Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • kn35 bf. 1-2
  • Ani Gbɔmɛi fɛɛ Baasumɔ Amɛhe Gbi Ko?

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Ani Gbɔmɛi fɛɛ Baasumɔ Amɛhe Gbi Ko?
  • Ani Gbɔmɛi Fɛɛ Baasumɔ Amɛhe Gbi Ko?
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Naanyo Suɔmɔ He Ejɔ
  • Mɛni Hewɔ Naanyo Suɔmɔ He Ejɔ Nɛkɛ?
  • Naanyo Suɔmɔ—Eyɛ Diɛŋtsɛ
  • Beni Gbɔmɛi Fɛɛ Baasumɔ Amɛhe
  • Mɛni Naanyo Gbɔmɔ Ni Wɔɔsumɔ Lɛ Tsɔɔ?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2006
  • “Esa akɛ Osumɔ Onaanyo Gbɔmɔ Tamɔ Bo Diɛŋtsɛ Ohe”
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2014
  • Ani ‘Oosumɔ Onaanyo Gbɔmɔ Tamɔ Bo Diɛŋtsɛ Ohe’?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2015
  • “Ani Gbɔmɛi Fɛɛ Baasumɔ Amɛhe Gbi Ko?”
    Wɔ Maŋtsɛyeli Sɔɔmɔ—1997
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Ani Gbɔmɛi Fɛɛ Baasumɔ Amɛhe Gbi Ko?
kn35 bf. 1-2

Kingdom News No. 35

Ani Gbɔmɛi fɛɛ Baasumɔ Amɛhe Gbi Ko?

Naanyo Suɔmɔ He Ejɔ

GBƆMƐI akpekpei abɔ nuɔ he akɛ amɛbɛ hiɛnɔkamɔ ni amɛnii yɛ mɔbɔ, ni he ko he ko bɛ ni amɛaatsɔ amɛhe kɛya kɛha yelikɛbuamɔ. Yoo nitsumɔtsɛ ko ni ekpa nitsumɔ kɛɛ akɛ: ‘Gbɛkɛ ko ni okulafo ko ni etsũ bɛŋkɛ minɔ̃ lɛ batswa mishinaa, ni ekɛɛ akɛ ehe efee shoo. Mikɛ bulɛ kɛ shiŋŋfeemɔ kɛɛ lɛ akɛ mibɛ dekã. Ekpa mi fai akɛ égba minaa ni eshi mi etee.’

Eyɛ mɔbɔ akɛ, yoo okulafo lɛ gbe ehe nakai gbɛkɛ lɛ nɔŋŋ. Yɛ no sɛɛ lɛ, yoo nitsumɔtsɛ nɛɛ kɛɛ akɛ ekase “nɔ ko ni he hiaa waa.”

Naanyo suɔmɔ ni bɛ kɛ oshara baa yɛ bei pii amli. Yɛ weku mli tai ni ba yɛ Bosnia kɛ Herzegovina, tsutsu Yugoslavia fã lɛ mli lɛ, anyɛ gbɔmɛi fe akpeiakpe nɔ ni ashwie amɛ kɛjɛ amɛshiai amli, ni agbe akpei nyɔŋmai abɔ. Namɛi fee nakai? Gbekɛ yoo ko ni ashwie lɛ kɛjɛ ekrowa mli lɛ kɛ yaafo kɛɛ akɛ: “Wɔ akutseiaŋbii ni, wɔle amɛ.”

Agbe gbɔmɛi akpei ohai abɔ yɛ Rwanda, ni amɛ diɛŋtsɛ amɛ akutseiaŋbii feɔ nakai yɛ bei pii amli. The New York Times lɛ bɔ amaniɛ akɛ: “Hutubii kɛ Tutsibii [hi shi] yɛ hekome, amɛkɛ amɛhe boteɔ gbalashihilɛ mli, ni egbaaa amɛnaa loo amɛleee mɔ ni ji Hutu kɛ mɔ ni ji Tutsi. Kɛkɛ ni nɔ ko fɛ́ trukaa,” ni “gbɔmɔgbee lɛ je shishi.”

Nakai nɔŋŋ hu Yudafoi kɛ Arabbii ni yɔɔ Israel lɛ hiɔ shi yɛ akutso kome mli shi amɛteŋ mɛi pii nyɛɔ amɛhe. Nakai nɔŋŋ shihilɛ lɛ ji yɛ Katolikbii kɛ Protestantbii ni yɔɔ Ireland, kɛ kui krokomɛi ni amɛyifalɛ yaa hiɛ yɛ maji krokomɛi amli lɛ ateŋ. Be ko bako yɛ yinɔsane mli ni suɔmɔ etã yɛ je lɛ mli tamɔ bɔ ni eji nɛɛ dã.

Mɛni Hewɔ Naanyo Suɔmɔ He Ejɔ Nɛkɛ?

Wɔ Bɔlɔ lɛ haa hetoo. E-Wiemɔ, ni ji Biblia lɛ tsɛɔ be ni wɔyɔɔ mli lɛ akɛ “naagbee gbii” lɛ. Enɛ ji be mli ni Biblia gbalɛ kɛɔ akɛ, gbɔmɛi baatsɔmɔ “mɛi ni edɔɔɔ mɔ he.” Yesu Kristo gba fɔ shi yɛ nɛkɛ “jaramɔ bei” nɛɛ, ni atsɛɔ lɛ yɛ Ŋmalɛi lɛ amli hu akɛ “nibii agbɛjianɔtoo lɛ naagbee” lɛ he akɛ, “mɛi pii asuɔmɔ lɛ he aaajɔ.”—2 Timoteo 3:1-5; Mateo 24:3, 12, New World Translation.

No hewɔ lɛ, suɔmɔ ni bɛ ŋmɛnɛ lɛ ji odaseyelii ni tsɔɔ akɛ je nɛɛ naagbee gbii lɛ amli wɔyɔɔ lɛ fã. Nɔ ni yɔɔ miishɛɛ ji akɛ, etsɔɔ akɛ etsɛŋ ni akɛ jalɛ jeŋ hee ni suɔmɔ yeɔ nɔ yɛ mli baato gbɔmɛi ni leee Nyɔŋmɔ lɛ aje nɛɛ najiaŋ.—Mateo 24:3-14; 2 Petro 2:5; 3:7, 13.

Shi ani wɔyɛ yiŋtoo diɛŋtsɛ ni wɔɔdamɔ nɔ wɔhe wɔye akɛ tsakemɔ ni tamɔ nɛkɛ baanyɛ aba—ákɛ gbɔmɛi fɛɛ baanyɛ akase bɔ ni amɛaasumɔ amɛhe ni amɛkɛ amɛhe ahi shi yɛ ekomefeemɔ mli yɛ toiŋjɔlɛ mli?

Naanyo Suɔmɔ—Eyɛ Diɛŋtsɛ

KLƐŊKLƐŊ afii oha lɛ mli mlalelɔ ko bi Yesu akɛ: “Namɔ diɛŋtsɛ ji minaanyo?” Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, eekpa gbɛ ni Yesu akɛɛ akɛ, ‘Onanemɛi Yudafoi lɛ.’ Shi yɛ sane ko ni kɔɔ Samarianyo ni na mɔbɔ lɛ he lɛ mli lɛ, Yesu tsɔɔ akɛ gbɔmɛi ni jɛ maji krokomɛi amli lɛ hu ji wɔnanemɛi.—Luka 10:29-37, NW; Yohane 4:7-9.

Yesu ma nɔ mi akɛ, nɔ ni nyiɛ Nyɔŋmɔ suɔmɔ lɛ sɛɛ ji naanyo suɔmɔ ni esa akɛ eye wɔshihilɛi anɔ. (Mateo 22:34-40) Shi, ani gbɔmɛi akuu ko esumɔ amɛnanemɛi pɛŋ lɛɛlɛŋ? Klɛŋklɛŋ Kristofoi lɛ fee nakai! Ale amɛ yɛ suɔmɔ ni amɛyɔɔ kɛha mɛi krokomɛi lɛ hewɔ.—Yohane 13:34, 35.

Ni ŋmɛnɛ hu? Ani mɔ ko tsuɔ suɔmɔ ni tamɔ Kristo nɔ̃ lɛ he nii? Encyclopedia Canadiana lɛ kɛɛ akɛ: “Yehowa Odasefoi anitsumɔ lɛ ji mra be mli Kristojamɔ ni Yesu kɛ ekaselɔi lɛ tsu he nii lɛ hiɛtsiɛmɔ kɛ eshimaa ekoŋŋ . . . Nyɛmimɛi ji amɛ fɛɛ.”

Mɛni enɛ tsɔɔ? Etsɔɔ akɛ, Yehowa Odasefoi eŋmɛɛɛ nɔ ko nɔ ko gbɛ—weku, maŋ, loo he ni mɔ ko jɛ jio—ni eha amɛnyɛ amɛ akutseiaŋbii. Ni asaŋ amɛgbeŋ mɔ ko mɔ ko hu, ejaakɛ amɛkɛ amɛklantei esɔ kɔii ni amɛkɛ amɛkpɔlɔi hu esɔ adedai yɛ mfonirifeemɔ gbɛ nɔ. (Yesaia 2:4) Yɛ anɔkwale mli lɛ, ale Odasefoi lɛ akɛ mɛi ni kɛ hegbɛ tsuɔ nii ni amɛkɛyeɔ amɛbuaa amɛnanemɛi.—Galatabii 6:10.

Ebɛ naakpɛɛ akɛ California Sacramento Union wolo lɛ mli niŋmaa titri ko kɛɛ akɛ: “Efa akɛ aaakɛɛ akɛ, eji jeŋ muu lɛ fɛɛ hiɔ shi yɛ Yehowa Odasefoi lɛ ahemɔkɛyeli lɛ naa kulɛ, láshishwiemɔ kɛ hetsɛ̃ baaba naagbee, ni suɔmɔ baaye nɔ akɛ maŋtsɛ.” Hungary Ring wolo tɛtrɛɛ lɛ mli niŋmalɔ ko wie akɛ: “Mimu sane naa akɛ, eji Yehowa Odasefoi pɛ ji mɛi ni yɔɔ shikpɔŋ nɛɛ nɔ kulɛ, tawuu ehiŋ shi, ni nitsumɔ pɛ ni polisifoi baatsu ji tsɔnei ni amɛbaakudɔ kɛ gbɛfãa he woji ni amɛkɛbaaha.”

Shi akpɛlɛɔ nɔ akɛ, jeŋ muu fɛɛ tsakemɔ kpele ko he baahia kɛ́ gbɔmɛi fɛɛ aaasumɔ amɛhe. Mɛɛ gbɛ nɔ nakai tsakemɔ lɛ baatsɔ aba? (Ofainɛ kwɛmɔ esɛɛgbɛ baafa lɛ.)

Beni Gbɔmɛi Fɛɛ Baasumɔ Amɛhe

SƆLEMƆ ko ni Yesu Kristo tsɔɔ lɛ tsɔɔ akɛ, tsakemɔ kpele ko ebɛŋkɛ. Yesu tsɔɔ wɔ yɛ e-Gɔŋ nɔ Shiɛmɔ ni ehe gbɛi lɛ mli ni wɔsɔle akɛ: “Omaŋtsɛyeli lɛ aba. Afee nɔ ni osumɔɔ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ, taakɛ afeɔ yɛ ŋwɛi lɛ.”—Mateo 6:10, King James Version.

Mɛni ji Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ? Eji nɔyeli diɛŋtsɛ, nɔ ni yeɔ nɔ kɛjɛɔ ŋwɛi. No hewɔ ni atsɛɔ lɛ akɛ “ŋwɛi maŋtsɛyeli lɛ.” Yesu Kristo ni ji “Hejɔlɛ Lumɔ” lɛ Tsɛ ehala lɛ koni efee enɔyelɔ.—Mateo 10:7; Yesaia 9:5, 6; Lala 72:1-8.

Kɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ ba lɛ, mɛni baaba jeŋ ni hetsɛ̃ eyi mli obɔ nɛɛ nɔ? ‘Maŋtsɛyeli nɛɛ baajwara’ je nɛŋ nɔyelii ni ekpɔtɔ lɛ fɛɛ ‘wɔtsɔwɔtsɔ ni eeekpata amɛhiɛ.’ (Daniel 2:44) Biblia lɛ tsɔɔ mli akɛ: “Je lɛ miiho aya . . . , shi mɔ ni feɔ Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii lɛ hiɔ shi kɛyaa naanɔ.”—1 Yohane 2:17, NW.

Biblia lɛ kɛɔ yɛ Nyɔŋmɔ jeŋ hee lɛ he akɛ: “Jalɔi lɛ, shikpɔŋ lɛ aaatsɔ amɛnɔ, ni amɛaahi nɔ daa.” (Lala 37:9-11, 29; Abɛi 2:21, 22) Mɛɛ anunyam be enɛ aaaji nɛkɛ! “Gbele bɛ dɔŋŋ, ni ŋkɔmɔyeli ko kɛ bolɔmɔ ko kɛ nɔnaa ko hu bɛ dɔŋŋ.” (Kpojiemɔ 21:4) Mɛi ni egboi lɛ po baahi shi ekoŋŋ, ni abaatsake shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ afee lɛ paradeiso diɛŋtsɛ.—Yesaia 11:6-9; 35:1, 2; Luka 23:43; Bɔfoi lɛ Asaji 24:15.

Kɛ wɔɔhi shi yɛ Nyɔŋmɔ jeŋ hee lɛ mli lɛ, belɛ ebaabi ni wɔsumɔ wɔhe, taakɛ Nyɔŋmɔ tsɔɔ wɔ ni wɔfee lɛ. (1 Tesalonikabii 4:9) Biblia kaselɔ ko ni jɛ Bokagbɛ kɛɛ akɛ: “Miikpa be mli ni, taakɛ Biblia lɛ woɔ shi lɛ, gbɔmɛi fɛɛ ekase bɔ ni asumɔɔ mɔ ahãa lɛ gbɛ.” Ni wɔbaanyɛ wɔná nɔmimaa akɛ Nyɔŋmɔ baaye eshiwoi anɔ! Ekɛɛ akɛ: “Mi miwie, ni mi nɔŋŋ maha aba mli.”—Yesaia 46:11.

Shi, bɔni afee ni oná Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ shishi jɔɔmɔi lɛ amli ŋɔɔmɔ lɛ, esa akɛ oná Biblia mli nilee, taakɛ gbɔmɛi akpekpei abɔ ni yɔɔ tsuijurɔ yɛ jeŋ fɛɛ lɛ feɔ lɛ. (Yohane 17:3, NW) Mɛni Nyɔŋmɔ Taoɔ yɛ Wɔdɛŋ? wolo bibioo ni hiɛ baafai 32 lɛ baaye abua bo. Onine baashɛ eko nɔ kɛtsɔ nɔ ni atsɔɔ yɛ baafa ni tsɔ hiɛ lɛ mli lɛ mli nibii ni oooŋmala ni okɛmaje kɛya adrɛs ni bɛŋkɛ oshia lɛ nɔ.

□ Masumɔ ni minine ashɛ wolo bibioo Mɛni Nyɔŋmɔ Taoɔ yɛ Wɔdɛŋ? lɛ nɔ.

□ Nyɛfainɛ nyɛtaoa mi kɛha shia Biblia mli nikasemɔ ni aheee nɔ ko.

[He ni Mfoniri ni yɔɔ baafa 2 lɛ Jɛ]

Teemɔŋ tũtswalɔ kɛ yarafeemɔ yɛ Bosnia: Reuters/Corbis-Bettmann

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje