Okɛ Hetuu Kɛ Nyɔŋmɔ Hamɔ Atsɔse Ohe Akɛ Oti Ni Ma Ohiɛ
“Yaa nɔ ni okɛ hetuu kɛ Nyɔŋmɔ hamɔ atsɔse ohe okɛ otĩ ni ma ohiɛ.”—1 TIMOTEO 4:7, NW.
1. Mɛni hewɔ be ko foidalɔ kpakpa ko lɛ nyɛɛɛ aye omanye lɛ?
OBALAYOO nɛɛ ji mɔ ni joɔ foi fe fɛɛ yɛ nɔ ni ashiɔ he akaŋ yɛ ekuu lɛ mli lɛ mli. Kunim ni etsɔ hiɛ eye lɛ eha ayoo lɛ akɛ maŋ lɛ mli foidalɔi kpakpai lɛ ateŋ mɔ kome. No hewɔ lɛ, aakpa gbɛ akɛ ebaaye kunim yɛ foidamɔ ni ehe gbɛi nɛɛ mli. Shi efoidamɔ lɛ bafee nɔ ni ehiii fe fɛɛ yɛ efoidamɔ be Iɛ fɛɛ mli, enɛ ha lɛ diɛŋtsɛ kɛ etsɔɔlɔ lɛ kɛ ekutseiaŋbii lɛ fɛɛ anaa kpɛ amɛhe kɛ hiɛshishwiemɔ. Mɛni hewɔ? Obalayoo nɛɛ kpɛlɛ nɔ ni ehao waa akɛ, “Mifee kpɔkee yɛ tsɔsemɔ ni wa ni mikɛhaa mihe lɛ mli. Mitsɔɔlɔ lɛ bɔ mɔdɛŋ etsirɛ mi koni mamia mihiɛ waa yɛ mli, ni ebɔmi kɔkɔ moŋ shi mibooo toi.” Akɛni etsɔseee ehe jogbaŋŋ hewɔ lɛ, ekunimyeli ni ekɛma ehiɛ akɛ oti lɛ je edɛŋ.
2. Mɛɛ gbɛ esa akɛ Kristofoi atsɔ nɔ atsɔse amɛhe, ni mɛni hewɔ esa akɛ mɔ fɛɛ mɔ asumɔ akɛ eeele gbɛ ni eeetsɔ nɔ efee nakai lɛ?
2 Akɛ Kristofonyo lɛ, titri lɛ kɛji oji obalanyo loo obalayoo lɛ, belɛ, oyɛ tsɔsemɔ koni he hiaa. “Okɛ hetuu kɛ Nyɔŋmɔ hamɔ atsɔse ohe akɛ oti ni ma ohiɛ.” (1 Timoteo 4:7, NW) Hela wiemɔ kɛha ‘he tsɔsemɔ’ (gy·mnaʹzo) lɛ tsɔɔ kpɔiaŋgbɔlemɔ ni wa ni yɛ be babaoo mli lɛ epiiɔ foidalɔi ni tsɔɔ mli yɛ be mli ni aatsɔse amɛ yɛ shwɛmɔ he ko lɛ mli lɛ. No hewɔ lɛ, yɛ be mli ni ewieɔ hetuu kɛ Nyɔŋmɔ hamɔ kɛ agbɛnɛ sɛɛnamɔi ni jɛɔ mli baa lɛ he lɛ, bɔfo Paulo kɛfata he akɛ: “Enɛ hewɔ wɔtsuɔ nii waa ni wɔmiaa wɔhiɛ lɛ.” (1 Timoteo 4:10) Nɛkɛ su ni he hiaa nɛɛ jeee nɔ ko ni baa kɛkɛ yɛ fɔmɔsu naa aloo ejɛɔ fɔlɔi ni sheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei lɛ aŋɔɔ ni tsɛŋeɔ mɔ. Shi mɛɛ gbɛjianɔ esa akɛ oto? Kristofoi ni amɛye afii sɔrɔtoi fɛɛ baasumɔ ni amɛle.
Sanegbaa Kpakpa Ni Ka Mɔ Kɛ Nyɔŋmɔ Teŋ
3. (a) Mɛni hewɔ teemɔŋ nikasemɔ he hiaa lɛ? (b) Mɛɛ Nyɔŋmɔ sui gbalaa bo kɛbɛŋkɛɔ ehe lɛ?
3 Akɛni hetuu kɛ Nyɔŋmɔ hamɔ kɔɔ tsuiŋ hiɛsɔɔ ni anaa ahaa Yehowa sui lɛ ahe hewɔ lɛ, ehe miihia ni ole bɔ ni etamɔ diɛŋtsɛ. Yehowa ewie enɛ he yɛ Biblia lɛ mli. Shi esa akɛ okase e-Wiemɔ lɛ jogbaŋŋ kɛ woji ni adamɔ Biblia lɛ nɔ aŋma lɛ jogbaŋŋ koni ofee “mɔ ni kɛ hemɔkɛyeli kɛ tsɔɔmɔ kpakpa . . . lɛ wiemɔi lɛ lɛɔ ehe.” (1 Timoteo 4:6) Nikasemɔ ni tamɔ nɛkɛ baaye abua bo koni ona “Yehowa mlihilɛ lɛ.”—Lala 27:4.
4. Mɛɛ niiashikpamɔi tsɔɔ sɛɛnamɔ ni yɔɔ teemɔŋ nikasemɔi ahe, ni mɛɛ sanebimɔi esa akɛ wɔkɛ hiɛdɔɔ asusu he?
4 Be fɛɛ sanekpakpa jajelɔ (gbɛgbalɔ) ko ni eye afii 22 jaje akɛ: “Babaoo ni okaseɔ Yehowa he nii lɛ, babaoo onuɔ he akɛ obɛŋkɛ Yehowa he kpaakpa. Kɛ mikane gbalɛi ni mina bɔ ni amɛbaa mli lɛ, ehaa mikwɛɔ lɛ kɛ naakpɛɛ. Mi diɛŋtsɛ miteemɔŋ nikasemɔ ji nɔ ni ye bua mi.” Gbekɛ ko ni eye afii 16 ni ehao waa lɛ ŋma yɛ ‘Obalaŋtai Biɔ Akɛ’ ni jeɔ kpo daa yɛ Awake! wolo tɛtrɛɛ lɛ mli lɛ ekome he akɛ: “Yɛ be mli ni milaaje hiɛnɔkamɔ fɛɛ ni miyɔɔ lɛ, kɛkɛ ni nɛkɛ sane nɛɛ baje kpo. Mina miishɛɛ aahu akɛ minyɛɛɛ mikɛfɔ shi? Eha minu he akɛ mibɛŋkɛ Yehowa he kpaakpa, ni miyoo akɛ enuɔ mɔ shishi, esusuɔ mɔ he jogbaŋŋ. Minu he agbɛnɛ akɛ manyɛ madamɔ naa.”a Ani okɛfeɔ oti ni ma ohiɛ akɛ oookane wɔwoji nɛɛ eko fɛɛ eko? Eyɛ mli akɛ ebiɔ hiɛmiamɔ moŋ, shi ani oŋɔɔ be koni okɛ Biblia lɛ kasemɔ yɛ teemɔŋ alɛ ojwɛŋmɔ kɛ otsui? Kɛ bo diɛŋtsɛ opɛi nibii amli okwɛ lɛ, obaayoo akɛ ohiɛ anɔkwale lɛ. Kɛ́ nilee ni tamɔ nɛkɛ shɛ tsui lɛ mli lɛ, eka shi faŋŋ akɛ ebaakanya bo, ejaakɛ eji “tsɔɔmɔ ni kɛ hetuu kɛ Nyɔŋmɔ hamɔ kpaa gbee.”—1 Timoteo 6:3; Romabii 12:2.
5, 6. Mɛɛ sɔlemɔi nɛkɛ gbalaa bo kɛbɛŋkɛɔ Nyɔŋmɔ he? Tsɔɔmɔ mli.
5 Sanegbaa kpakpa ni aaaka mɔ kɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ fɛɛ kɔɔ sɔlemɔi pɔtɛɛ ni jɛ tsuiŋ tɔɔ lɛ he. Enɛ yeɔ ebuaa ni etswaa mɔ kɛ Yehowa teŋ naanyobɔɔ ni mli wa emaa shi. Kɛ́ otɔ̃ lɛ, jɛɛ osuɔmɔ mli okpa fai taakɛ David fee lɛ: “Kaakai mibalahiiaŋ eshai lɛ kɛ minɔtɔmɔi lɛ.” (Lala 25:7, 11) Ni esa akɛ ole akɛ ekɛbaake bo ejaakɛ oshwa ohe lɛlɛŋ. Kasemɔ gbɛ ni oootsɔ nɔ osɔle yɛ be fɛɛ mli. Ni ofɔse otsui oshwie shi. Eyɛ mli akɛ atsɔse obalanyo ko yɛ shia ni asheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei yɛ mli lɛ mli moŋ, shi eŋmɛ gbɛ ni mumɔhaa (momohaa) tsi lɛ gbɛ koni ekɛ ehe akawo anɔkwale jamɔ mli. Shi obalayoo fioo ni eye afii 22 nɛɛ jie lɛ kpo akɛ: “Kɛkɛ ni gbɛkɛ ko ni mikpa Yehowa fai, ‘Ye obua mi ni masumɔ akɛ masɔmɔ bo, shi jeee akɛ onukpai lɛ loo mifɔlɔi miisumɔ ni mafee nakai kɛkɛ.’” Agbɛnɛ eshihilɛ fɛɛ bɔi tsakemɔ! Eyɛ mli akɛ ehaa mumɔ (momo) moŋ, shi obalayoo nɛɛ kɛ ehe wo sɔɔmɔ lɛ mli kwraa. Ekɛ miishɛɛ jaje akɛ, “Mikɛ mihiɛnɔkamɔ fɛɛ efɔ Yehowa nɔ kwraa agbɛnɛ ejaakɛ mile akɛ ehaa mɔ yeɔ omanye yɛ nɔ fɛɛ nɔ mli.”—Lala 62:8.
6 Obalayoo Kristofonyo ko sɔle diɛŋtsɛ yɛ gbɛjianɔ ni eto akɛ eeetsɔ gbɛgbalɔ lɛ he. Beni aha esɔlemɔi lɛ ahetoo lɛ, ebo kɛ miishɛɛ akɛ: “Mile akɛ Yehowa yɛ diɛŋtsɛ ni agbɛnɛ ejwɛŋɔ wɔhe! Dani enɛ aaaba lɛ misusuɔ akɛ mikɛ lɛ yɛ wekukpaa ko, shi agbɛnɛ etamɔ naanyo diɛŋtsɛ—mɔ ni fe fɛɛ.” Yehowa haŋ wɔsaji ahetoo yɛ gbɛi krɛdɛɛ ko nɔ yɛ be fɛɛ mli moŋ, shi kɛ okɛ mɔdɛŋbɔɔ kɛ anɔkwayeli tsu nii yɛ esɔlemɔi lɛ kɛ gbeekpamɔ naa lɛ, obaayoo esuɔmɔ gbɛtsɔɔmɔi lɛ.—Lala 145:18.
Hiɛmɔ Henilee Kpakpa Mli
7. Mɛni ji henilee, ni mɛni hewɔ esa akɛ ona ekpakpa lɛ?
7 Beni Paulo wo Timoteo hewalɛ akɛ eya nɔ, ‘ehiɛ henilee kpakpa mli’ lɛ, no mli lɛ bɔfo lɛ le akɛ ebaabi hiɛmiamɔ diɛŋtsɛ yɛ enɛ mli. (1 Timoteo 1:19) Mɛni hewɔ? Wɔhenilee lɛ ji hewalɛ ni Nyɔŋmɔ kɛha wɔ koni wɔkɛpɛi wɔ diɛŋtsɛ wɔmli ni wɔkojo wɔhe yɛ nɔ ni wɔfee loo nɔ ni wɔtoɔ wɔyiŋ akɛ wɔbaafee he. Ebaanyɛ ‘efolɔ’ wɔnaa kɛ dɔlɛ ni ebu wɔ fɔ yɛ gbɛ ko ni wɔtsɔ nɔ lɛ hewɔ, aloo ‘ebaajie’ wɔnaa ni ekpɛlɛ nɔ ni wɔfeɔ lɛ nɔ akɛ eja. (Romabii 2:15) Shi kɛji akɛ ebafee nɔ ni he eha lɛ, saji ni ebaakɛɛwɔ lɛ efeŋ nɔ ni ja. Mɛi ni tɔmɔ yɔɔ amɛhenilee he loo amɛhenilee ejaaa lɛ baanyɛ afee amɛnii ni mɔbɔnalɛ bɛ mli tamɔ kooloi, ni kɛlɛ, ‘mligbɛ gbee’ lɛ ‘folɔŋ amɛnaa.’ Amɛjajeɔ ‘yɛ faŋŋ mli akɛ amɛle Nyɔŋmɔ’ po, shi “amɛkɛ amɛnitsumɔi kwaa lɛ.” Te ooofee tɛŋŋ obu ohe kɛjɛ henilee ni eje kpa aloo tɔmɔ yɔɔ he lɛ ni oooná lɛ he?—Tito 1:10-16.
8. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ mɛi komɛi ni hi shi yɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli lɛ “shɛrɛ” henilee kpakpa “amɛshwie”?
8 No mli lɛ Paulo ekɛɛ Timoteo akɛ Kristofoi komɛi “eshɛrɛ” amɛhenilee kpakpa lɛ “amɛshwie” kɛtsɔ ‘adesãi atoi ni amɛbo’ kɛ “yakayaka sanegbaa ni buleɔ mɔ” lɛ ni amɛkɛ amɛhe wo mli lɛ hewɔ. (1 Timoteo 1:4, 19, 20; 6:20; 2 Timoteo 2:16-18) Akɛni amɛbo nɛkɛ wiemɔi nɛɛ atoi hewɔ lɛ, efite amɛhemɔkɛyeli, ni nɔ ni jɛ mli ba ji akɛ amɛyasha shi yɛ mumɔŋ. Shi Paulo tsɔɔ mli akɛ nibii krokomɛi hu ni fata hemɔkɛyeli kwamɔ tsɔɔmɔi lɛ ahe lɛ “kɛ tsɔɔmɔ ni tsaa mɔ lɛ yeee.” Etsi nɛkɛ nibii nɛɛ ata yɛ 1 Timoteo 1:9, 10 akɛ gbɔmɔgbee, kɛ ajwamaŋbɔɔ kɛ hii kɛ hii kɛ yei kɛ yei ni kɛ amɛhe feɔ yakayaka nii.
9, 10. (a) Mɛni abaanyɛ akase kɛjɛ nuu kɛ yoo Kristofonyo ko ni mɔɔɔ henilee kpakpa mli lɛ anɔkwɛmɔ nɔ lɛ mli? (b) Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔtsĩ wɔhenilee ni aaashã he lɛ naa?
9 Ŋmɛnɛ, awuyeli kɛ bɔlɛnamɔ mli jeŋba shara egbɛ eshwa sinii kɛ TV nɔ nibii amli fɛɛ kɛ agbɛnɛ woji ni akalaa lɛ baafai amli. Kɛ wɔha nibii ni tamɔ nɛkɛ bote wɔjwɛŋmɔ mli lɛ, wɔhenilee baafite fiofio. Enɛ ba obalanyo kɛ obalayoo Kristofoi ko nɔ, mɛi ni bɔ ajwamaŋ beni eshwɛ fioo pɛ ni amɛbaakpee amɛhe lɛ. Obalayoo lɛ kpɛlɛ nɔ akɛ “misusuɔ akɛ fɛɛ jɛ nɔ ni wɔkwɛɔ yɛ TV nɔ lɛ. Onaa gbɔmɛi yɛ be fɛɛ mli ni mɔmɔɔ amɛhe amɛhe ni miishɔshɔɔ amɛnaa, ni kɛ okwɛ lɛ etamɔ nɔ ko ni ejeee sane ko tsɔ. Shi obaleɔ enɛ. Kɛkɛ ni wɔje shishi wɔfee. Eji misusu bɔ ni hiɛdɔɔ yɔɔ enɛ mli lɛ he mra kulɛ!” Dani eeeyoo lɛ, no mli lɛ, elaaje henilee kpakpa ni eyɔɔ lɛ. Obalayoo lɛ kɛfata he akɛ: “Miyɛ naagba ko yɛ fɔmɔnii ni akɛshwɛɔ lɛ he. Ni enɛ shãa mɔ henilee he aloo efiteɔ mɔ henilee, no hewɔ lɛ, ewaaa akɛ mɔ ko kɛ ehe aaawo niji amli mɔmɔ kɛ heshwɛmɔ mli koni yɛ naagbee lɛ, ekɛ ehe awo ajwamaŋbɔɔ mli.” Eyɛ mli akɛ amɛtamɔ mɛi ni miifee nɔkwɛmɔ nɔ kpakpa yɛ mɛi krokomɛi ahiɛ moŋ, shi nɔ ni amɛkwɛɔ ni amɛkɛjieɔ amɛhiɛtserɛ lɛ kɛ agbɛnɛ teemɔŋ nifeemɔi nigii ni he tseee lɛ ye amɛnɔ ni egbe amɛhenilee tamɔ heloo ni akɛ dade ni akɛwo la mli eshã he aaahu ni ekpilim ni eti loo eshɔ keketee lɛ.—1 Timoteo 4:2.
10 Ani ehenilee hu baanyɛ agbo nakai kɛtsɔ nɔ ni okwɛɔ, okaneɔ ni okɛjieɔ ohiɛtserɛ lɛ nɔ? Ani oobɔ mɔdɛŋ ootsu nii waa koni oye sui gbohii ni baanyɛ afite ohenilee lɛ nɔ kunim? Bɔni afee ni abu ohe lɛ, obaanyɛ omia ohiɛ ni okane—ni okusɛɛ okane—woji ni adamɔ Biblia lɛ nɔ aŋmala ni kɔɔ onaagba lɛ he titri aloo kɛtsɔ onaagba lɛ ni okɛ onukpa ko aaasusu he lɛ nɔ. Henilee kpakpa ni mli tse keŋkeŋ ji nikee nii ni jara wa ni jɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ ni baaye abua bo koni ona hetuu kɛ Nyɔŋmɔ hamɔ. Kaaha nɔ ko nɔ ko miiha enɛ miije odɛŋ!
Halamɔ Nanemɛi Kpakpai
11, 12. (a) Mɛɛ kɔkɔbɔɔ akɛha yɛ 2 Timoteo 2:20, 21? (b) Te ooofee tɛŋŋ obo nakai kɔkɔbɔɔ Iɛ toi?
11 Bɔfo Paulo ŋma akɛ: “Shia wulu ko [asafo lɛ] mli lɛ, jeee shika nii kɛ jwiɛtɛi nii kɛkɛ yɔɔ jɛmɛ, shi moŋ tso nii kɛ su nii hu yɛ mli, ni ekomɛi lɛ abuɔ amɛ, shi ekomɛi hu abuuu. Agbɛnɛ kɛji mɔ ko tsuu ehe kɛjɛ nɛkɛ nii nɛɛ amli lɛ, etsɔ nɔ ni abuɔ, ni atsuu ehe krɔŋŋ, ni ehi ha shiatsɛ lɛ jogbaŋŋ, ni asaa lɛ aha nitsumɔ kpakpa fɛɛ nitsumɔ kpakpa.” (2 Timoteo 2:20, 21) Mɛi ni wɔhalaa amɛ akɛ wɔnanemɛi lɛ naa wɔhenumɔi kɛ jeŋba nɔ hewalɛ waa diɛŋtsɛ. Eka shi faŋŋ akɛ mɛi ni heee yeee lɛ jeee nanemɛi kpakpai. Shi Paulo tsɔɔ mli faŋŋ yɛ biɛ akɛ, mɛi komɛi baahi asafo lɛ mli po ni amɛjeee nanemɛi ni asumɔɔ. Eji anɔkwale akɛ ekolɛ gbɔmɛi ni tamɔ nɛkɛ aaawo onaa ŋmɔlɔ kɛ amɛyɛ omasɛi, shi hewalɛ ni amɛnaa yɛ mɛi anɔ lɛ nyɛŋ aye abua bo kɔkɔɔkɔ koni ‘ojo obalahiaŋ sɛɛdii lɛ naa foi’ aloo ni ooona hetuu kɛ Nyɔŋmɔ hamɔ. Taomɔ nanemɛi ni tswaa mɔ maa shi yɛ asafo lɛ mli. Paulo tee nɔ yɛ kuku 22 akɛ: “Shi moŋ okɛ mɛi ni tsɛɔ Nuŋtsɔ lɛ kɛjɛɔ tsui ni mli tse mli lɛ atiu jalɛ, hemɔkɛyeli, suɔmɔ kɛ hejɔlɛ.”—Okɛto Filipibii 4:8, 9 he.
12 Susumɔ obalayoo Kristofonyo ko ni yɛ be mli ni akɛ Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ etsɔse lɛ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, eboteɔ haomɔ mli lɛ sane lɛ he. Obalayoo nɛɛ kɛɛ akɛ, “Fɛɛ jɛ gbɔmɛi ni mikɛ amɛ bɔɔ lɛ hewɔ.” Beni obalayoo nɛɛ na akɛ, oshara miiba ewala he lɛ, etsake enanemɛi lɛ. Kɛkɛ ni emu sane lɛ naa akɛ: “Kɛ́ oyɛ nanemɛi ni sumɔɔ Yehowa ni amɛbɔle ohe lɛ, eyeɔ buaa bo ni ehaa ohenilee hiɛ hiɔ ehe nɔ ni ojeɔ haomɔ mli. Kɛ amɛjie hi ni amɛhiɔ efɔŋfeemɔ kpo lɛ, ehaa bo hu onuɔ he nakai nɔŋŋ.” Akɛni etsi ehe kɛjɛ nanemɛi ni sane yɔɔ amɛhe lɛ ahe hewɔ lɛ, obalayoo nɛɛ ebatsɔ kpulu ko ‘ni ehi ha enɔtsɛ lɛ jogbaŋŋ, ni asaa lɛ aha nitsumɔ kpakpa fɛɛ nitsumɔ kpakpa.’ Yɛ be mli ni etee nɔ esɔmɔ akɛ gbɛgbalɔ afii nyɔŋma sɛɛ lɛ, ekɛfata he akɛ: “Miina akɛ agbɛnɛ Yehowa kɛmi etsu nii ni miye mibua mɛi krokomɛi.”—2 Timoteo 2:21; Abɛi 15:31.
13. Te ooofee tɛŋŋ ole mɛi ni ji nanemɛi kpakpai, ni amɛbaanyɛ amɛna onɔ hewalɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
13 No hewɔ lɛ, jee gbɛ osusu onanemɛi lɛ ahe diɛŋtsɛ. Ani amɛtiuɔ jalɛ, hemɔkɛyeli, suɔmɔ ni damɔ mla nɔ, kɛ toiŋjɔlɛ? Ani ekãa ni Kristofoi yɔɔ lɛ eko eyimɔ amɛmli obɔbɔ? Kɛ okɛ mɛi ni tamɔ nɛkɛ bɔ lɛ, bo hu obaato okadi kpakpa yɛ wiemɔ mli, yɛ jeŋba mli, yɛ suɔmɔ mli, yɛ hemɔkɛyeli mli, yɛ hetsemɔ mli, taakɛ Timoteo, mɔ ni ji Paulo hefatalɔ kpaakpa lɛ fee Iɛ. Enɛ etsɔɔɔ akɛ omli akajɔ aloo okajie naanyobɔɔ su kpo otsɔɔ mɛi ni etooo okadi kpakpa bɔ ni sa lɛ. Miishɛɛ mli ni ooojɛ oto okadi kpakpa lɛ baakanya mɛnɛɛmɛi, koni agbɛnɛ amɛjaje amɛgbɛi.—1 Timoteo 4:12; Hebribii 12:12-15.
Ona Nibii Asha Afɔle Yɛ Nyɔŋmɔ Hewɔ
14, 15. (a) Mɛni ataoɔ yɛ blema akaŋshilɔi loo foidalɔi adɛŋ yɛ be mli ni amɛkaseɔ foidamɔ lɛ? (b) Mɛɛ nitsumɔ biɔ afɔleshaa, ni mɛɛ nɔkwɛmɔ nii kpakpa wɔyɔɔ?
14 Yɛ Timoteo gbii lɛ amli, beni foidalɔi akaŋshilɔi kaseɔ foidamɔ lɛ, “amɛyeɔ amɛhe nɔ yɛ nibii fɛɛ mli,” ni amɛtsiɔ amɛhe kɛjɛɔ miishɛjemɔi babaoo ni sa po lɛ ahe. (1 Korintobii 9:25, NW) Amɛyeɔ niyenii pɔtɛɛ ko. Taakɛ Horace, klɛŋklɛŋ afii oha D.Ŋ.B. lɛ mli lalafolɔ lɛ ŋma lɛ, “amɛtsiɔ amɛhe kɛjɛɔ yei kɛ wein he” koni “amɛnine ashɛ oti ni ka amɛtsui nɔ lɛ nɔ.” Nakai nɔŋŋ hu hetuu kɛ Nyɔŋmɔ hamɔ ni mɔ ko kɛaatsɔse ehe lɛ biɔ afɔleshaa. Paulo wie Timoteo he akɛ: “Ejaakɛ mibɛ mɔ ko ni ejwɛŋmɔ kɛ mijwɛŋmɔ yeɔ egbɔ tamɔ lɛ; ejaakɛ mɛi lɛ fɛɛ lɛ, amɛ diɛŋtsɛ amɛnii amɛpeleɔ, shi jeee Kristo Yesu nii. Shi ekɛmi sɔmɔ yɛ sanekpakpa lɛ hewɔ.”—Filipibii 2:19-22.
15 Afa Timoteo akɛ: “Tsu sanekpakpa jajelɔ nitsumɔ lɛ, gbee osɔɔmɔ lɛ naa kwraa!” (2 Timoteo 4:5) Yɛ bɔ fɛɛ bɔ ni esumɔɔ nibii ni ŋɔɔ lɛ diɛŋtsɛ enaa lɛ ekomɛi ba lɛ, ekɛ enɛɛmɛi sha afɔle koni enyɛ egbe Nyɔŋmɔ nitsumɔ lɛ naa. Ani oosumɔ ni ofee nakai nɔŋŋ? Ŋmɛnɛ, obalaŋtai Kristofoi komɛi ni Ŋmalɛ naa gbɛnaa nii ni tsii ko kaaa amɛnɔ lɛ etiu woloŋlee ni yaa hiɛ aloo nitsumɔi ni heɔ be fɛɛ ni awoɔ mɔ nyɔmɔ babaoo yɛ mli lɛ moŋ fe ni amɛkɛ Kristofoi asɔɔmɔ nitsumɔ lɛ aaafee nitsumɔ ni ma amɛhiɛ. Mɛnɛɛmɛi ateŋ mɔ kome kɛ miishɛɛ mɛ nitsumɔ ko ni tamɔ nɛkɛ. Shi, dani eeeje nitsumɔ lɛ shishi lɛ, ekpɛlɛ nine ni wu kɛ ŋa ko ni ji gbɛgbalɔi fɔ lɛ koni ebafata amɛhe yɛ sɔɔmɔ lɛ mli yɛ laatsaa be mli lɛ fɛɛ lɛ nɔ. Ebasumɔ nitsumɔ nɛɛ waa. Nɔ ni jɛ mli ba ji akɛ, ekɛ nakai nitsumɔ ni heɔ be fɛɛ lɛ sha afɔle ni eyatao nitsumɔ ni eŋɔɔɔ tsɔ ni akɛ be fã tsuɔ bɔni afee ni ekɛ ehe awo gbɛgbamɔ sɔɔmɔ lɛ mli. Akɛni eyɔɔ mumɔ ni tamɔ Timoteo nɔ nɛɛ eko hewɔ lɛ, eesɔmɔ bianɛ yɛ Yehowa Odasefoi asafo lɛ jeŋ fɛɛ yitso lɛ. Suɔmɔ ni ayɔɔ akɛ aaasha afɔle lɛ ji suɔmɔ krɔŋŋ he odaseyeli, ni afɔlei lɛ haa nakai suɔmɔ lɛ mli kwɔɔ taakɛ ena yɛ sɛɛ mli lɛ.
16. Mɛni ji afɔlei komɛi ni ehe baahia ni obalaŋtai asha?
16 Ákɛ “shiɛlɔ kɛ bɔfo lɛ,” Paulo ma bɔ ni ehe hiaa akɛ akɛ hiɛshikamɔ aaasaa he lɛ nɔ mi. Ani obaasumɔ ni oŋmɛɛ atade aloo hesaamɔ ko ni baagba mɛi krokomɛi anaa aloo etsi sɛɛnamɔ ni yɔɔ oshiɛmɔ he lɛ naa lɛ he aloo okɛshã afɔle? (1 Timoteo 2:7-10) Yɛ be mli ni Paulo yaa nɔ lɛ, eŋma akɛ: “Shi mɛi fɛɛ ni taoɔ akɛ amɛaahi shi yɛ hetuu kɛ Nyɔŋmɔ hamɔ naa . . . lɛ, aaawa amɛyi.” (2 Timoteo 3:12) Ani obaasumɔ ni odamɔ shi oha anɔkwale lɛ yɛ be mli ni ebaatsɔ hefɛoyeli aha bo lɛ, ni okɛ gbɛhe ko yɛ oklasbii ateŋ asha afɔle lɛ? AfɔIei nɛɛ fɛɛ ni ashaa kɛ jwɛŋmɔ kpakpa lɛ baaye abua bo ni ona hetuu kɛ Nyɔŋmɔ hamɔ ni yɛ nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ etsɔɔ bo gbɛ ni oootsɔ nɔ okɛ ohe afɔ Yehowa nɔ ni osusu ehenumɔi ahe po fe nɔ fɛɛ nɔ.
Yaa Nɔ Oshwere
17. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ Timoteo ji nɔkwɛmɔ nɔ kɛha obalaŋtai sɔɔlɔi ŋmɛnɛ yɛ hiɛ ni ayaa yɛ shweremɔ mli lɛ mli?
17 Hetuu kɛ Nyɔŋmɔ hamɔ ni aaaná lɛ ji nifeemɔ ko ni yaa nɔ yɛ be fɛɛ mli. Paulo kɛɛ Timoteo akɛ: “Bɔɔ nii nɛɛ ahe mɔdɛŋ, okɛ ohe awo mli kwraa, koni mɛi fɛɛ ana oshweremɔ faŋŋ.” (1 Timoteo 4:15) Akɛni mɛi komɛi darako tsɔ bɔ ni amɛaafee asafoŋ sɔɔlɔ aloo asafoŋ onukpa hewɔ lɛ, amɛbaanyɛ amɛnu he akɛ amɛnyɛɛɛ amɛdara kɛya amɛhiɛ, ni amɛbaasusu akɛ asafoŋ gbɛnaa nii kɛ hegbɛi anɔ pɛ adamɔɔ asusuɔ nɔyaa he. Eji anɔkwale akɛ jeee akɛ Timoteo he esa yɛ mumɔŋ nɔyaa aloo shweremɔ mli kɛkɛ shi moŋ, yɛ afii ni ekɛsɔmɔ akɛ onukpa lɛ mli hu. Shi esa akɛ Timoteo aya nɔ ekɛ ehe aha, ni eto okadi ni ekaaa efɔ shi yɛ enɛ mli eha obalaŋtai ni ji sɔɔlɔi fɛɛ ni amɛnyiɛ sɛɛ yɛ hegbɛ fɛɛ hegbɛ ni agbele aha amɛ lɛ mli.—1 Timoteo 4:12, 13.
18. Mɛɛ gbɛi nɛkɛ obalaŋtai Kristofoi baanyɛ atsɔ nɔ ni amɛshwere kɛya hiɛ?
18 No hewɔ lɛ, taakɛ Timoteo ji lɛ, bo, ni oji Yehowa sɔɔlɔ ni daa lɛ baanyɛ “ato okadi aha anɔkwafoi lɛ” kɛtsɔ gbɛ ni oooŋmɛ koni anɔkwale lɛ ahe shi waa yɛ oshihilɛ gbɛ nɔ kɛ agbɛnɛ kɛtsɔ ohiɛ ni oooya yɛ sɔɔmɔ lɛ mli lɛ nɔ. Obaanyɛ obɔ mɔdɛŋ ni oya ohiɛ amrɔ nɛɛ po kɛtsɔ sui tamɔ hiɛshikamɔ, gbɛjianɔtoo kpakpa, gbɔfeelɔ kɛ mɔ ni kɛ hiɛdɔɔ tsuɔ nii ni oookase lɛ nɔ. Kɛ́ okɛ ohe ha onukpai lɛ ni okɛ hiɛdɔɔ tsu nitsumɔ fɛɛ nitsumɔ ni akɛaawo odɛŋ lɛ he nii lɛ, ebaanyɛ eha otsɔ mɔ ni ‘aka lɛ akwɛ.’ (1 Timoteo 3:1, 2, 8-10) Kɛ́ mɛi krokomɛi yooo onɔyaa lɛ oyá po Iɛ, ná nɔmimaa akɛ Yehowa miina. Ni yɛ be ni sa mli lɛ, mɛi krokomɛi hu baana.—1 Timoteo 5:25.
19. Yɛ mɔdɛŋbɔɔ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, mɛni hewɔ esa akɛ okɛ hetuu kɛ Nyɔŋmɔ hamɔ ama ohiɛ akɛ nɔ ni ootsɔse ohe koni onine ashɛ nɔ?
19 Kaaha ohiɛ miikpa nɔ akɛ kɛtsɔ hetuu kɛ Nyɔŋmɔ hamɔ nɔ oootsɔ ni onine ashɛ wekukpaa kpakpa ni nɔkpɛlɛmɔ yɔɔ mli ni ka okɛ Yehowa teŋ lɛ nɔ. Kɛ́ otsɔseee ohe yɛ mumɔŋ lɛ, nɔ ni baajɛ mli aba ni tsɔɔ nɔ ni obaalaaje lɛ baada kwraa fe foidalɔ ni wɔtsi eta yɛ nikasemɔ nɛɛ shishijee mli ni hiɛ gbo lɛ. Hetuu kɛ Nyɔŋmɔ hamɔ ni aaana biɔ nitsumɔ ni wa. Shi yɛ jeŋ fɛɛ lɛ, obalaŋtai babaoo ni yɔɔ miishɛɛ agbee jijeɔ akɛ: MƆDƐŊBƆƆ NI AKƐWOƆ MLI LƐ FƐƐ SA NAKAI! Nɛkɛ su nɛɛ námɔ kɛ shihilɛ gbɛ ni haa mɔ tsui nyɔɔ emIi baa bianɛ, ni heshwamɔ ko bɛ mli, ni egbeleɔ gbɛ kɛhaa naanɔ miishɛɛ. No hewɔ lɛ, yaa nɔ otsɔse ohe. Yaa nɔ ofee nɔ ni hi fe fɛɛ ni ooonyɛ, yɛ shihilɛi ni mli wawai ashishi po. Na miishɛjemɔ akɛ “duromɔ fɛɛ Nyɔŋmɔ lɛ, lɛ diɛŋtsɛ eeesaanyɛ pɛ ni eeewaje nyɛ ni eeewonyɛ hewalɛ, ni eeeha nyɛfi shi shiŋŋ. Lɛ nɔŋŋ aaaŋɔ naanɔ anunyam kɛ hewalɛ aha kɛaatee naanɔi anaanɔ lɛ, Amenb.”—1 Petro 5:10, 11.
[Shishigbɛ niŋmai]
a “Why Do I Get So Depressed?” (Mɛni Hewɔ Mihaoɔ Nɛkɛ?) yɛ August 22,1982, Awake! lɛ ni fata wolo tɛtrɛɛ Buu-Mɔɔ lɛ he lɛ mli.
b Ajie kɛjɛ August 15, 1985 Watchtower lɛ mli.
Ani Obaanyɛ Oha Hetoo?
◻ Mɛɛ mɔdɛŋ ehe hiaa ni abɔ koni mɔ anyɛ ahiɛ ekɛ Nyɔŋmɔ teŋ sanegbaa kpakpa mli?
◻ Mɛni kɔɔ henilee kpamɔ ni aaana lɛ he?
◻ Mɛɛ gbɛ nɔ ni aaatsɔ ni akɛ 2 Timoteo 2:20-22 atsu nii ni akɛna hetuu kɛ Nyɔŋmɔ hamɔ?
◻ Te obalaŋtai Kristofoi aaafee tɛŋŋ ni amɛshwere kɛya hiɛ?
[Akrabatsa ni yɔɔ baafa 26]
Wɔ Tsuijurɔ Nyɔŋmɔ Lɛ Sui Komɛi
◼ Eyɛ henumɔi. No hewɔ lɛ, wɔnifeemɔi baanyɛ atsɔ “nidɔɔnii” aloo nyamɔ aha lɛ.—Lala 78:40; Abɛi 27:11.
◼ Yɛ be babaoo mli lɛ adesa kwɛɔ bɔ ni gbɔmɔ pueɔ yɛ kponɔgbɛ, shi lɛ lɛ “tsui lɛ ekwɛɔ.”—1 Samuel 16:7.
◼ Ekwɛɔ wɔnɔ ni efɔɔ nine etsɛɔ wɔ koni wɔshɛ́ wɔnaagbai wɔfɔ enɔ, ni “mɔɔ ni wa ji lɛ yɛ fimɔ gbi nɔ.”—Nahum 1:7; 1 Petro 5:7.
◼ Atseɔ Lɛ “miishɛɛ Nyɔŋmɔ” ni “enaa etsulɔ ejurɔyeli he miishɛɛ.”—1 Timoteo 1:11; Lala 35:27, NW.
◼ Eyeŋ sane ni ejaaa aloo ni eeekwɛ mɛi ahiɛaŋ.—Hiob 34:10; Bɔfoi lɛ Asaji 10:34, 35.
◼ Yɛ be mli ni ekpɛlɛɛɛ nɔfɔŋfeemɔ nɔ lɛ, kɛ wɔtsake wɔtsui yɛ wɔtɔmɔi aloo wɔgbɔjɔmɔi ahe lɛ “ekɛbaake wɔ,” ni bɔ ni wɔnɔtɔmɔi ji lɛ, “jeee nakai ewoɔ he nyɔmɔ” ni asaŋ, ekɛ nɔ ni “sa wɔ lɛ baaa wɔ nɔ.”—Lala 86:5; 103:8-14, NW.
◼ Anyɛɔ abɛŋkɛɔ lɛ, ni ewoɔ ebɔɔ nii anɔkwafoi lɛ ahewalɛ ni amɛkɛ amɛnyɛmɔi atsu nii. Yɛ enilee ni bɛ naagbee lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, eboɔ wɔsusumɔi atoi. Maŋtsɛ David gba akɛ: “Bo diɛŋtsɛ ohumifeemɔ baafee mi agbo.”—Lala 18:35; 1 Maŋtsɛmɛi 22:19-22.
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 29]
Kristofoi pii naa miishɛɛ diɛŋtsɛ yɛ sɔɔmɔ lɛ mli fe nitsumɔi ni awoɔ mɔ nyɔmɔ babaoo yɛ mli
May Daa Gbi Ŋmalɛ
(Kɛ́ ootao ona bɔ ni saji nɛɛ ji diɛŋtsɛ lɛ, no lɛ kwɛmɔ wolo lɛ mli)