Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w82 5/1 yitso 15 bf. 19-23
  • Nɔ Hewɔ Ni Mɛi Ni Tamɔ Abotiai Lɛ Anine Shɛɛɛ Maŋtsɛyeli Lɛ Nɔ

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Nɔ Hewɔ Ni Mɛi Ni Tamɔ Abotiai Lɛ Anine Shɛɛɛ Maŋtsɛyeli Lɛ Nɔ
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1982
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • BE NI “ABOTIAI” LƐ YAA AMƐ HIƐKPATAMƆ MLI
  • Mɛɛ Wɔsɛɛ Be Yɔɔ Kɛha Gwantɛŋi kɛ Abotiai Lɛ?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1995
  • Maŋtsɛ Kristo Kojo Gwantɛŋi lɛ kɛ Abotiai Lɛ
    Yesu—Gbɛ lɛ, Anɔkwale lɛ, Wala Lɛ
  • Tsu “Okadi” Lɛ He Nii Amrɔ Nɔŋŋ!
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1985
  • Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli Lɛ Shishibii Ni Yɔɔ Shikpɔŋ Nɔ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1982
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1982
w82 5/1 yitso 15 bf. 19-23

Yitso 15

Nɔ Hewɔ Ni Mɛi Ni Tamɔ Abotiai Lɛ Anine Shɛɛɛ Maŋtsɛyeli Lɛ Nɔ

1. Te Maŋtsɛ lɛ wieɔ etsɔɔ mɛi ni akɛ amɛ damɔ ebɛku nɔ lɛ ehaa tɛŋŋ yɛ gwantɛŋi kɛ abotiai lɛ ahe abɛbua lɛ mli?

1 SHI kɛ̃ lɛ, mɛni ji subaŋ ni nakai gbɔmɛi ni “jeŋmaji fɛɛ mli” ni akɛ amɛ toɔ “abotiai” lɛ ahe ni akɛ amɛ damɔɔ Maŋtsɛ lɛ abɛku nɔ lɛ hiɛ? Yesu tee nɔ yɛ ebɛbua ni kɔɔ gwantɛŋi lɛ kɛ abotiai lɛ ahe lɛ mli ekɛɛ akɛ: “Kɛkɛ lɛ eeekɛɛ mɛi ni yɔɔ ebɛku nɔ lɛ hu akɛ: Nyɛjea minɔ, nyɛ mɛi ni alomɔ nyɛ, nyɛyaa naanɔ la ni asaa ato Abonsam kɛ ebɔfoi lɛ mli! Ejaakɛ hɔmɔ ye mi, ni nyɛhaaa mi nii maye; kumai ye mi, ni nyɛhaaa mi nu manu; gbɔ ji mi, ni nyɛhaaa mabato nyɛŋɔɔ; minyiɛ yayai ni nyɛwooo mi atade; mihe ye ni asaŋ awo mi tsuŋ ni nyɛbasaraaa mi.”​—Mateo 25:​41-43.

2. “Loomɔ” shishi ni amɛyɔɔ lɛ tsɔɔ mɛni kɛha mɛi ni tamɔ abotiai lɛ?

2 Maŋtsɛ Yesu Kristo miitsɔɔ akɛ mɛi mi tamɔ “abotiai” lɛ efeee nibii ni “gwantɛŋi” akuu lɛ fee lɛ. Yɛ nɔ ni amɛnyɛɛɛ amɛfee nɛɛ hewɔ lɛ, ekɛɔ amɛ akɛ amɛje enɔ ni amɛya. Etaooo amɛ akɛ eshishibii ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ yɛ enɔyeli afii akpe be lɛ mli. Amɛji gbɔmɛi ni ‘alomɔ amɛ.’ Amɛyɛ ŋwɛi loomɔ moŋ shishi fe ni amɛaana jɔɔmɔ ni gbɔmɛi ni tamɔ gwantɛŋi lɛ naa kɛjɛɔ Maŋtsɛ lɛ dɛŋ lɛ. Enɛ tsɔɔ akɛ ŋwɛi kojomɔ, taakɛ agba afɔ shi yɛ Biblia gbalɛi amli lɛ jajeɔ nibii fɔji ni baaba amɛnɔ lɛ etsɔɔ. Amɛyɛ ŋwɛi loomɔ shishi, ni atoko gbɛjianɔ ahako nɛkɛ loomɔ nɛɛ ni aaajie kɛaajɛ amɛnɔ taakɛ eji yɛ heloo naa Yudafoi ni afo amɛ ketia ni yɔɔ Yehowa Mla kpaŋmɔ lɛ ni akɛ amɛ fee lɛ loomɔ shishi lɛ. (Galatabii 3:13) Alomɔ amɛ, taakɛ Satan Abonsam kɛ edaimonioi bɔfoi lɛ ji lɛ. No hewɔ lɛ, nɔ ni sa amɛ ji naanɔ wɔsɛɛ be ko ni tamɔ Abonsam kɛ ebɔfoi lɛ anɔ̃ lɛ​—“naanɔ la lɛ ni asaa ato Abonsam kɛ ebɔfoi lɛ.”

3. (a) Mɛni ji nɔ ni Kristendom sɔlemɔi lɛ kɛɔ akɛ “la ni asaa ato Abonsam kɛ ebɔfoi” lɛ tsɔɔ kɛha “abotiai” lɛ? (b) Mɛni ji nɔ ni Kpojiemɔ lɛ diɛŋtsɛ tsɔɔ akɛ ‘la ni tsoɔ kɛ swɔɔ’ lɛ diɛŋtsɛ ji?

3 Ani enɛ tsɔɔ naanɔ piimɔ yɛ wala mli yɛ nɔ ko ni tamɔ la diɛŋtsɛ mli yɛ nɔyeli he ni anaaa jɛmɛ (mumɔŋ nɔyeli he) , he ni Satan kɛ edaimonioi bɔfoi lɛ yɔɔ lɛ? Enɛ ji nɔ ni Kristendom sɔlemɔi lɛ etsɔɔ afii ohai babaoo. Amɛgbalaa jwɛŋmɔ kɛyaa Kpojiemɔ 20:10 nɔ akɛ nɔ ni fiɔ amɛtsɔɔɔmɔ lɛ sɛɛ, ejaakɛ aŋma yɛ nakai Biblia kuku lɛ mli akɛ: “Ni Abonsam lɛ ni shishiuɔ amɛ lɛ, aŋɔ lɛ awo la kɛ swɔɔ kpaakpo lɛ mli, he ni kɛ kooloo lɛ kɛ amale gbalɔ lɛ hu yɔɔ [momo] lɛ, ni aaapii amɛ nyɔɔŋ kɛ shwane kɛaatee naanɔi anaanɔ.” Shi kɛ̃ lɛ, swɔɔ tɛ bɛ mumɔŋ nɔyeli he ni Satan kɛ edaimonioi bɔfoi lɛ yɔɔ lɛ. Eka shi faŋŋ akɛ belɛ eji mfoniri-feemɔ mli wiemɔ, taakɛ “kooloo lɛ” kɛ “amale gbalɔ lɛ” ji lɛ. No hewɔ lɛ “la kɛ swɔɔ kpaakpo” lɛ feɔ mɛni he mfoniri? Nakai yitso lɛ nɔŋŋ tsɔɔ mli yɛ kuku nyɔŋma kɛ ejwɛ lɛ akɛ: “Ni gbele kɛ gbohiiaje lɛ, ashɛrɛ amɛ ashwie la kpaakpo lɛ mli. Enɛ ji gbele ni ji enyɔ lɛ, la kpaakpo lɛ nɛ.” Kpojiemɔ 21:8 tiɔ nɛkɛ mlitsɔɔmɔ ni akɛha ni kɔɔ “kpaakpo lɛ ni tsoɔ kɛ la kɛ swɔɔ” lɛ mli, akɛ: “Nɔ ni ji gbele ni ji enyɔ lɛ.”

4. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ enɛ kɛ Hebribii 2:14 kpaa gbee yɛ nɔ ni abaafee Abonsam lɛ mli?

4 Enɛ kɛ wiemɔ diɛŋtsɛ ni mli ka shi faŋŋ ni yɔɔ Hebribii 2:14 ni ewieee yɛ okadi loo mfoniri-feemɔ gbɛ ko nɔ lɛ kpaa gbee akɛ: “No hewɔ lɛ akɛni bii lɛ hiɛ heloo kɛ la hewɔ lɛ, lɛ [Yesu] hu ŋɔ no nɔŋŋ eko tamɔ amɛ, koni etsɔ gbele nɔ ekpata mɔ ni yɔɔ gbele nɔ hewalɛ ni ji Abonsam lɛ hiɛ.” Yɛ Nyɔŋmɔ be ni sa mli lɛ, Yesu, mɔ ni be ko lɛ egbo ni amrɔ nɛɛ atee lɛ shi ni awo ehiɛ nyam lɛ kɛ Satan Abonsam baaba ‘hiɛkpatamɔ mli’; ni ji akɛ ekpataa yiwalɔ kɛ gbɔmɔgbelɔ lɛ hiɛ kwraa. Ekɛ Abonsam fitemɔ kwraa baa. Be ko Yesu ni akɔ̃ enanetsitsi, mɔ ni ji Nyɔŋmɔ “yoo” lɛ “seshi” diɛŋtsɛ lɛ ji mɔ ni Nyɔŋmɔ ehala lɛ ni etswa Onufu lɛ yitso nɔ̃.​—Mose 3:​15; Romabii 16:⁠20.

5. (a) No hewɔ lɛ mɛni ji “naanɔ la” ni esaa ato aha Abonsam kɛ ebɔfoi lɛ ni no mli akɛ kuu ni tamɔ abotiai lɛ woɔ lɛ? (b) Mɛni hewɔ ni abotiai lɛ ni amɛfeee Kristo nyɛmimɛi lɛ efɔŋ diɛŋtsɛ lɛ haaa amɛdamɔ teŋgbɛ gbɛhe ko lɛ?

5 No hewɔ lɛ, “gbele ni ji enyɔ” lɛ ji nɔ ni asaa ato aha Abonsam kɛ ebɔfoi lɛ, ni nɛkɛ naanɔ hiɛkpatamɔ nɛɛ nɔŋŋ, ni akɛ “naanɔ la” feɔ he mfoniri lɛ mli asherɛɔ gbɔmɛi gbohii akuu ni ji “abotiai” lɛ awoɔ kɛjɛɔ Maŋtsɛ Yesu Kristo hiɛ. Yɛ be mli ni ebuɔ mɛnɛɛmɛi fɔ lɛ, Maŋtsɛ lɛ ekɛɛɛ akɛ amɛje gbɛ amɛwa emumɔŋ “nyɛmimɛi” lɛ ayi ni amɛye amɛ awui tɛ̃ɛ. Eyɛ mli akɛ amɛsumɔɔɔ Kristo “nyɛmimɛi” lɛ asane ni amɛyadamɔ Abonsam kɛ ebɔfoi lɛ masɛi. Beni Yesu yɔɔ shikpɔŋ nɔ akɛ gbɔmɔ ni yeɔ emuu ni eshiɛɔ Nyɔŋmɔ Mesia maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ, ekɛɛ akɛ: “Mɔ ni bɛ migbɛfaŋ lɛ, shi ete ewo mi; ni mɔ ni kɛ mi buaaa naa lɛ, gbɛ egbɛɔ eshwaa.” (Mateo 12:30) Abonsam bɛ Yesu gbɛfaŋ, ni nakai nɔŋŋ ji gbɔmɛi ni tamɔ abotiai ni yeee buaaa Maŋtsɛ Yesu Kristo ni yeɔ nɔ lɛ ete shi ewo lɛ, ni amɛyɛ Abonsam masɛi. Teŋgbɛ shidaamɔ ko bɛ yɛ ba ni Kristo eba loo parousia be nɛɛ mli.

6. Mɛni ji mɔdɛŋ ni amɛbɔ ni amɛjie amɛnaa taakɛ nɔ ni “abotiai” lɛ kɛha Maŋtsɛ Yesu hetoo lɛ tsɔɔ lɛ?

6 Mɛi ni tamɔ abotiai lɛ baabɔ mɔdɛŋ ni amɛjie amɛnaa ni amɛkɛɛ akɛ eji amɛna Yesu Kristo diɛŋtsɛ akɛ gbɔmɔ ni nibii ahe ehia lɛ taakɛ bɔ ni etsɔɔ lɛ kulɛ amɛbaaye amɛbua lɛ. Nɛkɛ mɔdɛŋ ni abɔ koni ajie naa nɛɛ jeɔ kpo yɛ hetoo ni amɛha Maŋtsɛ lɛ mli. “Kɛkɛ lɛ amɛhu amɛaahere lɛ nɔ amɛaakɛɛ akɛ: “Nuŋtsɔ, te gbi ni wɔnao akɛ hɔmɔ miiyeo aloo kumai miiyeo aloo gbɔ jio aloo onyiɛ yayai aloo ohe miiye aloo awoo tsuŋ, ni wɔbasɔmɔɔɔ bo hu?”​—Mateo 25:⁠44.

7. Mɛni hewɔ ni mɛi ni tamɔ abotiai lɛ ni amɛaana ni amɛyoo Yesu lɛ jeee nɔmimaa ko ni tsɔɔ akɛ kulɛ amɛbaasɔmɔ lɛ ni amɛye amɛbua lɛ yɛ gbɛ ko nɔ?

7 Shi kɛ̃ lɛ, na ni amɛaana lɛ yɛ gbɔmɔtsoŋ kɛ heloo mli ni amɛyoo mɔ ni eji lɛ emaaa nɔ mi akɛ amɛbaasɔmɔ lɛ ni amɛye amɛbua lɛ. Yɛ afii ohai nyɔŋma kɛ nɛɛhu ni eho nɛ lɛ, no mli lɛ Yesu Kristo yɛ heloo mli yɛ shikpɔŋ nɔ ni anaa lɛ diɛŋtsɛ, ni ekɛ ehe wo nitsumɔ ni Nyɔŋmɔ efo efɔ shi eha lɛ kɛha Mesia lɛ mli, shi Yesu diɛŋtsɛ webii, heloo naa Yudafoi lɛ ateŋ mɛi ni fa sumɔɔɔ lɛ kɛ ebɔfoi nyɔŋma kɛ enyɔ lɛ. Shi moŋ amɛbolɔ amɛtsɛ ni agbe Yesu yɛ sɛŋmɔtso nɔ yɛ Roma Amralo, Pontio Pilato hiɛ, aloo amɛkɛ amɛhe yabɔ mɛi ni je gbɛ amɛkɛ gbɛnaa nii lɛ fɔ amɛnɔ akɛ amɛaaha egbo piimɔ gbele lɛ ahe. No hewɔ lɛ gbɔmɛi ni tamɔ abotiai ni yɔɔ ŋmɛnɛŋmɛnɛ be nɛɛ mli lɛ nyɛŋ ajie amɛnaa akɛ amɛleee, akɛni amɛnaaa lɛ diɛŋtsɛ yɛ be mli ni amɛkpoo yelikɛbuamɔ ko ni amɛkɛaaha yɛ ehewɔ lɛ.

8. Mɛni he hiaa kɛha mɔ ko aloo nɔ ni teɔ shi woɔ mɔ lɛ, yɛ be mli mɔ kroko ni bɛ jɛmɛ lɛ najiaŋdamɔlɔ damɔ mɔ lɛ hiɛ diɛŋtsɛ lɛ?

8 Ehe ehiaaa ni mɔ ko ana mɔ kroko diɛŋtsɛ yɛ gbɔmɔtsoŋ dani eto eyiŋ akɛ eeeye ebua lɛ aloo efeŋ nakai. Ehe ehiaaa ni mɔ ko ana mɔ yɛ ehiɛ dani eto eyiŋ akɛ esumɔɔ mɔ lɛ aloo esumɔɔɔ lɛ. Mɔ ko baanyɛ ato eyiŋ ni etsɔɔ bɔ ni esubaŋ ji yɛ nakai mɔ lɛ he kɛtsɔ nɔ ni efeɔ mɔ ni tsuɔ nii akɛ mɔ ni tsu lɛ lɛ najiaŋdamɔlɔ lɛ nɔ. Najiaŋdamɔlɔ lɛ jieɔ ehe kpo akɛ edamɔ shi kɛha mɔ ni anaaa lɛ lɛ ni eewie kɛmiiha lɛ aloo ekɛ lɛ miito gbɛjianɔ aha nakai mɔ lɛ. Enɛ haa mɔ lɛ toɔ eyiŋ kɛji akɛ eesumɔ ni eye ebua aloo esumɔɔɔ, ejie duromɔ kpo aloo efeŋ nakai, ekɛ mɔ ni ji najiaŋdamɔlɔ ni damɔ ehiɛ lɛ akpa gbee aloo ekafee nakai. Nɛkɛ gbɛ nɔ mɔ ko tsɔɔ ejieɔ esu kɛ baŋ diɛŋtsɛ lɛ kpo, ni enɛ ji nɔ ni he hiaa mɔ ni bɛ jɛmɛ ni anaaa lɛ lɛ, tamɔ nɔ ni eyɛ jɛmɛ yɛ gbɔmɔtsoŋ diɛŋtsɛ.

9, 10. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ Yesu tsɔɔ nakai sane lɛ nɔŋŋ yɛ ebɛbua lɛ mli kɛtsɔ gbɛ ni Maŋtsɛ lɛ baa mɛi ni tamɔ abotiai lɛ ni damɔ ebɛku nɔ lɛ hetoo lɛ nɔ?

9 Enɛ ji sane oti ni Yesu maa nɔ mi yɛ ebɛbua lɛ mli yɛ be mli ni etsɔɔ bɔ ni maŋtsɛ Iɛ haa “abotiai” ni yɔɔ ebɛkugbɛ ni jieɔ amɛnaa lɛ hetoo lɛ:

10 Kɛkɛ lɛ eeehere amɛnɔ eeekɛɛ akɛ: Lɛlɛŋ, miikɛɛnyɛ akɛ: “Gbiiabɔ kɛ ni nyɛfeee nyɛhaaa mɛi bibii kwraa nɛɛ ateŋ mɔ kome lɛ, nyɛfeee nyɛhaaa mi hu!”​—Mateo 25:⁠45.

11. Mɛni hewɔ nɛ esaaa akɛ akuɔ hiɛ ashwieɔ Kristo mumɔŋ nyɛmimɛi Iɛ ateŋ mɔ bibioo kwraa ni amɛkɛ amɛ kpeɔ Iɛ nɔ?

11 No hewɔ lɛ, bɔ ni Kristo mumɔŋ “nyɛmimɛi” nɛɛ ateŋ mɔ kome baaji mɔ ni he ehiaaa lɛ kɔɔɔ he eko. Eyɛ mli akɛ eji mɔ bibioo ni he ehiaaa moŋ, shi kɛ̃ lɛ, eji Maŋtsɛ Yesu Kristo “nyɛmi” ni eji Nyɔŋmɔ bi ni ekɛ mumɔ efɔ́ lɛ, Nyɔŋmɔ niyelɔ diɛŋtsɛ kɛ Kristo naanyo niyelɔ. (Romabii 8:17) Enɛ ji hiɛdɔɔ sane ni yɔɔ shihilɛ lɛ mli lɛ. Kristo mumɔŋ “nyɛmimɛi” lɛ ateŋ mɔ ko jeee mɔ ni nɔ kwɔ ni he hiaa, ni ale amɛ yɛ je nɛŋ lɛ ateŋ mɔ ko, yɛ maŋkwramɔ saji amli aloo yɛ Kristendom jamɔi amli, ejaakɛ Kristo anɔkwa “nyɛmimɛi” lɛ jɛɛɛ je nɛŋ, taakɛ bɔ ni lɛ diɛŋtsɛ hu ejɛɛɛ je nɛŋ lɛ. (1 Korintobii 1:​26-31; Yohane 15:​19; 17:​14, 16) Shi enɛ jeee nɔ hewɔ ni esa akɛ gbɔmɛi ni tamɔ abotiai lɛ aku amɛhiɛ amɛshwie amɛnɔ. Esa akɛ amɛkɛ bulɛ aha amɛ yɛ mɔ ni amɛdamɔ enajiaŋ lɛ kɛ Biblia mli sane ni amɛjajeɔ lɛ hewɔ. Kɛ abuuu amɛ yɛ yiŋtoo ni he hiaa titri nɛɛ hewɔ lɛ, belɛ mɛi ni bɛ bulɛ nɛɛ miitsɔɔ akɛ amɛbuuu amɛ ŋwɛi Nyɛminuu lɛ hu.

12. (a) Mɛni hewɔ ni “abotiai” lɛ ji osatofoi yɛ Maŋtsɛ lɛ ni amɛtsɛ Iɛ akɛ “Nuŋtsɔ” lɛ hewɔ? (b) Kɛjɛ Jeŋ Ta I lɛ naagbee kɛbaa nɛɛ, mɛni hewɔ naajiemɔ ko bɛ kɛha mɔ ni aaakɛɛ akɛ eleee mɛi ni Maŋtsɛ lɛ “nyɛmimɛi” lɛ ji lɛ?

12 Oo, hɛɛ, mɛi ni tamɔ abotiai ni jieɔ amɛnaa nɛɛ baanyɛ atsɛ Maŋtsɛ Yesu Kristo akɛ “Nuŋtsɔ,” shi enɛ ji osato gbɛ ni amɛtsɔɔ nɔ amɛtsɛɔ lɛ. Eji amɛkɛ bulɛ ha lɛ akɛ amɛ “Nuŋtsɔ” kulɛ, amɛkɛŋ akɛ amɛyeŋ amɛbuaŋ emumɔŋ “nyɛmimɛi” lɛ, kɛ mɔ lɛ ji nɛkɛ “nyɛmimɛi” nɛɛ ateŋ mɔ bibioo po. Nɛkɛ “nyɛmimɛi” nɛɛ enyiɛɛɛ akɛ mɛi ni aleee amɛ tamɔ sralɔi aloo mɛi ni miitao ashishiu gbɔmɛi lɛ oya yɛ gbɛ ko nɔ. Titri lɛ, kɛjɛ Jeŋ Ta I naagbee yɛ 1918 kɛ agbɛnɛ be ni amɛje maŋsɔɔmɔ nitsumɔi ashishi yɛ afi 1919 kɛbaa nɛɛ, shwɛɛnii ni ji Kristo mumɔŋ nyɛmimɛi lɛ miibo egbalɛ famɔ nɛɛ toi: “Ni aaashiɛ maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa nɛɛ atsɔɔ je nɛŋ fɛɛ, ni akɛɛ ye jeŋmaji lɛ fɛɛ odase; ni no dani naagbee lɛ aaaba.” (Mateo 24:14) Amɛtswa ba ni Kristo eba loo parousia ni anaaa lɛ yɛ emaŋtsɛyeli ni ato ama shi yɛ ŋwɛi lɛ mli lɛ he adafi yɛ faŋŋ mli. Titri lɛ kɛjɛ afi 1926 kɛbaa nɛɛ ámɛha ale Maŋtsɛ Yesu Kristo ŋwɛi Tsɛ lɛ gbɛi, ámɛtee shɔŋŋ po kɛhere gbɛi “Yehowa odasefoi” anɔ yɛ 1931 mli. No hewɔ lɛ naajiemɔ ko bɛ kɛha mɔ ni aaakɛɛ akɛ eleee mɛi ni amɛji lɛ.

13. (a) Ani bɔ ni Kristo “nyɛmimɛi” lɛ ji diɛŋtsɛ akɛ gbɔmɛi adesai lɛ hewɔ ni “abotiai” lɛ kpoo akɛ amɛaaye amɛbua amɛ lɛ? (b) Mɛni hewɔ ni “abotiai” Iɛ anine shɛɔ Nyɔŋmɔ loomɔ nɔ moŋ fe ejɔɔmɔ lɛ?

13 No hewɔ lɛ, mfoniri-feemɔ mli “abotiai” lɛ kpoo akɛ amɛaaye amɛbua amɛ, kɛ hɔmɔ kɛ kumai miiye amɛ diɛŋtsɛ, ni amɛnyiɛ yayai, amɛbɛ wɔɔhe, amɛhe miiye loo awo amɛ tsuŋ, ni jeee yɛ mɛi ni nɛkɛ Kristo mumɔŋ “nyɛmimɛi” nɛɛ ji diɛŋtsɛ lɛ hewɔ. Dabi, kɛji akɛ amɛwaaa amɛyi diɛŋtsɛ yɛ nɔ ni mɛnɛɛmɛi damɔ shi kɛha hewɔ hu lɛ, amɛyeee amɛbuaaa amɛ hu. Sane ko ka shi, ni “abotiai” lɛ toɔ amɛyiŋ yɛ nilee mli yɛ nɛkɛ sane nɛɛ he! Nɛkɛ sane nɛɛ ni akɛfɔɔ “abotiai” lɛ ahiɛ kɛtsɔɔ shiɛmɔ kɛ kaselɔi afeemɔ nitsumɔ ni shwɛɛnii ni ji Kristo “nyɛmimɛi” nɛɛ feɔ lɛ ji nɔ ni Maŋtsɛ Yesu Kristo ni yɔɔ bianɛ ni anaa lɛ lɛ tsɔɔ nɔ ekɛgbalaa “abotiai” lɛ kɛ “gwantɛŋi” lɛ ateŋ ŋmɛnɛ, titri lɛ, kɛjɛ afi 1935 kɛbaa nɛɛ. Teŋgbɛ shidaamɔ ko bɛ enɛ mli aloo he ni akɛwooo kuu kome ko mli yɛ nɛkɛ jeŋ muu fɛɛ sane nɛɛ mli. Ákɛ amɛ damɔ shi kɛha Yehowa Mesia maŋtsɛyeli lɛ ni yɔɔ Nuŋtsɔ Yesu Kristo dɛŋ lɛ aloo amɛte shi amɛwo enɛ. “Abotiai” lɛ teɔ shi amɛwoɔ. Ni yɛ enɛ hewɔ lɛ amɛnyɛŋ amɛna Kristo ŋwɛi Tsɛ lɛ dɛŋ jɔɔmɔ. Nɔ pɛ ni yɔɔ ni amɛnine aaashɛ nɔ ji E-loomɔ, nɔ ni teɔ shi woɔ E-jɔɔmɔ.

BE NI “ABOTIAI” LƐ YAA AMƐ HIƐKPATAMƆ MLI

14, 15. (a) Mɛɛ be mli “abotiai” lɛ boteɔ “naanɔ la ni asaa ato Abonsam kɛ ebɔfoi” Iɛ mIi? (b) Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ Paulo feɔ hiɛkpatamɔ ni akɛ nibii ni tamɔ nakai nɔŋŋ baafee lɛ he mfoniri yɛ 2 Tesalonikabii 1:​7-10?

14 Yesu jaje akɛ nɔ ni mɛɔ nɛkɛ mfonirifeemɔ mli “abotiai” ni yɔɔ ebɛku nɔ ni tsɔɔ loomɔ lɛ ji “la lɛ ni asaa ato Abonsam kɛ ebɔfoi lɛ.” Amɛfiko Nyɔŋmɔ Mesia maŋtsɛyeli lɛ sɛɛ ni amɛkɛ enɛ etsɔɔ akɛ amɛji nɛkɛ jeŋ ni Satan Abonsam ji “nɔyelɔ” ni anaaa lɛ lɛ fa. (Yohane 12:​31; 14:​30; 16:11) Abaakpata nɛkɛ jeŋ nɔyelɔ yiwalɔ Satan Abonsam nɛɛ hiɛ yɛ “amanehulu kpeteŋkpele” ni ka wɔhiɛ nɔŋŋ lɛ mli. “Abotiai” lɛ baabote nakai hiɛkpatamɔ “la” lɛ mli yɛ be mli ni amɛboteɔ “amanehulu babaoo . . . ni anako nɔ da kɛjɛ je lɛŋ shishijee mli kɛbashi ŋmɛnɛŋmɛnɛ, ni asaŋ anaŋ enɔ gbi ko gbi ko dɔŋŋ” lɛ mli lɛ. (Mateo 24:​21; Marko 13:19) Amɛkpooɔ akɛ amɛaakpɛlɛ ni amɛyoo Nyɔŋmɔ akɛ Yehowa, mɔ ni egbɛi lɛ jieɔ kpo shii akpei abɔ yɛ Ŋmalɛ Krɔŋkrɔŋ lɛ ni jɛ mumɔŋ lɛ fa ni ji Hebri Ŋmalɛi lɛ amli lɛ, ni amɛkpooɔ akɛ amɛaabo Nuŋtsɔ Yesu Kristo he sanekpakpa lɛ toi aloo amɛaahi shi yɛ naa. Beni Kristo ni yɔɔ amrɔ nɛɛ ni anaaa lɛ lɛ aaajie ehe kpo yɛ hewalɛ kɛ hegbɛ kpeteŋkpele mli yɛ “amanehulu kpeteŋkpele” lɛ mli lɛ, nɔ ni “abotiai” lɛ anine baashɛ nɔ ji nɔ ni bɔfo Paulo wie he efɔ shi yɛ 2 Tesalonikabii 1:​7-10 lɛ.

15 “Beni aaajie Nuŋtsɔ Yesu kpo kɛaajɛ ŋwɛi kɛ ehewalɛ bɔfoi lɛ, mɔ ni kɛ lalilɛi aaatɔ owele yɛ mɛi ni leee Nyɔŋmɔ kɛ mɛi ni booo wɔ Nuŋtsɔ Yesu Kristo sanekpakpa lɛ toi lɛ anɔ lɛ, mɛi ni aaana nyɔmɔwoo ni ji naanɔ hiɛkpatamɔ kɛaajɛ Nuŋtsɔ lɛ hiɛ kɛ ehewalɛ lɛ anunyam lɛ he, beni eeeba ni aaawo ehiɛ nyam yɛ emɛi krɔŋkrɔŋi [emumɔŋ “nyɛmimɛi”] lɛ amli lɛ.”

16. Yesu kɛɔ akɛ “abotiai” lɛ yaa mɛni mli, ni “gwantɛŋi” lɛ hu yaa mɛni mli yɛ abɛbua lɛ naagbee?

16 Nɛkɛ gbɛ nɔ nɔ ni Yesu gba yɛ ebɛbua ni kɔɔ “gwantɛŋi” kɛ “abotiai” lɛ ahe ni no mli nɔŋŋ Yesu gbalɛ ni kɔɔ ba ni eba loo parousia lɛ he “okadi” lɛ baa mli yɛ mfoniri-feemɔ mli “abotiai” lɛ anɔ taakɛ Mateo sane lɛ tsɔɔ lɛ: “Ni mɛnɛɛmɛi lɛ, amɛaatee naanɔ toigbalamɔ mli: shi jalɔi lɛ aaatee naanɔ wala mli.”​—Mateo 25:​46, Authorized Version.

17. Mɛni hewɔ ni “abotiai” lɛ anaanɔ toigbalamɔ lɛ etsɔɔɔ naanɔ piŋmɔ ni hiɛ yɔɔ he nɔ yɛ wala mli yɛ mumɔŋ maŋtsɛyeli he ko ni anaaa jɛmɛ?

17 Wɔkaye oyai wɔmu sane naa yɛ bɔ ni nɔ ni baa mfoniri-feemɔ mli “abotiai” ni yɔɔ abɛbua lɛ mli lɛ anɔ lɛ naagbee aaaji lɛ he. Yesu ekɛɛɛ akɛ “mɛnɛɛmɛi aaatee” naanɔ piŋmɔ mli yɛ wala mli yɛ mumɔŋ maŋtsɛyeli he ko ni anaaa jɛmɛ. Dani aaapiŋ mɛnɛɛmɛi kɛya naanɔ yɛ be mli ni amɛyɔɔ wala mli yɛ gbɛ ko nɔ lɛ baabi ni amɛna naanɔ wala, ejaakɛ kɛ wala bɛ lɛ, gbɔmɔ leee nɔ̃ mli ni eyɔɔ, kɛ́ eyɛ piŋmɔ loo miishɛɛ mli. Yesu kɛɛ yɛ faŋŋ mli akɛ mfoniri-feemɔ mli gwantɛŋi lɛ, “jalɔi” lɛ, ji mɛi ni yaa “naanɔ wala mli.” No hewɔ Iɛ “naanɔ toigbalamɔ” ni “abotiai” ni ejaaa lɛ yaa mli lɛ ji nɔ ni teɔ shi woɔ “naanɔ wala” ni “gwantɛŋi” ni ji jalɔi lɛ anine shɛɔ nɔ lɛ, ni ji akɛ, naanɔ gbele. Akɛni nɛkɛ gbele nɛɛ hiɔ shi kɛyaa naanɔ hewɔ lɛ, eji “naanɔ toi gbalamɔ.” Nakai nɔŋŋ hu kɛji akɛ shikpɔŋ nɔ saneyeli he ko ni yɔɔ ŋmɛnɛ yɛ efɔŋfeelɔ ko sane ni abu lɛ gbele fɔ lɛ, gbele toigbalamɔ ni akɛbaa efɔŋfeelɔ ni abu lɛ fɔ lɛ nɔ ji “naanɔ toigbalamɔ.” Etsɔɔɔ naanɔ piŋmɔ kɛhaaa efɔŋfeelɔ ni agbe lɛ lɛ. Nyɔŋmɔ Ofe lɛ pɛ ji mɔ ni baanyɛ afo nakai naanɔ toigbalamɔ lɛ sɛɛ kɛtsɔ mɛi ni ejaaa lɛ agbohiiashitee nɔ. Shikpɔŋ nɔ saneyeli he ko nyɛŋ afee nakai.​—Bɔfoi 24:⁠15.

18. Mɛɛ gbɛ nɔ Diaglott lɛ kɛ New World Translation lɛ tsɔɔ Hela wiemɔ kɛha “toigbalamɔ” shishi, ni mɛni hewɔ ni nɛkɛ shishitsɔɔmɔ nɛɛ sa lɛ?

18 Nɔ ni kɛ nakai shishinumɔ ni nilee yɔɔ mli ni kɛ Ŋmalɛ lɛ kpaa gbee lɛ, The Emphatic Diaglott ni Benjamin Wilson ŋma (1864 nɔ̃) lɛ tsɔɔ Mateo 25:46 shishi akɛ: “Ni aaafo mɛnɛɛmɛi ashɛ afɔ̃ kɛya naanɔ; shi jalɔi lɛ aaaya naanɔ wala mli.” The New World Translation (1971 nɔ̃) lɛ kaneɔ nakai nɔŋŋ: “Ni aaafo mɛnɛɛmɛi ashɛ afɔ̃ kɛya naanɔ, shi jalɔi lɛ baaya naanɔ wala mli.” Yɛ wiemɔ “aaafo ashɛ afɔ̃” lɛ he lɛ, nɛkɛ shishitsɔɔmɔ nɛɛ kɛ shishigbɛ niŋmaa nɛɛ haa: “Yɛ eshishinumɔ diɛŋtsɛ mli lɛ etsɔɔ ‘nɔ ko nɔ folɔmɔ’; no hewɔ lɛ, aafo nɔ, aatsi naa. Kwɛmɔ 1 Yohane 4:​18.” Kwɛ bɔ ni nɛkɛ shishitsɔɔmɔ nɛɛ sa jogbaŋŋ ha, ejaakɛ naanɔ gbele ni “abotiai” ni amɛjaaa lɛ nine shɛɔ nɔ lɛ tsɔɔ akɛ aafo amɛ kɛjɛ wala mli ashɛ afɔ̃ yɛ he fɛɛ he kɛya naanɔ. Piŋmɔ ni hiɛ yɔɔ he nɔ yɛ wala mli kɛmiiya naanɔ nyɛŋ aba nakai yɛ amɛgbɛfaŋ. Akpataa amɛhiɛ kwraa, taakɛ yɛ naagbee lɛ afeɔ Abonsam kɛ edaimonioi bɔfoi lɛ. Yɛ “amanehulu kpeteŋkpele” lɛ sɛɛ lɛ, abaashɛre Abonsam kɛ ebɔfoi lɛ awo “bu kwɔŋkwɔŋ” lɛ mli. Shi yɛ Kristo afii akpe nɔyeli lɛ naagbee Iɛ sɛɛ lɛ, abaafɛne amɛ be fioo ko koni amɛka adesai ni asaa amɛ ekoŋŋ lɛ, yɛ no sɛɛ lɛ abaakpata amɛhiɛ kɛya naanɔ.

19. Te abaawo jalɔi ni ji “gwantɛŋ” kuu lɛ nyɔmɔ aha tɛŋŋ, taakɛ Kpojiemɔ 7:14 tsɔɔ lɛ?

19 Yɛ “jalɔi” ni ji gbɔmɛi ni tamɔ gwantɛŋi lɛ ni feɔ Kristo mumɔŋ nyɛmimɛi lɛ ekpakpa aahu kɛyashiɔ be mli ni “amanehulu kpeteŋkpele” lɛ fɛɔ lɛ ahe lɛ, Maŋtsɛ Yesu Kristo ni yeɔ nɔ lɛ baawie ni ekɛtsɔɔ akɛ ekpɛlɛ amɛnɔ. (Mateo 25:34) Ebaabu amɛhe yɛ “amanehulu kpeteŋkpele” lɛ mli tamɔ Tookwɛlɔ ni yɔɔ suɔmɔ kɛha ‘etooi’ bɔni afee ni amɛnyɛ amɛbote enɔyeli be afii akpe ni jɔɔmɔ yɔɔ mli lɛ mli. Taakɛ awie “asafo babaoo” lɛ ahe yɛ Kpojiemɔ 7:14 lɛ, abaawie nɛkɛ mɛi ni tamɔ gwantɛŋi ni je “amanehulu kpeteŋkpele” lɛ mli lɛ ahe akɛ: “Mɛnɛɛmɛi ji mɛi ni jɛ amanehulu kpeteŋkpele lɛ mli lɛ.”

20. Mɛɛ nifeemɔ sɛɛ nɔŋŋ Kristo afii akpe nɔyeli lɛ jeɔ shishi, ni yɛ “gwantɛŋi” ni eje mli lɛ agbɛfaŋ lɛ, enɛ kadiɔ mɛni shishijee?

20 Akɛ kɔsɔŋkɔsɔ fimɔɔ “Abonsam kɛ ebɔfoi lɛ” yɛ “amanehulu kpeteŋkpele” lɛ sɛɛ nɔŋŋ, ni ashɛrɛɔ amɛ awoɔ “bu kwɔŋkwɔŋ” lɛ mli he ni awoɔ amɛ tsuŋ yɛ. Kɛkɛ lɛ Tookwɛlɔ kɛ Maŋtsɛ Yesu Kristo anunyam afii akpe nɔyeli lɛ eje shishi. “Jalɔi” ni tamɔ gwantɛŋi ni je mli lɛ baatsɔmɔ Kristo afii akpe maŋtsɛyeli lɛ shishibii toibolɔi ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ. Amɛbaaje shishi agbɛnɛ ni amɛnine ashɛ Kristo maŋtsɛyeli lɛ hewalɛnamɔ nyɛmɔi lɛ anɔ yɛ gbɔmɔtsoŋ kɛ jwɛŋmɔŋ, ni enɛ baakadi gbɛ ni kɛ amɛ yaa adesa wala ni eye emuu kɛmiiya naanɔ lɛ shishijee aha amɛ.

21. Kɛha namɛi ahewalɛwoo titri bianɛ hewɔ ni ekɛ abɛbua nɛɛ fata egbalɛ ni kɔɔ “okadi” lɛ he lɛ he, ni enɛ kɛ mɛɛ gbɛkpamɔ maa amɛhiɛ?

21 Bɔni afee ni ekɛwo “jalɔi” ni tamɔ gwantɛŋi lɛ akuu lɛ hewalɛ titri hewɔ ni Nuŋtsɔ Yesu Kristo kɛ abɛbua nɛɛ fata egbalɛ ni kɔɔ beni eba lɛ kɛ nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ naagbee he “okadi” lɛ he lɛ. Mɛɛ gbɛkpamɔ ni miishɛɛ yɔɔ mli nɛkɛ abɛbua nɛɛ kɛma ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ mɛi ni feɔ Kristo mumɔŋ “nyɛmimɛi” lɛ ekpakpa lɛ ahiɛ nɛkɛ! Shiŋŋfeemɔ ni amɛkɛaaya nɔ yɛ nɛkɛ ekpakpafeemɔ nɛɛ mli lɛ baagba gbɛ aha amɛ ni amɛkɛnu nakai Maŋtsɛ lɛ wiemɔi ni ekɛhereɔ amɛ atuu lɛ: “Nyɛbaa, nyɛ mɛi ni mi-Tsɛ ejɔɔnyɛ. Nyɛbaŋɔa maŋtsɛyeli lɛ ni asaa ato nyɛ kɛjɛ jeŋ shishijee lɛ!”​—Mateo 25:⁠34.

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje