Alɔdlɛndonǔ Kplé Gbɛzán kpo Sinsɛnzɔ́ kpo Tɔn Sín Azɔ̌wema Tɔn Lɛ
4-10 JUIN
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ | MAKI 15-16
“Nǔɖɔɖ’ayǐ lɛ Jɛnu Gbɔn Jezu Gblamɛ”
nwtsty sín tinmɛ ɖevo lɛ dó Mk 15:24, 29 jí
ye má awu tɔn lɛ: Tan e ɖò Jn 19: 23, 24 mɛ é gɔ́ tinmɛ ɖevo e è ma mɔ ɖò Matie, Maki, kpo Luki kpo mɛ ǎ lɛ é na: É ɖò wɛn ɖɔ sɔja Hlɔmanu lɛ nyì akɔ dó awu tɔn aga tɔn ɔ kpo dò tɔn ɔ kpo; sɔja lɛ má awu lɛ “ɖó donu ɛnɛ, bɔ mɛ ɖokpo ɖokpo sɔ́ étɔn”; ye jló na má awu dò tɔn ɔ ǎ, enɛ wu ɔ, ye nyì akɔ dó; bɔ akɔ nyinyi dó Mɛsiya ɔ sín awu wu e xó è ɖɔ ɖò Ðɛ 22:19 mɛ é jɛnu. É ɖò wɛn ɖɔ aca wɛ é ko nyí nú mɛhutɔ́ lɛ bɔ ye nɔ yí mɛ é na hu wɛ ye ɖè lɛ é sín awu lɛ, bɔ mɔ̌ mɛ ɔ, nǔnyanyawatɔ́ lɛ nɔ ɖò godé cobɔ è nɔ hu ye, è nɔ doya nú ye kaka bɔ ye sɔ́ nɔ hwɛ́n nǔtí ǎ.
ye ɖò ta húnhún wɛ: Ðò kpaà mɛ ɔ, xó ɖɔ bo húnhún ta nɔ ɖè mɛcícá na, wangbɛnumɛ, alǒ mɛkiko xlɛ́. Aligbɔntɔ́ lɛ bló ɖò manywɛ mɛ bɔ nǔɖɔɖ’ayǐ e ɖò Ðɛ 22:8 mɛ é jɛnu.
nwtsty sín tinmɛ ɖevo dó Mk 15:43 jí
Jozɛfu: Vovo e Wɛnɖagbe-Wema wlantɔ́ lɛ nɔ bo wlan wema lɛ é jɛ wě ɖò nǔ e ye tinmɛ dó Jozɛfu wu lɛ é mɛ. Tokwɛyitɔ́ Matie ɖɔ ɖɔ “nya akwɛnɔ ɖé” wɛ n’i; Maki, ee nǔ e é wlan é kàn Hlɔmanu lɛ tlɔlɔ é ɖɔ ɖɔ é nyí “mɛ nukúnɖeji ɖokpo ɖò toxóɖɔgbɛ́ Jwifu lɛ tɔn mɛ,” bo ɖò te kpɔ́n Axɔsuɖuto Mawu tɔn; dotóo wuvɛ̌sexámɛtɔ́ Luki ɖɔ ɖɔ é “nyí gbɛtɔ́ ayijlɔjlɔnɔ, hwɛjijɔnɔ,” lé é kún nɔ gudo nú nǔ e toxóɖɔgbɛ́ Jwifu lɛ tɔn lɛ wà xá Jezu lɛ é ɖebǔ ó; Jaan ɖokponɔ wɛ ɖɔ ɖɔ é “lɔmɔ̌ ɖò Jezu sín ahwanvu lɛ mɛ. É ka nɔ jló na ɖexlɛ́ ɖɔ emi ɖò Jezu sín ahwanvu lɛ mɛ ǎ; ɖó é nɔ ɖò xɛsi ɖi nú Jwifugán lɛ wɛ.”—Mt 27:57-60; Mk 15:43-46; Lk 23:50-53; Jn 19:38-42.
Nǔ Xɔ Akwɛ Biblu Tɔn lɛ Biba
nwtsty sín tinmɛ ɖevo dó Mk 15:25 jí
gan tɛnnɛ mɛ zǎnzǎn: Mɛɖé lɛ ɖɔ ɖɔ vogbingbɔn ɖò tan enɛ kpo ee ɖò Jn 19:14-16 mɛ é kpo tɛntin, enɛ ɖɔ “gan wěwe mɛ” hwenu e Pilatu jó Jezu bonu è na hu i é. Mawuxówema ɔ tinmɛ vogbingbɔn lɛ bǐ ǎ có, nùɖé lɛ ɖíe bɔ è na gbéjé kpɔ́n: Nú nǔ e kàn hwenu e nǔ lɛ jɛ dó ɖò gbè e gbè Jezu kú é ɔ, tan e ɖò Wɛnɖagbe-Wema lɛ mɛ é bǐ kpaà xò nǔ ɖó akpà ɖokpo ɔ mɛ. Tan ɛnɛ lɛ bǐ xlɛ́ ɖɔ vɔsanúxwlémawutɔ́ lɛ kpo mɛxo lɛ kpo kplé ayitéhɔnnu, bɔ enɛ gudo ɔ, ye kplá Jezu yì Tokpɔngán Hlɔma Tɔn Pɔnsu Pilatu gɔ́n. (Mt 27:1, 2; Mk 15:1; Lk 22:66–23:1; Jn 18:28) Matie, Maki, kpo Luki kpo bǐ wɛ wlan ɖɔ hwenu e è ko xwè Jezu dó atín wu gudo é ɔ, ablu cyɔn tò ɔ bǐ sín “gan wěwe mɛ kaka yí jɛ gan atɔn mɛ.” (Mt 27:45, 46; Mk 15:33, 34; Lk 23: 44, 45) Nǔ e gɔ́ sò nú gan e mɛ è hu Jezu é ɖokpo wɛ nyí ɖɔ mɛɖé lɛ nɔ lin ɖɔ mɛhuhu ɔ ko nɔ bɛ́sín hwenu e è bɛ́ mɛ ɔ xixo é jí. Hweɖelɛnu ɔ, mɛ xixo ɔ nɔ syɛn sɔmɔ̌ bɔ mɛ e xò wɛ è ɖè é nɔ kú. Ðò ninɔmɛ Jezu tɔn mɛ ɔ, é syɛn sɔmɔ̌ bɔ è gbɔ bo ɖɔ nú nya ɖevo ɖɔ é ni hɛn yatín ɔ hwenu e Jezu ɖesunɔ ko hɛn éɖokponɔ gudo é. (Lk 23:26; Jn 19:17) Enyi mɛhuhu ɔ ko bɛ́sín mɛ xixo ɔ jí hǔn, enɛ xlɛ́ ɖɔ táan ɖé lɛ na ko wá yì hwɛ̌ cobɔ è wá xwè Jezu dó yatín ɔ wu nɛ. Mt 27:26 kpo Mk 15:15 kpo bǐ nɔ gudo nú enɛ, bo ɖɔ ɖɔ è xò è bo lɛ́ xwè è nyì atín wu. Enɛ wu ɔ, gbɛtɔ́ vovo lɛ sixu na ganmɛ vovo dó gan e mɛ è hu mɛɖé é wu, linlin e ye mɛ ɖokpo ɖokpo ɖó dó gan e mɛ nǔ ɔ bɛ́ dó é wu é wu wɛ é na sín. Enɛ wɛ sixu ko zɔ́n bɔ hwenu e Pilatu sè ɖɔ Jezu kú tlolo e è xwè è dó yatín wu é ɔ, é kpaca ɛ. (Mk 15:44) Gɔ́ na ɔ, Biblu wlantɔ́ lɛ nɔ xwedó aca kéze mímá ɖó akpáxwé ɛnɛ jí tɔn ɔ hwɛhwɛ, lee é nɔ nyí gbɔn nú zǎnmɛ é, bɔ akpáxwé ɖokpo nɔ nyí ganxixo atɔn. Azǎn lɛ mímá gbɔn mɔ̌ wɛ zɔ́n bɔ è nɔ mɔ gan tɛnnɛ mɛ zǎnzǎn, gan wěwe mɛ hwemɛ, kpo gan atɔn mɛ hwemɛ kpo hwɛhwɛ, è nɔ bɛ́ xixa sín gan ayizɛ́n mɛ zǎnzǎn. (Mt 20:1-5; Jn 4:6; Mɛ 2:15; 3:1; 10:3, 9, 30) Nǔ ɖevo wɛ nyí ɖɔ ɖò kpaà mɛ ɔ, mɛ lɛ nɔ tuùn gan e ɖò xixo wɛ é pɛ́pɛ́pɛ́ ǎ, enɛ wu ɔ, è nɔ sɔ́ “mɔ̌” gɔ́ nú gan e ɖò xixo wɛ ɖò kéze é lee mǐ mɔ gbɔn ɖò Jn 19:14 mɛ é ɖɔhun. (Mt 27:46; Lk 23:44; Jn 4:6; Mɛ 10:3, 9) Nú è na sɛ̀ sìn xwè na ɔ, Maki sixu ko ɖò mɛ xixo kpo mɛ xwixwe d’atín wu ɔ kpo bǐ dó gesí wɛ, bɔ Jaan dó gesí mɛ xwixwe d’atín wu ɔ kɛɖɛ. Ye mɛ wè lɛ bǐ sixu ko ɖɔ ganmɛ ɖee sɛkpɔ ganxixo atɔn atɔn kéze tɔn lɛ é, bɔ Jaan zán “mɔ̌” hwenu e é ɖɔ ganmɛ tɔn é. Nǔ enɛ lɛ wɛ na ko zɔ́n bɔ è mɔ vogbingbɔn ɖò ganmɛ lɛ mɛ ɖò tan lɛ mɛ. Bo na dó sú ta na ɔ, vogbingbɔn e ɖò ganmɛ e Jaan, ee wá wlan wema tɔn xwè mɔkpan gudo ɖò nukɔnmɛ é kpo Maki tɔn kpo tɛntin é xlɛ́ ɖɔ é kún vɔ́ tan e Maki wlan é kpi kpowun ó.
nwtsty sín tinmɛ ɖevo dó Mk 16:8 jí
ɖó ye ɖò xɛsi ɖi wɛ: Sɔgbe kpo akpáxwé gudo tɔn wema Maki tɔn sín alɔnuwema dòdó e tíìn lɛ é kpo ɔ, wemafɔ 8gɔ́ ɔ jí wɛ Wɛnɖagbe-Wema ɔ fó ɖó. Mɛɖé lɛ ɖɔ ɖɔ lee wema ɔ fó ɖó finɛ gbɔn é yá dín, bɔ è na ɖɔ ɖɔ é wɛ nyí tasunaxó ɖò wema dòdó ɔ mɛ. Amɔ̌, ɖó Maki nɔ nɔ klewun ɖò nùwlanwlan tɔn lɛ mɛ ɖò kpaà mɛ wutu ɔ, xó enɛ lɛ sɔgbe ǎ. Gɔ́ na ɔ, akɔwé xwè kanweko ɛnɛgɔ ɔ tɔn Jérôme kpo Eusèbe kpo ɖexlɛ́ ɖɔ nùwlanwlan dòdó ɔ fó kpo nukɛgbe “ɖó ye ɖò xɛsi ɖi wɛ” kpo.
Alɔnuwema Glɛkigbe tɔn ɖé lɛ kpo lilɛdogbeɖevomɛ ɖé lɛ kpo gɔ́ tasunaxó gaga alǒ kpɛví nú wemafɔ 8gɔ́ ɔ. È mɔ tasunaxó gaga ɔ (wemafɔ 12 wɛ ɖ’emɛ) ɖò Codex Alexandrinus, Codex Ephræmi Syri rescriptus, kpo Codex Bezae Cantabrigiensis kpo mɛ; sín xwè kanweko atɔ́ɔ́ngɔ ɔ H.M. tɔn wɛ è mɔ bǐ. É lɛ́ tɔ́n ɖò Vulgate Latɛ́ɛngbe tɔn, lilɛdogbeɖevomɛ syriaque Cureton, kpo lilɛdogbeɖevomɛ Peshitta tɔn kpo mɛ. É ɖò mɔ̌ có, é tɔ́n ɖò alɔnuwema Glɛkigbe tɔn bǐbɛ̌mɛ xwè kanweko ɛnɛ gɔ ɔ tɔn wè mɛ ǎ, ye wɛ nyí Codex Sinaiticus kpo Codex Vaticanus kpo, é lɛ́vɔ tɔ́n ɖò Codex Sinaiticus Syriacus xwè kanweko ɛnɛgɔ alǒ atɔ́ɔ́ngɔ tɔn mɛ ǎ; mɔ̌ jɛn é ma ka lɛ́ tɔ́n ɖò alɔnuwema Sahidic Coptic nukɔntɔn Maki tɔn xwè kanweko atɔ́ɔ́ngɔ ɔ tɔn lɔ mɛ ǎ é nɛ. Mɔ̌ ɖokpo ɔ, alɔnuwema Maki tɔn xóxó ɖěɖee è wlan dó Arménie-Gbè kpo Géorgie-Gbè kpo mɛ lɛ é fó dó wemafɔ 8gɔ́ ɔ jí.
Alɔnuwema Glɛkigbe tɔn lɛ kpo lilɛdogbeɖevomɛ ɖé lɛ kpo ɖó tasunaxó kpɛví ɔ (nukɛgbe wè kpowun jɛn é ɖó). Codex Regius xwè kanweko tantɔn gɔ H.M. tɔn ɖó tasunaxó wè lɛ bǐ, bɔ tasunaxó kpɛví ɔ wɛ jɛ nukɔn. Tasunaxó ɖokpo ɖokpo nɔ ɖó ayiɖonuwu ɖé bo nɔ ɖexlɛ́ ɖɔ mɛ lɛ yí gbè na tawun ɖò awa ɖé lɛ jí, amɔ̌, é ɖ’acɛ sɔmɔ̌ ǎ. Biblu Fɔngbe tɔn MAWUXÓWEMA gɔ́ wemafɔ 9-20 na.
[9 Ee è fɔ́n Jezu sín kú aklunɔzángbe zǎnzǎn ɔ, é tó sɔ́ éɖée xlɛ́ Mali Magidalanu e jí é nya yɛ nyanya tɛnwe sín é hwɛ̌. 10 Éyɛ ka yì ɖɔ nú mɛ e kpodo Jezu kpo ko nɔ kpɔ́, bɔ ye wá ɖò aluwɛ mɛ, bo ɖò avǐ ya wɛ lɛ é. 11 Ee ye sè ɖɔ Jezu ɖò gbɛ̀, bɔ Mali mɔ ɛ ɔ, ye ɖi ǎ. 12 Enɛ ɔ gudo ɔ, Jezu sín ahwanvu wè ɖò ali jí xwè gleta. Jezu ka sɔ́ ninɔmɛ ɖevo, bo tɔ́n dó ye jí. 13 Ahwanvu lɛ lɛkɔ wá yì ɖɔ nú ahwanvu ɖě lɛ. Ye ka ɖi nǔ nú ye lɔmɔ̌ ǎ. 14 Gudogudo ɔ, Jezu wá zé éɖée xlɛ́ ahwanvu tɔn wǒ-ɖokpo lɛ hwenu e ye ɖò nǔ ɖu wɛ é. É kɛnu dó nǔmaɖi yetɔn kpodo tótlítlí yetɔn kpo wu nú ye; ɖó ye ɖi nǔ nú mɛ e mɔ ɛ, bo wá ɖɔ nú ye lɛ é ǎ. 15 É ka ɖɔ nú ye ɖɔ: “Mi gbɔn gbɛ̀ ɔ bǐ mɛ, bo jla Wɛnɖagbe Mawu tɔn ɔ gbɛtɔ́ lɛ bǐ. 16 Mɛ e na ɖi nǔ, bɔ è na lɛ̀ yɛhwesin n’i ɔ na gán. Mɛ e ma ka na ɖi nǔ ǎ ɔ, è na ɖó hwɛ n’i. 17 Nǔ e mɛ e ɖi nǔ nú mì lɛ na nɔ jlɛ́ ɔ ɖíe: ɖò nyikɔ ce mɛ ɔ, ye na nɔ nya yɛ nyanya lɛ sín gbɛtɔ́ lɛ jí, bo na nɔ ɖɔ xó dó gbè yɔyɔ̌ mɛ. 18 Ye na bo zé dan ɔ, é na wà nùɖé nú ye ǎ; ye na bo nu nǔvɛ́nu ɔ, é na wà nùɖé nú ye ǎ. Ye na nɔ ɖó alɔ azinzɔnnɔ lɛ jí, bo na nɔ gbɔ azɔn nú ye.” 19 Ee Aklunɔ ɖɔ xó enɛ lɛ nú ye gudo ɔ, è sɔ́ ɛ yì jinukúnsin, bɔ é jinjɔn ɖisixwé nú Mawu. 20 Ahwanvu tɔn lɛ ka sɔnǔ, bo jɛ Mawuxó jla jí gbɔn fí bǐ. Aklunɔ nɔ dó alɔ ye ɖò azɔ̌ enɛ kɔn, bo nɔ ɖexlɛ́ ɖɔ xó e ɖɔ wɛ ye ɖè ɔ nyí nugbǒ, gbɔn nǔdabaɖa e ye nɔ jlɛ́ lɛ gblamɛ.]
11-17 JUIN
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ | LUKI 1
“Xwedó Kpɔ́ndéwú Mɛɖesɔhwe Tɔn Mali Tɔn”
“Aklunɔ Sín Mɛsɛntɔ́ Wɛ Un Nyí”
12Kaka jɛ égbé ɔ, mɛ gègě wɛ tuùn xósin mɛɖesɔhwe tɔn kpo tónúsíse tɔn kpo e é na é. É ɖɔ nú Gabliyɛli ɖɔ: “Aklunɔ sín mɛsɛntɔ́ wɛ un nyí; lee a ɖɔ gbɔn ɔ, ni bo nyí mɔ̌ nú mì.” (Luk. 1:38) Mɛsɛntɔ́ nyɔnu wɛ nɔ gbɔn tó bǐ ɖò deví lɛ mɛ; gǎn tɔn sín alɔ mɛ wɛ gbɛzán tɔn blebu nɔ nɔ. Lee Mali nɔ kpɔ́n éɖée dó mɔ ɖò Gǎn tɔn Jehovah sín nukɔn é nɛ. É tuùn ɖɔ ayi emitɔn na j’ayǐ ɖò alɔ tɔn mɛ, ɖɔ é nɔ nɔ gbeji nú mɛ e nɔ nɔ gbeji n’i lɛ é. É lɛ́ tuùn ɖɔ enyi emi wà nǔ e wu emi kpé é bǐ ɖò azɔ̌ syɛnsyɛn enɛ e Jehovah ɖè nú emi é kɔn ɔ, é na dó nú emi.—Ðɛh. 18:26.
“Aklunɔ Sín Mɛsɛntɔ́ Wɛ Un Nyí”
15 Mali lɔ wá ɖɔ xó lo. È wlan xó e é ɖɔ lɛ é dó Xó Mawu Tɔn mɛ tɛnwin lɛnwin. (Xà Luki 1:46-55.) Xóɖiɖɔ Mali tɔn e ɖi ga hú bǐ ɖò Biblu mɛ é nɛ, bo ka ɖè nǔ gègě xlɛ́ dó wǔ tɔn. Xógbe tɔn lɛ ɖexlɛ́ ɖɔ wǔ e Jehovah jɔ ɛ bɔ é na nyí Mɛsiya ɔ sín nɔ é sù nukún tɔn mɛ ɖesu. É lɛ́ xlɛ́ ɖɔ nùɖiɖi tɔn lidǒ tawun, ɖó é ɖɔ ɖɔ Jehovah nɔ dó winnya goyitɔ́ lɛ kpo hlɔnhlɔnnɔ lɛ kpo, lobo nɔ d’alɔ mɛɖesɔhwetɔ́ kpo wamamɔnɔ ɖěɖee nɔ dó gǎn bo sɛ̀n ɛ lɛ é kpo. Xóɖiɖɔ tɔn lɛ́ ɖexlɛ́ ɖɔ é tuùn Akpáxwé Biblu Tɔn E È Wlan Dó Ebléegbe Mɛ É tawun. Nǔlinlɛn ɖé ɖɔ ɖɔ azɔn 20 wɛ é ɖɔ xó sín mɛ ɖò xóɖiɖɔ tɔn mɛ!
16 Mali hɛn ɔ, é na nɔ ɖó dó Xó Mawu Tɔn e é ko nɔ kplɔ́n é wu lobo na nɔ ɖɔ linlin éɖesunɔ tɔn lɛ. Amɔ̌, é sɔ́ éɖée hwe, lobo nɔ ɖɔ nǔ e ɖò Xó Mawu Tɔn mɛ é. Vǐ sunnu e sín adɔgo é hɛn bo wá jì é lɔmɔ̌ ɖè mɛɖesɔhwe ɖokpo ɔ xlɛ́ gbè ɖokpo, bo ɖɔ: “Nyɛ wɛ ɖó nǔ e kplɔ́n mi wɛ un ɖè ɔ ǎ; Mawu e sɛ́ mì dó ɔ gɔ́n wɛ é gosin.” (Jaan 7:16) Mǐ ɖó na kanbyɔ mǐɖée ɖɔ: ‘Un ka nɔ ɖó sísí mɔhun nú Xó Mawu Tɔn à? Alǒ un nɔ yí wǎn nú linlin ce ɖesu lɛ kpinkplɔn mɛ wɛ à?’ Kpɔ́ndéwú ɖagbe wɛ Mali ɖó ɖò ali enɛ nu.
Nǔ Xɔ Akwɛ Biblu Tɔn lɛ Biba
nwtsty sín tinmɛ ɖevo dó Lk 1:69 jí
zo hwlɛngán tɔn: Alǒ “mɛhwlɛngantɔ́ hlɔnhlɔnnɔ ɖé.” Ðò Biblu mɛ ɔ, kanlin sín zo nɔ nɔte nú hlɔnhlɔn kpo ɖuɖeji kpo hwɛhwɛ. (1Sa 2:1, nwt; Ðɛ 75:4, 5, 10, nwt; 148:14) Gɔ́ na ɔ, zo lɛ nɔ nɔte nú acɛkpikpa lɛ kpo axɔsu sín hɛnnu lɛ kpo, ɖagbe kpo nyanya kpo, bɔ è jlɛ́ ɖuɖeji yetɔn lɛ dó zo lɛ wu. (Sɛ́ 33:17; Da 7:24; 8:2-10, 20-24) Ðò ninɔmɛ elɔ mɛ ɔ, xógbe “zo hwlɛngán tɔn” ɔ dó gesí Mɛsiya ɔ, b’ɛ nyí mɛ ɖokpo géé e ɖó acɛ bo na hwlɛn mɛ gán é, mɛhwlɛngantɔ́ hlɔnhlɔnnɔ ɖé.
nwtsty sín tinmɛ ɖevo dó Lk 1:76 jí
a na jɛ nukɔn nú Jehovah: Jaan Baptɛmublonumɛtɔ́ ɔ na “jɛ nukɔn nú Jehovah” wɛ nyí ɖɔ é na jɛ nukɔn nú Jezu e na sɔ́ Tɔ́ tɔn sín afɔ ɖó te bo lɛ́ wá ɖò Tɔ́ tɔn nyikɔ mɛ é.—Jn 5:43; 8:29; kpɔ́n tinmɛ ɖevo dó Jehovah jí ɖò wemafɔ enɛ mɛ.
18-24 JUIN
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ | LUKI 2-3
“Dɔnkpɛ, Ðyɔvǐ: Mi ka Ðò Susu Wɛ Ðò Gbigbɔ Lixo À?”
nwtsty sín tinmɛ ɖevo dó Lk 2:41 jí
mɛjitɔ́ tɔn lɛ ɖó aca: Sɛ̀n ɔ byɔ ɖɔ nyɔnu lɛ ni nɔ yì Dindinwayixwe sín nǔwiwa tɛnmɛ ǎ. É ɖò mɔ̌ có, Mali ɖó aca bo nɔ xwedó Jozɛfu xwewu xwewu bɔ ye nɔ yì xwè ɔ tɛnmɛ ɖò Jeluzalɛmu. (Tí 23:17; 34:23) Xwewu xwewu ɔ, ye kpo xwédo yetɔn e ɖò jijɛji wɛ é kpo nɔ zɔn ali nú kilomɛtlu 300 mɔ̌, yiyi kpo wìwá kpo.
nwtsty sín tinmɛ ɖevo lɛ dó Lk 2:46, 47 jí
ɖò nùkanbyɔ ye wɛ: Lee mɛ ɖěɖee ɖò tó ɖó Jezu wɛ lɛ é sín nǔwiwa ɖexlɛ́ gbɔn é ɔ, nùkanbyɔ tɔn lɛ nyí nǔ e yɔkpɔvu ɖé nɔ kanbyɔ bo na mɔ nukúnnú jɛ nǔ mɛ kpowun é ɖé ǎ. (Lk 2:47) Ðò ninɔmɛ ɖé lɛ mɛ ɔ, xókwin Glɛkigbe tɔn e è lilɛ dó “ɖò nǔ kanbyɔ . . . wɛ” é sixu dó gesí nǔ kinkanbyɔ mɛ sín wlɛnwín alɔkpa e è nɔ zán, hwenu e è ɖò nùɖé gbéjé kpɔ́n wɛ ɖò hwɛɖiɖɔ linu é. (Mt 27:11; Mk 14:60, 61; 15:2, 4; Mɛ 5:27) Hwenuxó wlantɔ́ lɛ ɖɔ ɖɔ sinsɛngán nukúnɖeji ɖé lɛ ɖó aca bo nɔ nɔ tɛmpli ɔ mɛ ɖò xwèɖuɖu lɛ gudo bo nɔ kplɔ́n nǔ mɛ ɖò tɛmpli ɔ sín hɔn ɖaxó lɛ ɖokpo nu. Mɛ lɛ sixu jinjɔn ayǐ ɖò afɔ yetɔn lɛ kɔn bo ɖótó ye lobo lɛ́ kàn nǔ byɔ ye.
é nɔ jiwǔ nú ye: Xókwin Glɛkigbe tɔn “jiwǔ” e è zán ɖò fí é sín tinmɛ sixu nyí kpó ɖò mɛ kpaca wɛ.
nwtsty sín tinmɛ ɖevo dó Lk 2:51, 52 jí
kpó ɖò éɖée hwíhwɛ́ wɛ: Alǒ “kpó ɖò tónú sè wɛ”. Xókwin Glɛkigbe tɔn “kpó ɖò” e è zán é ɖexlɛ́ ɖɔ ee lee Jezu ɖè nukúnnúmɔjɛnǔmɛ e é ɖó dó Xó Mawu tɔn jí gbɔn é jiwǔ nú nùkplɔnmɛtɔ́ lɛ gudo é ɔ, é yì xwégbe bo hwíhwɛ́ éɖée dó mɛjitɔ́ tɔn lɛ glɔ́ kpo mɛɖesɔhwe kpo. Tónúsíse enɛ ɖó tinmɛ tawun hugǎn tónúsíse yɔkpɔvu ɖevo ɖebǔ tɔn, é ɖò akpáxwé Mɔyizi Sɛ́n ɔ tɔn e jɛnu gbɔn jǐ tɔn tɛnwin lɛnwin lɛ é mɛ.—Tí 20:12; Ga 4:4.
Nǔ Xɔ Akwɛ Biblu Tɔn lɛ Biba
nwtsty sín tinmɛ ɖevo lɛ dó Lk 2:14 jí
fífá ni tíìn ɖò ayikúngban jí nú gbɛtɔ́ e wu Mawu nyɔ́ xomɛ dó lɛ é: Alɔnuwema ɖé lɛ sín lilɛdogbeɖevomɛ ɖɔ “fífá ni tíìn ɖò ayikúngban jí, xomɛnyínyɔ́ dó gbɛtɔ́ jlǒ ɖagbenɔ lɛ wu,” bɔ xógbe enɛ lɛ tɔ́n ɖò lilɛdogbeɖevomɛ Biblu tɔn ɖé lɛ mɛ. Amɔ̌, lilɛdogbeɖevomɛ e Traduction du monde nouveau zán é jinjɔn alɔnuwema ɖejid’ewu xóxó lɛ gègě jí. É nyí xomɛnyínyɔ́ e Mawu nɔ ɖexlɛ́ gbɛtɔ́ lɛ bǐ, ye na bo ɖó jijɔ alǒ nɔ wà nǔ gbɔn ɖebǔ é dó gesí wɛ wɛn enɛ e wɛnsagun lɛ dó é ɖè ǎ. É nyɔ́ wà ɔ, é ɖò gesí dó mɛ ɖěɖee nɔ hɛn xomɛ tɔn hun gbɔn nùɖiɖi adodwé ɖiɖó n’i kpo Vǐ tɔn sín ahwanvu huzuhuzu kpo gblamɛ lɛ é wɛ.—Kpɔ́n tinmɛ ɖevo dó gbɛtɔ́ e wu Mawu nyɔ́ xomɛ dó lɛ é jí ɖò wemafɔ enɛ mɛ.
gbɛtɔ́ e wu Mawu nyɔ́ xomɛ dó lɛ é: Xógbe Glɛkigbe tɔn eudokia mɛ wɛ nukɛgbe “gbɛtɔ́ e wu Mawu nyɔ́ xomɛ dó lɛ é” gosin. È sixu lɛ́ lilɛ xógbe enɛ dó “xomɛnyínyɔ́; xomɛhunhun.” Xógbe enɛ e wɛnsagun lɛ dó é ɖò xó ɖɔ dó xomɛnyínyɔ́ e Mawu nɔ ɖexlɛ́ mɛ ɖěɖee nɔ hɛn xomɛ tɔn hun gbɔn nùɖiɖi adodwé ɖiɖó n’i kpo Vǐ tɔn sín ahwanvu huzuhuzu kpo gblamɛ lɛ é wɛ, é nyí nú gbɛtɔ́ lɛ bǐ ɖò kpaà mɛ ǎ. Ðò ninɔmɛ ɖé lɛ mɛ ɔ, xógbe Glɛkigbe tɔn eudokia sixu dó gesí xomɛnyínyɔ́ gbɛtɔ́ lɛ tɔn có (Hlɔ 10:1; Fili 1:15), hwɛhwɛ ɔ, xomɛnyínyɔ́ Mawu tɔn wɛ è nɔ zán na, alǒ lee è na wà nǔ gbɔn bo na nyɔ́ nukún tɔn mɛ é (Mt 11:26; Lk 10:21; Efɛ 1:5, 9; Fili 2:13; 2Tɛ 1:11). Ðò Septante mɛ ɖò Ðɛ 51:20, [50:20, LXX] mɛ ɔ, è zán xógbe ɔ dó “xomɛnyínyɔ́” Mawu tɔn wu.
25 JUIN–1er JUILLET
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ | LUKI 4-5
“Ðǐ Xwi Xá Mɛtɛnkpɔn lɛ Jezu Ðɔhun”
nwtsty sín viɖeo
Tɛmpli ɔ Sín Ta
Satáan sixu ko sɔ́ Jezu ɖó “tɛmpli ɔ sín ta” [alǒ “fí e yì aga hugǎn] ɖò tɛmpli ɔ jí é” tlɔlɔ, bo ɖɔ n’i ɖɔ éɖesunɔ ni lɔ́n bo wá dò, amɔ̌, è tuùn fí e Jezu cí te ɖè tawun é ǎ. Ðó xókwin “tɛmpli” e è zán ɖò fí e sixu dó gesí tɛmpli ɔ blebu wutu ɔ, Jezu sixu ko nɔte ɖò zwe tofɔligbé-zǎnzǎnhweji tɔn (1) tɛmpli ɔ tɔn jí. Alǒ é sixu ko nɔte ɖò tɛmpli ɔ sín zwe ɖevo jí. Enyi é j’ayǐ sín fí enɛ lɛ ɖebǔ bonu Jehovah ma nya xɛ ɖò jǐ tɔn ǎ ɔ, é na kú jɛn wɛ.
Nǔ Xɔ Akwɛ Biblu Tɔn lɛ Biba
nwtsty sín tinmɛ ɖevo dó Lk 4:17 jí
wema mlámlá gbeyiɖɔ Ezayíi tɔn: Anyǔwema ɖě ɖò ɖě jí 17 wɛ Wema Mlámlá Ezayíi Tɔn e è mɔ ɖò Xú Kúkú ɔ mɛ é ɖó, bɔ mlǎmlá ɖokpo sín ga yì mɛtlu 7,3 bo ɖó mimǎmɛ 54. Wema mlámlá e è zán ɖò kplɔ́ngbasá ɖò Nazalɛti é lɔmɔ̌ na ko ɖó ga ɖokpo ɔ. Wema mlámlá lɛ ɖó wemata kpo wemafɔ lɛ kpo ɖò xwè kanweko nukɔntɔn ɔ mɛ ǎ có, Jezu kpéwú bo mɔ akpáxwé e é jló bo na xà é. Kpé e é kpéwú bo mɔ fí e è wlan nǔɖɔɖ’ayǐ ɔ dó é xlɛ́ ɖɔ é tuùn Xó Mawu tɔn ganji.
nwtsty sín tinmɛ ɖevo dó Lk 4:25 jí
xɔ xwè atɔn adaɖé: Sɔgbe xá 1Ax 18:1 ɔ, Elíi ɖɔ ɖɔ akú ɔ nɔte ɖò “xwè tɔn atɔngɔ ɔ mɛ.” Enɛ wu ɔ, mɛɖé lɛ ɖɔ ɖɔ xó e Jezu ɖɔ é sɔ́ ta tan e ɖò Axɔsu lɛ nukɔntɔn ɔ mɛ é. É ɖò mɔ̌ có, Akpáxwé Biblu Tɔn E È Wlan Dó Ebléegbe Mɛ É sín tan ɖɔ ɖɔ akú ɔ kún gɔn xwè atɔn bló ó ǎ. É ɖò wɛn ɖɔ azɔn nukɔntɔn e Elíi ɖɔ nú Akabu ɖɔ akú ɔ na ɖó é yì xá wɛ nukɛgbe “xwè tɔn atɔn gɔ ɔ mɛ” ɔ ɖè. (1Ax 17:1) É na ko ɖɔ xó enɛ hwenu e aluùn ɔ ko tɔ́n é; ɖò kpaà mɛ ɔ, aluùn enɛ nɔ nɔ ayǐ kaka yì sun ayizɛ́n mɔ̌, amɔ̌ dìn tɔn ɔ sixu ko nɔ ayǐ hú mɔ̌. Gɔ́ na ɔ, é nyí hwenu e Elíi lɛ́ wá Akabu gɔ́n ɖò “xwè tɔn atɔngɔ ɔ mɛ” é tlolo wɛ akú ɔ nɔte ǎ, loɔ, hwenu e myɔ wá jlɛ́ nǔ ɖò Kaamɛli Só ɔ jí gudo é wɛ é wá nɔte. (1Ax 18:18-45) Enɛ wu ɔ, xó Jezu tɔn ɖěɖee è wlan ɖò fí lɛ é kpo mɔhun ɖěɖee nɔví tɔn ɖɔ ɖò Ja 5:17 mɛ lɛ é kpo sɔgbe tawun xá lee nǔ lɛ jɛ gbɔn bɔ è ɖɔ ɖò 1Ax 18:1 mɛ é.