Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • pr nikasemɔ 7 bf. 25-28
  • Etsɛŋ Ni Nyɔŋmɔ Yiŋtoo Baaba Mli

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Etsɛŋ Ni Nyɔŋmɔ Yiŋtoo Baaba Mli
  • Mɛni Ji Yiŋtoo Ni Yɔɔ Shihilɛ Sɛɛ? Te Ooofee Tɛŋŋ Ole Hu?
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Nyɔŋmɔ Kojomɔi
  • Nyɔŋmɔ Nɔyeli Kɛjɛ Ŋwɛi
  • Te Wɔbɛŋkɛ Be lɛ He Wɔha Tɛŋŋ?
  • Sanekpakpa Shiɛmɔ
  • Bɔ Ni Wɔfeɔ Wɔleɔ Akɛ Wɔyɛ “Naagbee Gbii Lɛ” Amli
    Ani Nyɔŋmɔ Susuɔ Wɔhe Lɛlɛŋ?
  • Ani “Naagbee Gbii lɛ” Amli Wɔyɔɔ Lɛ?
    Mɛni Biblia Lɛ Tsɔɔ Diɛŋtsɛ?
  • 1914 Yinɔ Ni Hoŋ Eyaŋ Lɛ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1984
  • Ani Je Lɛ Naagbee Lɛ Ebɛŋkɛ?
    Mɛni Wɔbaanyɛ Wɔkase Kɛjɛ Biblia Lɛ Mli?
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Mɛni Ji Yiŋtoo Ni Yɔɔ Shihilɛ Sɛɛ? Te Ooofee Tɛŋŋ Ole Hu?
pr nikasemɔ 7 bf. 25-28

Nikasemɔ 7

Etsɛŋ Ni Nyɔŋmɔ Yiŋtoo Baaba Mli

1, 2. Mɛni hewɔ wɔyɔɔ nɔmimaa akɛ Nyɔŋmɔ baatsu nii ni ekɛfo yiwalɛ nifeemɔ kɛ amanehului fɛɛ sɛɛ lɛ?

1 Eyɛ mli akɛ Nyɔŋmɔ eŋmɛ emuu ni ayeee kɛ amanehulu gbɛ be kakadaŋŋ yɛ adesai asusumɔ naa moŋ, shi eŋmɛŋ gbɛ ni shihilɛi gbohii nɛɛ aya nɔ daa ni esɛɛ efooo. Biblia lɛ kɛɔ wɔ akɛ Nyɔŋmɔ yɛ be sɛɛjɛkɛmɔ pɔtɛɛ ko kɛha nibii ni eŋmɛ gbɛ ni yaa nɔ nɛɛ.

2 “Nɔ fɛɛ nɔ yɛ ebe ni ato.” (Jajelɔ 3:1) Kɛ be ni Nyɔŋmɔ eŋmɛ gbɛ kɛha yiwalɛ nifeemɔ kɛ amanehulu lɛ shɛ enaagbee lɛ, kɛkɛ lɛ ekɛ ehe baawo adesai ashihilɛ mli agbɛnɛ. Ebaaha yiwalɛ nifeemɔi kɛ amanehului fɛɛ aba naagbee, ni ebaaha eshishijee yiŋtoo akɛ ebaaha shikpɔŋ lɛ ayi obɔ kɛ adesai aweku ni eye emuu, ni yɔɔ miishɛɛ, ni amɛmiina toiŋjɔlɛ diɛŋtsɛ kɛ shihilɛ mli shweshweeshwe feemɔ mli ŋɔɔmɔ yɛ Paradeiso shihilɛ mli lɛ aba mli.

Nyɔŋmɔ Kojomɔi

3, 4. Te Abɛi awolo lɛ tsɔɔ nɔ ni baajɛ Nyɔŋmɔ he ni ekɛaawo mli lɛ mli aba lɛ mli ehaa tɛŋŋ?

3 Kadimɔ Biblia gbalɛi babaoo ni tsɔɔ nɔ ni Nyɔŋmɔ he ni etsɛŋ ni ekɛbaawo mli lɛ baafee, ni ji, nɔ ni baajɛ ekojomɔi amli aba kɛha adesai aweku lɛ ateŋ fioo komɛi:

4 “Mɛi ni ja lɛ aaahi shikpɔŋ lɛ nɔ, ni mɛi ni eye emuu lɛ aaashwɛ yɛ nɔ; shi aaafolɔ mɛi fɔji lɛ kɛaajɛ shikpɔŋ lɛ nɔ, ni aaafamɔ kutumpɔfoi lɛ kɛaajɛ nɔ.”—Abɛi 2:21, 22.

5, 6. Lala 37 tsɔɔ nɔ ni baaba kɛ Nyɔŋmɔ kɛ ehe wo mli lɛ mli yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

5 “Efɔŋ feelɔi lɛ, aaafolɔ amɛ ashwie, shi mɛi ni kwɛɔ Yehowa gbɛ lɛ, shikpɔŋ lɛ aaatsɔ amɛnɔ. Eshwɛ fioo kɛkɛ ni mɔ fɔŋ lɛ bɛ dɔŋŋ . . . Shi mɛi ni he jɔ lɛ, shikpɔŋ lɛ aaatsɔ amɛnɔ, ni amɛmii aaashɛ amɛhe yɛ hejɔlɛ babaoo mli.”—Lala 37:9-11.

6 “Kwɛmɔ Yehowa gbɛ ni onyiɛ egbɛ lɛ nɔ, ni eeewo onɔ, koni shikpɔŋ lɛ atsɔ onɔ; beni aaafolɔ mɛi fɔji lɛ, ooona. Saramɔ mɔ ni hi kɛwula shi, ni okwɛ mɔ ni ja lɛ; ejaakɛ nakai gbɔmɔ lɛ, aaahi aha lɛ wɔsɛɛ. Shi nɔtɔlɔi lɛ, aaakpata amɛhiɛ shikoome; mɛi fɔji awɔsɛɛ be lɛ sɛɛ aaafo.”—Lala 37:34, 37, 38.

7. Mɛɛ ŋaawoo ni hi jogbaŋŋ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ kɛhaa wɔ?

7 No hewɔ lɛ, yɛ wɔsɛɛ be ni yɔɔ nyam ni mɛi ni kpɛlɛɔ Bɔlɔ ofe lɛ hegbɛ ni eyɔɔ akɛ eye wɔnɔ lɛ nɔ lɛ anine baashɛ nɔ lɛ hewɔ lɛ, awoɔ wɔ hewalɛ akɛ: “Ha otsui ato mikitai lɛ. Ejaakɛ gbii asɛɛjɛkɛmɔ kɛ wala afii kɛ hejɔlɛ amɛaaŋɔfata he amɛhao.” Yɛ anɔkwale mli lɛ, akɛ naanɔ wala baafata he aha mɛi ni halaa akɛ amɛaafee Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii lɛ! Enɛ hewɔ lɛ, Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ woɔ wɔ ŋaa akɛ: “Okɛ ohiɛ afɔ Yehowa nɔ kɛ otsui fɛɛ, ni okɛ ohe akakpasa bo diɛŋtsɛ ojwɛŋmɔ; kaimɔ lɛ yɛ ogbɛ̀i fɛɛ mli, ni lɛ eeejaje otempɔŋi lɛ.”—Abɛi 3:1, 2, 5, 6.

Nyɔŋmɔ Nɔyeli Kɛjɛ Ŋwɛi

8, 9. Mɛɛ gbɛ nɔ Nyɔŋmɔ baatsɔ atsuu shikpɔŋ nɛɛ he?

8 Nyɔŋmɔ baatsu shikpɔŋ lɛ hetsuumɔ nɛɛ he nii kɛtsɔ nɔyeli ni hi fe fɛɛ ni adesai baanyɛ ana lɛ nɔ. Eji nɔyeli ni jieɔ ŋwɛi nilee kpo ejaakɛ eyeɔ nɔ kɛjɛɔ ŋwɛi, yɛ Nyɔŋmɔ gbɛtsɔɔmɔ shishi. Ni nakai ŋwɛi Maŋtsɛyeli lɛ baajie adesai anɔyelii sɔrɔtoi lɛ fɛɛ kɛjɛ shikpɔŋ lɛ nɔ. Adesai naŋ hegbɛ ko dɔŋŋ ni amɛaaka akɛ amɛaaye amɛ diɛŋtsɛ amɛhe nɔ ni Nyɔŋmɔ he bɛ mli.

9 Gbalɛ ni yɔɔ Daniel 2:44 lɛ jajeɔ yɛ enɛ gbɛfaŋ akɛ: “Nɛkɛ maŋtsɛmɛi nɛɛ [nɔyelii ni yɔɔ amrɔ nɛɛ] ayinɔ lɛ, Nyɔŋmɔ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ aaatee maŋtsɛyeli ko shi ama shi [yɛ ŋwɛi] ni efiteŋ dɔŋŋ kɛaatee naanɔ, ni ashiŋ maŋtsɛyeli nɛɛ ahaŋ maŋ kroko [aŋmɛŋ adesai agbɛ dɔŋŋ ni amɛye amɛ diɛŋtsɛ amɛhe nɔ ni amɛbɛ Nyɔŋmɔ shishi]; eeejwara maŋtsɛyelii nɛɛ fɛɛ [ni yɔɔ amrɔ nɛɛ] wɔtsɔwɔtsɔ, ni eeekpata amɛhiɛ, shi lɛ diɛŋtsɛ lɛ eeedamɔ shi kɛaatee naanɔ.”—Kwɛmɔ Kpojiemɔ 19:11-21; 20:4-6 hu.

10. Mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔna nɔmimaa akɛ fitemɔ ko baŋ dɔŋŋ yɛ nɔyeli gbɛfaŋ, yɛ Nyɔŋmɔ ŋwɛi Maŋtsɛyeli lɛ shishi lɛ?

10 Enɛ hewɔ lɛ, adesai ehiŋ nɔyelii gbohii ashishi dɔŋŋ, ejaakɛ kɛ́ Nyɔŋmɔ kɛ nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ ba naagbee sɛɛ lɛ, adesai anɔyeli ni etsi ehe kɛjɛ ehe lɛ eko ehiŋ shi dɔŋŋ. Ni Maŋtsɛyeli nɔyeli ni baajɛ ŋwɛi lɛ fiteŋ kɔkɔɔkɔ, ejaakɛ Nyɔŋmɔ ji Eshishijelɔ kɛ Eyibaalɔ. Yɛ no najiaŋ lɛ, ebaatsu nɔ ni baahi fe fɛɛ kɛha adesai ni ji eshishibii lɛ ahe nii. Nakai beaŋ lɛ, abaafee Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii yɛ shikpɔŋ lɛ fɛɛ nɔ taakɛ afeɔ yɛ ŋwɛi lɛ. No hewɔ ni Yesu nyɛ etsɔɔ ekaselɔi lɛ ni amɛsɔle amɛbi Nyɔŋmɔ akɛ: “Ha omaŋtsɛyeli lɛ aba. Ha afee nɔ ni osumɔɔ yɛ shikpɔŋ lɛ hu nɔ, taakɛ afeɔ yɛ ŋwɛi lɛ.”—Mateo 6:10, NW.

Te Wɔbɛŋkɛ Be lɛ He Wɔha Tɛŋŋ?

11. Biblia lɛ mli nɛgbɛ wɔnaa gbalɛi ni baaye abua wɔ ni wɔle bɔ ni wɔbɛŋkɛ nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ naagbee lɛ he wɔha lɛ yɛ?

11 Te wɔbɛŋkɛ nɛkɛ nibii agbɛjianɔtoo ni wɔnaaa he miishɛɛ nɛɛ naagbee, kɛ Nyɔŋmɔ jeŋ hee lɛ shishijee he wɔha tɛŋŋ? Biblia gbalɛ haa wɔ hetoo yɛ faŋŋ mli. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, Yesu diɛŋtsɛ gba nɔ ni sa akɛ wɔtao bɔni afee ni wɔkɛle he ni wɔshɛ, kɛ́ akɛmiito, taakɛ Biblia lɛ wie he lɛ, “nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ naagbee” lɛ he. Aŋma enɛ afɔ shi yɛ Mateo yitso 24 kɛ 25, Marko 13, kɛ Luka 21. Agbɛnɛ hu, taakɛ aŋma afɔ shi yɛ 2 Timoteo yitso 3 lɛ, bɔfo Paulo gba efɔ shi akɛ be ko baaba ni abaatsɛ lɛ “naagbee gbii,” be mli ni nibii sɔrɔtoi ni baaba lɛ baama he ni wɔshɛ yɛ bebuu mli lɛ nɔ mi lolo kɛfata he.

12, 13. Mɛni Yesu kɛ Paulo wie yɛ naagbee be lɛ he?

12 Yesu wie akɛ nɛkɛ nibii nɛɛ baaje nakai be lɛ shishi, akɛ: “Maŋ aaate shi awo maŋ, ni maŋtsɛyeli aaate shi awo maŋtsɛyeli; ni hɔji kɛ tsɛŋemɔ helai kɛ shikpɔŋ hosomɔi aaaba hei sɔrɔtoi fɛɛ.” (Mateo 24:7) Luka 21:11 tsɔɔ akɛ etsĩ tã hu akɛ ‘gbele helai aaaba hei sɔrɔtoi fɛɛ.’ Ni ebɔ kɔkɔ yɛ ‘mlakwamɔ ni baafa’ hu he.—Mateo 24:12.

13 Bɔfo Paulo gba efɔ shi akɛ: “Shi ná enɛ ole akɛ naagbee gbii lɛ anɔ lɛ jaramɔ bei baaba. Ejaakɛ gbɔmɛi aaatsɔmɔ hesuɔlɔi, shika suɔlɔi, shwalɔi, hewolɔi, musubɔlɔi, fɔlɔi anɔ toigbolɔi, trumui, mɛi ni he tseee, mɛi ni edɔɔɔ mɔ he, kpaŋmɔ mlikulɔi, oshekuyelɔi, mɛi ni nyɛɛɛ amɛkɔnɔ nɔ amɛye, mɛi ni hiɛ yɔɔ la, mɛi ni sumɔɔɔ ekpakpa, sɛɛgbɛtsɔɔlɔi, yiwalɔi, henɔwolɔi, mɛi ni sumɔɔ shwɛmɔ kɛ ŋɔɔmɔ fe Nyɔŋmɔ, mɛi ni hiɛ Nyɔŋmɔ jamɔ su, shi amɛkwa emli hewalɛ lɛ . . . Shi gbɔmɛi fɔji kɛ shishiulɔi aaawo wu yɛ efɔŋ mli; amɛlakaa mɛi ni amɛ hu alakaa amɛ.”—2 Timoteo 3:1-5, 13.

14, 15. Nibii ni etee nɔ yɛ afii ohai 20 nɛɛ mli lɛ yeɔ odase akɛ wɔyɛ naagbee gbii lɛ amli yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

14 Ani nakai nibii ni Yesu kɛ Paulo gba amɛfɔ shi lɛ eba mli yɛ wɔbe nɛɛ mli? Hɛɛ, amɛba mli pɛpɛɛpɛ. Jeŋ Ta I lɛ ji ta ni mli wa fe fɛɛ ni awuu kɛbashi nakai beaŋ. No ji klɛŋklɛŋ jeŋ ta, ni ebafee tsakemɔ be krɛdɛɛ ko yɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ yinɔsane mli. Nɔ ni nyiɛ nakai ta lɛ sɛɛ kɛba hu ji hɔmɔ, tsɛŋemɔ helai ni gbɛ eshwa, kɛ amanehului krokomɛi. Nakai nibii ni ba kɛjɛ 1914 kɛbaa lɛ ji ‘kɔɔmɔi lɛ abɔimɔ,’ taakɛ Yesu tsɛ lɛ lɛ. (Mateo 24:8) Nomɛi je be ni agba yɛ he afɔ shi, ni atsɛɔ lɛ “naagbee gbii lɛ,” ni ji naagbee yinɔ ni Nyɔŋmɔ baaŋmɛ efɔŋ feemɔ kɛ amanehulu gbɛ yɛ mli lɛ shishi.

15 Ekolɛ ole nibii ni etee nɔ yɛ afii ohai 20 nɛɛ mli lɛ jogbaŋŋ. Ole basabasa feemɔi ni etetee shi lɛ. Agbe gbɔmɛi aaashɛ akpekpei 100 yɛ tai amli. Mɛi krokomɛi akpekpei ohai abɔ hu egboi yɛ hɔmɔ kɛ helai ahewɔ. Shikpɔŋ hosomɔi hu ekpata mɛi babaoo awala hiɛ. Bulɛ ni abɛ kɛha wala kɛ nibii krokomɛi hu miiya hiɛ waa. Awuiyeli he gbeyeishemɔ etsɔ daa gbi shihilɛ mli saji. Atswa jeŋba kpakpa he tɛi ni afolɔ ashwie shi lɛ afɔ afã. Gbɔmɛi ayifalɛ ni yaa hiɛ waa lɛ kɛ naagbai ni anyɛɛɛ atsu he nii miibaa. Mujiwoo miifite shihilɛ kpakpa ni aaana, ni eeha eebote oshara mli po. Lɛlɛŋ, wɔhi naagbee gbii lɛ amli aahu kɛjɛ 1914 kɛbaa, ni wɔmiibɛŋkɛ Biblia gbalɛi ni kɔɔ wɔbe nɛɛ he lɛ naagbee he kwraa.

16. Be sɛɛjɛkɛmɔ enyiɛ feɔ naagbee gbii lɛ?

16 Be sɛɛjɛkɛmɔ enyiɛ nɛkɛ naagbee gbii nɛɛ baaye? Yesu wie yɛ yinɔbii ni baana ‘kɔɔmɔi lɛ abɔimɔ’ kɛjɛ 1914 kɛbaa nɛɛ he akɛ: “Nɛkɛ yinɔ nɛɛ hoŋ, ja nii nɛɛ fɛɛ eba mli dã.” (Mateo 24:8, 34-36) Enɛ hewɔ lɛ, etsɔɔ akɛ naagbee gbii lɛ ahe kadimɔ nii sɔrɔtoi lɛ fɛɛ baaba mli yɛ yinɔ kome shihilɛ be mli, ni ji 1914 yinɔ lɛ. No hewɔ lɛ, mɛi ni yɔɔ wala mli yɛ 1914 mli lɛ ateŋ mɛi komɛi baakã he amɛhi wala mli lolo beni nɛkɛ gbɛjianɔtoo nɛɛ baa enaagbee lɛ. Amrɔ nɛɛ nakai yinɔbii lɛ edara waa yɛ afii amli, ni tsɔɔ akɛ be ni eshwɛ dani Nyɔŋmɔ kɛ amrɔ nɛɛ nibii agbɛjianɔtoo lɛ aba naagbee lɛ faaa dɔŋŋ.

17, 18. Mɛɛ gbalɛ tsɔɔ akɛ wɔbɛŋkɛ je nɛɛ naagbee lɛ he kpaakpa?

17 Gbalɛ kroko ni tsɔɔ akɛ nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ naagbee ebɛŋkɛ kpaakpa ji nɔ ni bɔfo Paulo kɛha lɛ, mɔ ni gba efɔ shi akɛ: “Nuŋtsɔ [Yehowa] gbi lɛ baaba tamɔ julɔ baa nyɔɔŋ lɛ. Ejaakɛ be mli ni amɛaakɛɛ akɛ: Hejɔlɛ yɛ ni wɔyɛ shweshweeshwe! lɛ, no mli nɔŋŋ hiɛkpatamɔ aaabatua amɛ trukaa, . . . ni amɛjeŋ mli kɔkɔɔkɔ.”—1 Tesalonikabii 5:2, 3; kwɛmɔ Luka 21:34, 35 hu.

18 Ŋmɛnɛ, Ta Ŋanii loo béi ni ka jeŋ hewalɛi lɛ ateŋ lɛ eba naagbee, ni majimaji ateŋ ta jeee hegbeyeiwoo nɔ ni da fe fɛɛ dɔŋŋ. No hewɔ lɛ, ekolɛ jeŋmaji lɛ baanu he akɛ amrɔ nɛɛ amɛbɛŋkɛ jeŋ gbɛjianɔtoo hee ko he kpaakpa agbɛnɛ. Shi kɛ amɛnu he akɛ amɛ mɔdɛŋbɔi lɛ miiye omanye lɛ, ebaatsɔɔ nɔ ni amɛsusuɔ lɛ sɛɛsɛɛ kwraa moŋ, ejaakɛ no baafee naagbee okadi kwraa ni tsɔɔ akɛ hiɛkpatamɔ ni Nyɔŋmɔ kɛbaaba gbɛjianɔtoo nɛɛ nɔ lɛ eshɛ. Kaimɔ akɛ, maŋkwramɔŋ yelikɛfuamɔi kɛ kpaŋmɔi ni amɛfeɔ lɛ tsakeee gbɔmɛi lɛ yɛ gbɛ ko kwraa nɔ. Amɛhaaa gbɔmɛi asumɔ amɛnanemɛi gbɔmɛi asane. Ni je lɛŋ hiɛnyiɛlɔi nyɛɛɛ afo awuiyeli sɛɛ, ni amɛnyɛɛɛ amɛjie helai kɛ gbele hu kɛya. No hewɔ lɛ okɛ ohiɛ akafɔ adesai atoiŋjɔlɛ kɛ shweshweeshwe shihilɛ he hiɛyaa ko nɔ, ni eha osusu akɛ belɛ je nɛɛ miihe ena enaagbai lɛ anaa. (Lala 146:3) Nɔ ni nɛkɛ bolɔmɔ nɛɛ baatsɔɔ diɛŋtsɛ ji akɛ je nɛɛ ebɛŋkɛ enaagbee moŋ he kpaakpa.

Sanekpakpa Shiɛmɔ

19, 20. Mɛɛ gbalɛ ni kɔɔ shiɛmɔ he yɛ naagbee gbii nɛɛ amli wɔnaa akɛ no hu miina emlibaa?

19 Gbalɛ kroko hu ni tsɔɔ akɛ wɔhi naagbee gbii lɛ amli aahu kɛjɛ 1914 kɛbaa ji nɔ ni Yesu kɛha lɛ: “Ja ashiɛ sanekpakpa lɛ atsɔɔ jeŋmaji fɛɛ dã.” (Marko 13:10) Aloo taakɛ Mateo 24:14 wieɔ he lɛ: “Aaashiɛ maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa nɛɛ atsɔɔ je nɛŋ fɛɛ, ni akɛye jeŋmaji lɛ fɛɛ odase; ni no dani naagbee lɛ aaaba.”

20 Ŋmɛnɛ, aashiɛ je nɛɛ naagbee lɛ kɛ Paradeiso jeŋ hee ni baa yɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ shishi lɛ he sanekpakpa nɛɛ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ fɛɛ, fe bei fɛɛ ni eho yɛ yinɔsane mli. Namɛi shiɛɔ? Yehowa Odasefoi akpekpei abɔ. Amɛmiishiɛ yɛ maŋ fɛɛ maŋ nɔ yɛ shikpɔŋ nɛɛ nɔ.

21, 22. Mɛni titri kadiɔ Yehowa Odasefoi akɛ anɔkwa Kristofoi?

21 Kɛfata Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sane ni amɛshiɛɔ lɛ he lɛ, Yehowa Odasefoi miifee amɛnii yɛ gbɛ ni aaaha ayoo amɛ akɛ Kristo anɔkwa sɛɛnyiɛlɔi lɛ nɔ, ejaakɛ ejaje akɛ: “Kɛji nyɛsumɔɔ nyɛhe lɛ, no mɛi fɛɛ kɛaale akɛ mikaselɔi ji nyɛ.” Enɛ hewɔ lɛ, Yehowa Odasefoi efee ekome yɛ jeŋ muu fɛɛ nyɛmi-feemɔ mli kɛtsɔ suɔmɔ kpaa ni tseee lɛ nɔ.—Yohane 13:35; kwɛmɔ Yesaia 2:2-4; Kolosebii 3:14; Yohane 15:12-14; 1 Yohane 3:10-12; 4:20, 21; Kpojiemɔ 7:9, 10 hu.

22 Yehowa Odasefoi heɔ nɔ ni Biblia lɛ kɛɔ lɛ amɛyeɔ, akɛ: “Nyɔŋmɔ jeee mɛi ahiɛaŋkwɛlɔ; shi moŋ maŋ fɛɛ maŋ mli lɛ, mɔ ni sheɔ lɛ gbeyei ni etsuɔ jalɛ nii lɛ, lɛ ji mɔ ni saa ehiɛ.” (Bɔfoi lɛ Asaji 10:34, 35) Amɛbuɔ amɛnanemɛi Odasefoi ni yɔɔ maji krokomɛi anɔ lɛ akɛ mumɔŋ nyɛmimɛi hii kɛ nyɛmimɛi yei, ní weku ni amɛjɛ mli loo amɛ hewolonɔ su kɔɔɔ he eko. (Mateo 23:8) Ni anɔkwale ni eji akɛ nyɛmi-feemɔ ni tamɔ nɛkɛ yɛ je lɛŋ ŋmɛnɛ lɛ hu kɛ odaseyeli babaoo fataa he akɛ etsɛŋ ni Nyɔŋmɔ yiŋtoo lɛ baaba mli.

[Mfoniri ni yɔɔ yɔɔ baafa 26]

Nyɔŋmɔ ŋwɛi Maŋtsɛyeli ni eye emuu lɛ baafee adesai anɔyeli kome pɛ yɛ jeŋ hee lɛ mli

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje