Aflaŋaa Ŋamɔ, Jakumaŋ Lalai Kɛ Oshikifɔɔ
He ni anuɔ wɔbii anifeemɔ yɛ skul lɛ he waa yɛ skulyaa mli ji maŋhedɔɔ nifeemɔi ashishi. Wɔle akɛ enɛ kɔɔ henumɔi babaoo he, ni wɔhiɛ sɔɔ tsɔɔlɔi ni kɛ henumɔ kɛ shishinumɔ tsuɔ he nii lɛ babaoo. Ekolɛ nɔ hewɔ ni Yehowa Odasefoi kɛ amɛhe wooo maŋhedɔɔ nifeemɔi amli lɛ mlitsɔɔmɔ baaye abua.
Yinɔsane yeɔ odase akɛ klɛŋklɛŋ Kristofoi lɛ kɛ amɛhe wooo maŋkwramɔŋ saji amli. Taakɛ Yesu wie amɛhe lɛ: “Amɛjɛɛɛ je lɛ mli, taakɛ bɔ ni mi hu mijɛɛɛ je lɛ mli lɛ.” (Yohane 17:16) Shi, amɛtuu amɛhe amɛha ŋwɛi nɔyeli, ni ji Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ. New York nitsɔɔlɔi Eugene A. Colligan kɛ Maxwell F. Littwin wie amɛhe yɛ wolo, From the Old World to the New lɛ mli akɛ: “Amɛsumɔɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ fe maŋtsɛyeli fɛɛ maŋtsɛyeli ni amɛaasɔmɔ yɛ shikpɔŋ nɔ.”
Yɛ enɛ hewɔ lɛ, mra be mli Kristofoi lɛ nyiɛ nɔkwɛmɔ nɔ ni Yesu Kristo fee lɛ sɛɛ kpaakpa, ni Yehowa Odasefoi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ bɔɔ mɔdɛŋ ni amɛhi shi yɛ nakai tɛi ni afolɔ ashwie shi lɛ naa. (Yohane 6:15; 18:36) Kadimɔ bɔ ni woji komɛi ni wieɔ enɛ he lɛ wie shidaamɔ ni tsɔɔ he ni akɛwooo saji amli ni mra Kristo sɛɛnyiɛlɔi lɛ hala yɛ maŋkwramɔŋ saji amli lɛ:
“Anuuu mra Kristojamɔ lɛ shishi jogbaŋŋ ni mɛi ni ye wɔŋjalɔi aje lɛ nɔ lɛ ebuuu amɛ . . . Kristofoi kpoo amɛhe ni amɛkɛaawo Roma maŋbii anifeemɔi komɛi amli lɛ. . . . Amɛtsuuu maŋkwramɔŋ nitsumɔ.—On the Road to Civilization, A World History (1937), ni Albert K. Heckel kɛ James G. Sigman fee, baafai 237, 238.
“Roman nɔyeli lɛ tsɛ Kristofoi akɛ maŋ lɛ henyɛlɔi. Amɛsumɔɔɔ akɛ amɛsɔmɔɔ akɛ Roma asraafoi. Amɛŋaaa maŋtsɛ lɛ amaga lɛ, ni nɔ ni enɛ tsɔɔ kɛha Romabii lɛ tamɔ bɔ ni aflaŋaa yɔɔ kɛha maŋbii ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ. Amɛye anɔkwale amɛha amɛjamɔ lɛ pɛ.”—Man—His World and Cultures (1974) ni Edith McCall, Evalyn Rapparlie kɛ Jack Spatafora ŋma lɛ baafai 67, 68.
Ekolɛ obaana akɛ, he ni akɛwooo maŋsaji amli nɛɛ sɛɛnyiɛmɔ ŋmɛnɛ lɛ saa wɔ obalaŋtai ni kɛ amɛhe woɔ skul nikasemɔ kɛ nitsumɔi amli lɛ he. Mɛɛ shidaamɔ ni damɔ nilee nɔ Yehowa Odasefoi ehala yɛ jeŋ fɛɛ yɛ nɛkɛ saji amli?
Aflaŋaa Ŋamɔ Lɛ
Eyɛ mli akɛ wɔŋaaa maŋ ko aflaŋaa moŋ, shi yɛ anɔkwale mli lɛ, enɛ etsɔɔɔ akɛ wɔbuuu enɛ. Wɔbuɔ maŋ fɛɛ maŋ ni wɔyɔɔ mli lɛ aflaŋaa, ni wɔjieɔ bulɛ nɛɛ kpo wɔtsɔɔ kɛtsɔɔ toiboo ni wɔfeɔ wɔhaa nakai maŋ lɛ mlai lɛ nɔ. Wɔkɛ wɔhe wooo nifeemɔ ko ni teɔ shi woɔ nɔyeli lɛ mli. Yɛ anɔkwale mli lɛ, wɔheɔ wɔyeɔ akɛ “Nyɔŋmɔ to” adesa nɔyelii ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ, ni eŋmɛ gbɛ ni amɛhi shi kɛyashi be ko. No hewɔ lɛ, wɔnuɔ he akɛ wɔyɛ ŋwɛi famɔ shishi akɛ wɔwo too ni wɔtsu onia ni wɔkɛ gbeyeishemɔ kɛ woo aha “hegbɛi ni yeɔ nɔ lɛ.”—Romabii 13:1-7.
Ekolɛ ooobi akɛ, ‘Shi mɛni hewɔ nyɛkɛ woo haaa aflaŋaa lɛ kɛtsɔ eŋamɔ nɔ lɛ?’ Nɔ hewɔ lɛ ji akɛ wɔbuɔ aflaŋaa ŋamɔ nɛɛ akɛ eji jamɔ mli nifeemɔ. Eyɛ mli akɛ wɔtsiii mɛi krokomɛi agbɛ akɛ amɛkaŋa aflaŋaa lɛ moŋ, shi wɔnyɛŋ wɔjɛ wɔhenilee mli wɔkɛ nɔ ni wɔbuɔ akɛ jamɔ lɛ aha mɔ ko aloo nɔ kroko akɛ ja wɔ-Nyɔŋmɔ ni ji Yehowa pɛ. (Mateo 4:10) Shi kɛlɛ, mɛi pii ebuuu aflaŋaa lɛ akɛ nɔ ko ni yɔɔ krɔŋkrɔŋ aloo akɛ eŋamɔ lɛ ji jamɔ mli nifeemɔ ko. Shi, susumɔ nɔ ni je lɛŋ woji titri lɛ kɛɔ yɛ enɛ he lɛ he okwɛ:
“Aflaŋaa lɛ, ni tamɔ sɛŋmɔtso lɛ yɛ krɔŋkrɔŋ . . . Mlai kɛ gbɛnaai ni kɔɔ su ni adesai hiɛ yɛ maŋ okadii ahe lɛ kɛ wiemɔi ni henumɔi yɔɔ mli tamɔ ‘Sɔɔmɔ kɛha Aflaŋaa lɛ,’ . . . ‘Woo kɛha Aflaŋaa lɛ.’ ‘Hetuu Kɛha Aflaŋaa lɛ’ tsuɔ nii.—The Encyclopedia Americana (1942) Kpo 11, baafa 316.
“Maŋhedɔɔ hemɔkɛyeli he odase kɛ nɔ ni akɛtsuɔ nii yɛ ejamɔ mli ji aflaŋaa lɛ, ni ato jamɔ mli nifeemɔi ahe gbɛjianɔ aha aflaŋaa lɛ ‘ŋamɔ’ kɛ aflaŋaa lɛ ‘shibaa’ kɛ aflaŋaa lɛ ‘jiemɔ,’ kɛ agbɛnɛ aflaŋaa lɛ ‘shii.’ Gbɔmɛi jieɔ amɛfai kɛ akɛ aflaŋaa lɛ miiho; lalafolɔi tsɔɔ lalai ni gbekɛbii laa lalai amɛkɛjieɔ aflaŋaa lɛ yi.”—What Americans Believe and How They Worship (l952) ni J. Paul Williams ŋma lɛ baafai 359, 360.
Ekolɛ obaanu he akɛ awo susumɔi ni yɔɔ yiteŋgbɛ nɛɛ he tsɔ. Shi, eyɛ miishɛɛ akɛ ooole akɛ beni Shihemɔ maji lɛ yeɔ nɔ lɛ, Puritan jamɔ lɛ mli bii lɛ kpoo Britania aflaŋaa lɛ yɛ “Hetselɔ’’ George sɛŋmɔtso tsuru lɛ ni yɔɔ mli lɛ hewɔ. Taakɛ The Encyclopædia Britannica (1910-1911) tsɔɔ lɛ, amɛfee enɛ, “ni jeee yɛ anɔkwale ni amɛyeee maŋ lɛ hewɔ, shi moŋ yɛ henilee mli ni amɛjɛ amɛkpoo nɔ ni amɛbuɔ akɛ eji wɔŋjamɔ mli okadi lɛ hewɔ.”
Kitai Nyɔŋma lɛ ateŋ ekome guɔ jamɔ mli okadi ni aaafee tamɔ “nii ni yɔɔ ŋwɛi, loo nii ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ.’’ (2 Mose 20:4, 5) Akɛ Kristofoi lɛ, wɔ hu wɔnuɔ he akɛ esa ni wɔye Biblia famɔ akɛ ‘wɔkwɛ wɔhe ni ahi yɛ wɔji ahewɔ’ lɛ nɔ.—1 Yohane 5:21.
Wɔhiɛ sɔɔ enɛ kɛ tsɔɔlɔi nu wɔ hemɔkɛyelii ashishi yɛ nibii ni wɔheɔ wɔyeɔ lɛ mli ni amɛye amɛbua wɔ gbekɛbii lɛ koni amɛye nɔ. Mɛi krokomɛi ewie akɛ amɛnuɔ shidaamɔ ni wɔkɔ yɛ aflaŋaa ŋamɔ lɛ he lɛ shishi, akɛ ekɔɔ jamɔ he, taakɛ bɔ ni wiemɔi ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ tsɔɔ lɛ:
“Kristofoi kpoo akɛ . . . amɛaasha afɔle amɛha [Roman] nɔyelɔ lɛ okadi—ni ŋmɛnɛ etamɔ kpoomɔ ni akpoɔ akɛ aaaŋa aflaŋaa lɛ aloo aka hetuu-kɛhamɔ kita lɛ.”—Those About to Die (1958), ni Daniel P. Mannix ŋma lɛ baafa 135.
“Nɔ ni ale pɔtɛɛ ji akɛ aflaŋaa ŋamɔ ji jamɔ mli hetuu-kɛhamɔ . . . Bɔ ni ajwɛŋɔ he ahaa lɛ yɛ sɔrɔto moŋ, shi ejeee nɔ ni bɛ Biblia mli nɔdaamɔ nɔ. . .. Kɛ eŋamɔ ji jamɔ mli nifeemɔ lɛ, belɛ eji nifeemɔ ni Nyɔŋmɔ mla guɔ, ni bɔ ni nɔ ni adɔɔ he lɛ sa bulɛ waa ha lɛ kɔɔɔ he eko. Yɛ gbɛ kroko nɔ lɛ, eŋamɔ ni akpoɔ lɛ etsɔɔɔ bulɛ ni abɛ kɛha aflaŋaa aloo maŋ lɛ.”—Render Unto Caesar, The Flag-Salute Controversy (1962) David R. Manwaring, maŋkwramɔŋ jeŋnilee tsɔɔlɔ sɛɛyelɔ, Hobart kɛ William Smith Colleges, baafa 32.
Wɔbaasumɔ ni wɔma nɔ mi akɛ wɔtsɔɔɔ akɛ wɔbuuu nɔyeli ko aloo enɔyelɔi lɛ yɛ aflaŋaa ni wɔŋaaa lɛ hewɔ. Nɔ ni enɛ tsɔɔ kɛkɛ ji akɛ wɔnyɛŋ wɔtsɔ jamɔ nifeemɔ nɔ wɔmamɔ wɔyitsei ashi aloo wɔŋa amaga ko ni damɔ shi kɛha Maŋ lɛ, tamɔ nɔ ni Nebukadnezar kɛma shi yɛ Dura ŋa lɛ nɔ lɛ, aloo tamɔ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ jeŋmaji lɛ aflaŋai lɛ. (Daniel 3:1-30) Nɔ ni sa kadimɔ jogbaŋŋ ji akɛ U. S. Amerika Kojomɔ He Wulu lɛ jaje yɛ eyiŋkpɛɛ ko ni etsɔ hiɛ bu shi ni fee yinɔsane lɛ mli akɛ:
“Wɔsusuɔ akɛ nɔ ni maŋ lɛ mli onukpai lɛ fee kɛnyɛ mɛi anɔ yɛ aflaŋaa ŋamɔ kɛ naashiwoo wiemɔ lɛ he lɛ tekeɔ hewalɛ ni maŋ lɛ mla lɛ kɛwo amɛdɛ lɛ, ni etsakeɔ jwɛŋmɔ kɛ mumɔ ni Klɛŋklɛŋ Tsakemɔ ni afee yɛ Mla lɛ mli lɛ kɛha akɛ akata he lɛ.”—West Virginia State Board of Education v. Barnette (1943).
No hewɔ lɛ, beni mɛi krokomɛi ŋaa aflaŋaa lɛ ni amɛjajeɔ naashiwoo lɛ, wɔ gbekɛbii lɛ damɔɔ shi diŋŋ yɛ aflaŋaa ŋamɔ nifeemɔ lɛ shishi. Shi kɛ yɛ yiŋtoo ko hewɔ lɛ, bɔ ni ato aflaŋaa ŋamɔ nifeemɔ lɛ he gbɛjianɔ aha lɛ haa shidaamɔ bafeɔ mɔ lɛ he ni ekɛwoɔ nifeemɔ lɛ mli lɛ, belɛ wɔ obalaŋtai lɛ taa shi diŋŋ. Kɛfata he lɛ, wɔ obalaŋtai lɛ kɛ amɛhe wooo maŋhedɔɔ ŋsarabɔi ni tsɔɔ akɛ amɛfiɔ nɔ ni akɛ woo haa kɛtsɔ ŋsarabɔɔ lɛ nɔ lɛ sɛɛ lɛ mli. Wɔkɛ wɔhe wooo maŋkwramɔŋ saji amli.
Jakumaŋ Lalai Kɛ Skul Lalai
Efɔɔ kaa akɛ jakumaŋ lala lɛ ji lala ko aloo sɔlemɔ ko ni akɛfee lala. The Encyclopedia Americana (1956) lɛ kɛɔ akɛ: “Suɔmɔ kɛha maŋ kɛ hewoo ni mɔ yɔɔ kɛha emaŋ lɛ ji jakumaŋ lalai pii amli saji titrii, ni yɛ babaoo mli lɛ, akɛ jamɔŋ henumɔi futuɔ maŋhedɔɔ mli nibii nɛɛ.” Yɛ anɔkwale mli lɛ, maŋhedɔɔ lalai jieɔ jwɛŋmɔ ni yɔɔ naashiwoo ni ajajeɔ ahaa aflaŋaa lɛ kpo. Ni akɛni Ŋmalɛ mli nɔdaamɔ nɔ ko bɛ kɛha maŋhedɔɔ mli henɔwomɔ ni egbala wɔ je nɛɛ mli lɛ hewɔ lɛ, wɔkɛ wɔhe wooo lalai ni woɔ shikpɔŋ nɔ maŋ ko nɔ fe ekroko lɛ lamɔ mli.—Bɔfoi lɛ Asaji 17:26; Yohane 17:15, 16.
Beni atswaa jakumaŋ lalai lɛ, yɛ bei pii amli lɛ, nɔ ni ebiɔ ni mɔ ko afee ni ekɛjie henumɔ ni enaa yɛ lala lɛ mli lɛ kpo ji ni ete shi edamɔ shi. Yɛ shihilɛi nɛɛ amli lɛ, Odasefoi obalaŋtai lɛ taa shi. Shi, kɛ wɔ obalaŋtai lɛ damɔ shi momo dani abɔi jakumaŋ lala lɛ tswaa lɛ, belɛ ehe ehiaaa ni amɛje gbɛ amɛta shi; ejaakɛ jeee jakumaŋ lala lɛ hewɔ amɛdamɔ shi lɛ. Shi yɛ gbɛ kroko nɔ lɛ, kɛ aabi ni kuu ko ate shi adamɔ shi ni amɛla lɛ, belɛ wɔ obalaŋtai lɛ baate shi amɛdamɔ shi yɛ bulɛ ni amɛyɔɔ lɛ hewɔ. Shi amɛjieɔ amɛhe kpo akɛ mɛi ni ekpɛlɛɛɛ lala lɛ mli henumɔ lɛ nɔ kɛtsɔ enɛ ni amɛlaaa nɔ.
Ani abuɔ skul lalai tamɔ jakumaŋ lalai? Hɛɛ, mɛi ni yɔɔ skul lɛ buɔ lalai nɛɛ tamɔ bɔ ni maji lɛ buɔ amɛjakumaŋ lalai lɛ nɔŋŋ. Amɛkɛ jamɔ mli henumɔ laa enɛ kɛ miishɛɛ. Wɔ obalaŋtai lɛ kɛ amɛhe wooo henumɔi ni yɔɔ lalai nɛɛ amli lɛ mli.
Bɔ ni Ahalaa Mɛi Atoɔ Nitsumɔi Anɔ kɛ Gbɛhei Amli
Afɔɔ oshiki akɛhalaa nikaselɔi atoɔ nitsumɔ nɔ aloo gbɛhe akɛ klas nɔkwɛlɔ yɛ skul sɔrɔtoi pii amli. Skul sɔrɔtoi komɛi faa maŋkwramɔ he ta yɛ gbɛ bibioo nɔ, ni tafaa he adafitswaa woji ni jieɔ nikaselɔi ni atsi amɛ ta aha gbɛhe lɛ ayi etsɔɔ lɛ hu fata he. Yiŋtoo lɛ ji ni akɛtsɔɔ obalaŋtai bɔ ni maŋkwramɔŋ gbɛjianɔtoo lɛ yɔɔ. Shi, obalaŋtai ni ji Odasefoi lɛ kɛ amɛhe wooo skul maŋkwramɔ mli, kɛtsɔ halamɔ ni aaahala amɛ aha gbɛhe ko lɛ nɔkpɛlɛmɔ aloo kɛtsɔ oshiki ni afɔɔ akɛhalaa mɛi krokomɛi lɛ nɔ. No hewɔ lɛ, kɛ atsi amɛ ta aloo ahala amɛ aha gbɛhe ko lɛ, amɛtsɔɔ ŋaa gbɛ nɔ amɛkpoɔ enɛ. Yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ lɛ, amɛnyiɛɔ Yesu, mɔ ni gbala ehe shi beni gbɔmɛi lɛ taoɔ ni amɛwo lɛ maŋtsɛ lɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ sɛɛ.—Yohane 6:15.
Shi, wɔbuɔ halamɔ ni tsɔɔlɔ lɛ halaa mɔ ko lɛ akɛ nɔ ni yɔɔ sɔrɔto. No hewɔ lɛ, kɛ ahala Odasefoi obalaŋtai akɛ amɛye amɛbua lɔlei agbɛtsɔɔmɔ aloo yɛ nitsumɔ kroko mli lɛ, awoɔ amɛ hewalɛ ni amɛkɛ heshibaa afee enɛ bɔ ni amɛbaanyɛ.
Shi, wɔ obalaŋtai lɛ le akɛ jeee oshikifɔɔ fɛɛ ji maŋkwramɔ. Yɛ bei komɛi amli lɛ, tsɔɔlɔi fɔɔ nine amɛtsɛɔ nikaselɔi ni amɛtsɔɔ amɛjwɛŋmɔ yɛ nɔ ko he. Kɛ mɔ ko tsɔɔ nɔ ni esumɔɔ yɛ nifeemɔ ko he aloo bɔ ni enyaa wiemɔ kɛ nitsumɔ ko he ehaa lɛ, enɛ ekuuu Biblia mli shishitoo mla mli. Kɛ gbɔmɛi tsɔɔ amɛjwɛŋmɔ yɛ nɔ ko hilɛ he kɛtsɔ nine nɔwomɔ nɔ lɛ, enɛ yɛ sɔrɔto yɛ maŋkwramɔŋ gbɛ ni atsɔɔ nɔ ahalaa mɔ ko ahaa nitsumɔ lɛ he.
[Wiemɔ ni akɔ ni akɛmiitsu nii ni yɔɔ baafa 12]
“Amɛjɛɛɛ je lɛ mli, taakɛ bɔ ni mi hu mijɛɛɛ je lɛ mli lɛ.”—Yohane17:16
[Wiemɔ ni akɔ ni akɛmiitsu nii ni yɔɔ baafa 13]
Yehowa Odasefoi buɔ aflaŋaa ŋamɔ akɛ jamɔ mli nifeemɔ ko
[Wiemɔ ni akɔ ni akɛmiitsu nii ni yɔɔ baafa 14]
“Kristofoi kpoo akɛ . . . amɛaasha afɔle amɛha [Roma] nɔyelɔ lɛ okadi lɛ—nɔ ni tamɔ kpoomɔ ni akpoɔ aflaŋaa ŋamɔ ŋmɛnɛ lɛ
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 15]
Taakɛ bɔ ni Hebribii obalaŋtai anɔkwafoi lɛ kpoo akɛ amɛaaja Maŋ lɛ amaga lɛ, nakai nɔŋŋ Yehowa Odasefoi ŋaaa aflaŋaa lɛ
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 16]
Odasefoi obalaŋtai kɛ amɛhe wooo skul maŋkwramɔ mli