Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • dp yitso 15 bf. 256-269
  • Maŋtsɛmɛi Akaŋshilɔi Lɛ Bote Afii Ohai 20 Lɛ Mli

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Maŋtsɛmɛi Akaŋshilɔi Lɛ Bote Afii Ohai 20 Lɛ Mli
  • Bó Daniel Gbalɛ lɛ Toi!
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • ‘AMƐTSUII SUSUƆ EFƆŊ HE’
  • ‘ETE SHI EWO KPAŊMƆ KRƆŊKRƆŊ LƐ’
  • MAŊTSƐ LƐ ‘TSUI FÃ’ YƐ TAWUU MLI
  • MAŊTSƐ LƐ ‘FEE NII KƐMƆ SHI’
  • “TAI” LƐ JƐ MAŊTSƐ LƐ ŊƆƆ
  • ‘AKƐ NIHII NII LƐ MA SHI’
  • Maŋtsɛ Ko Bule Yehowa He Krɔŋkrɔŋ Lɛ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1993
  • “Kooyigbɛ Maŋtsɛ Lɛ”​—Yɛ Naagbee Be Lɛ Mli
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Nikasemɔ Nɔ)—2020
  • Maŋtsɛmɛi Ni Shiɔ Mple Lɛ Ebɛŋkɛ Amɛ Naagbee
    Bó Daniel Gbalɛ lɛ Toi!
  • ‘Toiŋjɔlɛ Bɛ Kɛha Mɛi Fɔji’
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1987
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Bó Daniel Gbalɛ lɛ Toi!
dp yitso 15 bf. 256-269

Yitso Nyɔŋma Kɛ Enumɔ

Maŋtsɛmɛi Akaŋshilɔi Lɛ Bote Afii Ohai 20 Lɛ Mli

1. Namɛi yinɔsaneŋmalɔ ko kɛɔ akɛ amɛji afii ohai 19 lɛ mli Europa hiɛnyiɛlɔi lɛ?

YINƆSANEŊMALƆ Norman Davies ŋma akɛ: “Anaa hewalɛ ko ni kɛ nɔyaa kanyaa mɔ yɛ afii ohai nyɔŋma kɛ nɛɛhu lɛ mli Europa lɛ he ni fe nɔ fɛɛ nɔ ni átsɔ hiɛ ale momo.” Ekɛfata he akɛ: “Europa kanya ehe kɛ nifeemɔ hewalɛ fe be fɛɛ ni eho: kɛ hewalɛ yɛ tsɔnei ahe nilee mli, shika helɛtemɔ mli hewalɛ, hiŋmɛigbelemɔ mli hewalɛ, majimaji ateŋ hewalɛ.” Davies kɛɛ akɛ: “Europa kunimyeli ‘afii oha hewalɛ’ lɛ” hiɛnyiɛlɔi lɛ ateŋ “klɛŋklɛŋ mɔ ji Great Britain . . . ni yɛ sɛɛ mli afii nyɔŋmai lɛ amli lɛ, Germany.”

‘AMƐTSUII SUSUƆ EFƆŊ HE’

2. Beni afii ohai 19 lɛ ba naagbee lɛ, mɛɛ hewalɛi baje “kooyigbɛ maŋtsɛ lɛ” kɛ “wuoyigbɛ maŋtsɛ lɛ” gbɛhei amli?

2 Beni afii ohai 19 lɛ baa enaagbee lɛ, no mli lɛ Germany Maŋtsɛyeli lɛ ji “kooyigbɛ maŋtsɛ” ni Britania badamɔ “wuoyigbɛ maŋtsɛ lɛ” gbɛhe lɛ. (Daniel 11:​14, 15) Yehowa bɔfo lɛ kɛɛ: “Ni maŋtsɛmɛi enyɔ nɛɛ fɛɛ atsuii aaasusu efɔŋ, ni amɛaamale yɛ okpɔlɔ kome he.” Etee nɔ akɛ: “Shi ehiŋ, ejaakɛ ja be ni ato lɛ eshɛ dani naagbee lɛ aaaba.”​—Daniel 11:27.

3, 4. (a) Namɔ bafee klɛŋklɛŋ maŋtsɛ yɛ Germany Maŋtsɛyeli lɛ mli, ni mɛɛ ekomefeemɔ kpaŋmɔ ato shishi? (b) Mɛɛ ŋaa ni akɛfeɔ nii Kaiser Wilhelm nyiɛ sɛɛ?

3 Yɛ January 18, 1871 lɛ, Wilhelm I batsɔ klɛŋklɛŋ maŋtsɛ yɛ Germany Maŋtsɛyeli lɛ nɔ. Ehala Otto von Bismarck akɛ maŋtsɛ tsulɔ nukpa. Akɛni ekɛ ejwɛŋmɔ ema maŋtsɛyeli hee lɛ ní eeeha eya hiɛ lɛ nɔ hewɔ lɛ, Bismarck tsi ehe kɛjɛ ta ni aaaba ekɛ maji krokomɛi ateŋ lɛ he, ni ekɛ Austria-Hungary kɛ Italy fee ekomefeemɔ kpaŋmɔ, ní ale akɛ Kpaŋmɔ ni Bɔ He Etɛ lɛ. Shi etsɛɛɛ ni kooyigbɛ maŋtsɛ hee nɛɛ kɛ wuoyigbɛ maŋtsɛ lɛ bɔi nibii ni amɛyɔɔ he miishɛɛ lɛ ahepelemɔ.

4 Beni Wilhelm I kɛ esɛɛyelɔ, Frederick III gbo yɛ afi 1888 sɛɛ lɛ, kɛkɛ ni Wilhelm II ni eye afii 29 lɛ bata maŋtsɛsɛi lɛ nɔ. Wilhelm II, loo Kaiser Wilhelm nyɛ Bismarck nɔ koni eshi enitsumɔ lɛ, ni edi nifeemɔ gbɛ ko ni baaha Germany aná gbɛi yɛ je lɛŋ fɛɛ lɛ sɛɛ. Yinɔsaneŋmalɔ ko wie akɛ, “[Germany] ŋɔ henɔwomɔ kɛ mɔ naatsɔɔ su efɔ̃ ehe nɔ yɛ Wilhelm II shishi.”

5. Maŋtsɛmɛi enyɔ lɛ tara “okpɔlɔ kome he” yɛ mɛɛ gbɛ nɔ, ni mɛni amɛwie yɛ jɛmɛ?

5 Beni Czar Nicholas II ni jɛ Russia lɛ tsɛ toiŋjɔlɛ kpee yɛ The Hague, Netherlands, yɛ August 24, 1898 lɛ, no mli lɛ shihilɛ lɛ mli wa yɛ majimaji lɛ ateŋ. Nɛkɛ kpee nɛɛ kɛ nɔ ni nyiɛ sɛɛ yɛ afi 1907 lɛ to Kojomɔhe ni Hiɔ Shi Daa ni Saa Béi ema shi yɛ The Hague. Yɛ kojomɔhe nɛɛ mli bii ni amɛbatsɔmɔ hewɔ lɛ, Germany Maŋtsɛyeli lɛ kɛ Great Britain hu ha ana amɛ akɛ mɛi ni sumɔɔ toiŋjɔlɛ. Amɛtara “okpɔlɔ kome he,” tamɔ nanemɛi, shi ‘amɛtsuii susuɔ efɔŋ ni amɛaafee he.’ Majimaji ateŋ ŋaalee ni amɛkɛtsuɔ nii ni ji ‘malemɔ ni amɛmaleɔ yɛ okpɔlɔ kome he’ lɛ nyɛɛɛ ekɛ toiŋjɔlɛ diɛŋtsɛ aba. Yɛ amɛ hiɛnyam taomɔ yɛ maŋkwramɔŋ, jarayeli mli, kɛ tawuu mli lɛ gbɛfaŋ lɛ, ‘nɔ ko nɔ ko nyɛŋ ahi’ ejaakɛ maŋtsɛmɛi enyɔ lɛ anaagbee baaba ‘yɛ be ni’ Yehowa Nyɔŋmɔ ‘eto lɛ mli.’

‘ETE SHI EWO KPAŊMƆ KRƆŊKRƆŊ LƐ’

6, 7. (a) Kooyigbɛ maŋtsɛ lɛ ‘ku esɛɛ kɛtee eshikpɔŋ lɛ nɔ’ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? (b) Te wuoyigbɛ maŋtsɛ lɛ tsu kooyigbɛ maŋtsɛ lɛ hewalɛ ni elɛɛɔ mli lɛ he nii eha tɛŋŋ?

6 Beni Nyɔŋmɔ bɔfo lɛ yaa nɔ lɛ, ekɛɛ akɛ: “Ni [kooyigbɛ maŋtsɛ lɛ] eeeku esɛɛ kɛaatee eshikpɔŋ lɛ nɔ kɛ nii babaoo, ni etsui aaate shi awo kpaŋmɔ krɔŋkrɔŋ lɛ, ni eeefee; ni eeeku esɛɛ kɛaatee eshikpɔŋ lɛ nɔ.”​—Daniel 11:28.

7 Kaiser Wilhelm ku esɛɛ kɛtee “shikpɔŋ” lɛ loo blema kooyigbɛ maŋtsɛ lɛ shikpɔŋ nɔ shihilɛ lɛ mli. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Kɛtsɔ maŋtsɛmɛi anɔyeli ni eto ema shi koni elɛɛ Germany Maŋtsɛyeli lɛ mli ni egbɛi ahe shi lɛ nɔ. Wilhelm II kɛ oti ni ji maji ni eeena efee enɔyelihe yɛ Afrika kɛ hei krokomɛi mamɔ ehiɛ. Akɛni eesumɔ ni ekɛ hewalɛ ni Britania ená yɛ ŋshɔ hiɛ lɛ ashi akaŋ hewɔ lɛ, eto ta lɛji asafo babaoo he gbɛjianɔ. The New Encyclopædia Britannica lɛ kɛɔ akɛ: “Germany ta lɛji tsake kɛjɛ fioo ni abuuu kɛyashɛ mɔ ni ji enyɔ yɛ Britania sɛɛ yɛ nɔ ni fe afii nyɔŋma sɛɛ fioo pɛ mli.” Bɔni afee ni ehi shi akɛ mɔ ni mɔ ko kɛ lɛ yeee egbɔ lɛ, ehe bahia ni Britania alɛɛ eta lɛji ahe gbɛjianɔtoo lɛ mli. Britania hu kɛ France bote (gbeekpamɔ kɛ shishinumɔ) mli kɛ gbeekpamɔ ni tamɔ nakai nɔŋŋ mli kɛ Russia, ni amɛto Gbeekpamɔ ni Bɔ He Etɛ lɛ amɛma shi. Ája Europa mli áwo asraafoi nsarai enyɔ mli agbɛnɛ​—Ekomefeemɔ ni Bɔ He Etɛ lɛ yɛ afã kome ni Gbeekpamɔ ni Bɔ He Etɛ lɛ yɛ afã kroko lɛ.

8. Te fee tɛŋŋ ni Germany Maŋtsɛyeli lɛ baná “nii babaoo” lɛ?

8 Germany Maŋtsɛyeli lɛ kɛ ekãa kɛ hiɛdɔɔ tsu jwɛŋmɔ ko he nii, ni nɔ ni jɛ mli ba ji “nii babaoo” kɛha Germany ejaakɛ lɛ ji mɔ titri yɛ Ekomefeemɔ ni Bɔ He Etɛ lɛ mli. Austria-Hungary kɛ Italy ji Roma Katolikbii. No hewɔ lɛ, Ekomefeemɔ ni Bɔ He Etɛ lɛ ná paapa lɛ sɛɛfimɔ mli ŋɔɔmɔ, yɛ be mli ni wuoyigbɛ maŋtsɛ lɛ kɛ e-Gbeekpamɔ ni Bɔ He Etɛ lɛ mli bii ni amɛyifalɛ jeee Katolikbii lɛ naaa lɛ nakai.

9. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ kooyigbɛ maŋtsɛ lɛ te shi wo “kpaŋmɔ krɔŋkrɔŋ lɛ” yɛ etsui mli?

9 Ni Yehowa webii hu? Jeeŋmɔ beebe amɛjɛ amɛjaje akɛ “jeŋmaji abe” lɛ baaba naagbee yɛ afi 1914.a (Luka 21:24) Nakai afi lɛ mli ato Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ ni yɔɔ Maŋtsɛ David Gboshiniyelɔ, Yesu Kristo, dɛŋ lɛ ama shi yɛ ŋwɛi. (2 Samuel 7:​12-​16; Luka 22:​28, 29) March 1880 mli tɔ̃ɔ ni Buu-Mɔɔ wolo tɛtrɛɛ lɛ kɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ nɔyeli lɛ tsá “jeŋmaji abei ni ato,” (NW) loo “jeŋmaji abei” lɛ naagbee lɛ. Shi Germany kooyigbɛ maŋtsɛ lɛ tsui ‘ete shi ewo Maŋtsɛyeli kpaŋmɔ krɔŋkrɔŋ lɛ.’ Yɛ nɔ najiaŋ ni eeekpɛlɛ Maŋtsɛyeli nɔyeli nɔ lɛ, Kaiser Wilhelm ‘fee nii kɛmɔ shi’ kɛtsɔ ejeŋ nɔyeli he gbɛjianɔtoi ni eha eshwere lɛ nɔ. Shi, yɛ nakai feemɔ mli lɛ, etɛo Jeŋ Ta I dumɔwui lɛ.

MAŊTSƐ LƐ ‘TSUI FÃ’ YƐ TAWUU MLI

10, 11. Te fee tɛŋŋ ni Jeŋ Ta I je shishi, ni enɛ ba yɛ “be ni ato lɛ mli” yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

10 Ŋwɛibɔfo lɛ gba fɔ̃ shi akɛ: “Be ni ato lɛ mli lɛ [kooyigbɛ maŋtsɛ lɛ] eeeku esɛɛ kɛaaba wuoyigbɛ ekoŋŋ, shi sɛɛkpee nɔ̃ lɛ tamɔŋ tsutsu nɔ̃ lɛ.” (Daniel 11:29) ‘Be ni Nyɔŋmɔ eto’ ni akɛaaha Jeŋmaji anɔyeli aba naagbee yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ shɛ yɛ afi 1914 beni eto ŋwɛi Maŋtsɛyeli lɛ ema shi lɛ. Yɛ nakai afi lɛ June 28 lɛ, Serbia gbɔmɔgbelɔ ko ju shi egbe Austria Maŋtsɛ-Binuu Francis Ferdinand kɛ eŋa yɛ Sarajevo, yɛ Bosnia. No ji lasrɛ̃mi ni je Jeŋ Ta I shishi lɛ.

11 Kaiser Wilhelm wo Austria-Hungary hewalɛ koni amɛtɔ owele amɛshi Serbia. Akɛni amɛyɔɔ Germany sɛɛfimɔ hewɔ lɛ, Austria-Hungary fã ta eshi Serbia yɛ July 28, 1914. Shi Russia baye bua Serbia. Beni Germany fã ta eshi Russia lɛ, France (ni fata Gbeekpamɔ ni Bɔ He Etɛ lɛ he lɛ) fi Russia sɛɛ. Kɛkɛ ni Germany fã ta eshi France hu. Bɔni afee ni enine ashɛ Paris nɔ mra lɛ, Germany yatutua Belgium, ni kɛ ehe wooo ta lɛ mli, ní Britania fiɔ esɛɛ lɛ. No hewɔ lɛ Britania fã ta eshi Germany. Maji krokomɛi kɛ amɛhe wo mli, ni Italy tsake eshidaamɔ kɛyafi ekroko sɛɛ. Britania fee Mizraim maŋ ni ebuɔ ehe yɛ ta lɛ mli bɔni afee ni ekaŋmɛ kooyigbɛ maŋtsɛ lɛ gbɛ ni etsĩ Suez Canal lɛ ní eyatutua Mizraim, wuoyigbɛ maŋtsɛ lɛ blema shikpɔŋ lɛ.

12. Nibii ‘yatamɔɔɔ tsutsu nɔ lɛ’ yɛ klɛŋklɛŋ jeŋ ta lɛ mli yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

12 The World Book Encyclopedia lɛ kɛɛ akɛ: “Yɛ Maji ni Efee Ekome lɛ ayifalɛ kɛ hewalɛ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, ebafee tamɔ nɔ ni Germany miihe aye kunim yɛ ta lɛ mli.” Ákɛ kooyigbɛ maŋtsɛ lɛ, Roma Maŋtsɛyeli lɛ etee nɔ eye kunim yɛ maŋtsɛmɛi enyɔ lɛ atsutsu tawuu mli. Shi yɛ nɛkɛ be nɛɛ mli lɛ, ‘nibii tamɔɔɔ bɔ ni eji tsutsu lɛ dɔŋŋ.’ Aye kooyigbɛ maŋtsɛ lɛ nɔ kunim. Beni etsɔɔ nɔ hewɔ ni eba lɛ nakai lɛ, ŋwɛibɔfo lɛ kɛɛ akɛ: “Kitim lɛji aaabatua lɛ, ni etsui aaafã.” (Daniel 11:30a) Mɛni ji “Kitim lɛji” lɛ?

13, 14. (a) Mɛni titri ji “Kitim lɛji” ni batutua kooyigbɛ maŋtsɛ lɛ? (b) Te fee tɛŋŋ ni Kitim lɛji babaoo ba beni klɛŋklɛŋ jeŋ ta lɛ yaa nɔ lɛ?

13 Yɛ Daniel gbii lɛ amli lɛ Kitim ji Cyprus. Yɛ klɛŋklɛŋ jeŋ ta lɛ shishijee mli lɛ, Britania ŋɔ Cyprus efata enɔ̃ lɛ he. Agbɛnɛ hu, taakɛ The Zondervan Pictorial Encyclopedia of the Bible lɛ tsɔɔ lɛ, “akpãa” gbɛi Kitim lɛ ‘mli koni Anaigbɛ fɛɛ afata he, shi titri lɛ Anaigbɛ ŋshɔ hiɛ gbɛfalɔi lɛ.’ New International Version lɛ tsɔɔ “Kitim lɛji” lɛ ashishi akɛ “lɛji ni jɛ anaigbɛ ŋshɔnaa maji lɛ amli.” Yɛ klɛŋklɛŋ jeŋ ta lɛ mli lɛ, Kitim lɛji lɛ titri bafee Britania lɛji ni yɔɔ Europa anaigbɛ ŋshɔnaa gbɛ lɛ.

14 Beni ta lɛ yaa nɔ fiofio lɛ, Kitim lɛji babaoo bafata Britania Ta Lɛji lɛ ahe. Yɛ May 7, 1915 lɛ, Germany ŋshɔ shishi ta lɛlɛ U-20 lɛ shiu Lusitania ni ji meele ni jeee ta lɛlɛ lɛ yɛ he ko ni bɛŋkɛ Ireland wuoyigbɛ ŋshɔ lɛ naa fioo. Amerikabii 128 fata mɛi ni gboi lɛ ahe. Sɛɛ mli lɛ, Germany lɛɛ ŋshɔ shishi tawuu lɛ mli kɛtee Atlantik ŋshɔ lɛ mli. Enɛ hewɔ lɛ, U.S. Maŋnɔkwɛlɔ Nukpa Woodrow Wilson fã ta eshi Germany yɛ April 6, 1917. Akɛni U.S. ta lɛji kɛ asraafoi eha amɛyi efa hewɔ lɛ, wuoyigbɛ maŋtsɛ ni yɔɔ bianɛ​—Anglo-Amerika Jeŋ Hewalɛ lɛ​—kɛ ehe ewo ta ni ekɛ ekaŋshilɔ lɛ wuɔ lɛ mli kwraa agbɛnɛ.

15. Mɛɛ be kooyigbɛ maŋtsɛ lɛ ‘tsui fã’?

15 Yɛ Anglo-Amerika Jeŋ Hewalɛ lɛ tutuamɔ lɛ hewɔ lɛ, kooyigbɛ maŋtsɛ lɛ ‘tsui fã,’ ni yɛ November 1918 lɛ, ekpɛlɛ nɔ akɛ áye enɔ kunim. Wilhelm II jo foi kɛtee nomŋɔɔ mli yɛ Netherlands, ni Germany batsɔ kwasafo nɔyeli. Shi kooyigbɛ maŋtsɛ lɛ shɛko enaagbee.

MAŊTSƐ LƐ ‘FEE NII KƐMƆ SHI’

16. Taakɛ gbalɛ lɛ tsɔɔ lɛ, te kooyigbɛ maŋtsɛ lɛ baafee enii yɛ enɔ kunim ni aye lɛ he eha tɛŋŋ?

16 “Ni [kooyigbɛ maŋtsɛ lɛ] eeeku esɛɛ, ni emli aaawo la yɛ kpaŋmɔ krɔŋkrɔŋ lɛ hewɔ; ni eeefee; ni eeeku esɛɛ ni eeetao mɛi ni kwaa kpaŋmɔ krɔŋkrɔŋ lɛ asɛɛgbɛ.” (Daniel 11:30b) Nakai ji bɔ ni ŋwɛibɔfo lɛ gba, ni eba mli anɔkwale.

17. Mɛni hã Adolf Hitler te shi?

17 Beni ta lɛ ba naagbee yɛ afi 1918 lɛ, Maji ni Efee Ekome ni ye kunim lɛ nyɛ̃ Germany nɔ amɛwo toigbalamɔ he toiŋjɔlɛ kpaŋmɔ ko shishi. Germanybii lɛ na akɛ kpaŋmɔ lɛ mli taomɔ nii lɛ anaa wa waa, ni kwasafo maŋ hee lɛ egbɔjɔ kɛjɛ shishijee. Germany didãa afii komɛi yɛ haomɔ kpele shishi ni yɛ naagbee lɛ Shika Helɛtemɔ Mli Nɔnyɛɛ Kpeteŋkpele lɛ ni amɛkɛ kpe lɛ shi mɛi akpekpei ekpaa ni naaa nitsumɔ amɛtsu. Beni shɛɔ afi 1930 afii lɛ shishijee mli lɛ, no mli lɛ shihilɛi efee nɔ ni hi kɛha Adolf Hitler shitee. Ebafee maŋtsɛ tsulɔ nukpa yɛ January 1933, ni ebatsɔ maŋnɔkwɛlɔ nukpa yɛ nɔ ni Nazibii lɛ tsɛɔ akɛ Third Reichb [Maŋtsɛyeli ni ji Etɛ] lɛ nɔ yɛ afi ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli.

18. Hitler ‘fee nii kɛmɔ shi’ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

18 Beni Hitler baná hewalɛ lɛ sɛɛ pɛ kɛkɛ ni ekɛ hiɛdɔɔ tutua “kpaŋmɔ krɔŋkrɔŋ lɛ,” ni Yesu Kristo nyɛmimɛi ni afɔ amɛ mu lɛ damɔ shi kɛha no lɛ. (Mateo 25:40) ‘Efee nii kɛmɔ shi’ yɛ enɛ mli, ni ekɛte shi ewo Kristofoi ni yeɔ anɔkwa nɛɛ, ni ewa amɛteŋ mɛi pii ayi dɛŋdɛŋ. Hitler ye omanye yɛ shika helɛtemɔ kɛ maji ateŋ saneyeli mli ŋaa gbɛfaŋ, ni ‘efee nii kɛmɔ shi’ yɛ nitsumɔi nɛɛ hu mli. Ekɛ afii fioo ha Germany batsɔ maŋ ni yɔɔ hewalɛ yɛ je lɛ mli.

19. Akɛni eetao sɛɛfimɔ hewɔ lɛ, namɛi ayiŋ Hitler tsɔ̃?

19 Hitler tao “mɛi ni kwaa kpaŋmɔ krɔŋkrɔŋ lɛ asɛɛgbɛ.” Namɛi nɛ? Eyɛ faŋŋ akɛ amɛji Kristendom hiɛnyiɛlɔi lɛ, ni kɛɛ akɛ amɛkɛ Nyɔŋmɔ yɛ kpaŋmɔ wekukpaa ko mli, shi amɛjeee Yesu Kristo kaselɔi dɔŋŋ lɛ. Hitler kɛ omanyeyeli tsɛ́ “mɛi ni kwaa kpaŋmɔ krɔŋkrɔŋ lɛ” koni amɛbafi esɛɛ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ekɛ paapa ni yɔɔ Roma lɛ ye fua. Yɛ afi 1935 mli lɛ, Hitler to Nɔyeli lɛ Nitsumɔhe ni Kwɛɔ Sɔlemɔ Saji Anɔ. Otii ni mamɔ ehiɛ lɛ ateŋ ekome ji ni ekɛ Evangelika sɔlemɔi lɛ aba nɔyeli lɛ kudɔmɔ shishi.

“TAI” LƐ JƐ MAŊTSƐ LƐ ŊƆƆ

20. Mɛɛ “tai” kooyigbɛ maŋtsɛ lɛ kɛtsu nii, ni ekɛte shi ewo namɛi?

20 Etsɛɛɛ ni Hitler tee ta, taakɛ ŋwɛibɔfo lɛ gba fɔ̃ shi yɛ anɔkwale mli lɛ, akɛ: “Ni tai aaajɛ eŋɔɔ adamɔ shi, ni amɛaabule mɔ̃ɔ ni ji he krɔŋkrɔŋ lɛ, ni amɛaajie daa gbi afɔle lɛ.” (Daniel 11:31a) “Tai” lɛ ji asraafoi ni kooyigbɛ maŋtsɛ lɛ kɛ amɛ tsu nii koni ekɛ wuoyigbɛ maŋtsɛ lɛ awuu yɛ Jeŋ Ta II mli lɛ. Yɛ September 1, 1939 lɛ, Nazi “tai” lɛ yatutua Poland. Gbii enyɔ sɛɛ lɛ, Britania kɛ France fã ta amɛshi Germany bɔni afee ni amɛye amɛbua Poland. Kɛkɛ ni Jeŋ Ta II je shishi. Aye Poland nɔ kunim oya, ni no sɛɛ etsɛɛɛ kwraa lɛ, Germany asraafoi lɛ yahe shi yɛ Denmark, Norway, Netherlands, Belgium, Luxembourg, kɛ France. The World Book Encyclopedia lɛ kɛɔ akɛ: “Yɛ afi 1941 naagbee lɛ, Nazi Germany ye shikpɔŋ wulu lɛ fɛɛ nɔ.”

21. Te fee tɛŋŋ ni nibii eyaaa nɔ jogbaŋŋ kɛhaaa kooyigbɛ maŋtsɛ lɛ yɛ Jeŋ Ta II be lɛ mli, ni mɛni jɛ mli ba?

21 Eyɛ mli akɛ Germany kɛ Soviet Union efee Naanyobɔɔ, Gbeekpamɔ, kɛ Husui Ajajemɔ he Kpaŋmɔ moŋ, shi Hitler tee nɔ eyatutua Soviet shikpɔŋkuku lɛ yɛ June 22, 1941. Nifeemɔ nɛɛ ha Soviet Union baje Britania masɛi. Soviet asraafoi lɛ kɛ lɛ kpe waa, yɛ shishijee hiɛyaa ni Germany asraafoi lɛ ná yɛ naakpɛɛ gbɛ nɔ lɛ fɛɛ sɛɛ. Aye Germany asraafoi lɛ anɔ kunim diɛŋtsɛ yɛ Moscow yɛ December 6, 1941. Enɔ jetsɛremɔ lɛ, Germany hefatalɔ Japan ŋmɛɛ okplɛmii ahe eshwie Pearl Harbor, yɛ Hawaii. Beni Hitler nu enɛ he lɛ, ekɛɛ ehefatalɔi lɛ akɛ: “Anyɛŋ aye wɔnɔ kunim agbɛnɛ yɛ tawuu nɛɛ mli.” Yɛ December 11 lɛ, ekɛ kpalakpalafeemɔ fã ta eshi United States. Shi esusuuu hewalɛ ni Soviet Union kɛ United States fɛɛ yɔɔ lɛ he jogbaŋŋ. Akɛni Soviet Union asraafoi lɛ miitutua lɛ kɛmiijɛ bokagbɛ, ni Britania kɛ Amerika asraafoi lɛ hu jɛ anaigbɛ kɛmiinina lɛ hewɔ lɛ, shihilɛ lɛ yeee ebuaaa Hitler dɔŋŋ. Abɔi shikpɔŋkukuji ashɔ̃mɔ ni eko nyiɛ eko sɛɛ kɛmiijɛ Germany asraafoi lɛ adɛŋ. Beni Hitler gbe ehe lɛ sɛɛ lɛ, Germany ŋmɛɛ ehe eha Maji ni Efee Ekome lɛ, yɛ May 7, 1945.

22. Mɛɛ gbɛ nɔ kooyigbɛ maŋtsɛ lɛ ‘bule he krɔŋkrɔŋ lɛ ni ejie daa gbi afɔle lɛ’ yɛ?

22 Ŋwɛibɔfo lɛ kɛɛ: “Ni [Nazi tai lɛ] amɛaabule mɔ̃ɔ ni ji he krɔŋkrɔŋ lɛ, ni amɛaajie daa gbi afɔle lɛ.” Yɛ blema Yuda lɛ, he krɔŋkrɔŋ lɛ ji sɔlemɔtsu ni yɔɔ Yerusalem lɛ fã. Shi beni Yudafoi lɛ kpoo Yesu lɛ, Yehowa kpoo amɛ kɛ amɛ sɔlemɔtsu lɛ. (Mateo 23:​37–24:2) Kɛjɛ Ŋ.B. klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli kɛbaa nɛɛ, Yehowa sɔlemɔtsu lɛ efee mumɔŋ nɔ̃ diɛŋtsɛ, kɛ ehé krɔŋkrɔŋ fe fɛɛ ni yɔɔ ŋwɛi kɛ mumɔŋ kpo ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ, he ni Yesu, Osɔfonukpa lɛ nyɛmimɛi ni afɔ amɛ mu lɛ sɔmɔɔ yɛ lɛ. Kɛjɛ afi 1930 afii lɛ amli kɛbaa lɛ, “asafo babaoo” lɛ kɛ shwɛɛnii ni afɔ amɛ mu lɛ efee ekome kɛsɔmɔ, ni yɛ enɛ hewɔ lɛ akɛɔ akɛ amɛsɔmɔɔ ‘yɛ Nyɔŋmɔ sɔlemɔwe lɛ.’ (Kpojiemɔ 7:​9, 15; 11:​1, 2; Hebribii 9:​11, 12, 24) Kooyigbɛ maŋtsɛ lɛ bule sɔlemɔwe lɛ shikpɔŋ nɔ kpo lɛ yɛ maji ni yɔɔ ekudɔmɔ shishi lɛ amli, kɛtsɔ yi ni ewa shwɛɛnii ni afɔ amɛ mu lɛ kɛ amɛnanemɛi lɛ ni baaa shi lɛ nɔ. Bɔ ni yiwaa lɛ naa wa ha babaoo hewɔ lɛ, ajie​—yijiemɔ afɔle ni akɛhaa Yehowa gbɛi​—“daa gbi afɔle” lɛ kɛtee. (Hebribii 13:15) Shi, yɛ piŋmɔ ni yɔɔ gbeyei waa lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, Kristofoi anɔkwafoi ni afɔ amɛ mu lɛ kɛ “tooi krokomɛi” lɛ tee nɔ amɛshiɛ yɛ Jeŋ Ta II be lɛ mli fɛɛ.​—Yohane 10:16.

‘AKƐ NIHII NII LƐ MA SHI’

23. Mɛni ji “nihii nii lɛ” yɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli?

23 Beni jeŋ ta ni ji enyɔ lɛ baa naagbee lɛ, nɔ kroko ni Nyɔŋmɔ bɔfo egba efɔ̃ shi lɛ ba. “Amɛkɛ amaŋfɔfeemɔ nihii nii lɛ aaama shi.” (Daniel 11:31b) Yesu hu ewie “amaŋfɔ nihii nii” lɛ he. Yɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli lɛ, ebafee Roma asraafoi ni ba Yerusalem yɛ afi 66 Ŋ.B., koni amɛbaba Yudafoi lɛ atuatsemɔ lɛ shi lɛ.c​—Mateo 24:15; Daniel 9:27.

24, 25. (a) Mɛni ji “nihii nii lɛ” yɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ? (b) Mɛɛ be ni yɛ mɛɛ gbɛ nɔ ‘akɛ nihii nii lɛ ma shi’?

24 Mɛɛ ‘nihii nii akɛma shi’ yɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ lɛ? Eyɛ faŋŋ akɛ eji Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ henɔ ni ji amale ni ‘ahiɔ’ lɛ. Enɛ ji Jeŋmaji Akpaŋmɔ lɛ, kooloo ni tsuɔ tamɔ muneele ni tee bu kwɔŋkwɔŋ lɛ mli, loo eje shihilɛ mli akɛ je lɛŋ toiŋjɔlɛ gbɛjianɔtoo, beni Jeŋ Ta II fɛ lɛ. (Kpojiemɔ 17:8) Shi “kooloo lɛ” “baaje bu kwɔŋkwɔŋ lɛ mli.” Efee enɛ, beni ato Jeŋmaji Ekomefeemɔ kɛ emli bii 50 ni tsutsu Soviet Union fata he lɛ shishi yɛ October 24, 1945 lɛ. No hewɔ lɛ, ato “nihii nii” lɛ ni ŋwɛibɔfo lɛ gba yɛ he lɛ​—Jeŋmaji Ekomefeemɔ lɛ​—ama shi.

25 Germany efee wuoyigbɛ maŋtsɛ lɛ henyɛlɔ titri yɛ jeŋ tai enyɔ lɛ fɛɛ mli, ni ehi kooyigbɛ maŋtsɛ lɛ gbɛhe mli. Namɔ baanyiɛ sɛɛ aba nakai gbɛhe lɛ mli?

[Shishigbɛ niŋmai]

a Kwɛmɔ wolo nɛɛ Yitso 6.

b Roma Maŋtsɛyeli Krɔŋkrɔŋ lɛ ji klɛŋklɛŋ nɔyeli, ni Germany Maŋtsɛyeli lɛ bafee nɔ ni ji enyɔ.

c Kwɛmɔ wolo nɛɛ Yitso 11.

MƐNI OYƆSE?

• Yɛ afii ohai 19 lɛ naagbee lɛ, mɛɛ hewalɛi baje kooyigbɛ maŋtsɛ lɛ kɛ wuoyigbɛ maŋtsɛ lɛ gbɛhei amli?

• Yɛ Jeŋ Ta I mli lɛ, yɛ mɛɛ gbɛ nɔ nɔ ni jɛ béi lɛ mli ba ‘yɛ naagbee lɛ tamɔɔɔ bɔ ni eba yɛ tsutsu lɛ’ kɛha kooyigbɛ maŋtsɛ lɛ?

• Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ Hitler ha Germany baná hewalɛ waa yɛ jeŋ saji amli yɛ Jeŋ Ta I sɛɛ?

• Mɛni jɛ akaŋshii ni kã kooyigbɛ maŋtsɛ lɛ kɛ wuoyigbɛ maŋtsɛ lɛ teŋ lɛ mli ba yɛ Jeŋ Ta II be lɛ mli?

[Akrabatsa/Mfonirii ni yɔɔ baafa 268]

MAŊTSƐMƐI NI YƆƆ DANIEL 11:27-​31

Kooyigbɛ Maŋtsɛ Wuoyigbɛ Maŋtsɛ

Daniel 11:27-30a Germany Maŋtsɛyeli Britania, nɔ ni nyiɛ

(Jeŋ Ta I) sɛɛ Anglo-Amerika

Jeŋ Hewalɛ

Daniel 11:30b, 31 Hitler Maŋtsɛyeli ni Anglo-Amerika

ji Etɛ (Jeŋ Ta II) Jeŋ Hewalɛ

[Mfoniri]

Awa Kristofoi pii ayi yɛ gboklɛfoi nsaraiaŋ

[Mfoniri]

Kristendom hiɛnyiɛlɔi fi Hitler sɛɛ

[Mfoniri]

Maŋnɔkwɛlɔ Nukpa Woodrow Wilson kɛ Maŋtsɛ George V

[Mfoniri]

Tsɔne ni aju shi agbe Maŋtsɛ-Binuu Ferdinand yɛ mli lɛ

[Mfoniri]

Germany asraafoi, Jeŋ Ta I

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 257]

Yɛ Yalta yɛ 1945 lɛ, Britania Maŋsɔɔlɔ Nukpa Winston Churchill, U.S. President Franklin D. Roosevelt, kɛ Soviet Maŋsɔɔlɔ Nukpa Joseph Stalin kpã gbee akɛ amɛbaaye Germany nɔ, ni amɛto nɔyeli yɛ Poland, ni amɛfee kpee koni amɛto Jeŋmaji Ekomefeemɔ amɛma shi

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 258]

1. Maŋtsɛ-Binuu Ferdinand 2. Germany ta lɛji 3. Britania ta lɛji 4. Lusitania 5. U.S. Tafãa

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 263]

Adolf Hitler nu he akɛ ebaaye kunim beni Japan, Germany sɛɛfilɔ yɛ ta lɛ mli lɛ kɛ okplɛmii yatswia Pearl Harbor lɛ

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje