔ ɖɔ nǔ ɖebǔ e jɛ ɖò xwégbe é hwɛ́n nùɖé ǎ, vɛ̌ ko xlɛ́ ɖɔ emi ɖò Mawu sɛ̀n wɛ kpowun é ɔ, Biblu yí gbè na ǎ. Kɛnklɛn ma blɛ́ hwiɖée ó, ɖó nǔ taji tawun wɛ. (Xà 1 Piyɛ́ɛ 3:7.) A sixu ɖó nǔwukpikpé vovo lɛ bo nɔ ɖókan dó nǔ wu, amɔ̌, enyi a nɔ sɔ́ jlǒ dó zán xógbe syɛnsyɛn lɛ dó doya nú mɛ e a da é ɔ, yɛ̌yi ɖè sín tuto alɔwliwli tɔn wu wɛ a ɖè nɛ, bɔ Mawu sixu mɔ ɖɔ sinsɛn-biblo towe kún nyí nùɖewánu ó.
13. Nɛ̌ mɛ e è wlí alɔ xá é ka sixu d’azɔn mɛ ɖò ayi mɛ gbɔn?
13 Mɛ ɖěɖee wlí alɔ lɛ é ɖó na lɛ́ ɖò acéjí dó nǔ ɖěɖee nɔ d’azɔn ayi mɛ e è wlí alɔ xá é tɔn, b’ɛ ma ka nɔ nyí tlɔlɔ ǎ lɛ é wu. Mǐ ni ɖɔ xó dó kpɔ́ndéwú wè jí: Nɔ goɖokponɔ ɖé nɔ ylɔ Klisanwun sunnu e ko wlí alɔ é ɖé ɖò alokan jí hwɛhwɛ bo nɔ byɔ ɛ ɖɔ é ni ɖè wě xá emi, bɔ xóɖiɖɔ yetɔn nɔ ɖiga; Klisanwun sunnu tlɛnnɔ ɖé nɔ w’azɔ̌ ɖó kpɔ́ xá Klisanwun nyɔnu e ko wlí alɔ é ɖé ɖò sinsɛnzɔ́ ɔ mɛ nú hwenu gègě ɖò aklunɔzán gbla ɖokpo ɖokpo mɛ. Ðò kpɔ́ndéwú enɛ lɛ mɛ ɔ, mɛ ɖěɖee wlí alɔ lɛ é sixu ɖó linlin e sɔgbe é; amɔ̌, nɛ̌ nùwalɔ yetɔn lɛ ka sixu cí nú mɛ e ye mɛ ɖokpo ɖokpo da lɛ é? Asì e ko kpannukɔn ninɔmɛ mɔhun ɖé é ɖokpo ɖɔ: “Enyi un ɖ’ayi wu ɖɔ asú ce nɔ zán hwenu gègě xá nɔví nyɔnu ɖevo ɖò agun ɔ mɛ bo nɔ lɛ́ sɔ́ ayi ɖó jǐ tɔn tawun ɔ, é nɔ d’azɔn mì. Un nɔ mɔ ɖɔ un kún sɔ́ hwɛ́n nǔ kaka ɖé ó.”
14. (a) Nǔ e ɖò dandan bo kúnkplá alɔwliwli é tɛ jí Bǐbɛ̌mɛ 2:24 ka tɛɖɛ̌? (b) Etɛ mǐ ka ɖó na kanbyɔ mǐɖée?
14 Hwɛ asì enɛ kpo mɛ ɖěɖee nɔ kpannukɔn ninɔmɛ ɖokpo ɔ ɖò alɔwliwli mɛ lɛ é kpo tɔn jɔ ɖɔ é nɔ vɛ́ nú ye. Mɛ e ye da lɛ é keya nú nùkplɔnmɛ dòdó Mawu tɔn dó alɔwliwli wu ǎ, é wɛ nyí: “Sunnu na jó tɔ́ tɔn kpo nɔ tɔn kpo dó, bo na jɛ kpɔ́ xá asì tɔn.” (Bǐbɛ̌mɛ 2:24) É ɖò wɛn ɖɔ mɛ ɖěɖee wlí alɔ lɛ é na kpó ɖò sísí ɖó nú mɛjitɔ́ yetɔn lɛ wɛ; é ɖò mɔ̌ có, ɖò tuto Mawu tɔn mɛ ɔ, nǔ e kàn mɛ e ye da lɛ é wɛ ɖó na mya nukún nú ye hugǎn. Mɔ̌ ɖokpo ɔ, Klisanwun lɛ nɔ ɖó wanyiyi ɖaxó nú nùɖitɔ́ hàtɔ́ yetɔn lɛ, amɔ̌, mɛ e ye da é sín nǔ wɛ ɖó na nɔ mya nukún nú ye jɛ nukɔn. Enɛ wu ɔ, enyi Klisanwun e wlí alɔ lɛ é nɔ zán hwenu e ma jɛxa ǎ é xá nùɖitɔ́ hàtɔ́ yetɔn lɛ, alǒ vɛ́ kpo ye kpo dín, ɖò taji ɔ, enyi mɛ ɔ kpo ye kpo ma ɖó mɛ̌ ɖokpo ɔ ǎ ɔ, ye na wà nǔ dó alɔwliwli yetɔn sín kancica wu. Enɛ wɛ ka zɔ́n bɔ tagba ɖò alɔwliwli towe mɛ à? Kanbyɔ hwiɖée ɖɔ: ‘Un ka nɔ zán hwenu xá mɛ e un da é, bo nɔ sɔ́ ayi ɖó jǐ tɔn, lobo nɔ ɖè wanyiyi xlɛ́ ɛ lee é jɛxa gbɔn é dóó à?’
15. Sɔgbe xá Matie 5:28 ɔ, aniwu Klisanwun e ko wlí alɔ lɛ é ka ɖó na nyì alɔ nú ayi e ma jɛxa ǎ é sísɔ́ ɖó mɛ e ma ɖó mɛ̌ ɖokpo ɔ xá ye ǎ lɛ é jí?
15 Gɔ́ na ɔ, Klisanwun ɖěɖee ko wlí alɔ bo ka nɔ sɔ́ ayi ɖó mɛ ɖevo e kpo ye kpo ma ɖó mɛ̌ ɖokpo ɔ ǎ é jí lɛ é ɔ, alɔwliwli yetɔn sɔ́ ɖó agbagbaɖa wɛ ye ɖè. É blawu ɖɔ Klisanwun e ko wlí alɔ é ɖé lɛ ko jɛ kancica wanyiyi tɔn ɖó kpo mɛ e ye zun xɔ́ntɔn vívɛ́ xá lɛ é kpo jí. (Matie 5:28) Wǎgbɔ tɔn ɔ, kancica wanyiyi tɔn mɔhun lɛ sísɛ́ ye dó nùwalɔ e nɔ ɖè yɛ̌yi sín alɔwliwli wu tawun é mɛ. Mi nú mǐ ni kpɔ́n nǔ e mɛsɛ́dó Pɔlu ɖɔ dó xó enɛ wu é.
“ASÚ KPO ASÌ KPO NI NƆ GBEJI NÚ YEÐÉE”
16. Xó tɛ Pɔlu ka ɖɔ dó alɔwliwli wu?
16 Ee Pɔlu byɔ ɖɔ “asidida abǐ asudida ni nyí nǔ sísí” gudo é ɔ, é gb’akpá nú mɛ gɔ́ na ɖɔ: “Asú kpo asì kpo ni nɔ gbeji nú yeɖée. Mawu na ɖó hwɛ nú mɛ e nɔ ɖò nùblibli wà wɛ lɛ kpodo mɛ e nɔ ɖò aga lɛ̀ wɛ lɛ kpo.” (Eblée lɛ 13:4) Mɛ e è wlí alɔ xá é kɛɖɛ wɛ è ɖó na nɔ ɖóxó xá. Enɛ wu ɔ, Klisanwun lɛ nɔ xwedó xó elɔ e Mawu sɔ́ d’ayi mɛ nú Salomɔ́ɔ é: “Nyɔnu e a da ɖò dɔnkpɛ mɛ ɔ ni nyí awǎɖonú towe.”—Nùnywɛxó 5:18.
17. (a) Etɛwu linlin e gbɛ̀ ɔ nɔ ɖó dó nyɔnu ɖevo biba kpo afɔdogbě kpo wu é ma ka ɖó na wà nǔ dó Klisanwun lɛ tɔn wu ǎ? (b) Nɛ̌ mǐ ka sixu xwedó kpɔ́ndéwú é Jɔbu zé ɖ’ayǐ é gbɔn?
17 Mɛ ɖěɖee nɔ ɖóxó xá mɛ ɖevo gbɔn vo nú mɛ e ye wlí alɔ xá lɛ é nɔ ɖexlɛ́ ɖɔ emi kún ɖó sísí ɖebǔ nú sɛ́n e Mawu dó dó walɔ ɖagbe wu lɛ é ó. Mɛ gègě wɛ nɔ kpɔ́n nyɔnu ɖevo biba kpo afɔdogbě kpo dó mɔ nùwalɔ e ma nyla ǎ é ɖò égbé. É ɖò mɔ̌ có, linlin ɖevo ɖebǔ e gbɛtɔ́ lɛ nɔ ɖó dó nyɔnu ɖevo biba kpo afɔdogbě kpo wu é ɖó na wà nǔ dó linlin e Klisanwun lɛ nɔ ɖó d’ewu é wu ǎ. Ye tuùn ɖɔ é wá yá ɔ, “Mawu na ɖó hwɛ nú mɛ e nɔ ɖò nùblibli wà wɛ lɛ kpodo mɛ e nɔ ɖò aga lɛ̀ wɛ lɛ kpo,” lé é kún nyí gbɛtɔ́ wɛ ja mɔ̌ bló gbé ó. (Eblée lɛ 10:31; 12:29) Enɛ wu ɔ, Klisanwun nugbǒ lɛ nɔ tɛ́ dó linlin Jehovah tɔn wu ɖò ali enɛ nu. (Xà Hlɔmanu lɛ 12:9.) Flín ɖɔ tɔ́gbó Jɔbu ɖɔ: “Un nu alɛ̀ xá nukún ce.” (Jɔbu 31:1) Bonu Klisanwun nugbǒ lɛ ma na lɔn bonu afɔ yetɔn ɖokpo vɔ́vɔ́ na jɛ ali e sixu kplá ye bɔ ye na ba nyɔnu ɖevo alǒ d’afɔ gbě é jí ǎ ɔ, ye nɔ cɔ́ nukún yetɔn lɛ bo nɔ lɔn gbeɖé bo nɔ kpɔ́n mɛ e kpo ye kpo ma wlí alɔ ǎ é bonu é nɔ jló ye ǎ.—Kpɔ́n wexwɛ 219-221.
18. (a) Nɛ̌ nyɔnu ɖevo biba kpo afɔdogbě kpo ka nyla sɔ ɖò Jehovah nukúnmɛ? (b) Kancica tɛ ka ɖò nyɔnu ɖevo biba alǒ afɔdogbě kpo vodunsinsɛn kpo tɛntin?
18 Nɛ̌ nyɔnu ɖevo biba kpo afɔdogbě kpo ka nyla sɔ ɖò Jehovah nukúnmɛ? Mɔyizi Sɛ́n ɔ d’alɔ mǐ bɔ mǐ tuùn lee nǔ mɔhun nɔ cí nú Jehovah é. Ðò Izlayɛli ɔ, nyɔnu ɖevo biba alǒ afɔdogbě, kpo vodunsinsɛn kpo ɖò hwɛ ɖěɖee jɛxa kú lɛ é mɛ. (Levíi ví 20:2, 10) A ka mɔ kancica e ɖò nyɔnu ɖevo biba alǒ afɔdogbě kpo vodunsinsɛn kpo mɛ é à? É nyɔ́, enyi Izlayɛli-ví ɖé sɛ̀n vodun ɔ, akɔ e é jɛ xá Jehovah é wɛ é gbà nɛ. Mɔ̌ ɖokpo ɔ, enyi Izlayɛli-ví ɖé ba nyɔnu ɖevo alǒ d’afɔ gbě ɔ, akɔ e é jɛ xá mɛ e é da é wɛ é gbà nɛ. Gbejimanɔ wɛ nyí nùwalɔ wè enɛ lɛ bǐ. (Tíntɔ́n 19:5, 6; Sɛ́nflínmɛ 5:9; xà Malacíi 2:14.) Enɛ wu ɔ, nùwalɔ wè enɛ lɛ bǐ wɛ nyla tawun ɖò Jehovah Mawu gbejinɔtɔ́ e wu è sixu ganjɛ é sín nukúnmɛ.—Ðɛhan 33:4.
19. Etɛ ka sixu zɔ́n bɔ mɛɖé lɛ́ kanɖeji hugǎn bo na nyì alɔ nú nyɔnu ɖevo biba alǒ afɔdogbě? Aniwu?
19 Klisanwun lɛ ɖò Mɔyizi Sɛ̀n ɔ glɔ ǎ. É ɖò mɔ̌ có, flínflín ɖɔ nyɔnu ɖevo biba alǒ afɔdogbě nyí hwɛhuhu syɛnsyɛn ɖé ɖò Izlayɛli hwexónu tɔn sixu zɔ́n bɔ Klisanwun lɛ lɛ́ kanɖeji hugǎn bo na nyì alɔ nú walɔ mɔhun. Aniwu? Lin tamɛ dó nùjlɛdonǔwu elɔ jí: A ka na byɔ sinsɛnxɔ ɖé mɛ bo na jɛkpoli bo xoɖɛ ɖò ɖiɖe ɖé sín nukɔn à? ‘Gbeɖé kpɔ́n!’ wɛ a na ɖɔ. Amɔ̌, enyi è na akwɛ ɖaxó ɖé we bo ɖɔ hwi ni wà mɔ̌ ɔ, a ka na wà à? ‘Gbeɖé ǎ!’ wɛ a na ɖɔ. Nugbǒ ɔ, linlin yayǎ ɖɔ è na jó Jehovah dó bo sɛ̀n vodun nɔ xyɔwǔ nú Klisanwun nugbǒ ɖé. Mɔ̌ ɖokpo ɔ, linlin ɖɔ è na jó Jehovah Mawu kpo mɛ e è da é kpo dó gbɔn nyɔnu ɖevo biba abǐ afɔdogbě gblamɛ ɖó na xyɔwǔ nú Klisanwun lɛ, enyi nǔ ɖebǔ wɛ na bo jló na sísɛ́ ye d’ékɔn ɔ nɛ. (Ðɛhan 51:3, 6; Kolosinu lɛ 3:5) Mǐ na lɔn gbeɖé bo na wà nǔ e na víví nú Satáan bo ka na kɔn cí dó Jehovah kpo nǔ mímɛ́ e tuto alɔwliwli tɔn nyí é kpo wu é ǎ.
LEE A SIXU BLÓ GBƆN BƆ KANCICA ALƆWLIWLI TOWE TƆN LIDǑ É
20. Etɛ ka ko jɛ ɖò alɔwliwli ɖé lɛ mɛ? Jlɛ̌ dó nùɖé wu.
20 Gbɔn vo nú alɔ nyinyi nú nùwalɔ ɖěɖee nɔ ɖè yɛ̌yi sín alɔwliwli wu é ɔ, afɔ tɛ lɛ a ka sixu ɖè bɔ sísí e a ɖó nú mɛ e a da é na lɛ́ syɛn d’eji? Bo na dó mɔ xósin ɔ ɔ, nɔ kpɔ́n tuto alɔwliwli tɔn dó mɔ xɔ ɖé. Enɛ gudo hǔn, nɔ kpɔ́n xógbe kpo nǔwiwa xomɛnyínyɔ́ tɔn lɛ kpo, gɔ́ nú yɛ̌yi wlí nú mɛ sín nǔ ɖevo e mɛ e da yeɖée lɛ é nɔ zán nú yeɖée é dó mɔ acɔ́banú ɖěɖee nɔ zɔ́n bɔ xɔ ɖé nɔ nyɔ́ ɖɛkpɛ d’eji é. Enyi mi sɛkpɔ miɖée ɔ, alɔwliwli mitɔn na cí xɔ e è fɔ acɔ́banú lɛ dó b’acɔ́ na b’ɛ nyɔ́ ɖɛkpɛ bo nɔ dɔn mɛ é ɖɔhun. Enyi wanyiyi mitɔn ɖekpo ɔ, acɔ́banú enɛ lɛ na bú kpɛɖé kpɛɖé, bɔ alɔwliwli mitɔn sɔ́ na víví sìn ǎ, bo na cí xɔ e ma ɖó acɔ́banú ɖě ǎ é ɖɔhun. Ðó mi ba na setónú nú gbeɖiɖe Mawu tɔn e ɖɔ ɖɔ “asidida abǐ asudida ni nyí nǔ sísí” é wutu ɔ, enɛ na sísɛ́ mi bɔ mi na bló bɔ ninɔmɛ ɔ na kpɔ́n te. Nugbǒ ɔ, nǔ e xɔ akwɛ bo nyí nǔ sísí é ɔ, é jɛxa ɖɔ è ni blóɖó. Nɛ̌ mi ka sixu bló mɔ̌ gbɔn? Xó Mawu Tɔn ɖɔ: “Nùnywɛ nɔ sá xwé, ayiɖote nɔ lí xwé. Nǔ nyɔ́ wà [alǒ ‘nukúnnúmɔjɛnǔmɛ,’ NW] wɛ nɔ nyí tɔn, bɔ nǔ ɖagbe kpo nǔ xɔ akwɛ kpo nɔ gɔ́ xwé.” (Nùnywɛxó 24:3, 4) Mǐ ni kpɔ́n lee è sixu zán xó enɛ lɛ ɖò alɔwliwli mɛ gbɔn é.
21. Nɛ̌ mǐ ka sixu hɛn alɔwliwli mǐtɔn lidǒ kpɛɖé kpɛɖé gbɔn? (Kpɔ́n gbàví “Nɛ̌ Un ka Sixu Hɛn Alɔwliwli ce Kpɔ́n te Gbɔn?”)
21 “Nǔ xɔ akwɛ” e nɔ gɔ́ xwédo awǎjijɛnɔ ɖé mɛ é ɖé lɛ wɛ nyí wanyiyi adodwé, sísí ɖó nú Mawu kpo nùɖiɖi e lidǒ é kpo. (Nùnywɛxó 15:16, 17; 1 Piyɛ́ɛ 1:7) Nǔ enɛ lɛ nɔ zɔ́n bɔ alɔwliwli ɖé nɔ lidǒ. Amɔ̌, a ka ɖó ayi lee nǔ xɔ akwɛ lɛ gɔ́ xwé e xó Nùnywɛxó ɖɔ é mɛ gbɔn é wu à? “[Nukúnnúmɔjɛnǔmɛ] wɛ nɔ nyí tɔn.” Nugbǒ ɔ, nukúnnúmɔjɛnǔmɛ e Biblu na lɛ é xwixwedó ɖó hlɔnhlɔn bo nɔ ɖyɔ alɔkpa e mɛ gbɛtɔ́ lɛ nɔ lin nǔ gbɔn é bo nɔ lɛ́ sísɛ́ ye bɔ ye nɔ flɔ́ zo dó glɔ nú wanyiyi e ye ɖó nú yeɖée é. (Hlɔmanu lɛ 12:2; Filipunu lɛ 1:9) Enɛ wu ɔ, enyi mɛ e kpo hwi kpo wlí alɔ é nɔ zán hwenu dó ɖɔ xó ɖó kpɔ́ bo ba dò nú akpáxwé Biblu tɔn ɖé ɖò fífá mɛ, ɖi tɛsi blóbló ayihɔngbe ayihɔngbe, abǐ xota junjɔn Biblu jí e kúnkplá alɔwliwli bo ɖò Atọ̀họ̀-Nuhihọ́ lọ Tọn alǒ Réveillez-vous! mɛ é ɖé kplɔnkplɔn ɔ, é cí ɖɔ mi ɖò acɔ́banú ɖagbeɖagbe e sixu zɔ́n bɔ xwé mitɔn nyɔ́ ɖɛkpɛ é gbéjé kpɔ́n wɛ nɛ. Enyi wǎn e mi yí nú Jehovah é nɔ sísɛ́ mi bonu mi nɔ zán wěɖexámɛ ɖěɖee mi gbéjé kpɔ́n lɛ é ɖò alɔwliwli mitɔn mɛ ɔ, mi ɖò acɔ́banú enɛ bɛ́ gɔ́ “xwé” mitɔn wɛ nɛ. Wǎgbɔ tɔn ɔ, kancica ɖagbe e mi ko ɖu vivǐ tɔn ɖò alɔwliwli mitɔn mɛ é sixu lɛkɔ wá tɛn tɔn mɛ.
22. Enyi mǐ dó gǎn bo bló akpáxwé mǐtɔn bonu alɔwliwli mǐtɔn na dó lidǒ ɔ, xomɛ tɛ ka na hun mǐ?
22 Nugbǒ wɛ ɖɔ é sixu byɔ hwenu kpo gǎndido kpo cobɔ è na lɛkɔ nú acɔ́banú enɛ lɛ ɖokpo ɖokpo dó tɛn yetɔn mɛ. É ɖò mɔ̌ có, enyi a dó gǎn bo bló akpáxwé towe ɔ, xomɛ na hun we tawun ɖɔ a ɖò tónúsé nú gbeɖiɖe Biblu tɔn elɔ wɛ: “Ðò sísí ɖiɖexlɛ́ miɖée mɛ ɔ, nɔ jɛ nukɔn.” (Hlɔmanu lɛ 12:10, NW; Ðɛhan 147:11) Ee lɛ́ ɖò taji hú bǐ é wɛ nyí ɖɔ gǎn ɖěɖee dó wɛ a ɖè kpo ayi bǐ kpo bonu alɔwliwli towe na nyí nǔ sísí é na zɔ́n bɔ a na hɛn hwiɖée ɖò wanyiyi Mawu tɔn mɛ.
a Xó ɖěɖee lɛlɛ̌ dó wěɖexámɛ Pɔlu tɔn e kúnkplá alɔwliwli é xlɛ́ ɖɔ akpáxwé ɖé wɛ wěɖexámɛ enɛ nyí ɖò nǔ ɖěɖee Pɔlu byɔ ɖò ye sí lɛ é mɛ.—Eblée lɛ 13:1-5.