Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w84 2/1 bf. 17-23
  • ‘Taomɔ Toiŋjɔlɛ ni Onyiɛ Sɛɛ’

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • ‘Taomɔ Toiŋjɔlɛ ni Onyiɛ Sɛɛ’
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1984
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • OKƐ OHE AKPƐTƐ YEHOWA GBƐJIANƆTOO LƐ HE GBAGBALII
  • NƐGBƐ WƆHEBUU LƐ YƆƆ?
  • TAWUU NII LOO TUI NI AKƐTSUƆ NII YƐ MAŊ LOO NƆYELI LƐ NITSUMƆHEI
  • NYƐHAA WƆ FƐƐ WƆTIUA TOIŊJƆLƐ
  • Wɔ Jaramɔ Bei Nɛɛ—Mɛni Hewɔ Yiwalɛ Babaoo Yɔɔ Mli Nɛkɛ?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1985
  • Yiwalɛ Nifeemɔ Naagbee Kwraa—Yɛ Mɛɛ Gbɛ Nɔ?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1996
  • Sanebimɔi Ni Jɛ Kanelɔi Adɛŋ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Nikasemɔ Nɔ)—2017
  • Nyɔŋmɔ ni Wɔkɛ Lɛ Aaanyiɛ Yɛ Yiwalɛ Je Ko Mli
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1984
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1984
w84 2/1 bf. 17-23

‘Taomɔ Toiŋjɔlɛ ni Onyiɛ Sɛɛ’

1. (a) Te wɔɔfee tɛŋŋ ‘wɔtao toiŋjɔlɛ ni wɔnyiɛ sɛɛ’ yɛ yiwalɛ je nɛɛ mli? (b) Mɛni hewɔ esa akɛ wɔsɔle waa wɔkpa Yehowa fai yɛ kaa be mli lɛ?

1 TE wɔɔfee tɛŋŋ wɔnyiɛ ŋaawoo ni bɔfo Petro kɛha ni yɔɔ yiteŋgbɛ nɛɛ sɛɛ, yɛ be mli ni awuyeli je ebɔle wɔhe nɛɛ? Petro haa hetoo, ekɛɔ wɔ ni ‘wɔtsi wɔhe kɛjɛ efɔŋ he ni wɔfee ekpakpa.’ Belɛ ehe miihia ni wɔbɔ mɔdɛŋ waa ni wɔha toiŋjɔlɛ wekukpaa ni damɔ Yesu Kristo afɔleshaa lɛ mli hemɔkɛyeli nɔ abaka wɔ kɛ Yehowa Nyɔŋmɔ teŋ. Yɛ no sɛɛ lɛ wɔtiuɔ toiŋjɔlɛ kɛtsɔɔ tɛi ni Nyɔŋmɔ efolɔ eshwie shi ni ekɛmamɔ shi yɛ e-Wiemɔ lɛ mli lɛ sɛɛ ni wɔɔnyiɛ kpaakpa nɔ. “Ejaakɛ Yehowa hiŋmɛi ka jalɔi ahe, ni eboɔ amɛfaikpamɔi atoi; shi mɛi ni feɔ nifɔjianii lɛ, Yehowa ejie ehiɛ eka amɛ.” (1 Petro 3:​11, 12) Kɛ efɔŋfeelɔi miibɔ mɔdɛŋ ni amɛfee wɔ efɔŋ lɛ, wɔbaanyɛ ni wɔkɛ hiɛdɔɔ akpa Yehowa fai yɛ sɔlemɔ mli. Wɔbaanyɛ wɔbo wɔtsɛ egbɛi lɛ waa kɛha yelikɛbuamɔ, tamɔ be mli ni mɔ ni mɔɔ yoo ekãa naa loo efɔŋfeelɔ ko tutuaa bo lɛ.​—Okɛto 5 Mose 22:​25-27 he.

2. Kɛ wɔkɛ yiwalɛ kpe lɛ, mɛɛ hekɛnɔfɔɔ ni David jie lɛ kpo wɔ hu wɔɔnyɛ wɔmɔ mli?

2 Yehowa nɔ ní akɛ he fɔɔ kwraa yɛ yiwalɛ shihilɛi amli lɛ efee nɔni haa mɛi pii jeɔ mli yɛ be babaoo mli. Yɛ be babaoo mli lɛ ajɔɔ mɔ ni ji Yehowa Odasefonyo lɛ yɛ hekɛnɔfɔɔ ni David jie lɛ kpo yɛ sɔlemɔ mli yɛ Lala 18:​47, 49, akɛ: “Yehowa hiɛ kã, ni aaajie mitɛsaa lɛ yi, ni aaawo miyiwalaheremɔ Nyɔŋmɔ lɛ hiɛ nyam; . . . Ehereɔ mi kɛjɛɔ mihenyɛlɔi lɛ adɛŋ; bo owoɔ minɔ kɛtekeɔ mɛi ni teɔ shi woɔ mi lɛ; ojieɔ mi kɛjɛɔ nuu yiwalɔ lɛ dɛŋ,” ni lɛ hu emɔɔ mli lɛ hewɔ. Nakai Yehowa Odasefoi akpekpei abɔ ni ŋmɛnɛ amɛkɛ hemɔkɛyeli ni mli wa kwɛɔ Nyɔŋmɔ shiwooi akɛ ‘jalɔi lɛ shikpɔŋ lɛ aaatsɔ amɛnɔ̃, ni amɛaahi nɔ daa’ lɛ mlibaa gbɛ lɛ ji mɛi ni ama nɔ mi aha amɛ hu akɛ, “jalɔi ayiwalaheremɔ lɛ jɛ Yehowa ŋɔɔ; lɛ ji amɛmɔɔ yɛ fimɔ be mli.”​—Lala 37:​29, 39.

3. (a) Mɛni 5 Mose 32:10 kɛ Daniel 3:​19-27 tsɔɔ kɛha wɔ? (b) Gbɛ ni atsɔ nɔ ahere Rahab, kɛ agbɛnɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ gbɛgbalɔ ko yiwala lɛ tsɔɔ mɛni?

3 Yehowa nyɛɔ ebuɔ ‘ewebii ahe tamɔ ehiŋmɛi mli ajaŋmalaatɛ,’ bɔ fɛɛ bɔ ni shihilɛ lɛ aaaji aha yɛ yiwalɛ je nɛɛ mli lɛ. (5 Mose 32:​10; Daniel 3:​19-27) Enyɛɔ ebaa mɛi ni ji lɛ diɛŋtsɛ ewebii lɛ ayi kɛtsɔɔ nuklea okpɛlɛm fɛmɔ mli po, kɛ eesumɔ. Afee enɛ he nɔkwɛmɔ nɔ yɛ August 6, 1945, yɛ Yehowa tsulɔ anɔkwafo ko ni aawa eyi yɛ Japan Hiroshima gboklɛfoi atsuŋ lɛ niiashikpamɔ lɛ mli. Yɛ nakai leebi lɛ, be he gbɛjianɔtoo ko ni etsuɔ he nii ni efeee lɛ kɛ lɛ wo shihilɛ ko ni ha ebafee mɔ ni nakai atɔmik okpɛlɛm ni afɛ lɛ yeee lɛ awui ko.a Gboklɛfoi atsu lɛ fa titri gbee shi shwɛtɛɛ, shi taakɛ bɔ ni Rahab je Yeriko la hiɛkpatamɔ lɛ mli lɛ, nakai Katsuo Miura je Hiroshima hiɛkpatamɔ lɛ mli. (Yoshua 6:​23, 24) Eda Yehowa shi, taakɛ ewie lɛ, ákɛ ‘atomik okpɛlɛm lɛ fɛ́ lɛ kɛjɛ gboklɛfoi atsu lɛŋ,’ koni ekɛ eshihilɛ be mli afii ni eshwɛ lɛ ahi gbɛgbamɔ sɔɔmɔ lɛ mli. (Okɛto Lala 116:15 he.) Nɔ ko bɛ ni yɔɔ naakpɛɛ tsɔ kɛha wɔ-Nuŋtsɔ Maŋtsɛ lɛ, “anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ, Mɔ ni ji agbo kpeteŋkpele lɛ, Mɔ ni he wa lɛ, asafo Yehowa ji egbɛi.”​—Yeremia 32:​17-19, NW.

OKƐ OHE AKPƐTƐ YEHOWA GBƐJIANƆTOO LƐ HE GBAGBALII

4. Te Yesaia yitso 60 tsɔɔ shihilɛ ni Nyɔŋmɔ gbɛjianɔtoo lɛ yɔɔ mli yɛ be nɛɛ mli lɛ mli ehãa tɛŋŋ.

4 Bɔni afee ni wɔdamɔ yiwalɛ gbii nɛɛ anaa lɛ, Yehowa gbɛjianɔtoo ni tamɔ nyɛ lɛ mlijɔlɛ gbɛtsɔɔmɔ he miihia wɔ. Kɛjɛ 1938 kɛbaa nɛɛ, teokrase gbɛjianɔtoo loo shihilɛ ni yɔɔ Yehowa webii ateŋ lɛ etee hiɛ, taakɛ Yehowa egba efɔ shi lɛ: “Maŋɔ hejɔlɛ mafee onɔyelɔi, ni maŋɔ jalɛ mafee o-nukpai. Anuŋ yiwalɛ he dɔŋŋ yɛ oshikpɔŋ lɛ nɔ, anuŋ fitemɔ loo hiɛkpatamɔ he dɔŋŋ yɛ ohusui lɛ amli, shi oootsɛ yiwalaheremɔ akɛ ogbogboi, ni oootsɛ yijiemɔ akɛ ogbói.” Toiŋjɔlɛ kɛ jalɛ nifeemɔ he suɔmɔ ni anaa yɛ Yehowa gbɛjianɔtoo lɛ mli yɛ jeŋ fɛɛ lɛ eye ebua babaoo ni eha “mɔ bibioo” ni ji Maŋtsɛyeli lɛ jajelɔi akpei fioo ko yɛ afii 34 ni eho nɛ lɛ ebatsɔ “maŋ ni wa” ni amɛyifalɛ shɛɔ 2,477,000, ni miiya amɛhiɛ yɛ shikpɔji 205 nɔ. Amaniɛbɔɔi ni jɛɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli baa lɛ tsɔɔ akɛ yɛ be mli ni wɔbɛŋkɛɔ “naagbee” lɛ, Yehowa diɛŋtsɛ miikwɛ ni enɛ afee oya yɛ lɛ diɛŋtsɛ ebe ni sa mli.​—Yesaia 60:​17, 18, 22; Mateo 24:⁠14.

5. Taakɛ atsɔɔ yɛ Lalai lɛ amli lɛ, mɛni eha Yehowa webii ahe ewa kɛtee nɔ ye yiwalɛ lɛ fɛɛ sɛɛ?

5 Nɛkɛ nɔyaa nɛɛ etee nɔ yɛ yiwalɛ ni ba lɛ fɛɛ sɛɛ, tamɔ niiashikpamɔ ni Yehowa Odasefoi kɛkpe yɛ Hitler gboklɛfoi nsraŋ, kɛ agbɛnɛ asafo yuu ni kɛ gidigidifeemɔ tutuaa mɛi yɛ U.S. Amerika lɛ nɛkɛ. Yiwalɛ miiya nɔ lolo yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ hei sɔrɔtoi pii. Maji fioo ko yɔɔ, kɛ eko po yɛ lɛ, ni kɛ yiwalɛ babaoo ekpe yɛ nyɛsɛɛ afii nɛɛ amli fe Lebanon. Shi kɛlɛ nyɛmimɛi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ ahe wa yɛ mumɔŋ. Mɛni haa amɛhe waa yɛ mumɔŋ yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ lɛ? Amɛhe ni amɛkɛfɔɔ Yehowa nɔ kwraa kɛ amɛfai shi ni amɛtswa akɛ amɛbaaka he amɛya kpeei ni amɛkɛ amɛhe awo Kristofoi anitsumɔi krokomɛi amli.​—Lala 73:​28; 149:⁠1.

6. Te esa akɛ wɔbu kpeei ni wɔɔya daa lɛ tɛŋŋ, ni mɛni hewɔ?

6 Esa akɛ wɔnu enɛ shishi jogbaŋŋ akɛ esaaa akɛ wɔkwaa wɔhe naabuamɔ yɛ yiwalɛ bei amli. (Hebribii 10:​24, 25) Kɛji akɛ enɛ he miihia babaoo nakai koni eha wɔnyɛ wɔwaje wɔhe yɛ Satan yiwalɛ je lɛ mli lɛ, belɛ ehe miihia hu yɛ hewalɛ ni wɔɔná ni wɔkɛdamɔ Satan Abonsam ŋaatsɔɔi ni yɔɔ nigii lɛ anaa lɛ mli. Daa kpee ni wɔɔya lɛ tsɔɔ wala kɛha wɔ!

7. (a) Mɛɛ gbɛ Satan taoɔ ni etsɔ nɔ efite Nyɔŋmɔ webii lɛ? (b) Mɛɛ gbɛi pɔtɛɛ komɛi anɔ Satan tsɔɔ ni ekanyaa yiwalɛ kɛ jeŋba shara he mumɔ, kɛ mɛɛ yiŋtoo hewɔ?

7 Satan miisumɔ ni efite Nyɔŋmɔ webii lɛ yɛ bei ni yɔɔ gbeyei nɛɛ amli kɛtsɔ “hesuɔlɔi, shika [kɛ heloo gbɛfaŋ nibii ni kpɛ́lɛɔ ni enyɛɔ eheɔ lɛ] suɔlɔi, . . . mɛi ni sumɔɔ shwɛmɔ kɛ ŋɔɔmɔ fe Nyɔŋmɔ” ni eeefee amɛ lɛ nɔ. (2 Timoteo 3:​1, 2, 4) Ni wɔɔkpɛlɛ Satan yiwalɛ kɛ ahoshwibɔɔ mumɔ, ni TV nɔ nibii, Video shwɛmɔi kɛ nihii krokomɛi ni tamɔ nakai wɔhiɛ nyam lɛ anɔ moŋ lɛ, kwa bɔ ni ehe hiaa pii moŋ akɛ wɔya nɔ yɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔteemɔŋ nikasemɔ, wɔ nibii anɔjwɛŋmɔ ke wɔkpeei amli lɛ mli, koni wɔná anɔkwale nilee ni “ji naanɔ wala” lɛ ni wɔkɛtsu nii!​—Yohane 17:3; Filipibii 1:​9-11; Kolosebii 1:​9-11.

NƐGBƐ WƆHEBUU LƐ YƆƆ?

8. (a) Te je lɛŋ bii pii feɔ amɛnii yɛ yiwalɛ bei nɛɛ amli amɛhaa tɛŋŋ? (b) Okɛ nɔkwɛmɔ nii aha ni okɛtsɔɔ nɔ hewɔ ni jwɛŋmɔ bɛ gbɛ ni amɛtsɔɔ nɔ lɛ mli.

8 Yiwalɛ edũ gbeyeishemɔ ewo mɛi ni yɔɔ maji wuji amli lɛ atsuii amli. Taakɛ nyɛsɛɛ Gallup nibii amlitaomɔ ko ni afee nyɛsɛɛ nɛɛ lɛ jie lɛ kpo lɛ, Amerikabii oha mlijaa 45 miishe gbeyei akɛ amɛaajɛ kpo amɛ kome kɛaaya he ni kɛ amɛshiai ajɛkɛmɔ aaafee shitoo kome pɛ. Amɛteŋ mɛi pii hiɛ tũi. Shi ani enɛ ji gbɛ ni esa akɛ Yehowa Odasefoi atsɔ nɔ​—ni amɛ saa amɛhe ni amɛkɛ yiwalɛ akpee mɛi ni kɛ yiwalɛ baa amɛnɔ lɛ? Esa akɛ osharai pii ni kɔɔ “tawuu nii ni akɛfaa he”​—ni haa gbekɛbii bibii gbeɔ gbekɛbii krokomɛi lɛ ahe lɛ aha wɔwa ni wɔpɛi shihilɛ lɛ mli jogbaŋŋ. Eji sane ni ale jogbaŋŋ akɛ kɛ́ mɔ ni kɛ tũtswaa efee enitsumɔ na mɔ ko ni hiɛ tũ lɛ, ebaasumɔ ni etsɔ hiɛ etswa mɔ lɛ​—ni ebaatswa hu ni ekɛgbe gbɔmɔ. Belɛ te aaafee tɛŋŋ ni fufɔo ni hiɛ tũ lɛ aaanyɛ adamɔ gbɔmɔgbelɔ ni kɛ tutswaa efee enitsumɔ lɛ hiɛ!

9. Nɛgbɛ ni te Kristofonyo lɛ aaafee tɛŋŋ ana hebuu?

9 Jeee tũ ni Kristofonyo lɛ aaahiɛ lɛ mli eeetsɔ ena hebuu yɛ, shi moŋ yɛ ‘toiŋjɔlɛ ni eeetao ni edi no sɛɛ’ lɛ mli. (1 Petro 3:11) Okɛ ohe afɔ Yehowa nɔ. Kɛ awuyelɔ ko kɛbo kpe lɛ, ha enu shishi akɛ oji Yehowa Odasefoi lɛ ateŋ mɔ ko. Kaato shi owo mɔ ni kɛ yiwalɛ woɔ ohe gbeyei lɛ; okɛ heloo gbɛfaŋ nibii ni etaoɔ ni okɛha lɛ lɛ aha lɛ. Owala jara wa fe enɛɛmɛi. Kɛ ésa onaa ni eewo owala he gbeyei lɛ, tsɛ́ Yehowa kɛha yelikɛbuamɔ. Kaimɔ akɛ: “Mɔɔ ni wa ji Yehowa gbɛi lɛ; no mli jalɔ shaa foi kɛyaa ni ehiɔ shi shweshweeshwe.”​—Abɛi 18:⁠10.

10. (a) Yɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔhefamɔ gbɛfaŋ lɛ, saji ni yɔɔ Ezra yitso 8 kɛ 2 Korintobii yitso 11 lɛ tsɔɔ wɔ mɛni? (b) Mɛni ji nɔ ni amaniɛbɔɔi ni jɛɔ Afrika kɛ Ireland lɛ kɛɔ wɔ yɛ buulufeemɔ ni yɔɔ tũi loo tawuu nii ni aaahiɛ lɛ he?

10 Shi ani bei komɛi baŋ, tamɔ yɛ be mli ni afãa gbɛ kɛtsɔɔ shikpɔŋkuku ko ni oshara yɔɔ mli yɛ maŋ hiɛ atua ni atseɔ hewɔ lɛ amli, beni eeehi jogbaŋŋ aha Yehowa Odasefoi akɛ amɛaahiɛ tũi komɛi ni amɛkɛfa amɛhe? Hetoo lɛ ji Dabi, kɛ nɔmimaa. (Okɛto Ezra 8:​21-23, 31; 2 Korintobii 11:​23-27 he.) Okɛ wɔ nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi ni yɔɔ Afrika maŋ ko mli lɛ afee nɔkwɛmɔ nɔ. Ehe bahia yɛ nyɛsɛɛ afii nɛɛ amli ní nyɛmimɛi nɛɛ afa gbɛ kɛtsɔ hei ni awuɔ ta lɛ yɛ lɛ yɛ be babaoo mli yɛ be mli ni amɛsɔmɔɔ asafoi lɛ. Eshɛɔ be ni mɛi ni kɛ nɔyeli lɛ wuɔ lɛ loo nɔyeli lɛ asraafoi kɛ amɛ kpeɔ ni amɛgbaa amɛnaa waa. Eji amɛna ní amɛhiɛ tũi komɛi kulɛ agbe amɛ. Bɔ ni ayooɔ amɛ akɛ Yehowa Odasefoi, kɛ tawuu nii komɛi ni anaaa akɛ amɛhiɛ lɛ haa amɛhoɔ kɛyaa he ni amɛyaa lɛ, ja shihilɛi fioo komɛi amli pɛ. Nakai nɔŋŋ eji yɛ Northern Ireland ni béi egbala amɛmli, he ni áwie yɛ amɛhe akɛ “gbele fata amɛshikpɔŋkuku lɛ he” lɛ. Ale bɔ ni Yehowa Odasefoi kɛ amɛhe wooo maŋ saji amli lɛ jogbaŋŋ, ni ákɛ mɛi ni sumɔɔ toiŋjɔlɛ lɛ, amɛnaa hebuu yɛ hei ni Katolekbii kɛ Protestantbii fɛɛ yɔɔ.

11. (a) Mɛni feɔ lɛ faŋŋ akɛ esaaa akɛ Kristofoi kɛ tawuu nii ni akɛgbeɔ mɛi wulaa amɛhe? (b) Taakɛ Ŋmalɛi lɛ tsɔɔ lɛ, nɛgbɛ esa akɛ wɔ hekɛnɔfɔɔ lɛ ahi?

11 Ŋmalɛi lɛ, ní Yehowa Odasefoi aniiashikpamɔ yɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ fiɔ sɛɛ lɛ feɔ lɛ faŋŋ akɛ, ehiii akɛ aŋkroaŋkroi ni ji Kristofoi aaahiɛ tũ aloo tawuu nii ko loo nɔ ko ni akɛyeɔ awui ni akɛaate shi awo adesai ni tutuaa amɛ lɛ yɛ amɛhe, aloo yɛ amɛashia aloo yɛ he kroko. (Yesaia 2:4; 1 Petro 3:11) Mɔ ni saa ehe kɛhaa awuyeli lɛ fɔ̃ɔ nine etsɛɔ awuyeli. Shi moŋ Mɔ ni esa akɛ Kristofonyo lɛ kɛ ehe afɔ enɔ titri ji Yehowa, e-Nyɔŋmɔ lɛ.​—Lala 18:​19; 140:​2, 5; Abɛi 3:​5-7.

12. (a) Mɛni hewɔ, yɛ Ŋmalɛ naa lɛ, Kristofoi baanyɛ abi ni polisifoi abu amɛhe lɛ? (b) Ani Kristofonyo baanyɛ ekɛ tũ loo tawuu nii atsu nii beni oshara ko eba lɛ, aloo eŋɔ mla lɛ ewo lɛ diɛŋtsɛ edɛŋ?

12 Yɛ nɔ ni kɛ Romabii 13:​1, 4 kpaa gbee Iɛ naa lɛ, je lɛŋ “hegbɛi ni yeɔ nɔ” lɛ baanyɛ ato toiŋjɔlɛ yibaamɔ he gbɛjianɔtoo ko, tamɔ polisi, ni akɛ tawuu nii ewo amɛdɛŋ ni amɛbu maŋbii kɛ hewɔ nibii ahe. Akɛni atsɔɔ gbɛjianɔtooi nɛɛ ni Nyɔŋmɔ ŋmɛɔ gbɛ lɛ mli akɛ “eji Nyɔŋmɔ sɔɔlɔ ni kɛ mlifu tɔɔ owele yɛ mɔ ni tsuɔ nifɔjianii lɛ nɔ” hewɔ lɛ, ejeee nɔ ni esaaa akɛ Kristofonyo lɛ aaabi ni enine ashɛ hebuu nɔ kɛjɛ gbɛjianɔtoo ni tamɔ nɛkɛ dɛŋ. Shi kɛji akɛ ehe bahia po ni efã lɛ diɛŋtsɛ ehe aloo esuɔlɔi ahe kɛ nɔ fɛɛ nɔ ni ehiɛ yɛ edɛŋ lɛ, ekɛ tũ loo tawuu nii akafee. Asaŋ ekaŋɔ mla lɛ ewo lɛ diɛŋtsɛ edɛŋ akɛ ebaatsu he nii. Maji pii yɛ ni mla eŋmɛɛɛ gbɛ ni mɔ ko hiɛɔ tũ loo tawuu nii ko ni ekɛaafã lɛ diɛŋtsɛ ehe po.​—Mateo 22:​21; Okɛto 2 Mose 22:2 he.

13. Mɛni hewɔ Kristofonyo kɛ abɔtirifɔɔ he ŋaa tsuŋ nii ni ekɛfa ehe lɛ?

13 Shi kɛ̃lɛ, bɔni afee ni Kristofonyo lɛ afã ehe yɛ teemɔŋ lɛ, ani esaaa akɛ ekaseɔ hefamɔ he nibii komɛi tamɔ Chinabii anɔ̃ ni ji Kung fu lɛ? Kadimɔ akɛ Zen Budha osɔfoi, mɔ kome shihilɔi, ni hiɔ Shaolin Mɔ Kome Shihilɔi Ashihilɛ he, ni yɔɔ Songshan, Chinabii agɔji krɔŋkrɔŋi ni amɛkpoo amɛnaa shi lɛ akoŋ nɔ lɛ nɔ lɛ ji mɛi ni kɛ Bokagbɛ bii abɔtirifɔɔ ni akɛgbeɔ mɛi waa fe fɛɛ lɛ ba. Nɛkɛ jamɔŋ jɛɛhe nɛɛ hu mli Japanbii abɔtirifɔɔ he ŋaa​—Bushido, ni eshishi diɛŋtsɛ ji, “Tabilɔ lɛ Gbɛ Lɛ” tsɔ kɛba. Mɛi babaoo ni he esa yɛ judo, kendo kɛ karate abɔtirifɔɔ mli lɛ kãa he amɛnaa hewalɛwoo kɛjɛɔ jamɔ he nibii anɔjwɛŋmɔ mli lolo. Yiŋtoo ni yɔɔ karate sɛɛ ji ni ekumɔ mɔ ni okɛkpeɔ lɛ, ni enɛ baanyɛ aye mɔ lɛ awui waa aloo egbe lɛ po. Yɛ anɔkwale mli lɛ, mɛi ni kɛ amɛhe fɔɔ Yehowa nɔ lɛ tsɔŋ amɛhe amɛhaŋ abɔtirifɔɔ he ŋaa ni amɛkɛfã amɛhe!​—Abɛi 3:​31.

14, 15. (a) Mɛni hewɔ ebaafee nɔ ni sa akɛ Kristofonyo aaagbɔbi kooloi loo egbe amɛ kɛha niyenii? (b) Shi mɛni baaha Kristofonyo lɛ afee mɔ ni akɛ sɔɔmɔ hegbɛi krɛdɛɛi komɛi woŋ edɛŋ, ni mɛni hewɔ?

14 Ani ebaafee nɔ ni sa ákɛ Kristofonyo lɛ aaahiɛ tũ ni ekɛgbɔbiɔ kooloi kɛhaa niyenii? Kɛjɛ Nu Afua lɛ sɛɛ kɛbaa nɛɛ, Nyɔŋmɔ eŋmɛ gbɛ ni agbe kooloi kɛha yeli, shi esa akɛ afɔse lá lɛ ashwie shikpɔŋ, esaaa akɛ ayeɔ no. (1 Mose 9:​3, 4; 5 Mose 12:​23-25) Kɛ maŋ lɛ mla ŋmɛɔ gbɛ lɛ, Odasefoi lɛ ateŋ mɛi komɛi hiɛɔ tũ koni amɛkɛfa amɛhe yɛ kooloi awuyelɔi ahewɔ aloo ni amɛkɛgbe kooloo ni amɛbaaye. (Mateo 22:21) Kɛha amɛ lɛ, ekolɛ enɛ baanyɛ afee nɔ titri ni amɛnaa amɛniyenii kɛjɛɔ mli. Shi mɔ ko mɔ ko akasusu akɛ Yehowa baakpɛlɛ kooloi ni agbeɔ amɛ yaka kɛhaa akaŋshii loo hiɛtserɛ kɛkɛ ni akɛjieɔ​—taakɛ eji yɛ blema kɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ “Nimrod sɔrɔtoi” lɛ ahe lɛ nɔ. Akɛni “heloo lɛ wala yɛ ela lɛ mli” hewɔ lɛ, enɛ jara wa yɛ Yehowa hiɛ.b​—3 Mose 17:​11, 14.

15 Kɛji akɛ Odasefoi komɛi ni fa saŋŋ yɛ asafo ko mli hao akɛni amɛteŋ mɔ ko miigbɔbi kooloi kɛmiiha akaŋshii loo hiɛtserɛjiemɔ kɛkɛ, shi jeee ni ekɛfee niyenii lɛ, akɛ sɔɔmɔ hegbɛi krɛdɛɛi komɛi woŋ edɛŋ, yɛ gbɛ́i gbonyo ni ena lɛ hewɔ.​—1 Timoteo 3:​2, 3.

16. Onukpai baanyɛ aye abua yɛ​—mɛɛ gbɛ nɔ, shi mɛni baaba mɛi ni enyiɛŋ Ŋmalɛ naa ŋaawoo ni akɛha kɛjɛ kukuji 9 kɛbashi 15 lɛ sɛɛ lɛ anɔ.

16 Nakai nɔŋŋ eji, kɛji akɛ Yehowa Odasefoi lɛ ateŋ mɔ ko ma nɔ mi akɛ ebaahiɛ tũ ni ekɛfã ehe kɛjɛ adesai ahe, aloo ákɛ eeekase abɔtirifɔɔ he ŋaai lɛ. ‘Esa akɛ mumɔŋ onukpai lɛ atsu he nii amrɔ nɔŋŋ ni amɛwo lɛ ŋaa ni amɛye amɛbua lɛ ni etsake ejwɛŋmɔ (Mika 4:⁠3) No hewɔ lɛ mɔ fɛɛ mɔ ni yaa nɔ ehiɛɔ tũ akɛ nɔ ko ni ekɛto yɛ teemɔŋ aloo ewulaa ehe yɛ gbɛ ko nɔ ni haa ebatsɔɔ “ninekpokpookpotsɛ” lɛ batsɔɔ mɔ ni esaaa ákɛ akɛ sɔɔmɔ hegbɛi krɛdɛɛi komɛi woɔ edɛŋ yɛ asafo lɛ mli.​—1 Timoteo 3:​2, 3.

TAWUU NII LOO TUI NI AKƐTSUƆ NII YƐ MAŊ LOO NƆYELI LƐ NITSUMƆHEI

17. Mɛni hewɔ Odasefoi pii kpooo nitsumɔ ni akaseɔ abɔtirifɔɔ he ŋaa aloo ahiɛɔ tũ yɛ mli lɛ?

17 Kɛji akɛ mɔ ko nitsumɔ ji ni ehiɛ tũ ni ebaanyɛ ekɛtswa adesai krokomɛi, aloo kɛ aabi ni ekase abɔtirifɔɔ he ŋaai, tamɔ judo kɛ karate lɛ, mɛni esa akɛ efee? Yɛ be mli ni etoɔ lɛ diɛŋtsɛ eyiŋ lɛ, esa akɛ eha ahi ejwɛŋmɔ mli akɛ nɔ ni esa akɛ Yesu sɛɛnyiɛlɔ atiu ji toiŋjɔlɛ. (Romabii 12:​17, 18) Yɛ nɔ ni awie yɛ Yesaia 2:4 lɛ hewɔ lɛ, Yehowa Odasefoi lɛ ateŋ mɛi pii kɛ amɛhe wooo nitsumɔ ni tamɔ nɛkɛ mli. Eyɛ mli akɛ ekolɛ yiŋtoo ni yɔɔ nitsumɔ lɛ sɛɛ baanyɛ afee ni akɛbu maŋbii (aloo nibii komɛi) ahe moŋ, taakɛ ekɛ Romabii 13:4 kpaa gbee lɛ, shi niiashikpamɔ etsɔɔ akɛ oshara ákɛ mɔ ko aaaye la yi sɔ̃ kɛtsɔ tawuu nii lɛ ni akɛaagbe mɔ ko, awui ni eeeye mɔ lɛ henilee, kɛ pilamɔ loo gbele ni aaaba mɔ lɛ nɔ yɛ najiaŋtoo hewɔ lɛ he eshara yɛ, yɛ be fɛɛ mli. (Lala 51:​15; okɛto Mose 35:​11, 12, 22-25 he.) Eka shi faŋŋ akɛ nɔ ni hi fe fɛɛ ji ni akwa osharai ni tamɔ nɛkɛ kɛtsɔ halamɔ ni aaahala nitsumɔ ni enɛɛmɛi eteŋ shi yɛ mli lɛ nɔ.

18. (a) Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ jwɛŋmɔ ni Kristofonyo ni eda yɛ mumɔŋ lɛ hiɛ lɛ baafee sɔrɔto yɛ je lɛ nɔ̃ he? (b) Bɔni afee ni ena henilee ni mli tse keŋkeŋ lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ eeetsɔ eto nibii ahe gbɛjianɔ kɛha tsakemɔ?

18 Aakpa nitsulɔi babaoo gbɛ ni amɛhiɛ tũi loo tawuu nii yɛ “naagbee gbii” nɛɛ amli. Ekolɛ ebaakpa bulɔi kɛ mɛi ni buɔ shikatoo hei kɛ polisifoi agbɛ ni amɛfee nakai dani amɛhi nitsumɔ mli po. Shi Kristofonyo lɛ, mɔ ni gbɛnaa nii ka enɔ akɛ ekwɛ “lɛ diɛŋtsɛ eshiabii lɛ” hu? (1 Timoteo 5:⁠8) Esusumɔ ni Biblia etsɔse lɛ lɛ baafee nɔ ni yɔɔ sɔrɔto yɛ je lɛŋ bii ni kɛ heyeli hiɛɔ tawuu nii nɛɛ, ní amɛkɛtsuɔ nii kɛ amɛna akɛ esa nakai yɛ he ni oshara ko eba yɛ lɛ anɔ̃ he. (Efesobii 5:​15-17) Ebaasumɔ ni ekwa lá yi sɔ̃ ni eeeye, akɛni ele Yehowa jwɛŋmɔ yɛ krɔŋkrɔŋ ni lá ji lɛ he lɛ hewɔ. (1 Mose 9:6; Lala 55:24) Esa akɛ Kristofonyo ni eda yɛ mumɔŋ lɛ abɔ mɔdɛŋ atao nitsumɔ ni abiii ni mɔ ahiɛ tawuu nii loo tũ yɛ mli.c Odasefoi komɛi ni kɛ amɛnitsumɔtsɛmɛi wie lɛ eye omanye yɛ amɛnitsumɔ ni atsake aha amɛ kɛtee nɔ ni ebiii ni ahiɛ tu loo tawuu nii ko yɛ mli lɛ mli.

19. Mɛɛ sɔɔmɔ hegbɛi anyɛŋ akɛwo nyɛmi nuu ko dɛŋ ja efee tsakemɔi da? (2 Korintobii 13:⁠11)

19 Yɛ be mli ni je lɛ bafeɔ nɔ ni yiwalɛ faa yɛ mli babaoo lɛ, wɔnyɛɛɛ wɔbu nyɛmi ko ni yaa nɔ ekɛ ehe woɔ nitsumɔ ni ahiɛɔ tu loo tawuu nii yɛ mli lɛ akɛ mɔ ni feɔ nɔkwɛmɔ nɔ kpakpa. Abaanyɛ aha lɛ nyɔji ekpaa ni ekɛfee tsakemɔ, kɛji akɛ efeee he nɔ ko lɛ, belɛ anyɛŋ akɛ sɔɔmɔ hegbɛi kɛ gbɛnaa nii pɔtɛɛ komɛi awo edɛŋ yɛ asafo lɛ mli.​—1 Timoteo 3:2; Tito 1:​5, 6.

NYƐHAA WƆ FƐƐ WƆTIUA TOIŊJƆLƐ

20. (a) Mɛni hewɔ esa akɛ ajie toiŋjɔlɛ gbɛ yi lɛ? (b) Yɛ kaai ni mli wawai, kɛ gbele po sɛɛ lɛ, mɛni baajɛ mli aba aha emuuyeli mli hiɛlɔi? (d) Namɔ nɔ okɛ ohe fɔɔ?

20 Yɛ toiŋjɔlɛ gbɛ ni Yehowa Odasefoi tiuɔ hewɔ lɛ, abu amɛhe shii abɔ​—yɛ gbɔmɔtsoŋ, jeŋba mli kɛ mumɔŋ! Eka shi faŋŋ akɛ Ŋmalɛ naa gbɛ nɛɛ ji nɔ ni esa akɛ anyiɛ sɛɛ. Yɛ saji fioo ko ni agbe anɔkwale Kristofoi yɛ mli hu hewɔ lɛ, gbeyei ni amɛsheee ni amɛkɛtee gbele mli lɛ kɛ amɛ woɔ gbɛhe mli kɛhaa mra shitee. (Hebribii 11:​36-40; Kpojiemɔ 2:10) Eshɛɔ be ni Yehowa ŋmɛɔ Satan gbɛ ni ekɛ kaa ni mli wa aba webii anɔ, taakɛ eji yɛ Hiob sane lɛ mli lɛ, shi kɛ̃lɛ, nɔ ni jɛ mli ba yɛ naagbee kɛha nakai emuuyeli mlihiɛlɔ lɛ ji nɔ ko ni yɔɔ miishɛɛ. (Hiob 1:​18, 19; 42:​12-15) Shi nyɛkahaa nɔ fɛɛ nɔ ni aaaba yɛ yiwalɛ bei nɛɛ amli lɛ miigbala wɔ kɛmiijɛ emuuyeli mli ni wɔhiɛ lɛ he. Nyɛhaa wɔkɛ wɔhe afɔa Nyɔŋmɔ nɔ. “Shi Yehowa yɔɔ nɛɛ, ehiŋmɛii kpaa shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ nɔ, ni ejieɔ ehewalɛ kpo ehaa mɛi ni amɛtsui ehi kɛwula shi yɛ egbɛfaŋ lɛ.”​—2 Kronika 16:⁠9.d

[Shishigbɛ niŋmai]

a Kɛha sane lɛ mlitsɔɔmɔ ni yeɔ emuu lɛ, kwɛmɔ “Mushroom Cloud” ni je kpo yɛ September 8, 1954 Awake! lɛ baafai 17-19 lɛ.

b Kwɛmɔ Awake!, March 22, 1976, baafai 18-20.

c Kwɛmɔ The Watchtower, February 15, 1973, baafai 127, 128.

d (Ajie kɛjɛ July 15, 1983 Blɔfo Buu-Mɔɔ lɛ mli)

Te Obaaha Hetoo Oha Tɛŋŋ?

□ Nɛgbɛ esa akɛ Kristofonyo lɛ hekɛnɔfɔɔ ahi yɛ shihilɛi fɛɛ ni kɛ yiwalɛ baa lɛ mli?

□ Mɛɛ sɛɛnamɔ yɔɔ Yehowa gbɛjianɔtoo lɛ ni akɛ he aaabɔ he kɛ eŋaawoo toiboo lɛ mli?

□ Mɛni hewɔ eji kwashiaiasane akɛ ooohiɛ tũ loo okase abɔtirifɔɔ he ŋaai ni okafã ohe lɛ?

□ Yɛ nitsumɔi ni biɔ ni ahiɛ tu yɛ mli lɛ ahe lɛ, mɛɛ ŋaa awoɔ Kristofoi, ni mɛni hewɔ?

[Akrabatsa ni yɔɔ baafa 18]

Yiwalɛ ni Gbɛɔ Shwaa​—Ebaaba Naagbee yɛ Nɛgbɛ?

“Nuklea ta ni aaafɛ yɛ U.S. Amerika kɛ Soviet Union, Rusia teŋ lɛ baanyɛ agbe jeŋ gbɔmɛi ayifalɛ aaafee oha mlijaa 80.”​—The Express, March 29, 1982, edamɔ sane ko ni abi Kalifornia bɛgwafonyo ko lɛ nɔ.

“Amɛfee Shwɛm yɛ Amɛjwɛŋmɔ Mli​—oshara lɛ ji akɛ . . . abaanyɛ atsɔ Amerika kɛ Rusia maŋkwramɔŋ nɔyelɔi lɛ ayiŋ akɛ nuklea ta baanyɛ aba. Shi anɔkwale lɛ ji akɛ, nuklea ta fɛɛ ta ni akɛ Rusia loo Amerika tawuu nii lɛ fɛɛ loo efa ko aaawuu lɛ baanyɛ afite Kooyigbɛ je lɛ fɛɛ.”​—Dr. Frank Barnaby, toiŋjɔlɛ saji ahe nikaselɔ. December 26, 1982.

“Kɛji akɛ hesaamɔ kɛha ta ji nɔ ni ataoɔ dani toiŋjɔlɛ aba lɛ, belɛ kpaako toiŋjɔlɛ ená sɛɛdaamɔ nii fe be fɛɛ ni eho. Hiroshima okpɛlɛmii akpeiakpe ni abua naa yɛ shikpɔŋ nɔ, ni kɛ̃lɛ enɛ nyɛɛɛ atsĩ enɔ bii 4,200,000,000 lɛ naa ni amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ akafite Ŋleshi shika pɔn 115 daa afi yɛ tawuu nii ahe.”​—Andre Fontaine, Le Monde, ni aku sɛɛ aŋma yɛ The Guardian lɛ mli, January 9, 1983.

“U.N. (Jeŋmaji Ekomefeemɔ) Onukpa lɛ kɛɛ Nuklea Ta He Gbeyeiwoo lɛ Miida​—Ekɛɛ akɛ ‘Nɔ ni esa akɛ ahala ji nuklea tawuu nii heei aloo adesai ayinɔi ni baaba yɛ wɔsɛɛ be mli.’”​—The New York Times, February 16, 1983 nɔ lɛ mli saji ni kɔɔ nɔ ni Woloŋmalɔ Nukpa, Janvier Pérez de Cuéllar wie he lɛ he.

“Yinɔ hoɔ yaa, ni yinɔ baa;shi shikpɔŋ lɛ ema shi kɛmiiya naanɔ.” “Eshwɛ fioo kɛkɛ ni mɔ fɔŋ lɛ bɛ dɔŋŋ, ni kɛ okwɛ eshihilɛhe lɛ, ebɛ jɛi. Shi mɛi ni he jɔ lɛ, shikpɔŋ lɛ aaatsɔ amɛnɔ̃, ni amɛmii aaashɛ amɛhe yɛ hejɔlɛ babaoo mli.”​—Jajelɔ 1:4; Lala 37:​10, 11.

[Akrabatsa ni yɔɔ baafa 19]

Yehowa Odasefoi Ŋmɛɔ Amɛtsui Shi Yɛ Yiwalɛ Bei Amli yɛ Tripoli, Lebanon

“Amɛtsɔ bei ni mli wa diɛŋtsɛ amli, shi amɛshiii nikasemɔ kɛ kpee. Amɛkɛɛ wɔ akɛ yɛ be mli ni amɛfeɔ amɛ kpokpaa wulu nɔ kpee lɛ, kuu kome ni amɛyibɔ ji 117 kpe yɛ nyɛmi nuu ko shia, ni beni nyɛmi yoo ni kpe sɛɛ lɛ bote shia lɛ mli pɛ kɛkɛ ni osramaŋ okpɛlɛm ko fɛ yɛ shinaa lɛ sɛɛ. Atswia okpɛlɛmii lɛ kɛbɔle amɛhe tamɔ oookɛɛ nugbɔ miinɛ yɛ kpee be lɛ mli fɛɛ. Amɛkɛ kanetsei ni efite lɛ kɛ tsũi ni tuntɛi egbulɔ amɛhe lɛ tsɔɔ wɔ​—shi nɔ ko nɔ ko esaaa tsu ni amɛkpe yɛ mli lɛ he!

“Wekui enyɔ ko susu kɛji akɛ esa akɛ amɛya kpee yɛ tũi ni atswiaa yɛ be fɛɛ mli hewɔ lɛ he. Amɛto amɛyiŋ akɛ amɛbaaya kpee lɛ, ni ahere amɛyiwala, ejaakɛ beni ámɛtee sɛɛ lɛ, okpɛlɛm bagbee weku lɛ ekome shia nɔ ni efite shia muu lɛ fɛɛ, ni shia kroko lɛ hu bafee nɔ ni atswia tũi awo mli aahu akɛ eji mɔ ko yɛ mli kulɛ mɔ lɛ yi naŋ wala.

“Gbi ko lɛ asraafoi ni kɛɛ amɛji Kristofoi lɛ yatutua he ni Moslembii yɔɔ lɛ ni amɛmɔmɔ weku ko ni ji Odasefoi ni shia yɔɔ jɛmɛ lɛ akɛ amɛbaagbe amɛ. Shi wekunyo ko ni bɛ anɔkwale lɛ mli shi eji nakai maŋkwramɔ kuu lɛ mlinyo lɛ nu he ni eyashɛ jɛmɛ dani mɛi ni baagbe amɛ lɛ ba. Eŋɔ amɛ kɛtee maŋkwramɔ kuu lɛ nitsumɔ he lɛ ni amɛtsɔɔ nɔ hewɔ ni Yehowa Odasefoi kɛ amɛhe wooo maŋsaji amli lɛ mli fɛfɛo, ni amɛye amɛ odase jogbaŋŋ ni enɛ ha aŋmɛɛ amɛhe.” Enɛ ji saji ni yaa nɔ be fɛɛ lɛ ekomɛi.”​—Bɔ ni mɔ ni yasara jɛmɛ bɔ amaniɛ lɛ nɛ.

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 21]

Esa akɛ okɛ yiwalɛ akpee yiwalɛ naa aloo okɛ ohe afɔ Yehowa nɔ?

March Daa Gbi Ŋmalɛ

(Kɛ́ ootao ona bɔ ni saji nɛɛ ji diɛŋtsɛ lɛ, no lɛ kwɛmɔ wolo lɛ mli)

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje