Alɔdlɛ́ndónǔ Kplé gbɛzán kpó sinsɛnzɔ́ kpó tɔn sín azɔ̌wéma tɔn lɛ́
© 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
1er-7 SEPTEMBRE
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ́ NǓNYWƐ́XÓ 29
Gbɛ̌ nǔɖiɖi kpó hwɛndonúwiwa kpó e ma jínjɔ́n Biblu jí ǎ lɛ́ é
wp16.06 6, gbǎví
Nǔmimɔ lɛ́ dó mɛ e ɖo jǐxwé lɛ́ é wú
Ði gantɔ́ ɖěɖee ɖò wlɔ mɛ lɛ é ɖɔhun ɔ, gbɛtɔ́ livi mɔkpan wɛ tan gbló kpo xɛsi ɖiɖi nú yɛ nyanya lɛ kpo wlí dó ganmɛ. Ye nɔ ganjɛ bǒ lɛ, tílá lɛ kpo majiki sín amasin lɛ kpo wu ɖɔ ye na cyɔn alɔ emi jí. Hwɛ ɖó na wà mɔ̌ ǎ. Biblu na jiɖiɖe elɔ e dó gbɔ nú mɛ é mǐ: “Nukún [Jehovah] tɔn ɖò ayikúngban ɔ bǐ jí, bɔ é nɔ dó wusyɛn lanmɛ nú mɛ e yí wǎn n’i kpo ayixa yetɔn bǐ kpo lɛ.” (2 Tan 16:9) Jehovah Mawu nugbǒ ɔ ɖó hlɔnhlɔn hú Satáan flaflá tɔn; enyi a ganjɛ wutu Tɔn ɔ, é na nya xɛ ɖò jǐ towe.
Enyi a ba ɖɔ Jehovah ni nya xɛ ɖò emi jí ɔ, a ɖó na kplɔ́n nǔ e nɔ nyɔ́ nukún tɔn mɛ lɛ é, bo na nɔ bló ɖ’eji. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, ɖò xwè kanweko nukɔntɔn ɔ mɛ ɔ, Klisanwun e ɖò toxo Efɛzi tɔn mɛ lɛ é xò majikiwema yetɔn lɛ kplé bo dó zo. (Mɛsɛ́dó 19:19, 20) Mɔ̌ ɖokpo ɔ, enyi Mawu na cyɔn alɔ jǐ towe ɔ, a ɖó na bɛ́ bǒ, tílá, majikiwema, atínkpavi, kpo nǔ ɖebǔ e cá kàn xá awovinúwiwa lɛ é bǐ kpo kɔn nyì gbě.
Jɛ hun dó nǔgbó e kunkplá kú lɛ́ é jí
13 Enyi a ma ganjɛ aca, alǒ nǔwalɔ ɖé wu ǎ hǔn, xoɖɛ sɛ́dó Jehovah kpo nǔɖiɖi kpo, bo byɔ ɛ nǔnywɛ tɔn. (Xà Jaki 1:5.) Enɛ gudo ɔ, ba dò nú nǔ ɖò wema mǐtɔn lɛ mɛ. Yì mɔ mɛxo agun tɔn towe lɛ, enyi é byɔ ɖó mɔ̌ ɔ nɛ. Gbeta e kɔn a na wà é wɛ ye na ɖɔ nú we ǎ, amɔ̌, ye na d’alɔ we bɔ a na mɔ nǔgbododó Biblu tɔn lɛ, ɖi ee xó mǐ ɖɔ ɖò xóta elɔ mɛ lɛ é mɔ̌. Enyi a bló gbɔn mɔ̌ hǔn, azɔ̌ wà ɖò nǔwukpíkpé nukúnnúmɔjɛnǔmɛ tɔn towe wu wɛ a ɖè nɛ, bɔ enɛ na d’alɔ we bɔ a na “tuùn nǔ ɖagbe ɖò nǔ nyanya mɛ.”—Ebl. 5:14.
‘Un ná xwedó nǔgbó towe dó wa nǔ ná’
12 Aca kpo nǔwalɔ kpo e ma sɔgbe xá Biblu ǎ lɛ é. Hagbɛ̌ xwédo mǐtɔn tɔn lɛ, azɔ̌gbɛ́ lɛ, kpo wemaxɔmɛvígbɛ́ lɛ kpo sixu tɛ́n kpɔ́n bo dɔn mǐ bɔ mǐ na xò kpóɖó nú ye ɖò xwè lɛ ɖuɖu mɛ. Nɛ̌ mǐ ka sixu gbí dɔn ɖò kɔ e ye nɔ gbídí nú mǐ bɔ mǐ na ɖ’alɔ ɖò aca kpo xwè ɖěɖee ma kpa susu nú Jehovah ǎ lɛ é kpo nukɔn gbɔn? Mǐ sixu wà mɔ̌ gbɔn linlin e Jehovah nɔ ɖó dó nǔwalɔ mɔhun lɛ wu é hinhɛn dó ayi mɛ ganji gblamɛ. Xó ɖěɖee è ɖɔ ɖò wema mǐtɔn lɛ mɛ dó fí e xwè e gbakpé lɛ é jɔ sín é wu é vívɔ́ gbéjé kpɔ́n sixu d’alɔ mǐ. Nú mǐ nɔ flín hwɛjijɔ junjɔn Biblu jí e wu mǐ ma nɔ ɖ’alɔ ɖò xwè enɛ lɛ mɛ ǎ é mǐɖée ɔ, mǐ nɔ kúdeji ɖɔ mǐ ɖò “nǔ e nɔ nyɔ́ Aklunɔ nukúnmɛ é” wà wɛ. (Efɛ. 5:10) Jiɖiɖe dó Jehovah kpo Xó tɔn nǔgbo ɔ kpo wu na cyɔn alɔ mǐ jí bɔ mǐ na “ɖi xɛsi nú gbɛtɔ́” ǎ.—Nǔx. 29:25.
Nǔ xɔ akwɛ́ Biblu tɔn lɛ́ biba
Yǐ wǎn titewungbe nú mɛ ɖo nǔwiwa lɛ́ mɛ
11 Nɔ kpa nɔví lɛ kpo ayi bǐ kpo. Mǐ ɖó na ba ali e hun nú mǐ lɛ é bǐ bo kpa mǐɖée ɖó xó ɖagbe lɛ nɔ “dó alɔ mɛ.” (Efɛ. 4:29) Amɔ̌, mǐ ɖó na bló kpo ayi bǐ kpo. É ma nyí mɔ̌ ǎ ɔ, mǐ sixu jɛ mɛ ɔ klɔ́ jí, alǒ, jó azɔ̌ e mǐ ɖó bo na ɖè wě e sín hudo é ɖó é xá ɛ é dó. (Nùx. 29:5) Enyi è kpa mɛɖé bo lɛ́ jɛ nǔ mɛ ɔ tɔn ɖɔ dó gudo tɔn jí ɔ, yɛmɛnúwiwa alɔkpa ɖé wɛ. Mɛsɛ́dó Pɔlu nyì alɔ nú nǔ mɔhun, bo sɔ́ kpɔ́ndéwú ɖagbe ɖ’ayǐ bo ɖè wanyiyi adodwé xlɛ́ ɖò lee é kpa mɛ ɖevo lɛ gbɔn é mɛ. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, é kpa Klisanwun e ɖò Kɔlɛnti lɛ é kpo ayi bǐ kpo, ɖó lee ye nɔ wà nǔ gbɔn é ɖé lɛ wu. (1 Kɔ. 11:2) Amɔ̌, nú nǔ e ye wà lɛ é ma jɛxa ɖɔ è ni kpa ye ǎ ɔ, é nɔ tinmɛ hwɛjijɔ e wu é ma bló mɔ̌ ǎ é nú ye nyì wɛn kpo xomɛnyínyɔ́ kpo.—1 Kɔ. 11:20-22.
8-14 SEPTEMBRE
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ́ NǓNYWƐ́XÓ 30
“Ma ná ya mì ó, ma ka ná dɔkun mì ó”
Wǎnyíyí alɔkpa tɛ́ ka nɔ ná awǎjijɛ adodwé ɔ mɛ?
10 Mǐ mɛ bǐ wɛ ɖó hudo akwɛ tɔn. É nɔ nya xɛ ɖò mɛ jí ɖó bǎ ɖé mɛ. (Nùt. 7:12) Amɔ̌, enyi mɛɖé ɖó akwɛ e na kpé dandannú lɛ é kɛɖɛ ɔ, é ka sixu ɖó awǎjijɛ dóó à? Bǐ lě! (Xà Nùnywɛtɔ́xó 5:11.) Agúu Yakɛ ví ɔ wlan ɖɔ: “Ma na ya mì ó, ma ka na dɔkun mì ó; nǎ nùɖuɖu e un na ɖu bo nɔ gbɛ̀ é mì kpowun.” Mǐ sixu yawu mɔ nǔ jɛ hwɛjijɔ e wu é ma byɔ hɛ̌n klókló ǎ é wu. Ee é ɖò tintinmɛ wɛ é ɔ, é ɖɔ emi kún jló na jɛ ajojija mɔ mɛ ó, ɖó ajo sɔ́ Mawu sù ǎ. Loɔ, etɛwu é ma ka byɔ dɔkun ɖò ɖɛ tɔn mɛ ǎ? É wlan ɖɔ: “Enyi un ɖó nǔ dín ɔ, un táa wá hu tɛ́ nú we bo ɖɔ: ‘Jehovah tɛ́!’” (Nùx. 30:8, 9) A sixu ko flín mɛ e ma nɔ ɖeji dó Mawu wu ǎ, bɔ dɔkun yetɔn wu wɛ ye nɔ ganjɛ lɛ é.
11 Mɛ ɖěɖee yí wǎn nú akwɛ lɛ é sín nǔ sixu nyɔ́ Mawu nukúnmɛ ǎ. Jezu ɖɔ: “Mɛɖé sixu sɛ̀n gǎn wè ǎ; ɖó é na gbɛ́ wǎn nú mɛ ɖě, bo na yí wǎn nú mɛ ɖě; abǐ é na setónú nú mɛ ɖě, bo na vɛtoli nú mɛ ɖě. Mi sixu sɛ̀n Mawu bo lɛ́ sɛ̀n dɔkun ǎ.” É ɖɔ jɛ nukɔn nú enɛ ɖɔ: “Mi ma kplé dɔkun ɖó ayikúngban jí fí e nǔvínúví nɔ ɖu nǔ ɖè, bɔ nǔ nɔ jɛko ɖè, bɔ ajotɔ́ nɔ tɔ́n dǒ, bo nɔ fin nǔ ɖè ɔ ó. Loɔ, mi kplé dɔkun mitɔn lɛ ɖó [jixwé]; ɖó nǔvínúví nɔ ɖu nǔ ɖò finɛ ǎ; nǔ nɔ jɛko ɖò finɛ ǎ; ajotɔ́ ka nɔ tɔ́n dǒ, bo nɔ fin nǔ ɖò finɛ ǎ.”—Mat. 6:19, 20, 24.
12 Mɛ gègě mɔ ɖɔ é kún nyí awǎjijɛ kɛɖɛ wɛ gbɛ̀ e bɔkun é zinzan nɔ hɛn wá nú mɛ ó, loɔ, é nɔ lɛ́ zɔ́n bɔ è nɔ mɔ hwenu dó sɛ̀n Jehovah d’eji. Jack ee nɔ nɔ États-Unis é sà xwé ɖaxó e é ɖó é kpo azɔ̌xwé tɔn kpo, ɖó é tuùn ɖɔ mɔ̌ wiwa na zɔ́n bɔ emi na wà gbexosin-alijitɔ́zɔ́ xá asì emitɔn. É ɖɔ: “É vɛwǔ nú mǐ tawun bɔ mǐ na jó xwé mǐtɔn ɖɛkpɛɖɛkpɛ ɔ kpo ayikúngban mǐtɔn kpo dó. Nú xwè mɔkpan ɔ, un nɔ lɛkɔ wá xwégbe kpo akpɔ̀ kpo ɖó tagba azɔ̌ tɔn lɛ wutu. Hwebǐnu wɛ asì ce e nyí gbexosin-alijitɔ́ hwebǐnu tɔn ɖé é nɔ ɖó awǎjijɛ tawun. É nɔ ɖɔ: ‘Gǎn ɖagbe hugǎn ɔ wɛ un ɖó!’ Dìn ɔ, nyiɖesu nyí gbexosin-alijitɔ́ ɖé bɔ mǐ mɛ wè lɛ ɖò azɔ̌ wà nú Mɛ ɖokpo ɔ wɛ, é wɛ nyí Jehovah.”
w17 5 25 akpá. 15-17
A yí wǎn nú mì hú élɔ́ lɛ́ a?
15 Nǔ e nɔ gbà tamɛ nú mɛ gègě égbé é wɛ nyí lee ye na wà gbɔn bo na ɖó nǔ e ɖò zo jí lɛ é, ɖi nǔzinzan, alokan, ɔdinatɛ́ɛ kpo nǔ ɖevo lɛ kpo. Enɛ wu ɔ, Klisanwun ɖokpo ɖokpo ɖó na nɔ gbéjé jlǒ tɔn lɛ kpɔ́n ɖò gbesisɔmɛ gbɔn nǔ elɔ lɛ kinkanbyɔ éɖée gblamɛ: ‘Agbaza sín nǔ lɛ ka wá ɖò taji nú mì, bɔ un nɔ zán hwenu gègě dó ba nǔ dò dó mɔ̌to e ɖò zo jí é, alǒ avɔ e ɖò zo jí é jí, lobo nɔ lin tamɛ dó ye jí, hú táan e un nɔ zán dó sɔnǔ nú kplé lɛ é wɛ à? Azɔ̌ e un nɔ wà ayihɔngbe ayihɔngbe lɛ é nɔ ɖu ayi mɛ nú mì sɔmɔ̌, bɔ un nɔ zán hwenu kpɛɖé dó xoɖɛ alǒ xà Biblu wɛ à?’ Nú mǐ ɖó ayi wu ɖɔ wanyiyi e mǐ ɖó nú agbaza sín nǔ lɛ é jɛ ta yí sín wanyiyi e mǐ ɖó nú Klisu é sí jí ɔ, mǐ ɖó na lin nǔ kpɔ́n dó xó e Jezu ɖɔ é jí: “Mi cɔ́ miɖée dó nukúnkɛ́ndídó wu.” (Luk. 12:15) Etɛwu Jezu ka gb’akpá syɛnsyɛn enɛ nú mɛ?
16 Jezu ɖɔ: “Mɛɖé sixu sɛ̀n gǎn wè ǎ.” É ɖɔ gɔ́ na ɖɔ: “Mi sixu sɛ̀n Mawu bo lɛ́ sɛ̀n dɔkun ǎ.” Ðó “gǎn” wè lɛ bǐ na byɔ ɖɔ è ni sɔ́ mɛɖée bǐ jó nú emi mlɛ́mlɛ́. Jezu lɛ́ ɖɔ gɔ́ na ɖɔ mǐ na “gbɛ́ wǎn nú mɛ ɖě, bo na yí wǎn nú mɛ ɖě” alǒ mǐ na “setónú nú mɛ ɖě, bo na vɛtoli nú mɛ ɖě.” (Mat. 6:24) Ðó mǐ nyí gbɛtɔ́ hwɛhutɔ́ wutu ɔ, mǐ mɛ bǐ ɖó na kpó ɖò ahwan fun xá “hwɛhuhu sín ninɔmɛ” lɛ wɛ, kaka jɛ agbaza sín nǔ lɛ gbé nyinya jí.—Efɛ. 2:3.
17 É nɔ vɛwǔ nú mɛ e ɖó jlǒ agbaza tɔn lɛ é bonu ye na ɖó linlin e ɖò jlɛ̌ jí é dó agbaza sín nǔ lɛ wu. Etɛwu? Ðó jlǒ yetɔn lɛ ko cyɔn yɛ linlin gbigbɔ tɔn yetɔn lɛ jí. (Xà 1 Kɔlɛntinu lɛ 2:14.) Ee jlǒ yetɔn lɛ cyɔn yɛ nǔwukpikpé nukúnnúmɔjɛnǔmɛ tɔn yetɔn jí é ɔ, é vɛwǔ nú ye bɔ ye na mɔ vogbingbɔn e ɖò nǔ ɖagbe kpo nǔ nyanya kpo tɛntin é. (Ebl. 5:11-14) É sín enɛ wu ɔ, ye mɛ ɖé lɛ sɔnǔ nú jlǒ e zɛ gbě é dó nǔ agbaza tɔn lɛ wu, jlǒ enɛ ɔ, è ka sixu sú dò tɔn bɔ é na jɛmɛ nú mɛ gbeɖé ǎ. (Nùt. 5:11) Awǎjijɛnú wɛ é nyí ɖɔ nùɖé tíìn bo na d’alɔ mǐ bɔ linlin agbaza sín nǔ lɛ gbé nyinya tɔn ɔ na wà nǔ dó mǐ wu ǎ, é wɛ nyí Xó Mawu tɔn Biblu xixa ɖò gbesisɔmɛ. (1 Pi. 2:2, 3) Lee tamɛ linlin kpɔ́n dó Xó nugbǒ Mawu tɔn jí na hlɔnhlɔn Jezu, bɔ é ɖu ɖò mɛtɛnkpɔn jí gbɔn é ɔ, mɔ̌ jɛn nugbodòdó Biblu tɔn lɛ zinzan na d’alɔ mǐ lɔ, bɔ mǐ na fun ahwan xá jlǒ agbaza sín nǔ lɛ gbé nyinya tɔn gbɔn. (Mat. 4:8-10) Nú mǐ bló mɔ̌ ɔ, mǐ nɔ xlɛ́ Jezu ɖɔ mǐ yí wǎn n’i hú nǔ agbaza tɔn ɖebǔ.
w11 1/6 10 akpá. 4
Lěe è ná zán gbɛ sɔgbe xá nǔ e ɖo mɛ sí é gbɔn é
Nɔ sɛ akwɛ́ xwe cóbó nɔ xɔ nǔ. Mɔ̌ wiwa ná bo tlɛ cí nǔ e ko cá é ɖé ɖɔhun ɔ, akwɛ́ sisɛxwe cóbó xɔ nǔ ɖo wlɛnwín e nǔnywɛ́ kpé hú gǎn bɔ è nɔ zán dó nyi alɔ nú akwɛ́yózo lɛ́ é mɛ. Mɔ̌ wiwa ko zɔ́n bɔ mɛ gěgé nyi alɔ nú axɔ́ ɖuɖu kpó nǔ e é nɔ ji lɛ́ é kpó, ɖi akwɛ́ví sukpɔ́ súsú, éé nɔ zɔ́n bɔ wǎgbɔ tɔn ɔ, è nɔ mɔ ɖɔ axi wɛ è dó nú nǔ ɖěbǔ e è xɔ é é. Ðo Biblu mɛ ɔ, è ɖɔ ɖɔ ayǐsínzɛn “nyɔ́nǔi” ɖó é nɔ “ɖó kpasin [nǔ e é ná ɖu é] tɔn ɖ’ayǐ” wútu.—Nǔnywɛ́xó 6:6-8; 30:24, 25.
Kpo ɖo jǒnɔ Jexóva tɔn nyí wɛ káká sɔ́yi!
18 É ná nyɔ́ ɖɔ mǐ ní gbéjé linlin e mǐ nɔ ɖó dó akwɛ́ wú é kpɔ́n. Kan nǔ élɔ́ lɛ́ byɔ́ hwiɖée: ‘Un ka nɔ fɔ́n bo nɔ ɖo tamɛ lin dó akwɛ́ kpó nǔ ɖěɖěe un sixú sɔ́ akwɛ́ dó xɔ lɛ́ é kpó jí wɛ wɛ a? Ényí un nya akwɛ́ ɔ, é ka nɔ lín tawun cóbɔ un nɔ sú, bo nɔ lin ɖɔ mɛ e nya nú mì é kún sɔ́ ɖó hudó tɔn ó wɛ a? Ényí un ɖó akwɛ́ ɔ, é ka nɔ zɔ́n bɔ un nɔ mɔ ɖɔ un nyí mɛ tají ɖé wɛ a? É ka nɔ zɔ́n bɔ alɔ hun dó ná nǔ mɛ nɔ vɛ́ wǔ nú mì wɛ a? Un ka nɔ dó hwɛ nɔví ce lɛ́ ɖɔ nǔ agbaza tɔn lɛ́ wɛ nɔ myá nukún nú yě ɖó yě ɖó akwɛ́ kpowun wútu wɛ a? Un ka nɔ zun xɔ́ntɔn xá dɔkunnɔ lɛ́ bo nɔ gɔn ya káká ɖé ké nú wamamɔnɔ lɛ́ wɛ a?’ É ɖo tají ɖɔ mǐ ní kan nǔ énɛ́ lɛ́ byɔ́ mǐɖée, ɖó Jexóva wlí yɛ̌yi nú mǐ bo byɔ́ mǐ ɖɔ mǐ ní wá nyí jǒnɔ émítɔn lɛ́. Mǐ sixú nya xɛ ɖo wǔ énɛ́ e è jɔ mǐ é jí gbɔn alɔ nyinyi nú wǎn yí nú akwɛ́ gblamɛ. Ényí mǐ wa mɔ̌ ɔ, Jexóva ná jó mǐ dó gbeɖé ǎ!—Xa Eblée lɛ́ 13:5.
Nǔ xɔ akwɛ́ Biblu tɔn lɛ́ biba
w09 15/4 17 akpá. 11-13
Nǔɖíɖó lɛ́ nɔ ɖe nǔnywɛ́ Jexóva tɔn xlɛ́
11 Kanlin kpɛví ɖé wɛ agidigbǎnwún nyí bo sixú kplɔ́n nǔ tají gěgé mǐ. (Xa Nǔnywɛ́xó 30:26.) É nɔ cí azwi ɖaxó ɖé ɖɔhun, amɔ̌, tó tɔn lɛ́ hwe bo cí toboo, bɔ afɔ tɔn lɛ́ hwe. Sókan lɛ́ mɛ wɛ kanlin kpɛví énɛ́ nɔ nɔ. Ðó é nɔ mɔ nǔ jɛ zɔ tawun wútu ɔ, é nɔ yá wǔ mɔ nǔwlíkanlin lɛ́, bo nɔ hɔn byɔ́ do tɔn e ɖo so ɔ mɛ lɛ́ é mɛ. È bló agidibǎnwún lɛ́ bɔ yě nɔ vo ɖo agidigbǎnwún ɖě lɛ́ mɛ, nɔ wa nǔ ɖó kpɔ́ tawun, bɔ énɛ́ nɔ d’alɔ yě bɔ yě nɔ mɔ zozo ɖo avivɔhwenu.
12 Étɛ́ agidigbǎnwún lɛ́ ka sixú kplɔ́n mǐ? Nǔ nukɔntɔn ɔ wɛ nyí ɖɔ yě nɔ nɔ yěɖokpónɔ á, mɔ̌ mɛ ɔ, yě wlíwlí nɔ vɛ́ wǔ nú nǔwlíkanlin lɛ́. É nyɔ́ wa ɔ, ɖó yě nɔ mɔ nǔ jɛ zɔ ganjí wútu ɔ, yě nɔ yá wǔ mɔ nǔwlíkanlin lɛ́ sín zɔ, bɔ do e mɛ yě sixú hɔn hwlá cí lɛ́ é kpá wɛ yě nɔ nɔ. Mɔ̌ ɖokpó ɔ, é byɔ́ ɖɔ mǐ ní nɔ mɔ nǔ jɛ zɔ ganjí ɖo gbigbɔ lixo, mɔ̌ mɛ ɔ, mǐ ná sixú nɔ yá wǔ mɔ awǒvinú e nɔ ɖo mǐ cɔ́ wɛ ɖo gbɛ Satáan tɔn mɛ lɛ́ é sín zɔ. Mɛsɛ́dó Piyɛ́ɛ ɖe wě xá klisánwun lɛ́ ɖɔ: “Mi zán nǔwúkpíkpé tamɛ linlin tɔn mitɔn, mi nɔ acéjí! Kɛntɔ́ mitɔn Awǒvi ɔ ɖo lɛ̌ lɛ́ wɛ kinnikínní e ɖo gbe dó wɛ é ɖɔhun, bo ɖo mɛ e é ná vún ɖu é ba wɛ.” (1 Pi. 5:8) Hwenu e Jezu ɖo ayǐkúngban jí é ɔ, é nɔ acéjí dó mɛtɛ́nkpɔ́n e Satáan zán dó tɛ́n gbejíninɔ tɔn kpɔ́n lɛ́ é bǐ wú. (Mat. 4:1-11) Kpɔ́ndéwú ɖagbe ɖé wɛ Jezu sɔ́ ɖ’ayǐ nú ahwanvú tɔn lɛ́!
13 Ali e nu mǐ sixú nɔ nɔ acéjí ɖe é ɖokpó wɛ nyí ɖɔ mǐ ná nɔ ɖu tuto e Jexóva bló bo ná nɔ nya xɛ ɖo mǐ jí ɖo gbigbɔ lixo lɛ́ é sín vǐví. Mǐ ɖó ná nɔ dó vɛ̌ nú Xó Mawu tɔn xixa kpó kplé lɛ́ yiyi kpó ǎ. (Luk. 4:4; Ebl. 10:24, 25) Gɔ́ ná ɔ, lěe agidigbǎnwún lɛ́ nɔ wa nǔ ɖó kpɔ́ ɖo gbɛ̌ta kléwún kléwún lɛ́ mɛ ganjí, b’ɛ nɔ kpa yě gbɔn é ɖɔhun ɔ, é byɔ́ ɖɔ mǐ ní nɔ nɔ kpɔ́ xá klisánwun hǎtɔ́ mǐtɔn lɛ́, mɔ̌ mɛ ɔ, mǐ ná sixú ‘nɔ ná akɔ́nkpinkpan mǐɖée lɛ́ gbɔn nǔɖiɖi mǐtɔn gblamɛ.’ (Hlɔ̌. 1:12) Ényí mǐ nɔ jó Jexóva dó bɔ é nɔ nya xɛ ɖo mǐ jí ɔ, mǐ nɔ xlɛ́ ɖɔ mǐ yí gbe nú xó élɔ́ e ɖɛhanwlántɔ́ Davídi ɖɔ é: “[Jexóva] wɛ nyí só ce; é wɛ nyí ahohó ce; é wɛ nyí mɛhwlɛ́ngántɔ́ ce, é wɛ nyí Mawu ce, só ce; é glɔ́ wɛ un nɔ hɔn hwlá cí. É wɛ nyí gǎglónú ce; é wɛ nyí hlɔ̌nhlɔ́n e nɔ hwlɛ́n mì gán é.a É glɔ́ wɛ un hɔn hwlá cí.”—Ðɛh. 18:3.
ZĚ HWIÐÉE BǏ JÓ NÚ MAWUXÓÐIÐƆZƆ́ Ɔ
Akɔ nyinyi ɔ, hwɛhuhu wɛ a?
Xósin e Biblu na é
Biblu ɖɔ xó gegě dó akɔ nyinyi wu ǎ có, nǔgbododó Biblu tɔn lɛ ka sixu d’alɔ mǐ bɔ mǐ na tuùn ɖɔ Mawu nɔ kpɔ́n akɔ nyinyi dó mɔ hwɛhuhu.—Efɛzinu lɛ 5:17.
● Nukúnkɛ́n wɛ nɔ zɔ́n bɔ è nɔ nyi akɔ, Mawu ka gbɛ́ wǎn na. (1 Kɔlɛntinu lɛ 6:9, 10; Efɛzinu lɛ 5:3, 5) Akɔnyitɔ́ lɛ nɔ ɖó nukún ɖɔ enyi mɛ ɖevo lɛ nyi akɔ bo ma ɖu ǎ ɔ, enɛ na zɔ́n bɔ emilɛ na ɖu, Biblu ka gbɛ́ ɖɔ è ni ma jló mɛ ɖevo nú ó.—Tíntɔ́n 20:17; Hlɔmanu lɛ 7:7; 13:9, 10.
● Enyi akwɛ ɔ na bo tlɛ nyí kpɛví ɖé bonu è nyi akɔ dó ɔ, enɛ sixu flɔ́ zo dó glɔ̌ nú wǎn yí nú akwɛ e nɔ hɛn nǔ gblé dó mɛ wu é.—1 Timɔtée 6:9, 10.
● Hwɛhwɛ ɔ, akɔnyitɔ́ lɛ nɔ ganjɛ xɛxó lɛ alǒ taɖagbe ɖiɖó wu. Amɔ̌, Mawu nɔ kpɔ́n nǔ enɛ lɛ dó mɔ vodunsinsɛn; bɔ é lɛ́ cá kan ɖebǔ xá Mawu sinsɛn ǎ.—Ezayíi 65:11.
● Biblu dó wusyɛn lanmɛ nú mɛ ɖɔ è ni nɔ bla alɔ dó wǔ bo ɖó nukún nǔ ǎ, é nyɔ́ wà ɔ, è ni nɔ wà azɔ̌ syɛnsyɛn. (Nǔnywɛtɔ́xó 2:24; Efɛzinu lɛ 4:28) Mɛ ɖěɖee nɔ xwedó wěɖexámɛ Biblu tɔn lɛ é “nɔ ɖókan dó azɔ̌ wu, bo na dó sixu nyí yeɖesu.”—2 Tɛsalonikinu lɛ 3:10, 12.
● Akɔ nyinyi sixu flɔ́ zo dó glɔ̌ nú linlin agbahwlɛnhwlɛn tɔn lɛ; Biblu ka jɛ agɔ dó.—Galatinu lɛ 5:26. [TINMƐ E ÐÒ DÒ LƐ É]
15-21 SEPTEMBRE
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ́ NǓNYWƐ́XÓ 31
Nǔ ɖěɖěe wě e wǎnyíyí kpé, bɔ vǐnɔ ɖé ɖe xá mɛ lɛ́ é sixú kplɔ́n mǐ é
w11 1/2 19 akpá. 7-8
Kplɔ́n walɔ ɖagbe lɛ́ vǐ towe lɛ́
Kplɔ́n yě nǔgbó ɔ bǐ dó xóɖóxámɛ wú. Akpágbanúmɛ lɛ́ ɖo tají. (1 Kɔlɛ́ntinu lɛ́ 6:18; Jaki 1:14, 15) É ɖo mɔ̌ có, xóɖóxámɛ ɔ, nǔníná Mawu tɔn wɛ é to nyí hwɛ̌ bɔ Biblu ɖɔ, é nyí mɔ Satáan tɔn ɖé ǎ. (Nǔnywɛ́xó 5:18, 19; Hanvíví 1:2) Xó ɖiɖɔ nú yě dó nǔ nyanya e ɖ’é mɛ lɛ́ é kɛ́ɖɛ́ jí sixú zɔ́n bɔ yě ná ɖó linlin agɔ, linlin e ma sɔgbe xá Biblu ǎ lɛ́ é dó xóɖóxámɛ wú. Corrina e nyí ɖyɔ̌vǐ France tɔn ɖé é ɖɔ: “Mɛjitɔ́ ce lɛ́ ɖɔ xó nú mì dó nǔblíblíwiwa wú sɔmɔ̌ bɔ un nɔ ɖó linlin agɔ dó xóɖóxámɛ wú.”
Kú d’é jí ɖɔ vǐ towe lɛ́ tuun nǔgbó ɔ bǐ dó xóɖóxámɛ wú. Nadia e nyí vǐnɔ Mexique tɔn ɖé é ɖɔ: “Nǔ e un nɔ tɛ́n kpɔ́n bo nɔ kpIɔ́n vǐ ce lɛ́ hwebǐnu é wɛ nyí ɖɔ xóɖóxámɛ ɔ, jɔwámɔnú ɖagbe ɖé wɛ bɔ Jexóva ná gbɛtɔ́ lɛ́ nú yě ná nɔ ɖu vǐví tɔn. Amɔ̌, alɔwlíwlí mɛ wɛ tɛn tɔn ɖe. É sixú dó awǎjijɛ alǒ ɖó wǔvɛ́ nú mǐ, sɔgbe xá lěe mǐ ɖu vǐví tɔn gbɔn é.”
Xó ɖiɖɔ nú vǐ lɛ́ dó ahan syɛ́nsyɛ́n wú
Ðè afɔ nukɔntɔn ɔ bá dó ɖɔ xó ɖó kpɔ́ dó xó ɔ jí. Mark e nyí vǐtɔ́ ɖé ɖò Grande-Bretagne é ɖɔ: “Mɛ winnyawinnya lɛ sixu nɔ ma tuùn lee ahan syɛnsyɛn nɔ wà nǔ dó mɛ wu gbɔn é. Un kanbyɔ vǐ sunnu ce xwè tantɔn mɛví ɔ ɖɔ é lin ɖɔ ahan syɛnsyɛn nunu nyɔ́ alǒ nyla wɛ à jí. Un bló bonu mǐ na vo bo ɖɔ xó, bɔ enɛ d’alɔ ɛ bɔ é ɖɔ linlin tɔn faa.”
Enyi a nɔ ɖɔ xó dó ahan syɛnsyɛn wu ɖò ninɔmɛ gegě mɛ ɔ, é na nɔ ayi mɛ n’i nú hwenu línlín. Sɔgbe xá vǐ towe sín xwè ɔ, nɔ ɖɔ xó ɖó kpɔ xá ɛ dó ahan syɛnsyɛn wu hwenu e a ɖò nǔ taji gbɛmɛ tɔn ɖevo lɛ kplɔ́n ɛ wɛ é, ɖi hwenu e a ɖò xó ɖɔ dó ayijayǐ ɖò ali jí kpo xóɖóxámɛ kpo wu wɛ é.
Sɔ́ kpɔ́ndéwú ɖ’ayǐ. Vǐ lɛ cí avɔkanfún ɖɔhun, ye nɔ gbɔ́n nǔ e lɛlɛ̌ dó ye lɛ é, bɔ dobanúnǔ xlɛ́ ɖɔ vǐ lɛ nɔ xwedó lee mɛjitɔ́ yetɔn lɛ nɔ wà nǔ gbɔn é tawun. Enɛ xlɛ́ ɖɔ enyi ahan nunu wɛ nyi nǔ nukɔntɔn e a nɔ wà dó fá xomɛ alǒ dó ɖè linkpɔ́n kpò ɔ, vǐ towe na vɛdo ɖɔ ahan syɛnsyɛn wɛ nɔ gbɔ linkpɔ́n gbɛmɛ tɔn lɛ sín. Hǔn, bo sɔ́ kpɔ́ndéwú ɖagbe ɖ’ayǐ. Mɔ nǔ jɛ wu ɖɔ a nɔ zán ahan syɛnsyɛn kpo nǔnywɛ kpo.
g17.6 9 akpá. 5
Kplɔ́n mɛɖéesɔ́hwe vǐ towe lɛ́
Ðǒ wǔsyɛ́n lanmɛ n’i ɖɔ é ní nɔ ná nǔ mɛ. Xlɛ́ vǐ towe ɖɔ “nǔnámɛ nɔ ná awǎjijɛ mɛ hú nǔyíɖomɛsí.” (Mɛsɛ́dó 20:35) Gbɔn nɛ̌ é? Mi sixú sɔ́ mɛ e ɖó hudó alɔdó tɔn bónú è ná yi xwlé axi nú yě, sɔ́ yě yi fí ɖé, alǒ jlá nǔɖé ɖó nú yě lɛ́ é sín kɛ́n ɖó kpɔ́. Énɛ́ gúdo ɔ, kplá vǐ towe dó hwiɖée jí hwenu e a ná yi ɖo alɔ dó yě mɛ ɖé lɛ́ wɛ é. Hwenu e a ná ɖo hudó mɛ ɖěvo lɛ́ tɔn sín do sú wɛ é ɔ, blǒ bónú vǐ towe ní mɔ awǎjijɛ towe bo lɛ́ mɔ ɖɔ é jɛ mɛ nú we. Énɛ́ ɔ, a ná kplɔ́n mɛɖéesɔ́hwe vǐ towe ɖo ali ɖagbe hú gǎn ɔ nu, énɛ́ wɛ nyí gbɔn kpɔ́ndéwú gblamɛ.—Nǔgbódodó Biblu tɔn: Luki 6:38.
Nǔ xɔ akwɛ́ Biblu tɔn lɛ́ biba
Asú lɛ́ mi, mi nɔ wlí yɛ̌yi nú asi mitɔn lɛ́
16 Nɔ nyɔ́ xomɛ, bo nɔ lɛ́ ɖó sísí nú mɛ. Asú e yí wǎn nú asi tɔn é ɖé nɔ sɔ́ ɛ su, bo nɔ lɛ́ wlí yɛ̌yi n’i. É nɔ mɔ ɖɔ nǔníná e akwɛ́ ma sixú xɔ ǎ é ɖé wɛ é nyí sín Jexóva gɔ́n. (Nǔx. 18:22; 31:10) Wǎgbɔ tɔn ɔ, é nɔ wa nǔ xá ɛ kpó xomɛnyínyɔ́ kpó, kpódó sísí kpán, nǔ tlɛ nɔ nyí mɔ̌ hwenu e yě ɖo xó ɖó xá yěɖée wɛ é. É ná dó cɔcɔ n’i bɔ é ná ɖ’alɔ ɖo xóɖóxámɛ ɖěɖěe ná zɔ́n bɔ é ma ná vo ǎ, mɔ ɖɔ è kún yí wǎn nú émí ó, kabǐ blí, alǒ ayixa tɔn ná dó hwɛ ɛ lɛ́ é mɛ ǎ. Asú ɔ lɔ ná tɛ́n kpɔ́n bo ɖó ayixa mímɛ́ ɖo Jexóva nukɔn.—Mɛ. 24:16.
22-28 SEPTEMBRE
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ́ NǓNYWƐ́TƆ́XÓ 1-2
Kpo ɖo azɔ̌ kplɔ́n jijimɛ e ja é wɛ
“Sɔ́ nǔ énɛ́ lɛ́ dó así nú mɛ e wú è ɖeji dó lɛ́ é”
3 Mǐ mɛ gègě wɛ yí wǎn nú yɛhwexɔsuɖuto ɔ sín azɔ̌ e è ɖè nú mǐ é, lobo nɔ jló bo na ɖò wiwa wɛ kaka sɔyi. Amɔ̌, é blawu ɖɔ sín Adamu hwenu ɔ, jijimɛ ɖokpo ɖokpo nɔ kpò bɔ ɖevo nɔ wá ɖyɔ ɛ. (Nùt. 1:4) Huzuhuzu mɔhun lɛ hɛn wuvɛ̌ bunɔ ɖé lɛ wá nú Klisanwun nugbǒ lɛ ɖò táan e wá yì lɛ é mɛ. Azɔ̌ e togun Jehovah tɔn nɔ wà é ko jɛji tawun bo lɛ́ ɖò syɛnsyɛn d’eji wɛ. Hwenu e mǐ tɔ́ dó azɔ̌ yɔyɔ̌ lɛ wu é ɔ, è nɔ bló tuto wlɛnwín e è na zán dó bló nǔ lɛ é tɔn yɔyɔ̌ lɛ, bɔ hwɛhwɛ ɔ, wlɛnwín enɛ lɛ nɔ byɔ ɖɔ è ni zán nǔ ɖěɖee azɔ̌ nùnywɛ xwitixwiti tɔn fɔ́n bo ɖò ɖiɖetɔ́n wɛ lɛ é. Amɔ̌ hweɖelɛnu ɔ, é sixu vɛwǔ nú mɛxomɔ ɖé lɛ bɔ ye na wà nǔ sɔgbe kpo nukɔnyiyi enɛ lɛ kpo. (Luk. 5:39) Hwenu e nǔ ma tlɛ nyí mɔ̌ ǎ é ɔ, mɛ winnyawinnya lɛ sixu ɖó hlɔnhlɔn kpo nǔwukpikpé kpo hugǎn mɛxomɔ lɛ. (Nùx. 20:29) Enɛ wu ɔ, wanyiyi sín nǔ wɛ é nyí bo ka lɛ́ sɔgbe ɖɔ mɛxomɔ lɛ ni kplɔ́n azɔ̌ mɛ winnyawinnya lɛ bonu ye na wà azɔ̌ d’eji.—Xà Ðɛhan 71:18.
4 Mɛ ɖěɖee ɖò tɛn acɛkpikpa tɔn mɛ lɛ é sixu nɔ mɔ ɖɔ azɔ̌ ɖiɖe nú mɛ winnyawinnya lɛ vɛwǔ. Mɛɖé lɛ nɔ ɖi xɛsi ɖɔ tɛn e mɛ emi ɖè bo ka yí wǎn na kaka é ɔ, mɛ ɖevo taa yí. Ado nɔ hu mɛ ɖevo lɛ ɖɔ emi kún sɔ́ na kpé nukún dó nǔ lɛ wu ó, bɔ ye nɔ ɖɔ ɖɔ mɛ winnyawinnya lɛ kún sixu bló nǔ lɛ ganji ó. Mɛ ɖé lɛ sixu ɖɔ ɖɔ emi kún ɖó táan bo na kplɔ́n azɔ̌ mɛ ɖevo ó. Ðò alɔ ɖevo mɛ ɔ, mɛ winnyawinnya lɛ ɖó na nɔ ɖó suúlu, hwenu e è ma ko ɖè azɔ̌ nú ye d’eji ǎ é.
Nǔ xɔ akwɛ́ Biblu tɔn lɛ́ biba
“Nǔnywɛ́tɔ́xó”
14 Salomɔ́ɔ e nyí mɛɖé bo jɛ dɔkun tawun, bo lɛ́ ɖó agbɔ̌n é tɛ́n nǔɖe kpɔ́n, é wɛ nyí ɖɔ ‘é na ɖu gbɛ̀ tɔn lee é jló è gbɔn é, bo na mɔ nǔ jɛ gbɛ̀ víví wu’ bɔ enɛ gudo ɔ, é na kpɔ́n nǔ e na tɔ́n sín mɛ é. (Nǔt. 2:1-10) É sá xwé lɛ, bló jikpá lɛ, bo nya nǔ e jló è lɛ é bǐ gbé. Enɛ gudo ɔ, nɛ̌ nǔ ka cí n’i? É ka ɖó awǎjijɛ bɔ é jɛmɛ n’i à? É byɔ ɖɔ mǐ ni dó nukún mɛ kpɔ́n ǎ. Salomɔ́ɔ ɖesu na xósin ɔ mǐ. É wlan ɖɔ: “Ee un ka wá kpɔ́n nǔ e un wà lɛ bǐ mɛ sɛ́dó . . . ɔ, un mɔ ɖɔ nǔ enɛ lɛ bǐ ɔ, nǔ yayǎ wɛ; . . . lè ɖé ɖ’emɛ ǎ.” (Nǔt. 2:11) Nǔkplɔnmɛ agbɔ̌nnɔ tɛ ɖíe! A ka na hɛn enɛ dó ayi mɛ kpo nǔnywɛ kpo à?
29 SEPTEMBRE–5 OCTOBRE
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ́ NǓNYWƐ́TƆ́XÓ 3-4
Nǎ hlɔ̌nhlɔ́n alɔwlíwlí towe
Lěe è sixú sɔ́ nǔnywɛ́ xwítíxwítí sín nǔ lɛ́ ɖó tɛn e jɛxá yě é mɛ gbɔn é
● Nú è zán nǔnywɛ xwitixwiti sín nǔ lɛ kpo nǔnywɛ kpo ɔ, é sixu wà ɖagbe nú alɔwliwli mɛtɔn. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, asú kpo asì kpo ɖé lɛ nɔ zán dó ɖɔ xó xá yeɖée ɖò azǎn ɖěɖee jí ye ɖò fí vovo lɛ é.
“Nǔ klewun ɖé winwlan sɛ́dó mɛɖée ɖi ‘Un yí wǎn nú we’ alǒ ‘Ayi ce ɖò jǐ we’ sixu wà nǔ gegě.”—Jonathan.
● Nú è ma zán nǔnywɛ xwitixwiti sín nǔ lɛ kpo nǔnywɛ kpo ǎ ɔ, é sixu wà nǔ dó alɔwliwli mɛtɔn wu. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, mɛɖé lɛ nɔ zán alokan alǒ tablɛti yetɔn magbokɔ; enɛ nɔ ɖè hwenu e ye na zán xá asú alǒ asì yetɔn é kpò, ye nɔ lɛ́ sɔ́ ayi ɖó jǐ tɔn ganji ǎ.
“Un ganjɛwu ɖɔ hweɖelɛnu nɔ wá sù bɔ enyi un ma ɖò alokan ce zán wɛ ǎ ɔ, asú ce nɔ ba hugǎn na ɖɔ xó nú mì.”—Julissa.
● Mɛɖé lɛ nɔ ɖɔ ɖɔ enyi emi na bo ɖò alokan emitɔn zán wɛ ɔ, emi sixu lɛ́ ɖò xó ɖɔ xá asú alǒ asì emitɔn wɛ ganji. Sherry Turkle e nɔ ɖɔ xó dó ninɔmɛ gbɛtɔ́ tɔn wu é ɖɔ ɖɔ nǔ enɛ kún sixu nyɔ́ bló ó. É ɖò wɛn ɖɔ ɖɔ e è ɖɔ ɖɔ è ɖó nǔwukpíkpé bo sixu wà nǔ gegě ɖò táan ɖokpo ɔ mɛ é kún nyí xó jɔ xó ɖě ó. Sherry Turkle ɖɔ ɖɔ è na ɖɔ xó jɔ xó ɔ, “nú mǐ sɔ́ azɔ̌ yɔyɔ̌ lɛ gɔ́ nú ee wà wɛ mǐ ko ɖè é ɔ, lee mǐ na bló gbɔn b’ɛ na hwɛ́n nǔ é nɔ kpò ɖ’ewu.”
“Xóɖiɖɔ xá asú ce nɔ hɛn lè wá, amɔ̌ nǔ nɔ nyí mɔ̌ hwenu e é ɖò alokan tɔn zán wɛ ɖò táan ɖokpo ɔ mɛ é ǎ. Ðó hwe enɛ lɛ nu ɔ, é nɔ cí nú mì ɖɔ enyi un ɖò finɛ kpo un gbɔ kpo ɔ, é kún nɔ kéya na ó ɖɔhun.”—Sarah.
Nǔ taji ɔ: Lee a nɔ zán nǔnywɛ xwitixwiti sín nǔ towe lɛ gbɔn é sixu d’alɔ alɔwliwli towe alǒ hɛn nǔ gblé dó wǔ na.
Blǒ bónú “myɔ Jǎa tɔn” ní kpo ɖo jiji wɛ
12 Nɛ̌ asú kpó asi kpó lɛ́ ka sixú wa nǔ Akilási kpó Plisílu kpó ɖɔhun gbɔn? Lin tamɛ dó nǔ tootóbú e hwi kpó mɛ e a da é kpó sixú wa é jí. Mi ka sixú nɔ w’azɔ̌ énɛ́ lɛ́ ɖé lɛ́ ɖó kpɔ́ bɔ é sɔ́ ná nyí vovo wɛ mi ná nɔ wa ɖó ǎ a? Ði kpɔ́ndéwú ɔ, Akilási kpó Plisílu kpó nɔ ɖɔ mawuxó ɖó kpɔ́. Mi ka nɔ bló tuto bo nɔ wa nǔ ɖokpó ɔ hwɛhwɛ a? Akilási kpó Plisílu kpó nɔ w’azɔ̌ ɖó kpɔ́. Hwi kpó mɛ e a da é kpó sixú nɔ ma nɔ w’azɔ̌ ɖokpó ɔ, amɔ̌, mi ka sixú nɔ wa xwégbezɔ́ lɛ́ ɖó kpɔ́ a? (Nǔt. 4:9) Ényí mi nɔ d’alɔ miɖée lɛ́ ɖo azɔ̌ ɖé lɛ́ kɔn ɔ, mi ná nɔ mɔ ɖɔ émí cí gbɛ̌ta ɖé ɖɔhun, bɔ ali ɔ ná nɔ hun nú mi bɔ mi ná nɔ ɖɔ xó ɖó kpɔ́. Robert kpó Linda kpó wlí alɔ sín xwe 50 jɛjí ɖíe. Robert ɖɔ: “Nú è ná ɖɔ xójɔxó ɔ, mǐ nɔ mɔ hwenu sukpɔ́ bo nɔ zán ɖó kpɔ́ bá dó ɖe ayi ɖ’ayǐ ǎ. Amɔ̌, ényí un ɖo gannú klɔ́ wɛ bónú asi ce ɖo hǔhú wɛ, alǒ un ɖo jikpá mǐtɔn mɛ jlá ɖó wɛ bɔ é wá azɔ̌ wa xá mì gbé ɔ, é nɔ víví nú mì tawun. Nǔɖé lɛ́ wiwa ɖó kpɔ́ nɔ zɔ́n bɔ è nɔ vɛ́ d’é jí. Wǎnyíyí mǐtɔn kpo ɖo jijɛjí wɛ.”
13 É ɖo mɔ̌ có, flín ɖɔ é kún nyí ɖɔ è ní vɛ́ ko ɖo kpɔ́ kpowun wɛ nɔ gɔ́ so nú bǔninɔ ó. Nǎwe ɖé ɖo Brésil bo ɖɔ: “Égbé ɔ, alɔnu mǐtɔn nɔ ján tawun sɔmɔ̌ bɔ bléwún jɛ́n è sixú lin ɖɔ xɔ ɖokpó ɔ e mɛ mǐ nɔ nɔ é wɛ zɔ́n bɔ mǐ nɔ zán hwenu ɖó kpɔ́. Un kplɔ́n ɖɔ è ɖó ná wa nǔ hú hwenu zínzán ɖó kpɔ́ kpowun. É lɛ́ byɔ́ ɖɔ mɛ e un da é sín nǔ ní nɔ ɖu ayi mɛ nú mì.” Ð’ayi lěe Bruno kpó asi tɔn Tays kpó nɔ tɛ́n kpɔ́n bɔ nǔ yěɖée lɛ́ tɔn nɔ ɖu ayi mɛ nú yěɖée gbɔn é wú. Bruno ɖɔ: “Ényí mǐ yí gbɔjɛ bo ɖo kpɔ́ ɔ, mǐ nɔ sɔ́ alǒkan mǐtɔn lɛ́ ɖó kɛ́n ɖokpó, bo nɔ ɖu vǐví hwenu zínzán ɖó kpɔ́ xá mǐɖée lɛ́ tɔn.”
14 Amɔ̌, ényí hwi kpó mɛ e a da é kpó ma ka nɔ ba ná zán hwenu ɖó kpɔ́ ǎ ɔ ka lo? Vlafo, é sixú nyí nǔ vovo lɛ́ wɛ nɔ dɔn mi, alǒ mi nɔ dó xomɛsin nú miɖée lɛ́. Nǔ nyí mɔ̌ ɔ, étɛ́ mi ka sixú wa? Flín myɔ e xó mǐ ɖɔ ɖo bǐbɛ́mɛ é. Myɔ ɔ nɔ jɛ jiji jí hɛhɛhɛ ɖo bǐbɛ́mɛ ǎ. Kpɛɖé kpɛɖé wɛ è nɔ ɖo nakí bɛ́ d’é mɛ wɛ. Ðo ali ɖokpó ɔ nu ɔ, aniwú mi ma ka ná jɛ hwenu zán ɖó kpɔ́ jí kpɛɖé kpɛɖé ayǐhɔ́ngbe ayǐhɔ́ngbe ǎ? Mi tɛ́n kpɔ́n bo nɔ wa nǔ e mi mɛ we lɛ́ yí wǎn ná é, é ní ma nyí nǔ e ná d’avaja mi mɛ é ó. (Ja. 3:18) Ényí mi jɛ jí kpɛɖé kpɛɖé ɔ, mi ná mɔ ɖɔ wǎn e mi yí nú miɖée é ná lɛ́ jɛ jijɛjí jí.
Blǒ bónú “myɔ Jǎa tɔn” ní kpo ɖo jiji wɛ
3 Nú “myɔ Jǎa tɔn” ná kpo ɖo jiji wɛ ɔ, asú kpó asi kpó lɛ́ ɖó ná tɛ́n kpɔ́n bɔ xɔ́ntɔn e yě zun xá Jexóva é ná kpo ɖo dǒ lí wɛ. Nɛ̌ mɔ̌ wiwa ka ná d’alɔ yě ɖo alɔwlíwlí yětɔn mɛ gbɔn? Ényí xɔ́ntɔn e asú kpó asi kpó ɖé zun xá Tɔ́ yětɔn jǐxwé tɔn ɔ é xɔ akwɛ́ nú yě ɔ, yě nɔ ɖo gbesisɔmɛ bá wa nǔ sɔgbe xá wěɖexámɛ tɔn lɛ́, bɔ énɛ́ nɔ d’alɔ yě bɔ yě nɔ nyi alɔ nú tagba e sixú zɔ́n bɔ wǎn e yě yí nú yěɖée é sixú vɔ́ da lɛ́ é, bo lɛ́ ɖu ɖo tagba e sixú wá xwetɔ́n lɛ́ é jí. (Xa Nǔnywɛ́tɔ́xó 4:12.) Mɛ e gbigbɔ nɔ xlɛ́ ali lɛ́ é nɔ dó gǎn bo nɔ wa nǔ Jexóva ɖɔhun, lobo nɔ tɛ́n kpɔ́n bo nɔ ɖó jijɔ e é nɔ ɖe xlɛ́ lɛ́ é, jijɔ énɛ́ lɛ́ ɖé lɛ́ wɛ nyí: Xomɛnyínyɔ́, suúlu kpó hwɛsɔ́kɛmɛ kpó. (Efɛ́. 4:32–5:1) Ényí asú kpó asi kpó ɖé nɔ ɖe jijɔ énɛ́ lɛ́ xlɛ́ yěɖée ɔ, wǎn e yě yí nú yěɖée é nɔ jɛjí. Nɔví nyɔ̌nu ɖé nɔ nyí Lena, bo ko wlí alɔ sín xwe 25 jɛjí ɖíe; é ɖɔ: “É bɔ wǔ tawun ɖɔ è ní yí wǎn nú mɛ e gbigbɔ nɔ xlɛ́ ali é ɖé, bo lɛ́ ɖó sísí n’i.”
Nǔ xɔ akwɛ́ Biblu tɔn lɛ́ biba
Kpo ɖo Jexóva sɛn wɛ hwenu e è gbɛ́ azɔ̌ mǐtɔn é
Nɔ acéjí bo ma nɔ ɖɔ xó lɛ bǐ ó. Ðò hwenu e è gbɛ́ azɔ̌ mǐtɔn é ɔ, mǐ ɖó na tuùn “hwenu e [mǐ] na nɔ abwɛ dó” é. (Nǔt. 3:7) Mǐ ɖó na ɖɔ nǔ e na nɔ hwlahwlá lɛ é ǎ, ɖi nyikɔ nɔví mǐtɔn lɛ tɔn, fí e mǐ nɔ bló kplé ɖè lɛ é, lee mǐ nɔ wà sinsɛnzɔ́ mǐtɔn gbɔn é kpo lee mǐ nɔ mɔ nǔɖuɖu gbigbɔ tɔn gbɔn é kpo. Mǐ ɖó na ɖɔ nǔ enɛ lɛ nú acɛkpikpa lɛ ǎ, mɔ̌ jɛn mǐ ma na ɖɔ nú xɔ́ntɔn alǒ hɛnnumɔ e ɖó linlin ɖagbe, bo ɖò tò mǐtɔn alǒ tò ɖevo lɛ mɛ lɛ é ǎ é nɛ. Nú mǐ jɛ mɔ enɛ mɛ ɔ, nɔví mǐtɔn lɛ sɔ́ sixu nɔ ayijayǐ mɛ ǎ.—Xà Ðɛhan 39:2.
6-12 OCTOBRE
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ́ NǓNYWƐ́TƆ́XÓ 5-6
Lěe mǐ nɔ ɖe sísí e gɔ́ngɔ́n é xlɛ́ Mawu ɖaxó mǐtɔn gbɔn é
w08 15/8 15-16 akpá. 17-18
Nɔ ɖe sísí xlɛ́ dó wlí yɛ̌yi nú Jexóva
17 Ényí mǐ ɖo Jexóva sɛn wɛ ɔ, é lɛ́ ɖo tají tawun ɖɔ mǐ ní nɔ ɖe sísí xlɛ́. È ɖɔ ɖo Nǔnywɛ́tɔ́xó 4:17 mɛ ɖɔ: “Nɔ lin tamɛ ganjí cóbó nɔ yi Mawu xwégbe.” È byɔ́ Mɔyízi kpó Jozuwée kpó bǐ ɖɔ yě ní nɔ ɖe afɔkpa yětɔn lɛ́ hwenu e yě ɖo tɛ́n mímɛ́ ɖé mɛ ná wá wɛ é. (Tín. 3:5; Joz. 5:15) È byɔ́ yě ɖɔ yě ní nɔ wa mɔ̌ dó ɖe sísí e gɔ́ngɔ́n é xlɛ́. È byɔ́ vɔ̌sánúxwlémawutɔ́ Izlayɛ́li tɔn lɛ́ ɖɔ yě ɖó ná dó cokoto e è sɔ́ lɛ̌ɛnkanvɔ dó bló é dó do “dó hwlá mɛ̌.” (Tín. 28:42, 43) Énɛ́ nɔ zɔ́n bɔ mɛ̌ yětɔn nɔ jɛ wě ɖo manywɛ́ mɛ hwenu e yě nɔ ɖo sinsɛnzɔ́ wa wɛ ɖo vɔ̌sákpe ɔ kɔn é ǎ. Mɛ e ɖo xwédo vɔ̌sánúxwlémawutɔ́ tɔn mɛ lɛ́ é ɖokpó ɖokpó ɖó ná nɔ jɛ hun dó nǔgbódodó Mawu tɔn e kunkplá sísí lɛ́ é jí.
18 Hǔn, sísí ɖiɖe xlɛ́ ɖo mawusinsɛn mɛ nɔ byɔ́ yɛ̌yi wlíwlí. Bo ná jɛxá yɛ̌yi kpó sísí kpó ɔ, mǐ ɖó ná nɔ wa nǔ kpó sísí kpó. Sísí e mǐ nɔ ɖe xlɛ́ é ɖó ná nyí nukúnta tɔn ǎ. É ɖó ná zɛ nǔ e nukún nɔ mɔ é wú, bo ná nyí xlɛ̌ nǔ e Mawu nɔ mɔ ɖo ayi mǐtɔn mɛ é tɔn. (1 Sam. 16:7; Nǔx. 21:2) Sísí ɖiɖe xlɛ́ ɖó ná nyí gbɛzán mǐtɔn sín akpáxwé ɖé, bo ná nɔ tɔ́n ɖo nǔwiwa mǐtɔn lɛ́, jijɔ mǐtɔn, kpó xɔ́ntɔn e mǐ zun xa mɛ ɖěvo lɛ́ é kpó mɛ; é ná nɔ lɛ́ tɔ́n ɖo linlin e mǐ nɔ ɖó dó mǐɖée wú é mɛ. È ná ɖɔ ɔ, sísí ɖiɖe xlɛ́ ɖó ná nɔ tɔ́n ɖo xó mǐtɔn lɛ́ kpó nǔwiwa mǐtɔn lɛ́ kpó mɛ hwebǐnu. Nú nǔ e kan jijɔ mǐtɔn, walɔ mǐtɔn, nǔsísɔ́ kpó acɔ́biba kpó mǐtɔn é ɔ, mǐ nɔ hɛn xó élɔ́ lɛ́ e mɛsɛ́dó Pɔ́lu ɖɔ é ayi mɛ: “Mǐ nɔ nyí afɔklɛ́nnú nú mɛ ɖo ali ɖěbǔ nu ǎ, bónú è ní ma wá mɔ nǔjɛdo ɖě ɖo sinsɛnzɔ́ mǐtɔn wú ó.” (2 Kɔ. 6:3, 4) Mǐ nɔ “b’acɔ́ nú nǔkplɔ́nmɛ Mawu Mɛhwlɛ́ngántɔ́ mǐtɔn tɔn ɖo ali bǐ nu.”—Ti. 2:10.
w09 15/11 11 akpá. 21
Nɔ dó jɛ kɔ nú ɖɛ towe lɛ́ gbɔn Biblu kplɔ́nkplɔ́n gblamɛ
21 Jezu xo ɖɛ kpó sísí ɖaxó kpó, bo nɔ lɛ́ ɖe nǔɖiɖi ɖaxó xlɛ́. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, cóbónú Jezu ná fɔ́n Lazáa sín kú é ɔ, “[É] kpɔ́n jǐ bo ɖɔ: ‘Tɔ́ ce, un dó kú nú we ɖɔ a se ɖɛ ce. Nǔgbó ɔ, un tuun ɖɔ a nɔ se ɖɛ ce hwebǐnu.’” (Jaan 11:41, 42) Ðɛ towe lɛ́ ka nɔ ɖe sísí kpó nǔɖiɖi kpó ɖaxó mɔ̌hun xlɛ́ a? Kplɔ́n nǔ dó kpɔ́ndéwú ɖɛxixo tɔn Jezu tɔn wú, bá mɔ ɖɔ akpáxwé tɔn tají lɛ́ wɛ nyí è ní klɔ́ cí sín nyǐkɔ Jexóva tɔn wú, Axɔ́súɖuto tɔn ní wá, bónú jlǒ tɔn ní nyí wiwa. (Mat. 6:9, 10) Lin tamɛ dó ɖɛ hwiɖésúnɔ tɔn lɛ́ jí. Yě ka nɔ xlɛ́ ɖɔ Axɔ́súɖuto Jexóva tɔn, jlǒ tɔn wiwa kpó cí klɔ́klɔ́ sín nyǐkɔ tɔn wú kpó ka nɔ ɖu ayi mɛ nú we a? Mɔ̌ wɛ é ɖó ná nyí.
A ka ɖo gbesisɔmɛ bá zé hwiɖée jó nú Jexóva a?
5 Nɛ̌ a ka ná zé hwiɖée jó nú Jexóva gbɔn? A ná d’akpá n’i ɖo ɖɛ mɛ ɖɔ éɖokpónɔ géé wɛ émí ná sɛn, bo ná sɔ́ jlǒ tɔn wiwa dó ɖó nǔ e ɖo tají hú gǎn é ɖo gbɛzán towe mɛ. A wa mɔ̌ hǔn, akpá dó nú Jexóva wɛ a ɖe ɖɔ émí ná kpo ɖo wǎn yí n’i wɛ “kpó ayi towe bǐ kpó, kpó lǐndɔ̌n towe bǐ kpó, kpó linlin towe bǐ kpó, kpó hlɔ̌nhlɔ́n towe bǐ kpó” nɛ́. (Mak. 12:30) Zě e a ná zé hwiɖée jó nú Jexóva é ɔ, hwi kpó Jexóva kpó kɛ́ɖɛ́ tɛ́ntin wɛ é ná nɔ. Amɔ̌ batɛ́mu ɔ, agbawungba wɛ è nɔ bló éyɛ́ ɖe; é nɔ xlɛ́ mɛ ɖěvo lɛ́ ɖɔ è ko sɔ́ mɛɖée jó nú Jexóva. Akpá syɛ́nsyɛ́n ɖé wɛ zě e a zé hwiɖée jó nú Jexóva é nyí; nǔ e gbé a ɖó ná nya é wɛ nyí ɖɔ a ní ɖe akpá énɛ́, bɔ nǔ e Jexóva nɔ ɖó nukún ɖo así we é nɛ́.—Nǔt. 5:4, 5.
Nǔ xɔ akwɛ́ Biblu tɔn lɛ́ biba
Nǔ e nǔxatɔ́ lɛ́ kanbyɔ́ lɛ́ é
Gǎn e nɔ xò daka wamamɔnɔ lɛ wu, bo ma nɔ wà nǔ kpo hwɛjijɔ kpo xá ye ǎ é ɖé wu ɖɔ xó dó wɛ Nǔnywɛtɔ́xó 5:7 ɖè. Gǎn ɔ ɖó na flín ɖɔ é cí ɖɔ mɛ e ɖò tɛn ɖé mɛ, b’ɛ hugǎn éyɛ tɔn é ɖé, alǒ mɛ e ɖó acɛ hú i é ɖé ɖò kpinkpɔn ɛ wɛ ɖɔhun. Nǔgbo ɔ, mɛ ɖevo lɛ sixu ɖò tɛn e tlɛ hugǎn mɔ̌ lɛ é mɛ. É blawǔ ɖɔ ɖò acɛkpikpa gbɛtɔ́ lɛ tɔn lɛ mɛ ɔ, gǎn e ɖ’emɛ lɛ é bǐ sixu nɔ ɖu nǔ ɖò nǔ mɛ, bɔ gbɛtɔ́ kpaa lɛ ɖó na sún sin nǔagɔwiwa yetɔn tɔn.
Amɔ̌, é na bo tlɛ cí ɖɔ nukúnɖiɖó ɖě kún sɔ́ tíìn ó ɔ, tuùn e mǐ tuùn ɖɔ Jehovah ɖò ‘gǎn ɖaxó enɛ lɛ kpɔ́n wɛ’ é sixu dó gbɔ nú mǐ. Mǐ sixu byɔ alɔdó Mawu tɔn, bo zlɔ́n nǔ linlin mǐtɔn lɛ sín agban ɖó jǐ tɔn. (Ðɛh. 55:23; Fili. 4:6, 7) Mǐ tuùn ɖɔ “nukún tɔn ɖò ayikúngban ɔ bǐ jí, bɔ é nɔ dó wusyɛn lanmɛ nú mɛ e yí wǎn n’i kpo ayixa yetɔn bǐ kpo lɛ” é.—2 Tan 16:9.
Enɛ wu ɔ, Nǔnywɛtɔ́xó 5:7 flín mǐ ɖɔ ɖò gbɛ̀ e mɛ mǐ ɖè é ɔ, mɛ ɖě nɔ ɖè tɛgbɛ bo hugǎn mɛ ɖevo. Taji bǐ ɔ, wemafɔ ɔ sixu lɛ́ flín mǐ ɖɔ Jehovah wɛ ɖó acɛ ɖaxó bǐ ɔ, ɛɛn é wɛ nyí Acɛbǐnɔ ɔ. É ɖò acɛ kpa wɛ dìn gbɔn Vǐ tɔn Jezu Klisu e nyí Axɔ́su Axɔ́suɖuto ɔ tɔn é jí. Nǔbǐwukpétɔ́ ɔ, ee ɖò nǔ lɛ bǐ kpɔ́n wɛ é nyí hwɛjijɔnɔ mlɛ́mlɛ́, bɔ Vǐ tɔn lɔ nyí hwɛjijɔnɔ.
13-19 OCTOBRE
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ́ NǓNYWƐ́TƆ́XÓ 7-8
“Yi xwé e gbe mɛ ku bɔ è ɖo avǐ ya ɖe wɛ ɔ gbe”
Nǔ e avǐ e Jezu ya lɛ é sixu kplɔ́n mǐ é
A sixu nɔ gudo nú mɛ ɖěɖee ɖò aluwɛ mɛ lɛ é. Avǐ kɛɖɛ wɛ Jezu ya xá Mali kpo Mata kpo ǎ, loɔ, é lɛ́ ɖótó ye, lobo lɛ́ dó gbɔ nú ye. Mǐ sixu wà nǔ ɖokpo ɔ nú mɛ ɖěɖee ɖò aluwɛ mɛ lɛ é. Dan nyí mɛxo agun tɔn ɖé, bo nɔ nɔ Australie; é ɖɔ: “Ee asì ce kú gudo é ɔ, un ɖó hudo alɔdó tɔn. Nɔví sunnu gegě kpo asì yetɔn lɛ kpo ɖò gbesisɔmɛ hwebǐnu bá ɖótó mì. Ye na tɛn mì bɔ un ɖè aluwɛ e mɛ un ɖè é xlɛ́, bɔ avǐ e un nɔ ya é ka nɔ lɛ́ d’akpɔ nú ye ǎ. Ye lɛ́ d’alɔ tawun tawun lɛ mì, ɖi mɔ̌to klɔ́klɔ́, axi xwléxwlé, nǔ ɖiɖa ɖò hwenu e un ma sixu kpé nǔ enɛ lɛ wu ǎ é. Gɔ́ na ɔ, hwɛhwɛ wɛ ye nɔ xoɖɛ ɖó kpɔ́ xá mì. Ye xlɛ́ ɖɔ xɔ́ntɔn nǔgbo kpo ‘nɔví sunnu e wu è sixu ɖeji dó ɖò wuvɛ̌ lɛ hwenu é’ kpo wɛ emi nyí.”—Nǔx. 17:17, nwt.
D’alɔ mɛ lɛ́ bónú yě ná ɖí xwi xá linkpɔ́n
15 William ee sín asì kú xwè ɖé lɛ ɖíe é ɖɔ: “Nú mɛ ɖevo lɛ flín xó ɖagbe ɖé bo ɖɔ dó asì ce wu ɔ, é nɔ sù nukún ce mɛ; é nɔ na jiɖe mì ɖɔ è yí wǎn n’i bo lɛ́ ɖó sísí n’i. Gudo ninɔ nú mì gbɔn mɔ̌ d’alɔ mì tawun. É nɔ jɛmɛ nú mì tawun, ɖó asì ce xɔ akwɛ nú mì ɖesu, bo nyí akpáxwé taji ɖé nú mì wá yì ɖò gbɛzán ce mɛ.” Asúkúsi ee nɔ nyí Bianca é tinmɛ ɖɔ: “Nú mɛ ɖevo lɛ xoɖɛ xá mì bo xà wemafɔ Biblu tɔn ɖokpo alǒ we ɖé nú mì ɔ, é nɔ dó gbɔ nú mì. Enyi ye ɖɔ xó dó asú ce wu, bo lɛ́ ɖótó mì nú un ɖɔ xó dó wǔtu tɔn ɔ, é nɔ d’alɔ mì.”
“Nɔ ya avǐ xá mɛ e ɖo avǐ ya wɛ lɛ́ é”
16 Ma sɔ́ ɖɛ e a nɔ xó dó Klisanwun hàtɔ́ e ɖò wuvɛ̌ sè wɛ lɛ é sín tamɛ é dó mɔ nǔ e ma hwɛ́n nùɖé ǎ é ó. É na bo vɛwǔ nú we bonu a na ɖɔ linlin towe lɛ dó ɖɛ mɛ ɖò ninɔmɛ mɔhun lɛ mɛ ɔ, vo e a na sà nú Mawu kpo ayi towe bǐ kpo dó ta mɛ e ɖò wuvɛ̌ sè wɛ é tɔn mɛ é sixu wà ɖagbe n’i tawun, enyi a tlɛ wà mɔ̌ gbɔn ɖasin kpo gbè e ɖò sísɔ́sísɔ́ wɛ é ɖé kpo gblamɛ ɔ nɛ. Dalene flín ɖɔ: “Hweɖelɛnu ɔ, nú nɔví nyɔnu lɛ wá gbɔ dó nú mì gbé ɔ, un nɔ kanbyɔ ye ɖɔ ye jló na xoɖɛ dó ta ce mɛ à jí. Hwɛhwɛ nú ye jɛ ɖɛ xò jí ɔ, é nɔ vɛwǔ nú ye ɖò bǐbɛ̌mɛ, amɔ̌, kpo nukɛgbe klewun ɖé lɛ kpo ɔ, gbè yetɔn nɔ wá jɛ syɛnsyɛn jí bǐ, bɔ ye nɔ xoɖɛ kpo ayi yetɔn bǐ kpo. Nùɖiɖi ɖaxó yetɔn, wanyiyi yetɔn kpo lee nǔ ce nɔ ɖu ayi mɛ nú ye gbɔn é kpo nɔ hɛn nùɖiɖi ce lidǒ tawun.”
“Nɔ ya avǐ xá mɛ e ɖo avǐ ya wɛ lɛ́ é”
17 Bǎ e mɛ wuvɛ̌ sise mɛɖé tɔn na nɔ ayǐ yì jɛ é sixu gbɔn vo tawun nú mɛ ɖevo tɔn. Enɛ wu ɔ, ɖò gbesisɔmɛ bo na zán hwenu xá mɛ mɔhunkɔtɔn, é ni ma nyí hwenu e xɔ́ntɔn gègě kpo hɛnnumɔ gègě kpo ɖò tɛn ɔ mɛ é kɛɖɛ ó, amɔ̌, lɛ̌ wà mɔ̌ ɖò sun e na bɔ d’ewu lɛ é mɛ hwenu e mɛ ɖevo lɛ na ko lɛkɔ yì nǔ e ye nɔ wà lɛ é kɔn é. “Xɔ́ntɔn nugbǒ nɔ yí wǎn nú mɛ hwebǐnu, bo nyí nɔví sunnu e wu è sixu ɖeji dó ɖò wuvɛ̌ lɛ hwenu é.” (Nùx. 17:17, nwt) Klisanwun hàtɔ́ lɛ sixu nyí jɔtɛn gbɔdónúmɛ tɔn titewungbe ɖé nú mɛɖé kaka jɛ hwenu e mɛ ɔ na xò wuvɛ̌ ɔ zlɛ é.—Xà 1 Tɛsalonikinu lɛ 3:7.
18 Flín ɖɔ xwè kpé xwè nu lɛ, han ɖé lɛ, fɔtóo ɖé lɛ, nǔwiwa ɖé lɛ, wǎn tawun tawun ɖé abǐ táan xwè ɔ tɔn ɖé sixu lɛ́ bló bɔ ye sè wuvɛ̌ tawun. Nǔ gègě tíìn bɔ mɛ e asú alǒ asì kú dó é ja biblo gbé azɔn nukɔntɔn ɔ, é na vɛwǔ n’i tawun, ɖi kpléɖókpɔ́ ɖé alǒ Flǐn kú Jezu tɔn yiyi. Nɔví sunnu ɖé ɖɔ: “Un lin ɖɔ xwè kpé xwè nu nukɔntɔn alɔwliwli mǐtɔn tɔn e bɔ dó kú tɔn wu é na vɛwǔ nú mì tawun, é ka bɔwǔ nugbǒ ǎ. Amɔ̌, nɔví sunnu kpo nɔví nyɔnu kpo ɖé lɛ bló tuto bɔ nyì kpo xɔ́ntɔn vívɛ́ ce lɛ kpo kplé, bo ɖè ayi ɖ’ayǐ klewun, bonu un ma nɔ nyiɖokpo ó.”
19 Hɛn dó ayi mɛ ɖɔ é kún nyí ninɔmɛ bunɔ lɛ kɛɖɛ hwenu wɛ mɛ e ɖò wuvɛ̌ sè wɛ lɛ é ɖó hudo akɔnkpinkpan nina mɛ tɔn ɖè ó. Junia tinmɛ ɖɔ: “Hwɛhwɛ ɔ, alɔdo kpo kpɔ́ e mɛ ɖevo lɛ nɔ xá mɛ hwenu e è ma tlɛ jló na ɖu xwè kpé xwè nu bunɔ ɖebǔ ǎ é sixu wà ɖagbe tawun. Táan enɛ lɛ e nɔ wá hweɖelɛnu é xɔ akwɛ tawun, bo nɔ dó gbɔ nú mɛ titewungbe tɔn.” Nugbǒ wɛ ɖɔ mǐ sixu ɖè wuvɛ̌ e sè wɛ mɛɖé ɖè, ɖó kú mɛvívɛ́ tɔn ɖé tɔn wu lɛ é bǐ síìn, alǒ sú dò e é ɖó wǔ n’i é bǐ mlɛ́mlɛ́ ǎ, amɔ̌, mǐ sixu dó gbɔ n’i ɖó bǎ ɖé mɛ gbɔn nǔ tawun tawun ɖé lɛ wiwa dó nɔ gudo n’i gblamɛ. (1 Jaan 3:18) Gaby flín ɖɔ: “Un dokú nú Jehovah tawun, ɖó mɛxo agun tɔn wanyiyinɔ e d’alɔ mì, bɔ un dín gbɔn ninɔmɛ vɛwǔ lɛ bǐ mɛ é wu. Ye bló bɔ un mɔ nyiɖée ɖò alɔ wanyiyinɔ Jehovah tɔn lɛ mɛ nugbǒ nugbǒ.”
Nǔ xɔ akwɛ́ Biblu tɔn lɛ́ biba
Énɛ́ ɔ, “mɛ lɛ́ bǐ ná tuun ɖɔ mi nyí ahwanvú ce lɛ́”
18 Hweɖélɛ́nu ɔ, mǐ sixú mɔ ɖɔ é byɔ́ ɖɔ mǐ ní sɛkpɔ́ nǔɖitɔ́ hǎtɔ́ mǐtɔn e jɛ do nú mǐ é ɖé. Amɔ̌, é ná nyɔ́ ɖɔ mǐ ní tó kan nǔ lěhun lɛ́ byɔ́ mǐɖée hwɛ̌: ‘Un ka mɔ nǔ jɛ nǔ e jɛ é mɛ ganjí a?’ (Nǔx. 18:13) ‘É ka sɔ́ jlǒ dó dó xomɛsin nú mì wɛ a?’ (Nǔt. 7:20) ‘Nyi lɔ ka ko ɖe afɔ mɔ̌hun gbɔ kpɔ́n ǎ cé?’ (Nǔt. 7:21, 22) ‘Ényí un ka yi gɔ̌n tɔn ɔ, na lɛ́ wá dɔn tagba e syɛ́n hú éé ko ɖo ayǐ ɖ’ayǐ é nyi ayǐ wɛ a?’ (Xa Nǔnywɛ́xó 26:20.) Ényí mǐ ba hwenu bo lin tamɛ dó nǔkanbyɔ́ mɔ̌hun lɛ́ jí ɔ, wǎnyíyí e mǐ ɖó nú nɔví mǐtɔn é sixú sísɛ́ mǐ, bɔ mǐ ná wá gbeta ɔ kɔn bo ná gbɔ bo sɔ́ hwɛ kɛ ɛ kpowun.
ZĚ HWIÐÉE BǏ JÓ NÚ MAWUXÓÐIÐƆZƆ́ Ɔ
Étɛ́ Kúnnuɖetɔ́ Jexóva tɔn lɛ́ ka nɔ lin dó cyɔ́ɖiɖi wú?
Linlin e mǐ nɔ ɖó dó cyɔɖiɖi wu é kpo lee mǐ nɔ ɖi cyɔ gbɔn é kpo nɔ jinjɔn nǔkplɔnmɛ Biblu tɔn lɛ jí, ɖi elɔ lɛ:
● É sɔgbe ɖɔ è ni nɔ aluwɛ mɛ hwenu e mɛvívɛ́ mɛtɔn ɖé kú é. Ahwanvu Jezu tɔn lɛ nɔ aluwɛ mɛ hwenu e mɛvívɛ́ yetɔn lɛ kú é. (Jaan 11:33-35, 38; Mɛsɛ́dó 8:2; 9:39) Enɛ wu ɔ, mǐ nɔ ɖu agɔ̌ ɖò cyɔɖiɖi hwenu ǎ. (Nǔnywɛtɔ́xó 3:1, 4; 7:1-4) É nyɔ́ wà ɔ, hwenu wuvɛ̌sexámɛ tɔn wɛ é nɔ nyí nú mǐ.—Hlɔmanu lɛ 12:15.
● Mɛkúkú lɛ sɔ́ tuùn nǔɖe ǎ. Mǐ na bo gosin akɔ ɖebǔ mɛ alǒ ɖó aca ɖebǔ ɔ, mǐ nɔ nyi alɔ nú aca kpo nǔwalɔ kpo ɖěɖee nɔ xlɛ́ ɖɔ mɛkúkú lɛ kún yì fí ɖě ó, alǒ ye sixu dóya nú mɛ e ɖò gbɛ̀ lɛ é é; Biblu ka kplɔ́n mɔ̌ mɛ ǎ. (Nǔnywɛtɔ́xó 9:5, 6, 10) Jɔnudidɔ́, cyɔgɔ́ɖuɖu, cyɔfínfɔ́n, yɛsu fifɔ nú mɛkúkú lɛ, bònu yiyi, kpo asúkúkú alǒ asikúkú xɔmɛ ninɔ kpo ɖò aca enɛ lɛ mɛ. Mǐ nɔ nyi alɔ nú aca kpo nǔwalɔ kpo enɛ lɛ bǐ, ɖó mǐ nɔ setónú nú gbeɖiɖe Biblu tɔn elɔ: “Mi . . . klán xá ye; mi ma ɖó alɔ nǔ e nyí suɖunú ɔ ɖě wu ó.”—2 Kɔlɛntinu lɛ 6:17.
● Nukúnɖiɖó ɖè nú mɛkúkú lɛ. Biblu kplɔ́n mɛ ɖɔ fínfɔ́n sín kú na tíìn, bɔ hwe ɔ nu na wá sù bɔ kú sɔ́ na tíìn ǎ. (Mɛsɛ́dó 24:15; Nǔɖexlɛ́mɛ 21:4) Nukúnɖiɖó enɛ nɔ d’alɔ mǐ bɔ mǐ nɔ nyi alɔ nú aluwɛ mɛ ninɔ zɛ jlɛ̌ wu, lee é d’alɔ Klisanwun nukɔntɔn lɛ gbɔn é.—1 Tɛsalonikinu lɛ 4:13.
● Biblu ɖè wě xá mɛ ɖɔ è ni nɔ jlɛ̌ jí. (Nǔnywɛxó 11:2) Cyɔɖiɖi sín hwenu nyí hwenu e mǐ na ‘jla’ tɛn e mɛ mǐ ɖè é alǒ nǔɖokan mǐtɔn lɛ é ǎ. (1 Jaan 2:16, nwt) Mǐ nɔ bló tuto cyɔɖiɖi tɔn gɛnnyigɛnnyi lɛ bo na dó ɖè ayi ɖ’ayǐ, alǒ xɔ cyɔgbá e v’axi tawun lɛ é abǐ b’acɔ́ e zɛkpá lɛ é dó hu jì nú mɛ lɛ ǎ.
● Mǐ nɔ zín nǔ e mǐ ɖi nǔ na ɖò cyɔɖiɖi kpáxwé lɛ é dó mɛ ɖevo lɛ jí ǎ. Ðò ali enɛ nu ɔ, mǐ nɔ xwedó nǔgbododó elɔ: “Mɛ ɖokpo ɖokpo na ɖó nǔ e éɖesunɔ wà ɔ sín gbè nú Mawu.” (Hlɔmanu lɛ 14:12) É ɖò mɔ̌ có, enyi ali tɔn hun nú mǐ ɔ, mǐ nɔ tɛ́n kpɔ́n bo nɔ sɔ́ “gbè fífá kpo mɛ sísí kpo” dó tinmɛ nǔ e mǐ ɖi nǔ na lɛ é.—1 Piyɛ́ɛ 3:15, 16a.
Nɛ̌ Kúnnuɖetɔ́ lɛ ka nɔ ɖi cyɔ gbɔn?
Nɔtɛn: Enyi xwédo ɖé wá gbeta ɔ kɔn ɖɔ è na xwlé xóɖiɖɔ cyɔɖiɖi tɔn mɛ ɔ, è sixu bló mɔ̌ ɖò fí ɖebǔ e xwédo ɔ na ɖɔ é, ɖi Kpléxɔ Axɔ́suɖuto ɔ tɔn ɖé mɛ, xwé mɛɖesunɔ tɔn ɖé gbè, alǒ kúxwé ɖé.
Xóɖiɖɔ: È nɔ xwlé xóɖiɖɔ e tinmɛ nǔ e Biblu ɖɔ dó kú kpo fínfɔ́n sín kú kpo wu é ɖé mɛ dó dó gbɔ nú mɛ e ɖò aluwɛ mɛ lɛ é. (Jaan 11:25; Hlɔmanu lɛ 5:12; 2 Piyɛ́ɛ 3:13) Xóɖiɖɔ cyɔɖiɖi tɔn ɔ sixu flín jijɔ ɖagbe mɛ e kú é tɔn lɛ mɛ, bo tɛɖɛ̌ wusyɛn dó lanmɛ nú mɛ sín nǔ ɖěɖee kpɔ́ndéwú gbejininɔ tɔn mɛ ɔ tɔn sixu kplɔ́n mɛ lɛ é jí.—2 Samuwɛli 1:17-27.
È sixu jì han e jinjɔn Biblu jí é ɖé. (Kolosinu lɛ 3:16) Ðɛ e na dó gbɔ nú mɛ é ɖé nɔ sú ta nú xóɖiɖɔ ɔ.—Filipunu lɛ 4:6, 7.
Akwɛ alǒ agbǎnmɛkwɛ: Mǐ nɔ gbò akwɛ nú mɛ e ɖò sinsɛn mǐtɔn mɛ lɛ é nú sinsɛn sín nǔwiwa ɖebǔ ǎ, kaka jɛ cyɔɖiɖi lɛ jí. Mɔ̌ ɖokpo ɔ, mǐ nɔ yí agbǎnmɛkwɛ ɖò kplé mǐtɔn lɛ jí ǎ.—Matie 10:8.
Mɛ e nɔ wá lɛ é: Mɛ e ma nyí Kúnnuɖetɔ́ ǎ lɛ é sixu wá xóɖiɖɔ cyɔɖiɖi tɔn ɖé tɛnmɛ ɖò Kpléxɔ Axɔ́suɖuto ɔ tɔn ɖé mɛ. Kplé mǐtɔn ɖevo lɛ ɖɔhun ɔ, mɛ bǐ sixu wá xóɖiɖɔ cyɔɖiɖi tɔn lɛ tɛnmɛ.
Kúnnuɖetɔ́ lɛ ka nɔ yì cyɔ-núwiwa e sinsɛn ɖevo lɛ nɔ kpé nukún d’ewu é tɛnmɛ à?
Kúnnuɖetɔ́ ɖokpo ɖokpo wɛ nɔ wá gbeta tɔn kɔn, sɔgbe xá ayixa tɔn e Biblu kplɔ́n é. (1 Timɔtée 1:19) Amɔ̌, mǐ nɔ ɖ’alɔ ɖò nǔwiwa sinsɛn tɔn ɖěɖee ma sɔgbe xá Biblu ǎ lɛ é mɛ ǎ.—2 Kɔlɛntinu lɛ 6:14-17.
20-26 OCTOBRE
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ́ NǓNYWƐ́TƆ́XÓ 9-10
Nɔ ɖó linlin e sɔgbe é dó tagba towe lɛ́ wú
Jexóva ɖo alɔ dó we wɛ bónú a ná ɖu ɖ’é jí
4 Biblu ɖɔ ɖɔ “hwenu kpó nǔmaɖónukún lɛ́ kpó nɔ wá nú [mɛ] bǐ.” (Nǔt. 9:11, nwt) Hweɖélɛ́nu ɔ, tagba e mǐ nɔ mɔ é ɖěbǔ nɔ zɛ “éé gbɛtɔ́ nɔ mɔ é” wú ǎ; ɖo xógbe ɖěvo mɛ ɔ, tagba e gbɛtɔ́ lɛ́ bǐ nɔ mɔ é jɛ́n mǐ lɔ nɔ mɔ. (1 Kɔ. 10:13) Alǒ mǐ sixú nɔ se wǔvɛ́ ɖó ahwanvú Jezu tɔn e mǐ nyí kpowun é wútu. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, mɛ lɛ́ sixú nɔ cá mǐ ko, klán gbe xá mǐ, alǒ tlɛ nɔ dó ya nú mǐ ɖó nǔ e mǐ ɖi nǔ ná lɛ́ é wútu. (2 Tim. 3:12) Nú é ná bo tlɛ nyí wǔvɛ́ ɖěbǔ ɖí xwi xá wɛ a ɖe ɔ, Jexóva sixú d’alɔ we bɔ é ná kpa we. Nɛ̌ é ka wa mɔ̌ nú Jozɛ́fu gbɔn?
Mɛsɛntɔ́ Jexóva tɔn mɛɖéesɔ́hwetɔ́ lɛ́ nɔ xɔ akwɛ́ n’i
10 Mɛɖéesɔ́hwe nɔ lɛ́ zɔ́n bɔ gbɛzán mǐtɔn nɔ bɔkun hugǎn. Mǐ sixu nɔ ɖó ayi nǔɖe lɛ wu ɖò gbɛ̀ ɔ mɛ, bɔ ye nɔ cí nǔmasɔgbe alǒ nǔ agɔ ɖɔhun. Axɔ́su nǔnywɛtɔ́ Salomɔ́ɔ ɖɔ: “Un mɔ kannumɔ ɖò sɔ́ jí, bɔ gǎn ka ɖò afɔ zɔn wɛ kannumɔ ɖɔhun.” (Nǔt. 10:7) È nɔ kpa susu nú mɛ e ɖó nǔwukpíkpé ɖaxó lɛ é hwebǐnu ǎ. Bo ka nɔ kpa nú mɛ e ma ɖó nǔwukpíkpé sɔmɔ̌ ǎ lɛ é hweɖelɛnu. É ɖò mɔ̌ có, Salomɔ́ɔ mɔ ɖɔ nǔnywɛnú wɛ é nyí ɖɔ è ni yí gbè nú nǔ e gbɛ̀ ɔ hɛn wá é bo ma nɔ sin xomɛ ɖó lee gbɛ̀ ɔ wá cí é wu ó. (Nǔt. 6:9) Enyi mǐ nɔ sɔ́ mǐɖée hwe ɔ, é na bɔwǔ nú mǐ hugǎn bɔ mǐ na yí gbè nú nǔ e gbɛ̀ ɔ hɛn wá lɛ é.
w11 15/10 8 akpá. 1-2
Ayiɖeɖayǐ towe lɛ́ ka nɔ hɛn le wá nú we a?
ÐO BIBLU mɛ ɔ, mǐ mɔ nǔ ɖěɖěe xlɛ́ ɖɔ Jexóva kún ba ɖɔ mǐ ní nɔ gbɛ kpowun ó, loɔ, é lɛ́ ba ɖɔ mǐ ní ɖu gbɛ víví lɛ́ é. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, Ðɛhan 104:14, 15 ɖɔ ɖɔ Jexóva nɔ bló bɔ “ayǐkúngban ɔ nɔ ná nǔ e è ná ɖu é: é nɔ ná vɛ̌ɛn e nɔ dó wǔyá lanmɛ nú mɛ é, é nɔ ná ami e nɔ zɔ́n bɔ nukúnmɛ nɔ kɔ́n é, é nɔ ná nǔɖuɖu e nɔ ná hlɔ̌nhlɔ́n mɛ é.” Nǔgbó ɔ, Jexóva nɔ bló bɔ jinukún lɛ́ nɔ su, é nɔ ná ami kpó vɛ̌ɛn kpó dó sú hudó mǐtɔn lɛ́ sín do. Amɔ̌, vɛ̌ɛn nɔ lɛ́ “dó wǔyá lanmɛ nú mɛ.” É nɔ zɛ nǔ e ɖo dandan bónú mǐ ná nɔ gbɛ é wú, bo nɔ gɔ́ so nú awǎjijɛ mǐtɔn. (Nǔt. 9:7; 10:19) Ɛɛn, Jexóva ba ɖɔ mǐ ní ɖó awǎjijɛ, bónú ‘awǎjijɛ ní gɔ́ ayi mǐtɔn mɛ.’—Mɛ. 14:16, 17.
2 Énɛ́ wú ɔ, nú sín hweɖénu jɛ hweɖénu ɔ, mǐ nɔ ba hwenu dó “kpɔ́n xɛ lɛ́ ganjí,” bo lɛ́ kpɔ́n “folówa e ɖo gle mɛ lɛ́ é” alǒ dó ɖu nǔ ɖěvo e nɔ fá kɔ nú mǐ, lobo nɔ dó awǎjijɛ nú mǐ lɛ́ é sín vǐví ɔ, mǐ ɖó hwɛjijɔ ɖěbǔ bo ná dó hwɛ mǐɖée ǎ. (Mat. 6:26, 28; Ðɛh. 8:4, 5) Gbɛ ɖagbe zínzán ɔ, ‘Mawu wɛ nɔ ná mɛ.’ (Nǔt. 3:12, 13) Ényí mǐ nɔ mɔ ɖɔ ayiɖeɖayǐ sín hwenu lɛ́ ɖo nǔníná énɛ́ mɛ ɔ, é ná sísɛ́ mǐ bɔ mǐ ná nɔ zán ɖo ali ɖé nu bɔ xomɛ ná nɔ hun Mɛ e ná mǐ é.
Nǔ xɔ akwɛ́ Biblu tɔn lɛ́ biba
lff nǔkplɔ́nkplɔ́n 29 xótala 1
Étɛ́ ka nɔ jɛ ɖo kú gúdo?
Jezu jlɛ́ kú dó sɛnmlɔ wu. Mɛ e ɖò sɛnmlɔ mɛ é ɖé nɔ tuùn nǔ e ɖò jijɛ wɛ ɖò akpá tɔn é ǎ. Nɛ̌ kú ka cí amlɔ ɖɔhun gbɔn? Nú mɛɖé kú gudo ɔ, é nɔ sè wuvɛ̌ ǎ. É ka nɔ mɔ ɖɔ emi ɖò emiɖokpo ǎ, nú é tlɛ yí wǎn nú xɔ́ntɔn tɔn lɛ kpo xwédo tɔn kpo gbɔn ɖebǔ ɔ nɛ. “Mɛ e ko kú lɛ sɔ́ tuùn nǔɖe ǎ,” wɛ Biblu ɖɔ.—Xà Nǔnywɛtɔ́xó 9:5.
27 OCTOBRE–2 NOVEMBRE
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ́ NǓNYWƐ́TƆ́XÓ 11-12
Nɔ ganjí bo ɖu gbɛ víví
Mi nɔ zán nǔɖíɖó lɛ́ dó kplɔ́n nǔ vǐ mitɔn lɛ́ dó Jexóva wú
16 Ényí xwédo lɛ́ nɔ ɖu vǐví nǔ e Jexóva dá lɛ́ é tɔn ɔ, é ná zɔ́n bɔ yě ná d’ayihún ɖó kpɔ́ bo lɛ́ ɖe ayi ɖ’ayǐ; énɛ́ ná d’alɔ yě bɔ yě ná yí wǎn nú yěɖée lɛ́ d’é jí. Biblu ɖɔ ɖɔ “hwenu e è ná ko nǔ dó é ɖe,” bɔ “hwenu e è ná ɖú we dó é ɖe.” (Nǔt. 3:1, 4.) Jexóva bló fí ɖɛkpɛ ɖɛkpɛ lɛ́ ɖó ayǐkúngban jí, bɔ mǐ sixú bló nǔ e mǐ yí wǎn ná lɛ́ é ɖo fí énɛ́ lɛ́. Xwédo gěgé yí wǎn nú nǔ ɖu ɖó kpɔ́, sa ɖi yi tomɛ ɖó kpɔ́, só fínfán ɖó kpɔ́, alǒ xutó yiyi. Vǐ ɖé lɛ́ yí wǎn nú wezun kínkán kpó ayihún dida kpó ɖo jikpá mɛ; yě mɛ ɖěvo lɛ́ ka yí wǎn nú kanlin lɛ́ kpínkpɔ́n, alǒ tɔ linlin. Ali ɖaaɖagbe gěgé wɛ hun nú mǐ bɔ mǐ ná ɖe ayi ɖ’ayǐ, hwenu e mǐ gosín xwégbe bo ɖo nǔɖíɖó Jexóva tɔn e lɛ́ lɛ̌ dó mǐ lɛ́ é kpɔ́n wɛ é!
Wlǐbo nú gbɛ e Mawu ná we é
6 Wěma e ɖɔ xó dó lěe è ná nɔ ganjí gbɔn ɖo agbaza mɛ é, alǒ nǔɖuɖu hunsin ɖagbe tɔn e è ná ɖu lɛ́ é wú é ɖé wɛ Biblu nyí ǎ có, é ɖe linlin e Jexóva nɔ ɖó dó nǔ énɛ́ lɛ́ wú é xlɛ́. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, é byɔ́ mǐ ɖɔ mǐ ní “hɔn nú nǔ e ná zɔ́n bɔ [mǐ] ná jɛ azɔn lɛ́ é.” (Nǔt. 11:10) Biblu ɖɔ ɖɔ mǐ kún ɖó ná ɖu nǔ díngan, alǒ nu ahan díngan ó, ɖó nǔ énɛ́ lɛ́ bǐ sixú wa nǔ dó mǐ wú, bo tlɛ sixú lɛ́ hu mǐ fɛɛ. (Nǔx. 23:20) Jexóva nɔ ɖó nukún ɖɔ mǐ ní nɔ ɖu ɖo mǐɖée jí, hwenu e mǐ ɖo gbeta nǔ e mǐ ná ɖu é, gɔ́ nú ahan e mǐ ná nu é kpó bǎ e mɛ mǐ ná wa mɔ̌ yi ɖó é kpó tɔn kɔn wá wɛ é.—1 Kɔ. 6:12; 9:25.
7 Ényí mǐ nɔ zán nǔwúkpíkpé tamɛ linlin tɔn mǐtɔn ɔ, mǐ sixú wá gbeta e xlɛ́ ɖɔ gbɛ e Mawu ná mǐ é su nukún mǐtɔn mɛ tawun lɛ́ é kɔn. (Ðɛh. 119:99, 100; xa Nǔnywɛ́xó 2:11.) Ði kpɔ́ndéwú ɔ, mǐ nɔ kpɔ́n nǔ bo nɔ ɖu. Ényí mǐ yí wǎn nú nǔɖuɖu ɖé lɛ́, bo ka tuun ɖɔ yě nɔ dó azɔn mǐ ɔ, mǐ nɔ tɛ́n kpɔ́n bo nɔ nyi alɔ nú yě. Ényí mǐ nɔ d’amlɔ ganjí, nɔ ba lanmɛ kpɔ́n hwɛhwɛ, bo nɔ lɛ́ hɛn agbaza mǐtɔn kpó xwé mǐtɔn kpó ɖó mǐmɛ́ jí hǔn, xlɛ́xlɛ́ wɛ mǐ ɖe ɖɔ mǐ lɛ́ nyí nǔnywɛ́tɔ́ nɛ́.
“Nɔ bló ɖó xó ɔ jí”
2 Togun awǎjijɛnɔ ɖé wɛ mɛsɛntɔ́ Jexóva tɔn lɛ́ nyí. Étɛ́wú? Hwɛjijɔ gěgé wú wɛ, amɔ̌, tají ɖokpó wɛ nyí ɖɔ mǐ nɔ xa Xó Mawu tɔn ɖo gbesisɔmɛ, bo nɔ dó gǎn lobo nɔ zán nǔ e mǐ kplɔ́n é.—Xa Jaki 1:22-25.
3 Ényí mǐ “nɔ bló ɖó xó ɔ jí” ɔ, ali gěgé nu wɛ é nɔ hɛn le wá nú mǐ ɖe. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, ényí mǐ nɔ zán nǔ e mǐ nɔ kplɔ́n ɖo Xó Mawu tɔn mɛ lɛ́ é ɔ, nǔ mǐtɔn nɔ nyɔ́ Mawu nukúnmɛ, bɔ énɛ́ nɔ ná awǎjijɛ mǐ. (Nǔt. 12:13) Ényí mǐ nɔ zán nǔ e mǐ xa ɖo Xó Mawu tɔn e é sɔ́ d’ayi mɛ nú mɛ bɔ è wlán é mɛ é ɔ, gbɛzán xwédo tɔn mǐtɔn nɔ kpɔ́n te d’é jí, bɔ mǐ nɔ lɛ́ ná hlɔ̌nhlɔ́n xɔ́ntɔn e mǐ zun xá nǔɖitɔ́ hǎtɔ́ mǐtɔn lɛ́ é. Énɛ́ ná ko jɛ wě ɖo gbɛzán towe mɛ. Gɔ́ ná ɔ, mǐ nɔ lɛ́ nyi alɔ nú awě tobutóbú e nɔ xo mɛ ɖěɖěe ma nɔ se tónú nú Jexóva ǎ lɛ́ é. Nǔgbó ɔ, mǐ yí gbe nú xó e axɔ́sú Davídi ɖɔ é. Ée é ɖɔ xó dó sɛ́n, gbetakɛ́n kpó hwɛɖiɖɔ kpó Jexóva tɔn lɛ́ wú ɖo han mɛ gúdo é ɔ, é sú ta ná ɖɔ: “Mɛ e nɔ xwedó nǔ e a ɖɔ lɛ́ ɔ, le e yě nɔ mɔ ɖ’é mɛ ɔ d’agba.”—Ðɛh. 19:8-12.
Nǔ xɔ akwɛ́ Biblu tɔn lɛ́ biba
A ka sixú ɖeji dó Biblu wú a?
Biblu ɖɔ ɖɔ xó emitɔn lɛ “sɔgbe” bo nyí “xó nǔgbo kɛɖɛ.” (Nǔnywɛtɔ́xó 12:10) É kpi nǔ e jɛ kpɔ́n nǔgbo, bɔ mɛ e nɔ gbɛ̀ kpɔ́n lɛ é ɖ’emɛ é sín tan. (Xà Luki 1:3; 3:1, 2.) Hwenuxó-wlantɔ́ kpo dobanúnǔtɔ́ dokunkun tɔn kpo gegě yí gbè ɖɔ, azǎn taji lɛ, mɛ taji lɛ, fí taji lɛ kpo nǔ taji e jɛ bɔ Biblu ɖɔ xó yetɔn lɛ é kpo sɔgbe.
[Tínmɛ e ɖo do é]
a Fí ɖokpo géé e è ɖɔ akɔ nyinyi xó ɖè ɖò Biblu mɛ é wɛ nyí hwenu e sɔja Hlɔma tɔn lɛ “nyi akɔ” dó awu Jezu tɔn lɛ é.—Matie 27:35; Jaan 19:23, 24.