Ani Je Nɛɛ Baaya nɔ Ahi Shi?
Yinɔ ko bako ni enu wiemɔi babaoo ni kɔɔ je lɛ naagbee he tamɔ nɛkɛ dã. Mɛi pii sheɔ gbeyei akɛ je lɛ baaba naagbee kɛ nuklea hiɛkpatamɔ kpeteŋkpele ko. Mɛi krokomɛi susuɔ akɛ ekolɛ mujiwoo baakpata je lɛ hiɛ. Mɛi krokomɛi hu haoɔ akɛ shika-helɛtemɔ mli basabasafeemɔ baaha adesai babaoo ate shi awo amɛhe.
Ani je nɛɛ baanyɛ aba naagbee lɛɛlɛŋ? Kɛ́ eba lɛ nakai lɛ, mɛni no baatsɔɔ? Ani jeŋ ko eba naagbee pɛŋ?
Jeŋ ko Ba Naagbee—Ekroko Baye Najiaŋ
Hɛɛ, jeŋ ko ba naagbee. Susumɔ jeŋ ni bafee efɔŋ waa yɛ Noa gbii lɛ amli lɛ he okwɛ. Biblia lɛ tsɔɔ mli akɛ: “Nomɛi nɔŋŋ nɔ etsɔ ni nu ŋɔ no be lɛŋ je lɛ ni ehiɛ kpata lɛ.” Biblia lɛ kɛɔ hu akɛ: “[Nyɔŋmɔ] eŋɔɔɔ blema je lɛ he ekeee lɛ, shi moŋ Noa ni ji jalɛ shiɛlɔ lɛ, mɔ ni gbe yi fee mɛi kpaanyɔ lɛ kɛkɛ yi ebaa, ni ekɛ nu afua lɛ ba mɛi ni kwa Nyɔŋmɔ lɛ aje lɛ nɔ.”—2 Petro 2:5; 3:6.
Kadimɔ nɔ ni nakai je lɛ naagbee lɛ tsɔɔ kɛ nɔ ni etsɔɔɔ. Etsɔɔɔ adesai fɛɛ anaagbee. Noa kɛ eweku lɛ je jeŋ muu fɛɛ Nu Afua lɛ mli. Nakai nɔŋŋ shibɔlemɔ ŋulami Shikpɔŋ lɛ kɛ ŋwɛii kɛ emli ŋulamii obɔ ni yɔɔ fɛo lɛ hu je mli. “Mɛi ni kwa Nyɔŋmɔ lɛ aje lɛ” ji nɔ ni hiɛ kpata lɛ, yiwalɛ nibii agbɛjianɔtoo lɛ.
Yɛ naagbee lɛ, beni Noa seshibii lɛ ayi faa lɛ, jeŋ kroko ba shihilɛ mli. Nakai jeŋ ni ji enyɔ, loo nibii agbɛjianɔtoo lɛ etee nɔ ehi shi aahu kɛbashi wɔgbii nɛɛ amli. Nɔ ni eyi eyinɔsane mli fɛɛ obɔ ji tawuu, awuiyeli, kɛ basabasafeemɔ. Mɛni baaba je nɛɛ nɔ? Ani ebaaya nɔ ehi shi?
Je Nɛɛ Wɔsɛɛ Be
Beni ewie akɛ Noa gbii lɛ amli je lɛ hiɛ kpata sɛɛ lɛ, Biblia mli sane lɛ tee nɔ akɛ: “Ŋwɛi kɛ shikpɔŋ ni yɔɔ nɛɛ, lɛ nɔŋŋ ewiemɔ akɛto amɛ aha la.” (2 Petro 3:7) Lɛɛlɛŋ, taakɛ Biblia ŋmalɔ kroko tsɔɔ mli lɛ: “Je lɛ [nɔ ni yɔɔ bianɛ lɛ] hoɔ eyaa.”—1 Yohane 2:17.
Biblia lɛ etsɔɔɔ akɛ shikpɔŋ nɛɛ diɛŋtsɛ aloo ŋwɛi ni ŋulamii yɔɔ mli nɛɛ baaho aya, tamɔ bɔ ni amɛhooo amɛyaaa yɛ Noa gbii lɛ amli lɛ. (Lala 104:5) Shi moŋ, je nɛɛ, kɛ ‘eŋwɛii,’ loo nɔyeli mli nɔyelɔi ni yɔɔ Satan hewalɛ shishi lɛ, kɛ ‘eshikpɔŋ,’ loo adesa weku lɛ hiɛ baakpata tamɔ akɛ la shãa nii lɛ. (Yohane 14:30; 2 Korintobii 4:4) Nɛkɛ je nɛɛ, loo nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ hiɛ baakpata tamɔ bɔ pɛ ni eba jeŋ ni tsɔ Nu Afua lɛ hiɛ lɛ nɔ lɛ. Yesu Kristo po wie shihilɛ ni ba “Noa gbii lɛ amli” lɛ he akɛ nɔ ni baaba dani je nɛɛ hiɛ akpata lɛ he nɔkwɛmɔnɔ.—Mateo 24:37-39.
Nɔ ni sa kadimɔ jogbaŋŋ ji akɛ, beni Yesu wie Noa gbii lɛ ahe lɛ, no mli lɛ ekɛmiiha ebɔfoi lɛ asanebimɔ nɛɛ hetoo akɛ: “Mɛni baafee ba ni oba lɛ kɛ nibii agbɛjianɔtoo lɛ naagbee lɛ he okadi?” (Mateo 24:3, New World Translation) Yesu kaselɔi lɛ le akɛ je nɛɛ baaba enaagbee. Ani gbɛkpamɔ ni tamɔ nɛkɛ wo amɛhe gbeyei?
Nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, beni Yesu tsɔɔ nibii ni baaba dani je lɛ naagbee lɛ aba lɛ mli lɛ, ewo amɛ hewalɛ ni amɛmli afili amɛ ‘ejaakɛ amɛkpɔmɔ lɛ miibɛŋkɛ.’ (Luka 21:28) Hɛɛ, kpɔmɔ kɛmiijɛ Satan kɛ eyiwalɛ nibii agbɛjianɔtoo lɛ mli kɛmiiya toiŋjɔlɛ jeŋ hee ko mli!—2 Petro 3:13.
Shi mɛɛ be je nɛɛ baaba enaagbee? Mɛɛ “okadi” Yesu kɛha yɛ ‘ba ni eba lɛ kɛ je nɛŋ naagbee lɛ’ he?
‘Okadi Lɛ’
Hela wiemɔ ni atsɔɔ shishi yɛ biɛ akɛ “ba ni oba” ji pa·rou·siʹa, ni eshishi ji “ába,” ni ji akɛ, abashɛ shi diɛŋtsɛ. No hewɔ lɛ kɛ́ ana “okadi” lɛ, no etsɔɔɔ akɛ etsɛŋ ni Kristo baaba shi moŋ ákɛ eku esɛɛ eba momo ni eyɛ. Ebaatsɔɔ akɛ eje shishi eeye nɔ akɛ ŋwɛi maŋtsɛ ni anaaa lɛ kɛ hiŋmɛi, ni ákɛ etsɛŋ ni ebaakpata ehenyɛlɔi lɛ ahiɛ.—Kpojiemɔ 12:7-12; Lala 110:1, 2.
Yesu kɛ nɔ kome pɛ haaa akɛ “okadi” lɛ. Etsɔɔ jeŋ shihilɛi kɛ nibii pii ni baaba lɛ amli. Enɛɛmɛi fɛɛ baaba mli yɛ be ni Biblia ŋmalɔi tsɛ lɛ “naagbee gbii lɛ” amli. (2 Timoteo 3:1-5; 2 Petro 3:3, 4) Susumɔ nibii ni Yesu gba fɔ shi akɛ ebaakadi “naagbee gbii lɛ” ekomɛi ahe okwɛ.
“Maŋ aaate shi awo maŋ, ni maŋtsɛyeli aaate shi awo maŋtsɛyeli.” (Mateo 24:7) Ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ tawuu efee nɔ ni dara naakpa fe be fɛɛ ni eho. Yinɔsaneŋmalɔ ko wie akɛ: “Klɛŋklɛŋ Jeŋ Ta [ni je shishi yɛ 1914] lɛ ji klɛŋklɛŋ ‘jeŋ fɛɛ’ ta.” Ni kɛlɛ, jeŋ ta ni ji enyɔ lɛ fite nii babaoo fe no. Ni tawuu miiya nɔ eefite shikpɔŋ lɛ kɛmiiya. Hɛɛ, Yesu wiemɔi lɛ eba mli yɛ naakpɛɛ gbɛ nɔ!
“Hɔji . . . aaaba.” (Mateo 24:7) Nɔ ni nyiɛ Jeŋ Ta I lɛ sɛɛ ba ji hɔmɔ ni ekolɛ efe fɛɛ yɛ yinɔsane bei fɛɛ mli. Hɔmɔ ko ni yɔɔ gbeyei hu nyiɛ Jeŋ Ta II lɛ sɛɛ kɛba. Je lɛŋ gbɔmɛi ayifalɛ fe emlijaa enumɔ mli ekome yeɔ kwashiɔkɔ, ni egbeɔ gbekɛbii aaafee akpekpei 14 daa afi. “Hɔji” eba lɛɛlɛŋ!
“Shikpɔŋ hosomɔi ni naa wa aaaba.” (Luka 21:11) Kɛ aja mli lɛ, kɛjɛ 1914 kɛbaa nɛɛ, gbɔmɛi ni gboiɔ yɛ shikpɔŋ hosomɔi ahewɔ daa afi lɛ ebɔ he aaashɛ toi nyɔŋma fe tsutsu afii ohai abɔ lɛ amli nɔ̃ lɛ. Susumɔ emli ewuji lɛ fioo komɛi ahe okwɛ: 1920, egbe gbɔmɛi 200,000 yɛ China; 1923, mɛi ni gboi loo amɛlaaje yɛ Japan ji mɛi aaafee 140,000; 1939, mɛi 32,700 gboi yɛ Turkey; 1970, mɛi 66,800 gboi yɛ Peru; ni yɛ 1976 mli lɛ, esa mɛi aaafee 240,000 (aloo, taakɛ mɛi krokomɛi tsɔɔ lɛ, 800,000) ahe yɛ China. “Shikpɔŋ hosomɔi ni naa wa” lɛɛlɛŋ!
‘Gbele helai aaaba hei srɔtoi fɛɛ.’ (Luka 21:11) Jeŋ Ta I sɛɛ nɔŋŋ pɛ kɛkɛ ni gbɔmɛi aaafee akpekpei 21 gboi yɛ Spanish aja loo Spanish influenza lɛ hewɔ. Science Digest bɔ amaniɛ akɛ: “Be ko bako yɛ yinɔsane bei fɛɛ mli ni gbele eba mɛi anɔ kɛ nɔnyɛɛ keketee yɛ oyaiyeli mli nɛkɛ dã.” Kɛjɛ nakai be lɛ mli kɛbaa nɛɛ, tsui hela, kansa loo heloo mli fala ni gbooo, AIDS, kɛ gbele helai krokomɛi egbe gbɔmɛi akpekpei ohai abɔ.
“Mlakwamɔ baafa.” (Mateo 24:12) Abale wɔ jeŋ ni je shishi kɛjɛ 1914 lɛ akɛ nɔ ni awuiyeli kɛ basabasafeemɔ yɔɔ mli fe fɛɛ. Hei pii yɛ ni mɔ ko mɔ ko bɛ ni nuɔ he akɛ eyɛ shweshweeshwe yɛ gbɛjegbɛi anɔ shwane po. Kɛ eshɛ gbɛkɛ lɛ, gbɔmɛi hiɔ shia ni amɛŋmɛɔ amɛshinaai amli kɛ esɛɛ adabaŋi, ni amɛmiishe gbeyei akɛ amɛaaje kpo.
Agba nibii krokomɛi pii ni baaba yɛ naagbee gbii lɛ amli lɛ afɔ shi, ni enɛɛmɛi fɛɛ hu miiba mli. Enɛ tsɔɔ akɛ je lɛ naagbee lɛ ebɛŋkɛ. Shi, miishɛɛ sane ji akɛ, mɛi komɛi ayi baana wala. Beni Biblia lɛ ewie akɛ “je lɛ hoɔ eyaa” lɛ sɛɛ lɛ, ewoɔ shi akɛ: “Mɔ ni feɔ Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii lɛ hiɔ shi kɛyaa naanɔ.”—1 Yohane 2:17.
No hewɔ lɛ, ehe miihia ni wɔkase Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii ni wɔfee. Kɛkɛ lɛ wɔbaanyɛ wɔje je nɛɛ naagbee lɛ mli koni wɔyana Nyɔŋmɔ jeŋ hee lɛ mli naanɔ jɔɔmɔi lɛ amli ŋɔɔmɔ. Biblia lɛ woɔ shi akɛ yɛ nakai be lɛ mli lɛ: “Nyɔŋmɔ aaatsumɔ [gbɔmɛi] amɛhiɛaŋ yaafonui fɛɛ, ni gbele bɛ dɔŋŋ, ni ŋkɔmɔyeli ko kɛ bolɔmɔ ko kɛ nɔnaa ko hu bɛ dɔŋŋ.”—Kpojiemɔ 21:3, 4.
Kɛ okadi ko etsɔɔɔ lɛ, belɛ Biblia mli ŋmalɛi ni atsɛ lɛ fɛɛ jɛ Ga Biblia lɛ mli.
[He ni mfoniri ni yɔɔ baafa 6 lɛ jɛ]
Hei ni Mfonirii lɛ Jɛ: Airplane: USAF photo. Child: WHO photo by W. Cutting. Earthquake: Y. Ishiyama, Hokkaido University, Japan.