“Mɛni Tsiɔ Mibaptisimɔ Gbɛ?”
1. Mɛɛ gbɔmɔ nɛkɛ atsu Filipo kɛtee eŋɔɔ lɛ?
1 NUU ko ni etu ehe eha ni yɔɔ suɔmɔ kɛha Nyɔŋmɔ momo, shi kpaako atsɔɔ lɛ nibii ni kɔɔ “Yesu he sanekpakpa lɛ he” lɛ mli lɛ ji mɔ ni bi sane ni yɔɔ yiteŋgbɛ nɛɛ. Eji Etiopianyo piafonyo, ni “ebaho Yerusalem eyaje Nyɔŋmɔ” akɛ mɔ ni etsake ehe etsɔ Yudanyo. Eku esɛɛ eeya Etiopia koni eyaje enitsumɔ ni nɔ kwɔ yɛ Etiopia maŋnyɛ lɛ sɔɔmɔ mli lɛ shishi, beni Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ kudɔ Filipo sanekpakpa jajelɔ lɛ koni ekɛ lɛ ayakpe.
2. Mɛɛ gbɛ nɔ FiIipo tsɔ eye ebua Piafonyo lɛ koni enu gbaIɛ lɛ shishi?
2 Beni Filipo hiɛ foi kɛnyiɛ eshwiili lɛ masɛi lɛ, enu ni nuu lɛ miikane Yesaia wolo lɛ waa. Beni ebi lɛ akɛ ani enuɔ Ŋmalɛ lɛ mli sane ni ekaneɔ ni kɔɔ toobi ni akpala lɛ kɛtee ni efee dioo ni etswaaa esɛŋ kɛyashi be mli ani agbe lɛ lɛ he sane lɛ, Etiopianyo piafonyo lɛ jaje akɛ enuuu nɔ ni ekaneɔ lɛ shishi, kɛji akɛ gbalɔ lɛ miiwie lɛ diɛŋtsɛ ehe aloo nuu kroko he. Mɛɛ hegbɛ fɛfɛo Filipo ena nɛkɛ! “Egbele enaa ni ebɔi kɛjɛ nɛkɛ Ŋmalɛ nɛɛ nɔ, ni ejaje Yesu he sanekpakpa lɛ etsɔɔ lɛ.” Hɛɛ, Yesaia gbalɛ lɛ kɔɔ “Nyɔŋmɔ toobi lɛ ni woɔ je lɛ he esha kɛyaa lɛ” he!—Bɔfoi 8:26-35; Yesaia 53:7, 8; Yohane 1:29.
3. Shishinumɔ hee nɛɛ na enɔ hewalɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
3 Te nii ni yɔɔ naakpɛɛ ni piafonyo nɛɛ kpaaa gbɛ nɛɛ na eshihilɛ mli nibii anɔ hewalɛ eha tɛŋŋ? “Ni beni amɛnyiɛ gbɛ lɛ nɔ lɛ, amɛbashɛ nu ko he, ni yaaje piafonyo lɛ naa lɛ, ekɛɛ: Naa nu; mɛni tsiɔ mibaptisimɔ gbɛ?” Eka shi faŋŋ akɛ Filipo enaaa nɔ ko yɛ nɛkɛ nuu nɛɛ shihilɛ kɛ Nyɔŋmɔ yiŋtooi lɛ ahe shishinumɔ ni eyɔɔ lɛ he, titri lɛ akɛni agbɛnɛ enɛɛmɛi kɔɔ Yesu, akɛ Mesia kɛ Yiwalaherelɔ lɛ he lɛ he ni baatsi ebaptisimɔ naa. Ewa shwiili lɛ; amɛyi enyɔ lɛ fɛɛ kpeleke shi kɛtee nu lɛ mli ni Filipo damɔ Yesu afɔleshaa kɛha eshaifaa ni ekpɛlɛ nɔ lɛ nɔ ebaptisi lɛ.—Bɔfoi 8:36-39.
Ni Bo Hu?
4. Mɛi ni kɛ amɛhe ebɔ Yehowa Odasefoi lɛ ahe lɛ ateŋ mɛi enyiɛ ena baptisimɔ?
4 Mɛi ni kɛ amɛhe ebɔ Yehowa Odasefoi ahe yɛ je lɛŋ he fɛɛ he ŋmɛnɛ ji mɛi pii ni abaptisiko amɛ lolo ni amɛkɛfee amɛhenɔjɔɔmɔ kɛ Yehowa hamɔ lɛ he okadi. Shiɛlɔi ni fa fe fɛɛ yɛ jeŋ fɛɛ ni na “sanekpakpa” shiɛmɔ lɛ mli gbɛfaŋnɔ yɛ afi 1981 mli ji 2,361,896 (ni amɛteŋ aaafee oha mlijaa 25 ji mɛi ni abaptisiko amɛ lolo) . Shi yɛ Nuŋtsɔ lɛ Gbɛkɛnaashi Niyenii lɛ shishi yɛ afi 1981 mli lɛ, kɛ abua fɛɛ naa lɛ, mɛi ni ba Kaimɔ lɛ shishi yɛ jeŋ fɛɛ lɛ ji 5,987,893. Enɛ tsɔɔ akɛ mɛi ni fe fa ni ba Yehowa Odasefoi akpeei ji mɛi ni abaptisiko amɛ lolo. Ani esa akɛ tsui afa yɛ enɛ he? Dabi, shi eji nɔ ko ni esa akɛ́ akɛ suɔmɔ asusu he. Nyɔji fioo nɛ ni mɛnɛɛmɛi ateŋ mɛi komɛi kɛ amɛhe bɔ asafo lɛ he.
5. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ Etiopianyo piafonyo lɛ ji nɔkwɛmɔ nɔ kpakpa kɛha mɛi ni abaptisiko amɛ lolo lɛ?
5 Ekolɛ mɛi ni abaptisiko amɛ lolo nɛɛ ateŋ mɔ ko ji bo, bo ni ji nikanelɔ lɛ. Ekolɛ yiŋtoo hewɔ ni abaptisiko bo lolo lɛ hi, shi kɛ jeee nakai lɛ, belɛ wɔmiifɔ bo nine ni okɛ sɔlemɔ asusu Etiopia piafonyo lɛ ni shashaooo shi kwraa ni eha abaptisi lɛ lɛ nifeemɔ lɛ he jogbaŋŋ yɛ sɔlemɔ mli Etao lɛ diɛŋtsɛ ejwɛŋmɔ kɛ etsui mli, ni ebi Filipo kɛji akɛ nibii komɛi yɛ ni tsiɔ lɛ ebaptisimɔ gbɛ. Akɛni nɔ ko bɛ hewɔ lɛ eshashaooo shi, amrɔ nɔŋŋ ni eha abaptisi lɛ.
6. Mɛɛ gbɛ esa akɛ mɛi ni nuɔ he akɛ be he miihia amɛ lolo lɛ atsɔ nɔ?
6 Ekolɛ abaptisiko bo lolo yɛ bɔ ni omu sane naa, ni damɔ bɔ ni okɛ anɔkwayeli esusu saji ahe lɛ hewɔ, ákɛ ekolɛ obɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ he shishinumɔ ni sa ni no aaaha ojɛ otsuiŋ ojɔɔ ohe nɔ oha Yehowa. Bɔni afee ni onyɛ ofee enɛ ni nɔ ko kwraa bɛ sɛɛ dɔŋŋ lɛ, oosumɔ ni ole Yehowa kɛ eyiŋtooi lɛ jogbaŋŋ. Enɛ sa yijiemɔ, ni wɔmiiwo bo hewalɛ ni oya nɔ oya ohiɛ fɛfɛo yɛ onikasemɔi amli, ni okai hu akɛ be lɛ miiho gbi fɛɛ gbi. Okɛ hegbɛi ni ona lɛ atsu nii jogbaŋŋ ni okɛkase Biblia lɛ yɛ teemɔŋ kɛ Yehowa Odasefoi ayelikɛbuamɔ. (2 Timoteo 3:16, 17) Na su akɛ mɔ ni baa Kristofoi akpeei daa, koni ona tsɔsemɔ ni he hiaa kɛ naanyobɔɔ kpakpa kɛ nanemɛi Kristofoi kɛ hewalɛwoo hu kɛmiijɛ amɛdɛŋ. (Hebribii 10:24, 25) Yɛ be mli ni okɛ mɔdɛŋbɔɔ nyiɛɔ gbɛ kpakpa nɛɛ nɔ lɛ, eka shi faŋŋ akɛ yɛ nyɔji fioo ko sɛɛ lɛ, obaafee klalo kɛha ohenɔjɔɔmɔ he okadi kɛtsɔ nu mli baptisimɔ nɔ. Wɔ ŋwɛi Tsɛ lɛ miifɔ bo nine koni obabote wekukpaa krɛdɛɛ ni okɛ lɛ baana nɛɛ mli!
7. (a) Mɛni ji nɔ ni baanyɛ afee mɛi ni shashaoɔ shi yɛ baptisimɔ he lɛ asusumɔ? (b) Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ Yesu tsɔɔ akɛ oshara yɛ enɛ mli?
7 Ekolɛ oji mɔ ko ni okɛ afii pii etee Yehowa Odasefoi akpeei, shi kɛ lɛ otoko oyiŋ akɛ obaajɔɔ ohe nɔ ni abaptisi bo. Kɛji akɛ otao otsuiŋ susumɔi amli lɛ, ani eeenyɛ eba lɛ akɛ ooshashao shi akɛni oona akɛ ni ooohi shi akɛ Kristofonyo lɛ kɛ naatsii ko baafɔ onɔ? Ani ojwɛŋmɔ ji akɛ yɛ bei abɔ ni abaptisiko bo lɛ, nɛkɛ naatsii nɛɛ efiii bo ni ákɛ obaana “heyeli” ko koni okɛfee nibii komɛi ni esaaa yɛ be mli ni gbɛjianɔtoo momo nɛɛ yɔɔ lolo, kɛ hiɛnɔkamɔ akɛ obaamɛ kɛyashi naagbee ŋmlɛtswaa lɛ nɔ dani odamɔ shi oha anɔkwale jamɔ? Oshara yɛ susumɔi ni tamɔ nɛkɛ mli, ni yɛ anɔkwale mli lɛ ekɛ hiɛkpatamɔ baa! Yesu kɛɛ akɛ: “Nyɛhiɛ ahia nyɛhe nɔ, koni fufeemɔ kɛ daatɔɔ kɛ daaŋmaa he haomɔi akahe nyɛtsuii, ni nakai gbi lɛ miibatinyɛ shi trukaa.”—Luka 21:34, 35; 1 Korintobii 15:33, 34; Romabii 13:11-14.
8. Te esa akɛ wɔbu nine ni Yehowa fɔɔ wɔ yɛ suɔmɔ mli koni wɔjɔɔ wɔhe nɔ wɔha lɛ lɛ tɛŋŋ?
8 Kɛji akɛ ooshashao shi yɛ gbɛ ni esaaa nɔ yɛ Yehowa ninefɔɔ ni suɔmɔ yɔɔ mli akɛ oba eduromɔ shishi kɛtsɔ ohe nɔ ni ooojɔɔ oha lɛ lɛ nɔ kpɛlɛmɔ bɔ ni esaaa lɛ, be ni sa ni akɛfɔɔ nine lɛ sɛɛ baafo yɛ osane nɛɛ mli. (2 Korintobii 6:1, 2; Hebribii 12:25) No hewɔ lɛ kaashashao shi yɛ nɛkɛ wala nikeenii nɛɛ mlimɔmɔ mli shi moŋ gbalamɔ lɛ obɛŋkɛ ohe yɛ shidaa mli. Kaaya nɔ okwɛ osɛɛ ni ooshwe nibii ni yɔɔ jɛmɛ kɛ nibii ni feɔ bo fɛo yɛ gbɛjianɔtoo ni etsɛŋ eeegbee shi nɛɛ mli. Heremɔ Nyɔŋmɔ suɔmɔ lɛ nɔ yɛ be mli ni oyɔɔ hegbɛ lɛ. Yɛ be mli ni ehalaa mɛi ni ekɛ amɛboteɔ wekukpaa ni bɛŋkɛ kpaakpa mli, ni eyɔɔ veveeve hu yɛ nɔ ni esa akɛ afee kɛ nɔ ni esaaa akɛ afeɔ he lɛ, ejaakɛ babaoo ni oleɔ Yehowa lɛ, babaoo hu ooole akɛ nɔ ni etaoɔ loo ebiɔ lɛ ji nɔ ni hi fe fɛɛ kɛha bo. Esumɔɔɔ ni eshɔ nɔ ko ni hĩ diɛŋtsɛ aloo nɔ ko ni baaha bo naanɔ miishɛɛ kɛjɛ odɛŋ. (Lala 145:16, 19) Gbekɛ ni yɔɔ bulɛ ni efeɔ toiboo kɛhaa etsɛ lɛ sumɔɔ ni eshwɛ yɛ eshikpɔŋ nɔ tsɛ lɛ hiɛ yɛ be fɛɛ mli ni tsɛ lɛ atsɔɔ lɛ nii. Kwɛ bɔ ni ehi akɛ ooona su ni tamɔ nɛkɛ babaoo moŋ yɛ wɔ ŋwɛi Tsɛ ni yɔɔ suɔmɔ lɛ hiɛ.—Yohane 14:23.
9. Te esa akɛ wɔdamɔ shihilɛ mli naagbai anaa wɔha tɛŋŋ?
9 Shi kɛ̃ lɛ, kɛji akɛ oowuu ta waa ni okɛba heloo mli akɔnɔ ko shi, ni okɛ otsui kɛ ohewalɛ fɛɛ miibɔ mɔdɛŋ ni oye enɛ nɔ kunim lɛ, obaanyɛ ona nɔmimaa akɛ Nyɔŋmɔ baaye abua bo ni oye kunim—jeee kɛtsɔ naakpɛɛ nifeemɔ ko nɔ, ni ejie naagba lɛ kɛya, shi moŋ kɛtsɔ emumɔ lɛ yelikɛbuamɔ nɔ koni ona mumɔ lɛ yibii ni he hiaa lɛ yɛ oshihilɛ mli. Agbɛnɛ hu, onukpai lɛ ni ooobi amɛ sane lɛ baajie shishiumɔ kɛ yelikɛbuamɔ kpo atsɔɔ bo yɛ asafo lɛ mli. Amɛyɛ jɛmɛ akɛ gbɛjianɔ ni Nyɔŋmɔ eto ni baaye abua bo.—Galatabii 5:22-24; Efesobii 4:11-15.
10, 11. (a) Mɛɛ nɔkwɛmɔ nɔ kpakpa Filipi gboklɛfoi anɔkwɛlɔ lɛ kɛ eshiabii lɛ fee kɛha wɔ? (b) Ani ‘ni aaahere mɔ yiwala’ lɛ kɔɔ nibii babaoo he fe Yesu mli hemɔkɛyeli kɛkɛ ni aaana lo?
10 No hewɔ lɛ kaashashao shi yɛ nɔ ni ole akɛ esa akɛ ofee ni okɛsa Nyɔŋmɔ hiɛ lɛ mli. Nyiɛmɔ Filipi gboklɛfoi akwɛlɔ ni bi Paulo kɛ Sila akɛ: “Nuŋtsɔmɛi, te mafee tɛŋŋ ni mana yiwalaheremɔ hu?” lɛ, nɔkwɛmɔ nɔ fɛfɛo lɛ sɛɛ. Beni akɛɛ lɛ akɛ “hemɔ Nuŋtsɔ Yesu Kristo lɛ nɔ oye, ni aaahere okɛ owe lɛ fɛɛ yiwala” lɛ, sane lɛ tee nɔ ekɛɛ wɔ akɛ “ni abaptisi lɛ kɛ ewe lɛ bii fɛɛ amrɔ lɛ nɔŋŋ.”
11 Yɛ be mli ni shikpɔŋhosomɔ ni jɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ ji nɔ ni tsɔ hiɛ etɛo Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ ewo nɛkɛ gboklɛfoi akwɛlɔ nɛɛ mli lɛ, esaaa akɛ wɔkpaa shihɛlemɔ ko ni yɔɔ naakpɛɛ nɛkɛ gbɛ kɛmiijɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ ŋmɛnɛ, ni eha wɔhiɛ aba wɔhe nɔ ni ejie shɔ̃ɔ ni wɔfeɔ lɛ kɛjɛ wɔhe. Yɛ nɛkɛ nuu nɛɛ kɛ eshiabii lɛ agbɛfaŋ lɛ, jeee Yesu mli hemɔkɛyeli kɛkɛ ji nɔ ni kɛ amɛ ba yiwalaheremɔ shihilɛ mli lɛ. Ni asaŋ ejeee nɔ ni afeɔ daa gbi akɛboteɔ Kristofoi ashihilɛ gbɛ lɛ mli hu. Dabi, ejaakɛ sane lɛ kɛɔ akɛ Paulo kɛ Sila “jaje Nuŋtsɔ lɛ wiemɔ amɛtsɔɔ lɛ kɛ mɛi fɛɛ ni yɔɔ ewe lɛ.” Enɛ biɔ Yehowa ni aaale lɛ jogbaŋŋ bɔni afee ni klɛŋklɛŋ lɛ ana tsutsu eshai ni áfee lɛ ahe eshaifaa ni damɔ kpɔmɔ afɔleshaa lɛ ni aaakpɛlɛ nɔ lɛ nɔ. Abaanyɛ akpɛlɛ nɔ akɛ, kɛha amɛ lɛ, enɛ ba yɛ be kukuoo ko mli, yɛ gbi kome pɛ mli. Nɔ ni nyiɛ enɛ sɛɛ ji amɛtsuiŋ tɔɔ ni amɛjɛ amɛjɔɔ amɛhe nɔ amɛha Jeŋ Muu Fɛɛ Nuŋtsɔ, Yehowa Nyɔŋmɔ, kɛ baptisimɔ ni amɛna ni akɛfee enɛ he okadi lɛ. Hɛɛ, gboklɛfoi akwɛlɔ lɛ “mli fli lɛ kɛ ewe lɛ fɛɛ akɛ ehe Nyɔŋmɔ eye.”—Bɔfoi 16:25-34.
12. Ani esa akɛ shishinumɔ kwraa ni mɔ ko bɛ yɛ saji komɛi ahe lɛ aha eshashao shi yɛ baptisimɔ mli?
12 Ekolɛ oji mɔ ko ni miishashao shi yɛ yiŋkɔshikɔshi-feemɔ ko loo sanebimɔ ko hewɔ. Shi kɛji akɛ tsɔɔmɔ he sane ko ni onaaa naa yɛ lolo lɛ, belɛ enɛ ji yiŋtoo ni he hiaa waa ni no hewɔ lɛ esa akɛ otao hetoo lɛ kɛjɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli, ni osɔle be fɛɛ be oha Nyɔŋmɔ ni eha bo sɛɛyoomɔ. Ebaafee nakai, yɛ be mli ni okɛ ohe fɔɔ enɔ kwraa lɛ. Ekɛ “tɛ” loo “onufu” woŋ odɛ ni okpa mii lɛ mli. (Mateo 7:7-11) Esaaa akɛ ogbalaa ohe shi kɛjɛɔ ohenɔjɔɔmɔ kɛ lɛ hamɔ lɛ mli yɛ nibii bibii komɛi ni onuuu shishi jogbaŋŋ lɛ hewɔ. Kristofonyo lɛ miida yɛ be fɛɛ mli yɛ Nyɔŋmɔ kɛ E-yiŋtooi ahe nilee mli.—Filipibii 1:9-11; Hebribii 6:1-3.
13. (a) Mɛni ayoo yɛ gbekɛbii ni yɔɔ wɔteŋ lɛ ahe? (b) Mɛɛ be mli esa akɛ abaptisi mɔ ni yɔɔ wɔteŋ ni edako lɛ?
13 Ni yɛ naagbee lɛ, obaanu he akɛ odako tsɔ ni ooojɔɔ ohe nɔ kɛ shishinumɔ. Mɛi pii agbɛfaŋ lɛ, enɛ baanyɛ afee anɔkwale, akɛni gbekɛbii akpei abɔ kɛ amɛhe ebɔ Yehowa Odasefoi ahe lɛ hewɔ—nɔ ko ni eji miishɛɛ sane kɛha wɔ. (Mateo 19:13-15) Yɛ be mli ni amɛdaraa ni amɛsaa yɛ mumɔŋ, jwɛŋmɔŋ kɛ gbɔmɔtsoŋ, ni amɛŋɔ henɔjɔɔmɔ kɛ baptisimɔ he gbɛnaa nii lɛ amɛfɔ amɛnɔ lɛ, wɔ baanyɛ wɔna hekɛnɔfɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ ‘kadiɔ’ nɛkɛ gbekɛbii nɛɛ akɛ amɛyɛ “krɔŋkrɔŋ” yɛ bei abɔ ni amɛboɔ amɛfɔlɔi ni heɔ yeɔ lɛ atoi ni amɛfeɔ toiboo amɛhaa amɛ lɛ. (1 Korintobii 7:14) Shi be damɔɔɔ shi yɛ he kome. Kɛji akɛ okpɛlɛ ofɔlɔi atsɔsemɔ yɛ “Nuŋtsɔ lɛ tsɔsemɔ kɛ ŋaawoo mli” lɛ nɔ ni okɛ ohe eha nikasemɔ yɛ shia kɛ agbɛnɛ asafo lɛ mli lɛ, belɛ ani be eshɛ agbɛnɛ ni esa akɛ ojɔɔ ohe nɔ oha Yehowa? Kɛji nakai ni, ni okɛ ofɔlɔi kɛ onukpai ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ wie he lɛ, wɔmiiwo bo hewalɛ ni onyiɛ sɛɛ ni otsu oyiŋtoo lɛ he nii ni ojɔɔ owala nɔ oha Yehowa ni oha abaptisi bo.—Efesobii 6:1-4; 2 Timoteo 1:5-7.
Heni Yehowa Kɛ Bo Ewo Lɛ Ni Oosɔmɔ Yɛ
14. Mɛɛ sane esa akɛ akadi bianɛ yɛ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ‘anaabuamɔ’ he?
14 Kɛ abaptisi bo bianɛ lɛ, ani hiɛnɔkamɔ ko yɛ akɛ Nyɔŋmɔ baatsɛ bo ni obafee Kristo ayemforo lɛ fã? Nyɔŋmɔ ji kojolɔ lɛ, shi jeee adesai. Esaaa akɛ mɔ ko henumɔi kɛ susumɔi, ni ekolɛ ená yɛ be mli ni eyɔɔ Kristendom jamɔi lɛ eko mli lɛ yeɔ enɔ. (Romabii 8:28-30; 9:16) Ehe miihia ni akai akɛ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ‘anaabuamɔ’ lɛ miibɛŋkɛ naagbee kɛ foi. (Okɛto Mateo 13:36-43 he.) Afii ohai 19 ni eho nɛ lɛ, no mli lɛ tsɛmɔ kome pɛ ji nɔ ni yɔɔ, ŋwɛi nɔ̃, ni Yehowa halaa mli jogbaŋŋ etsɔɔ mɔ ni kɛ e-Bi lɛ baasɔmɔ ni amɛfee Maŋtsɛyeli nɔyeli lɛ. Abaafɔ nine atsɛ mɛi pii, shi mɛi fioo pɛ ni sa abaahala amɛ. (Mateo 22:2, 14) Yɛ be ni sa mli lɛ yibɔ ni afo he husu ni ji 144,000 lɛ bashɛ. Yɛ enɛ sɛɛ lɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ efɔŋ mɔ ko mu koni no aye odase akɛ eyɛ ŋwɛi hiɛnɔkamɔ, ja nɔ ko ni efɔɔɔ kaa lɛ ba, ‘mɛi ni ahala’ lɛ ateŋ mɔ ko ni yeŋ anɔkwale ni eeeba ákɛ akɛ mɔ ko aaato enajiaŋ.—Romabii 8:16; 11:19; Kpojiemɔ 7:1-8; 14:1-5.
15, 16. (a) Mɛni yeɔ ŋwɛi tsɛmɔ lɛ naagbee kɛ “asafo babaoo”lɛ anaabuamɔ he odase? (b) Mɛni ji nɔ ni baanyɛ afee nɔ ni jwɛŋmɔ yɔɔ mli ni aaanyɛ afee ni kɔɔ mɔ ko ni akɛ lɛ aaato mɔ kroko najiaŋ yɛ ŋmlɛtswaa ni ekpe sɛɛ tsɔ nɛɛ mli lɛ he? (d) Shi kɛ lɛ, te esa akɛ asusu ŋwɛi tsɛmɔ ni mɔ ko aaakɔ afɔ enɔ lɛ he aha tɛŋŋ?
15 Kɛji akɛ wɔsusu bɔ ni Yehowa kɛ ewebii lɛ eye yɛ ‘ŋmaakpamɔ be’ nɛɛ mli lɛ he lɛ, etamɔ nɔ ni ŋwɛi tsɛmɔ lɛ ba naagbee yɛ afi 1935 mli, yɛ be mli ni anu “asafo babaoo” lɛ ni yɔɔ Kpojiemɔ 7:9-17 lɛ ahiɛnɔkamɔ lɛ shishi jogbaŋŋ akɛ eji shikpɔŋ nɔ nɔ̃ lɛ. Enɛ eba mli tamɔ bɔ ni Yehowa tsɔ hiɛ ena akɛ esa akɛ eba lɛ. Taakɛ Kpojiemɔ 7:3, 4 tsɔɔ lɛ, ‘abaasɔo’ mɛi ni eshwɛ yɛ mumɔŋ Israel ateŋ lɛ ‘naa’ yɛ naagbee kwraa. Shi yɛ nɛkɛ be nɛɛ mli, dani “amanehulu kpeteŋkpele” lɛ aaaba lɛ “asafo babaoo” ko ni afoko amɛyibɔ he husu baajie amɛhe kpo. Amɛbaaya nɔ amɛhiɛ hiɛnɔkamɔ ni akɛfɔ́ amɛ ni ji shikpɔŋ nɔ shihilɛ lɛ mli, shi jeee ‘fɔmɔ hee’ kɛ ŋwɛi wala he hiɛnɔkamɔ.—Lala 115:16; Yohane 3:1-8.
16 Akɛ mɔ ko aaanyɛ afee ‘mɔ ni afɔ lɛ ehee’ ni akɛ lɛ miito mɔ ko najiaŋ yɛ naagbee ŋmlɛtswaa nɛɛ mli lɛ, shishinumɔ yɛ he akɛ mɛi ni afɔ amɛ mu ni amɛshwɛ nɛɛ ateŋ mɛi fioo ko pɛ eeenyɛ eba akɛ amɛbaalaaje amɛ ŋwɛi tsɛmɔ lɛ kɛtsɔ anɔkwa ni amɛyeee nɔ. Gbele eha amɛyibɔ lɛ eshwɛ fioo kɛyashɛ akpei fioo ko pɛ. Kɛji akɛ ehe ehia ni Yehowa kɛ mɔ ko ato amɛteŋ mɔ ko najiaŋ lɛ, namɔ Yehowa baatsɛ? Yesu wie yɛ mɛi ni afɔ amɛ nine ni amɛbaafee ebɔfoi lɛ ahe akɛ: “Shi nyɛji mɛi ni kɛmi ehi shi yɛ mikaai lɛ amli.” (Luka 22:28) Shishinumɔ yɛ he akɛ Yehowa baahala mɔ ko ni ekɛ ehe ebɔ asafo lɛ he afii pii ni ejie tsuishitoo kɛ anɔkwayeli yɛ kaai ashishi lɛ kpo, moŋ fe mɔ ni nyɛsɛɛ nɛɛ nɔŋŋ abaptisi lɛ akɛ Yesu kaselɔ ni ekolɛ akako lɛ akwɛko yɛ gbɛi babaoo nɔ. Jeee akɛ aafee keketee yɛ enɛ he, aloo akɛ shishitoo ko ni abaadamɔ mɔ akɛkojo nɔ ni mɔ ko kɛɔ lɛ miifɔ shi, shi moŋ bɔni afee ni eye ebua mɛi heei ni kpaako amɛkɛ amɛhe bɔɔ asafo lɛ he lɛ koni amɛkwa henɔwomɔ ni amɛyoo gbɛ ni Yehowa tsɔɔ nɔ ekɛ amɛ yeɔ haa lɛ.
17. Henɔjɔɔmɔ kɛ baptisimɔ jeɔ mɛɛ wekukpaa shishi, ni mɛɛ nyɔmɔwoo ji nɔ ni ekɛbaa?
17 Kɛji akɛ mɔ ko ji Maŋtsɛyeli niyelɔi ni ji “asafoku bibioo” lɛ mlinyo jio, aloo eyɛ hiɛnɔkamɔ fɛfɛo akɛ eeehi shi kɛya naanɔ yɛ emuuyeli kɛ miishɛɛ mli yɛ shikpɔŋ nɔ jio, wekukpaa ni tamɔ nɛkɛ jeɔ shishi yɛ be mli ni wɔbaná wɔ Tsɛ, Yehowa, hiɛ duromɔ lɛ. (Luka 12:32) Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ wɔtsɔɔ wɔnaa shidaamɔ ni nɔkpɛlɛmɔ yɔɔ mli yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ? No ji kɛtsɔ nilee ni wɔɔna, Kristo afɔleshaa lɛ mli hemɔkɛyeli ni wɔɔna, tsuitsakemɔ kɛmiijɛ wɔtsutsu gbɛ yɛ je lɛ mli lɛ he, ni agbɛnɛ wɔtsake kwraa ni wɔfee Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii, wɔjɔɔ wɔshihilɛ nɔ wɔha Yehowa ni abaptisi wɔ ni wɔkɛfee no he okadi. Kɛkɛ lɛ kɛji akɛ wɔtee anɔ wɔbaa wekukpaa ni jara wa ni ka wɔkɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ yi lɛ, eji anɔkwafo ejaakɛ ekɛ naanɔ wala baawo wɔ nyɔmɔ, jwetri ko ni anyɛŋ akɛ shika ahe, kɛji akɛ yɛ ŋwɛi aloo yɛ Maŋtsɛyeli lɛ nɔyeli he ni yɔɔ shikpɔŋ nɛɛ nɔ lɛ jio.—Hebribii 11:6; Romabii 6:23.
18. ‘Kadimɔ’ nitsumɔ ko miiya nɔ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ bianɛ, ni yɛ mɛɛ gbɛ nɔ aŋkroaŋkroi tsɔɔ akɛ ‘akadi’ amɛ aha yiwalaheremɔ?
18 “Gwantɛŋi” lɛ kɛ “abotiai” lɛ amligbalamɔ lɛ naagbee ka wɔhiɛ nɔŋŋ ni eeba. Ashiŋ mɔ ko yɛ teŋgbɛ yɛ be mli ni Nyɔŋmɔ kɛ “amanehulu kpeteŋkpele” lɛ baa koni ekɛbɛɛ “mɛi ni leee Nyɔŋmɔ kɛ mɛi ni booo wɔ Nuŋtsɔ Yesu Kristo sanekpakpa lɛ toi” lɛ kɛya lɛ. (Mateo 25:31-46; 2 Tesalonikabii 1:6-9) Mɛi ni ‘akadi’ amɛ aha yiwalaheremɔ lɛ pɛ baaje mli kɛya egbɛjianɔtoo hee lɛ mIi. (Kpojiemɔ 7:3, 4, 9, 14; Ezekiel 9:2-6) Kwɛ miishɛɛ ni mɛi ni kɛ amɛhe ha nɛkɛ ‘kadimɔ’ kɛha yiwalaheremɔ nɛɛ na akɛni ahe amɛ awo henɔjɔɔmɔ wekukpaa ni ka amɛkɛ Yehowa Nyɔŋmɔ teŋ ni akɛ nu mli baptisimɔ efee he okadi, ni ayaa nɔ ahiɛɔ mli yɛ emuuyeli mli yɛ gbɛ fintɔŋŋ ni kɛ mɔ yaa naanɔ wala mli lɛ nɔ lɛ hewɔ!a—Mateo 7:13, 14.
[Shishigbɛ niŋmai]
a Ajie kɛjɛ February 15, 1982 Blɔfo Buu-Mɔɔ lɛ mli
Ani Obaanyɛ Oba Sanebimɔi Nɛɛ Ahetoo Kɛtsɔ Emlitii Nɔ?
□ Mɛɛ gbɛ nɔ Etiopia piafonyo lɛ fee nɔkwɛmɔ nɔ yɛ baptisimɔ ni ena lɛ mli?
□ Mɛni hewɔ esaaa akɛ mɔ ko shashaoɔ shi yɛ gbɛjianɔtoo nɛɛ mli nibii ni feɔ hiŋmɛi fɛo ni ekɛaama afa ni ekpɛlɛ Yehowa ninefɔɔ ni suɔmɔ yɔɔ mli lɛ nɔ lɛ he lɛ?
□ Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ hekɛnɔfɔɔ ni mɔ ko aaana yɛ Yehowa mli lɛ baaye abua lɛ yɛ be mli ni yiŋkɔshikɔshi-feemɔ loo sanebimɔ ko yɔɔ ejwɛŋmɔ mli lɛ?
□ Te esa akɛ gbekɛbii abu henɔjɔɔmɔ kɛ baptisimɔ aha tɛŋŋ?
Yɛ sane shishinumɔ naa lɛ, namɔ ji mɔ ni Yehowa baahala lɛ kɛ ehe miihia ni ekɛ mɔ ko ato mumɔŋ Israelnyo ko najiaŋ?